Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/147/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: mal. D. Z. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, Novomeského 4, proti odporcovi: H. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T., R. XX, t. č. osoba neznámeho pobytu, zastúpený opatrovníkom Miestny úrad Bratislava-Petržalka, Mestská časť, Kutlíkova 17, Bratislava V, za účasti matky maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., D.. P.Á. X, Ž., v konaní o určenie otcovstva, takto

rozhodol:

Súd určuje, že žalovaný H. P., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého D. Z. A., nar. XX.XX.XXXX z matky A. A., nar. XX.XX.XXXX.

Súd nariaďuje nad maloletým D. Z. A., nar. XX.XX.XXXX, ústavnú starostlivosť.

Maloletý D. Z. A., nar. XX.XX.XXXX bude umiestnený do Detského domova v F., prípadne v ďalších zariadeniach, kde bude následne umiestnený.

Dvakrát do roka, vo februári a v auguste každého kalendárneho roka, súd zhodnotí účinnosť výkonu ústavnej starostlivosti.

Detský domov F. predloží súdu správu o zverenom dieťati a jeho zdravotnom stave a osobitných potrebách vždy od 30.01. a od 31.07. každého kalendárneho roka.

Otec, ako aj matka, je povinná platiť na maloletého D. Z. A., nar. XX.XX.XXXX, výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, a to mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, ďalej vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám Detského domova v F. a k rukám ďalších zariadení, do ktorých bude maloletý prípadne umiestnený.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Maloletý navrhovateľ zastúpený kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Martin podal návrh o určenie otcovstva proti odporcovi s tým, že podľa výsluchu matky sa táto s odporcom spoznala v roku 2006 v čase, keď od mesiaca júl 2006 brigádnicky pracovala v obci Bzenec v Českej republike. Odporca bol jej kolegom.

K intímnemu styku došlo jedenkrát, a to na ubytovni v Českej republike s tým, že presný dátum tohto intímneho styku si nepamätala. V rozhodnej dobe pre počatie dieťaťa s iným mužom intímny styk nemala.

Odporca je osobou neznámeho pobytu, preto mu súd po dôkladnom šetrení a zisťovaní miesta pobytu pre toto konanie ustanovil v zmysle opatrovníka, a to na základe uznesenia vydaného dňa 04.03.2014 a týmto opatrovníkom je Miestny úrad Bratislava-Petržalka, Mestská časť, Kutlíkova 17, Bratislava V.

Opatrovník za odporcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní s vyslovením súhlasu, aby toto pojednávanie bolo vykonané bez ich prítomnosti s tým, že k meritu veci nepodal žiadne písomné stanovisko.

Vzhľadom na tieto skutočnosti s prihliadnutím na ustanovenie po tom, čo bol dodržaný zákonný postup, ako aj zákonné lehoty, vykonal pojednávanie v neprítomnosti opatrovníka za odporcu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré vo veci boli vykonané, a to najmä obsahom znaleckého posudku č. 50/2013, ktorý podal súdny znalec z odboru genetika, C.. S.. R. M., B.., výsluchom matky, oboznámil sa s písomným stanoviskom H. P., ktoré adresoval Krajskému súdu v Žiline, výsluchom kolízneho opatrovníka za maloleté dieťa, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 19.08.2007 sa narodil maloletý D. Z. A. z matky A. A., nar. 07.07.1988. Podľa rodného listu otec dieťaťa nebol uvedený. Na základe týchto skutočností potom maloletý prostredníctvom kolízneho opatrovníka podal návrh, ktorým sa domáhal určenia otcovstva voči odporcovi.

Z výpovede matky mal súd preukázané, že táto sa s odporcom zoznámila v období, keď brigádnicky pracovala v obci Bzenec v Českej republike od konca mesiaca júl 2006. Zdržala sa tam dva týždne a na jeden týždeň chodievala domov na Slovensko. K intímnemu styku podľa jej vyjadrenia došlo jedenkrát, a to na ubytovni v Českej republike s tým, že presný dátum ani bližšie okolnosti časového rázu si nepamätala. Svojou výpoveďou však tvrdila, že pohlavný styk medzi ňou a odporcom prebehol bez použitia ochrany pred počatím a súlož bola dokonaná. Preto je presvedčená, že k otehotneniu mohlo dôjsť len z tejto súlože. Po ukončení brigády bola s odporcom ešte nejakú dobu v telefonickom kontakte. Nevedela sa vyjadriť k poslednej menštruácii, ale termín pôrodu jej bol určený na 15. - 16.08.2007. O tom, že je tehotná, sa dozvedela v treťom mesiaci gravidity. Bezprostredne potom túto skutočnosť odporcovi oznámila prostredníctvom svojej sestry p. A. C.. Odporca túto skutočnosť prijal pozitívne, prišiel matku navštíviť a nesúhlasil s tým, aby absolvovala umelé prerušenie tehotenstva. Sľuboval jej, že sa o dieťa postará. Keďže nemala priamy telefonický kontakt na odporcu, narodenie dieťaťa mu oznamovala prostredníctvom jeho brata, ktorého požiadala o odovzdanie tejto informácie. Od tej doby sa odporca s ňou nekontaktoval.

Z listu, ktorý má súd k dispozícii a je súčasťou súdneho spisu, odporca popieral intímny styk s matkou maloletého dieťaťa. Popieral tak isto „pozitívne stanoviská“ k jej tehotenstvu tak, ako to opisovala v písomnom návrhu. Pri osobnej návšteve bol ňou oboznámený, že je tehotná, pričom mu oznámila, že čaká dieťa s jej partnerom a odišla k nemu domov, kde i prespala. Preto bol ich vzťah ukončený, a to na jej požiadanie a žiadosť jej rodiny. Z toho dôvodu sa necíti byť otcom maloletého dieťaťa. Navrhol, aby jeho tvrdenia boli preukázané v rámci znaleckého dokazovania, a to testami DNA, ktoré podľa jeho názoru tvrdenia matky vyvrátia.

Zo znaleckého posudku Doc. S.. R. M., B.., súdneho znalca z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, bolo konštatované, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky nemožno vylúčiť otcovstvo označeného muža voči vyšetrovanému dieťaťu. Pravdepodobnosť jeho otcovstva má číselnú hodnotu W = 99,99999 %, index paternity hodnotu Pl > 15 641 000, pričom pravdepodobnosť, že označený muž by bol vykonaným vyšetrením vylúčený z otcovstva, ak by nebol

otcom dieťaťa, je Pv = 99,99999 %. Takýto výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky treba pokladať otcovstvo označeného muža voči testovanému dieťaťu za prakticky dokázané s mimoriadnou vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.

Vzhľadom k tomu, že žiadne iné objektívne okolnosti odporcu z otcovstva nevylúčili, súd s prihliadnutím na ustanovenie § 54 ods. 2 Zákona o rodine určil, že odporca je otcom maloletého dieťaťa.

S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o výchove a výžive maloletého ( ).

Rodičia maloletého nežijú spolu, a preto bolo potrebné rozhodnúť, komu bude dieťa zverené do výchovy a ako každý z rodičov bude prispievať na jeho výživu.

Zo súdneho spisu, a to najmä rozsudku, Okresného súdu Martin, sp. zn. zo dňa 18.02.2013 mal súd preukázané, že matka okrem maloletého D. Z. A. má ďalšie dieťa, a to maloletého J.F. E. A., nar. XX.XX.XXXX. Uvedeným súdnym rozhodnutím obe maloleté deti boli umiestnené do Detského domova F. s tým, že zároveň súdom bola nariadená nad maloletými deťmi ústavná starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať za podmienok v uvedenom súdnom rozhodnutí. Matka navrhovala, aby uvedené súdne rozhodnutie bolo ponechané v účinnosti aj v konaní o určenie otcovstva, a to z dôvodu, že požiadala zariadenie, v ktorom sa nachádza o súhlas, aby s ňou v uvedenom zariadení mohli bývať a žiť jej dve maloleté deti. Zatiaľ nedisponuje žiadnym súdnym rozhodnutím. Potom, čo sa súd oboznámil s okolnosťami, ktoré viedli k vydaniu súdneho rozhodnutia a skutočnosťami, ktoré mal súd k dispozícii v čase rozhodovania o určenie otcovstva, považoval vzhľadom na záujem maloletých detí, aby i naďalej aj nad maloletým D. Z. A. bola nariadená ústavná výchova. Uvedený návrh na určenie otcovstva bol podávaný v čase, keď matka mala vo svojej starostlivosti maloletú E. H.B. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá pochádza z jej vzťahu s E. S. a maloletého D. Z., ktorý bol v celodennej starostlivosti matky. V priebehu tohto konania sa narodil ešte maloletý J. E. A., nar. XX.XX.XXXX. Už v tom období bola rodina pravidelne monitorovaná a boli zistené nedostatky zo strany starostlivosti starej matky, ktorej boli maloleté deti v tom období predbežným opatrením dočasne odovzdané do starostlivosti a ktorá starostlivosť o maloleté deti nezvládala. Výsledkom bolo vydanie rozhodnutia o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi.

Súd v čase rozhodovania o určení otcovstva a následnej úprave práv a povinností rodičov k maloletému D. Z. konštatoval, že nedošlo k takým zmenám, pre ktoré by súd mohol zmeniť súdne rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti. Bolo konštatované, že matka nemá vyhovujúce podmienky a vhodné rodinné prostredie pre výchovu maloletých detí. Sama býva v zariadení A., kde podľa jej informácie požiadala vedenie tohto zariadenia, aby si mohla podať návrh na zverenie detí do svojej výchovy a zároveň zrušenie ústavnej výchovy, ktorá bola súdom nariadená.

Súd po konštatovaní, že nebolo preukázané zlepšenie životných podmienok matky maloletých detí, súd ponechal a nariadil nad maloletým D. Z. A. ústavnú starostlivosť a naďalej ho ponechal umiestneného v Detskom domove F..

Opatrovník, ktorý bol odporcovi pre toto konanie ustanovený, sa k meritu veci nevyjadril.

Podľa súd konanie zastaví o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.

Podľa § 90 Zákona o rodine (ďalej iba ZR) ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa / /. Pretože rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, bolo treba rozhodnúť, komu bude dieťa zverené do výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže i bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

Podľa § 44 ods. 3 ZR náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len náhradná osobná starostlivosť), pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť.

Podľa § 44 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

Podľa § 54 ods. 1 ZR náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.

Podľa § 54 ods. 2 ZR súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Podľa § 54 ods. 3 ZR ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.

Podľa § 54 ods. 4 ZR súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.

Podľa § 54 ods. 5 ZR súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.

Podľa § 55 ods. 1 ZR súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Osobitným zákonom podľa ZR je o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých predpisov v platnom znení (ďalej len zákon), konkrétne , v ktorom sú určené sumy životného minima osobitne pre plnoletú fyzickú osobu, pre ďalšie spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, pre zaopatrené neplnoleté dieťa a pre nezaopatrené dieťa. Podľa tohto zákona sa sumy upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, pričom podľa ods. 6 ich ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Do 30.6.2013 predstavuje minimálne výživné sumu 26,65,- Eur. S účinnosťou od 01.07.2013 sa zvyšuje minimálne výživné na sumu 27,13 Eur.

Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 81 ods. 1 ZR ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa § 81 ods. 2 ZR súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Podľa vyhlášky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v platnom znení ak súd nariadil nad maloletým dieťaťom ústavnú starostlivosť alebo mu uložil ochrannú výchovu, sústavne sleduje spôsob ich výkonu a najmenej dvakrát do roka hodnotí ich účinnosť. Na tento účel súd najmä vyžaduje od zariadenia, do ktorého bolo maloleté dieťa umiestnené, pravidelné správy o maloletom dieťati, prípadne sleduje spôsob ich výkonu návštevami sudcu v zariadení, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

Podľa o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v platnom znení orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately najmenej raz za šesť mesiacov predkladá súdu správu o účinkoch opatrení, ktoré boli prijaté na odstránenie dôvodov, pre ktoré bola nariadená ústavná starostlivosť a informuje súd

o možnostiach zrušenia ústavnej starostlivosti alebo zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, pestúnskej starostlivosti alebo o možnosti osvojenia.

Súd po dôkladnom dokazovaní s ohľadom na citovanú zákonnú úpravu mal za to, že sú splnené všetky predpoklady, aby nad maloletým bola i naďalej bola ponechaná ústavná starostlivosť. Za daných okolností, ktoré súd zistil, najmä zo spisového materiálu a listinných správ, ktoré boli súčasťou a podkladom pre vydanie uvedeného súdneho rozhodnutia, ako aj z výsluchu matky, kolízneho opatrovníka, prijal právny záver a dospel tak k presvedčeniu, že je nevyhnutné, aby maloletý i naďalej zotrval v zariadení, pretože matka nemá vyriešenú rodinnú situáciu a takáto skutočnosť by mala negatívny dopad na vývoj maloletého dieťaťa.

Súd určil rodičom povinnosť platenia výživného na maloletého do zariadenia vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, mesačne. U otca sa súdu nepodarilo zistiť, či v súčasnej dobe pracuje, pretože predchádzajúce pracovné pomery mal ukončené v priebehu rokov 2011 alebo 2012. Navyše je to osoba, ktorá sa zdržuje na neznámom mieste. Matka uviedla, že býva v zariadení A. v Ž.. Býva s ňou aj ďalšie dieťa maloletý Z.. Za pobyt v tomto zariadení neplatí žiadne nájomné ani poplatky. Vlastný príjem nemá, s maloletým Z. je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 200,- € vrátane rodinných prídavkov na maloletého. Preto si nemôže plniť ani vyživovaciu povinnosť voči ďalším svojim deťom, a to D. Z., J.Á. E., E. H., ktorá sa tiež nachádza v náhradnej výchove u sestry otca maloletej. Do pracovného pomeru nemôže nastúpiť, pretože maloletý Z. má len sedem mesiacov, a keďže býva v zariadení A., počas jej práce by sa nemal o maloletého kto postarať. Preto pracuje na tom, aby dostala byt a mohla požiadať súd v budúcnosti o zverenie všetkých detí do svojej starostlivosti a výchovy.

O trovách konania súd s prihliadnutím na ustanovenie rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).