Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/61/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

T.

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom ako matka, dieťa rodičov: matka W. právne zastúpená JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom so sídlom Žilina, Mydlárska 19 a otec P. zastúpený správkyňou konkurznej podstaty - ML., o zníženie výživného, takto

rozhodol:

Návrh otca zo dňa XX. X. XXXX na zníženie výživného na mal. T. z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Otec je p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške XX,XX € na účet Okresného súdu Žilina do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu XX. X. XXXX sa otec domáhal zníženia výživného na mal. Dávida na sumu 100 € mesačne s odôvodnením, že došlo k zásadnej zmene pomerov na jeho strane tým, že vykonáva funkciu konateľa spoločnosti two M, s.r.o. bezplatne iba za náhradu výdavkov spojených s touto činnosťou vrátane možnosti používať služobné vozidlo, svoj obchodný podiel v spoločnosti predal Y., pričom odplatu za prevod obchodného podielu použil na úhradu pôžičky vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 €) od Y. ako veriteľa, pričom iný pravidelný príjem nemá. Tiež poukázal na to, že spoločnosť S. je momentálne v zlej finančnej situácii, evidovaná je ako dlžník na poistnom Sociálnej poisťovne s aktuálnou výškou záväzkov 15 035 €, pričom na majetok spoločnosti sú vedené viaceré exekúcie. Sám otec pritom nevlastní žiaden hnuteľný majetok a jediné nehnuteľnosti pozemky v okrese S. sú predmetom viacerých exekučných konaní. Poukázal na to, že ako fyzická osoba je taktiež v databáze dlžníkov Sociálnej poisťovne a Daňového riaditeľstva SR a je proti nemu vedených viacero exekučných konaní i súdnych konaní.

Matka so znížením výživného nesúhlasila s odôvodnením, že ak aj otec previedol svoj majetok na rodinných príslušníkov v súčasnej dobe, tak v roku 2009 mal príjem zo živnosti 3.579.242 €, vykonáva podnikateľskú činnosť v spoločnosti two M, s.r.o., pričom táto spoločnosť nadobudla značný hmotný majetok v podobe bytov a pozemkov v kat. území S.. Podľa jej vedomostí otec používa osobné motorové vozidlo značky Mercedes, chodí na zahraničné dovolenky, každý deň navštevuje reštaurácie a kaviarne a dopraje si čokoľvek bez finančného obmedzenia. Oproti tomu poukázala na to, že ona sama je

zamestnaná v Slovenskej pošte, a.s. Žilina a musí hradiť všetky aktivity maloletého T. V závere konania matka požiadala o náhradu trov konania.

Kolízny opatrovník považoval zníženie výživného za rozhodnutie v rozpore so záujmami dieťaťa.

V priebehu konania bol dňa XX.XX.XXXX (deň po zverejnení v Obchodnom vestníku podľa o konkurze a reštrukturalizácii, ďalej len „zákon o konkurze“) na majetok otca vyhlásený konkurz; podľa zákona o konkurze sa konanie o výživnom pre maloleté deti neprerušuje, správca však koná v mene a na účet úpadcu podľa zákona o konkurze, keďže výživné sa plní z majetku úpadcu.

Účastníkom konania však naďalej zostáva otec a správca nevstupuje na jeho miesto, pretože plnenie vyživovacej povinnosti je svojím charakterom osobnou povinnosťou (napr. smrťou povinnej osoby neprechádza na právneho nástupcu), preto nebol dôvod rozhodnúť o vstupe správcu do konania osobitným uznesením, keďže doň vstupuje ako zástupca úpadcu priamo zo zákona.

Naproti tomu však plná moc udelená otcom právnemu zástupcovi Mgr. Michalovi Grošaftovi dňa 4.9.2013 zanikla v súlade s ust. § 52 zákona o konkurze, preto súd s ním ďalej nekonal.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 62 Zákona o rodine (ZR)

- ods. 1 - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

- ods. 2 - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- ods. 3 - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- ods. 4 - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

- ods. 5 - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ZR:

- ods. 1 - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

- ods. 2, - ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

- Ods. 3 - pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Naposledy bolo výživné upravené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XXP XX/XXXX-XXX zo dňa XX. X. XXXX., ktorý bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na sumu 400 € mesačne počnúc septembrom 2008 s tým, že otec bol zaviazaný sumu 200 € poukazovať k rukám matky a sumu 200 € ukladať formou úspor na osobitný účet zriadený pre maloletého, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom O. a nadobudlo právoplatnosť 1. 12. 2011.

Súd vychádzal z pomerov otca z rokov 2007 až 2009, keď výsledok hospodárenia u otca za rok 2008 dosiahol 825.000,- Sk a v roku 2009 dosiahol príjem 3.579.242 € a výdavky 3.867.967 € pri daňovej strane 288.724 €, pričom výsledok hospodárenia za rok 2009 bol 5.875 €. Ďalej súd vychádzal zo skutočností, že spoločnosť S.tedy so sídlom v S., ktorej konateľom bol otec, nadobudla značný hmotný majetok - tri byty v kat. území S. zastavanú plochu a nádvorie v kat. území S. o výmere 1.366 m2, budovu - sklad a polyfunkčný objekt v kat. území N., pozemok - trvalý trávnatý porast v kat. území I. o výmere 2.960 m2 a byt v kat. území S. pričom súčasne uvedená spoločnosť bola vlastníkom motorového vozidla P. osobného vozidla AD Coupé a motorového vozidla MB. ďalej nákladného vozidla W. skriňová dodávková, pričom súdu v danom čase bolo známe, že S. spoločnosti S. poskytla splátkový úver, ktorého výška čerpania ku dňu 14. 10. 2010 predstavovala sumu 356 168 €.

Maloletý bol vtedy žiakom H., navštevoval rôzne krúžky, venoval sa športu, súkromnej výuke anglického jazyka a matka bola zamestnaná v X. s čistým priemerným mesačným príjmom 565 €.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že nie je dôvod na zníženie výživného, nakoľko od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej zásadnej zmene pomerov na strane otca (a rovnako ani na strane matky alebo maloletého), ktoré by to odôvodňovali.

V prvom rade súd zdôrazňuje, že všetky okolnosti, ktoré otec uvádzal ako dôvody pre zníženie výživného, boli súdu známe už v čase ostatného rozhodovania o určení výživného. Otec uvádzal rovnaké, respektíve podobné skutočnosti a argumenty ako v predchádzajúcom konaní, preto jeho návrh vyznieva účelovo ako snaha o revíziu posledného rozhodnutia o určení výživného, čo je však neprípustné.

Súd poukazuje na to, že otec podal návrh na zníženie výživného len po dvoch mesiacoch od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia, počas celého predchádzajúceho konania tak v ústnej ako aj písomnej forme poukazoval na to, že prestal byť spoločníkom spoločnosti S. (predtým sídlo Trenčín), pričom svoj obchodný podiel odpredal Y.j (inak sebe blízkej osobe) za sumu 6 638,78 € s odôvodnením, že spoločnosť neprodukovala zisk, bola v strate a sumu, ktorú obdržal za obchodný podiel v tejto spoločnosti, použil na zaplatenie splatnej pôžičky v rovnakej výške voči Y. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že aj keď splatenie dlhu prevodom spoločnosti otec tvrdil tak v tomto ako aj v predchádzajúcom konaní, dlh voči Y. napriek tomu uviedol aj v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý podal na Okresnom súde TH. dňa 11. 9. 2013.

Otec tiež poukazoval na to, že hnuteľný a nehnuteľný majetok bol a je vlastníctvom spoločnosti S. a nie otca ako fyzickej osoby, pričom hospodársky stav spoločnosti nebol dobrý, spoločnosť neprodukovala zisk a bola zaťažená viacerými exekúciami napríklad voči Sociálnej poisťovni vo výške 14.500 €, pričom otec bol sám vlastníkom len pozemkov v kat. území I. v spoluvlastníckom podiele 3/120. Tiež poukazoval na to, že sa voči nemu vedie exekučné konanie na sumu 154 000 € titulom platobného rozkazu vydaného Okresným súdom v F., že je dlžníkom T. a iných vetriteľov a de facto je v bankrote.

Súd dáva do pozornosti, že už na pojednávaní dňa 11. 4. 2011 v predchádzajúcom konaní otec uviedol, že z titulu kontokorentného úveru dlhuje Tatra banke sumu 198 570 €, pričom nemá finančné prostriedky na splatenie tohto dlhu a ručil zaň len obratom spoločnosti S. preto ako fyzická osoba ide do bankrotu. Poukazoval aj na to, že nehnuteľnosti patriace spoločnosti S.. sú založené, aj na túto spoločnosť je

vedených niekoľko exekúcií. Podobné okolnosti tvrdil už aj predtým na pojednávaniach dňa 10.6.2010 a 25. 11. 2010.

Otec návrh na vyhlásenie konkurzu podal až dňa XX. X. XXXX na Okresnom súde A. Súd z príloh priložených k tomuto návrhu zistil, že otec sám medzi peňažné záväzky uviedol len také, ktoré vznikli pred posledným rozhodnutím súdu o úprave výživného. Takže ide o okolnosti, ktoré tu boli aj v čase ostatného konania, preto súd k nim nemohol prihliadať. Skutočnosť, že došlo k nútenému vymáhaniu týchto záväzkov formou exekúcie a následnej aj bankrotu otca, na tejto skutočnosti nič nemení. Neplnenie si záväzkov a následky s tým spojené musí znášať otec sám.

Do konečného zoznamu pohľadávok správkyňa konkurznej podstaty zapísala pohľadávky veriteľov: O. v sume 1 324 €, Mesto Nitra v sume 18 €, Slovenská republiky - Daňový úrad Nitra v sume 1 283 303 €, z čoho suma 42 260 € je prihlásená ako zabezpečená, Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave v sume 934 €, Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave v sume 2 974 € a Tatra banka, a.s. v sume 87 163 €, z toho časť pohľadávky v sume 86.525 € je prihlásená ako zabezpečená. Po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty neboli správkyni doručené žiadne prihlášky, pohľadávky neboli popreté zo žiadneho dôvodu. Pohľadávky sa budú uspokojovať jednak zo všeobecnej podstaty, ktorú tvoria peňažné prostriedky otca vo výške 1.700 €, peňažná pohľadávka voči S. vo výške 3 000 €, zrážky zo mzdy vo výške 196 € mesačne a nespotrebovaná časť preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 324 €, ako aj z oddelenej podstaty, do ktorej patrí päť pozemkov v kat. území I. spolu v súpisovej hodnote majetku 3 289 €.

Súd poznamenáva, že do konkurzu neboli prihlásené pohľadávky niekoľkých veriteľov, ktoré otec uvádzal počas konania, napr. spoločnosti C. so sídlom v F. vo výške 237 913 € priznanú v príkazovom konaní E.i.

Za daných okolností teda súd konštatuje, že nie je dôvod znižovať výživné, pretože by to bolo aj v neprospech maloletého dieťaťa, ktoré voči svojmu otcovi tiež v postavení veriteľa. V prípade zníženia výživného by jeho pohľadávka bola v pomere k ostatným prihláseným pohľadávkam nižšia a mal. dieťa by sa tým ocitlo voči ostatným veriteľom v nevýhode. Za daných okolností možno teda spravodlivo požadovať, aby sa prípadné zameškané výživné uspokojovalo aj takýmto spôsobom, t. j. z nehnuteľného majetku povinnej osoby a z jeho bežných príjmov.

Súd zdôrazňuje, že sa neuspokojil s formálnym porovnávaním skutočností (najmä teda záväzkov otca), ktoré tu boli v čase posledného rozhodovania súdu o úprave výživného, a tými, ktoré existujú v súčasnosti. Súd podrobne skúmal, aké sú možnosti a schopnosti otca dosahovať príjem, ako aj skutočnosť, či bol dôvod ukončiť živnostenské podnikanie, čo otec učinil dňa 31. 1. 2013. Otec už na pojednávaní 13. 9. 2012 uvádzal, že ako fyzická osoba v podnikaní dosahuje straty, vysvetlil tiež, že do finančných ťažkostí sa dostal z dôvodu zmeny cien nehnuteľností. Vo svojom podnikaní postupoval tak, že peniaze si požičal na nehnuteľnosť, túto následnej zrekonštruoval a keďže medzičasom dochádzalo k rastu cien nehnuteľností o 17 % ročne, pričom k zhodnoteniu došlo aj samotnou rekonštrukciou, banka mu vždy uvoľnila ďalší úver, navýšila peniaze a za to kúpil ďalšiu nehnuteľnosť. Poklesom cien nehnuteľností sa dostal do omeškania so splatením dlhu, pričom Tatra banka, a.s., ktorá úver poskytovala, následne v dražbách majetok spoločnosti S.. predala a prostriedky použila na splatenie úveru. Zo správy S. vyplynulo, že otcovi bol poskytnutý kontokorentný úver č. 2344/2004 dňa 21. 10. 2004, pričom výška úverového rámca predstavovala čiastku 200 000 €. Ku dňu 22. 10. 2012 bol úver nesplatený, v istine 57 147 € a úrokoch vo výške 29 366 €.

Spoločnosti S..r.o. bol poskytnutý splátkový úver č. 2121/2007 dňa 23. 11. 2007 vo výške 379 967,74 €. Úver bol splatený 2. 7. 2012. Dňa 8. 8. 2011 boli banke poukázané prostriedky vo výške 210 956 € od dražobnej spoločnosti L. ktorá dobrovoľnú dražbu vykonala, pričom celá suma bola použitá na splatenie splátok v omeškaní za obdobie 02/2010 - 08/2010 spolu v sume 72 400 €. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená 6. 9. 2010, preto po zaplatení uvedených splátok v omeškaní sa zvyšok z výťažku z dražby vo výške 138.556 € použil na poníženie nesplatenej istiny, t. j. po úhrade celkovej sumy 210 956 € bola k 8. 8. 2011 výška nesplatenej istiny 145.211,80 €.

Dňa XX. X. XXXX boli poukázané prostriedky z výťažku za predaj ďalšej nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby a pohľadávka banky bola uspokojená tak, že bola zaplatená nesplatená istina úveru č. 2121/2007 vo výške 145.211,80 € a úroky vo výške 45.524,70 € a časť nesplatenej istiny z kontokorentného úveru č. 2344/2004 poskytnutému otcovi vo výške 71.614,47 €.

V tejto súvislosti súd poukazuje na správu Tatra banka, a.s. zo dňa 15.10.2010 z predchádzajúceho konania (č. l. 271 spisu), z ktorej vyplýva, že spoločnosti two M, s.r.o. bol poskytnutý splátkový úver vo výške 356 167,74 € a k danému dňu bol úver v omeškaní 231 dní v celkovej výške 372 097,27 €, pričom úver bol zabezpečený zmenkou, zmenovým avalom, záložným právom na obchodné priestory a skladové priestory.

Na pojednávaní v ostatnom konaní o určenie výživného dňa 11.4.2011 sa zisťoval stav na úverovom účte otca (kontokorentnom úvere poskytnutom Tatra bankou a.s.) k 28.2.2011 a vtedy predstavoval mínus 198 569,27 € s tým, že otec uviedol, uvedený úver banka vypovedala a žiadala okamžite splatiť finančné prostriedky.

Súd teda opätovne konštatuje a zdôrazňuje, že ani čo sa týka uvádzaných úverov otca či spoločnosti two M, s.r.o., nedošlo k zmene pomerov, otec sa v minulosti (už v čase posledného rozhodnutia súdu) neprimerane zadlžoval a pri svojej činnosti postupoval špekulatívne, sám uviedol, že v čase najvyšších cien nehnuteľností hodnota majetku dosahovala 60 mil. Sk a dosahoval v podnikaní vysoké obraty. Otec pri svojej činnosti však nepostupoval s dostatočnou opatrnosťou bez dostatočného predvídania, pričom však následky svojho konania a podnikateľskej činnosti si musí znášať sám (podnikateľ podniká na vlastnú zodpovednosť). Pokiaľ by otec vo svojej činnosti postupoval s rozumnou mierou opatrnosti, mohol si hodnotný majetok udržať.

Na pojednávaní dňa 12. 9. 2013 už oboznámil otec súd s tým, že v januári 2013 prestal podnikať a zamestnal sa na dohodu o pracovnej činnosti ako skladník pre spoločnosť Magazin, s.r.o., na dve až tri hodiny denne so mzdou 3 € na hodinu. Súčasne je ešte zamestnaný aj ako konateľ tejto spoločnosti, pričom však dostáva odmenu zálohovo 20 € na pracovný deň a konečná odmena sa určí v závislosti od zisku; pracovnú zmluvu však predložil s nástupom do práce až od 1. 11. 2013, kde bola odmena uvedená vo výške 500 € mesačne, pričom však v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec na dohodu nebol vôbec evidovaný.

Súd celkovo musel skonštatovať, že vyjadrenia otca boli často nepresné, opravoval sa a menil výpoveď, niekedy boli jeho tvrdenia vo vzájomnom rozpore, respektíve v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi, pričom otec na niektoré veľmi konkrétne otázky, napríklad týkajúce sa účtovníctva, vôbec nevedel odpovedať a vysvetliť logické nezrovnalosti. Jednou z týchto okolností bol dlh voči jeho priateľke Adriane Samiecovej, keď otec tvrdil jeho splatenie (a to už v predchádzajúcom konaní o určenie výživného), následne uvedený dlh uviedol v návrhu na vyhlásenie konkurzu a tvrdil, že si od priateľky požičal znovu. Otec si tiež nepamätal presne ani obdobie, keď ukončoval podnikanie.

Ďalej napr. otec uvádzal, že obchodoval len s vajíčkami a inú činnosť nevykonával, pričom podľa svojich tvrdení na pojednávaní dňa 13. 9. 2012 podnikanie ukončil začiatkom roku 2011. Keďže vajíčka majú záruku len 28 dní, otec už nedokázal vysvetliť logický nesúlad, prečo ku koncu roku 2011 mal ešte zásoby v hodnote 68.214 € podľa účtovných dokladov a z akého tovaru pozostávali; ak by podnikal len s vajíčkami, tieto by už boli nepredajné vzhľadom na uplynutú záruku a nemohli by byť v zásobách evidované.

Následne v roku 2012 otec ešte nakúpil tovar v nákupných cenách za 144 622 € (čo spolu so zásobami z predchádzajúceho roku činí tovar v nákupnej hodnote 212 836 €), avšak počas celého roku 2012 predal tovar len za sumu 55 209 €. Otec nedokázal zodpovedať na otázku, prečo vôbec teda nový tovar nakupoval, respektíve za aké ceny tovar predával, keďže tržby nedosiahli ani hodnotu nákupných cien, pričom však otec k 31. 12. 2012 už stav zásob uviedol ako nulový (č. l. 545 spisu). To by znamenalo, že

keby otec predával tovar čo len za sumu, za ktorú ju nakúpil, stále nie je zrejmé, čo sa stalo s tovarom v hodnote 157 627 €.

Súd v danom smere nevykoval dokazovanie výsluchom účtovníčky, nakoľko podnikanie vykonával otec osobne, za účtovníctvo zodpovedá on sám, pričom účtovníčka účtuje doklady, ktoré predkladá otec, osobne do podnikania nezasahuje, nezúčastňuje sa ho, preto nemôže ani vedieť, či išlo o skutočné alebo fiktívne obchody. Vzhľadom k uvedenému súd mal za to, že takýto dôkaz by neviedol k zisteniu skutočného stavu veci, a preto ho nevykonal.

Celkovo musel súd vyhodnotiť otcovo podnikanie ako špekulatívne, pričom súd musí poukázať aj na nezvyčajne vysokú výšku daňovej pohľadávky prihlásenej do konkurzu (1.283.000 € na dani z pridanej hodnoty), pričom jej vznik otec odôvodňoval nesprávnym postupom daňových úradníkov, ktorí ho obviňovali z niekoľkoročného fiktívneho podnikania.

Súd vykonal aj pomerne rozsiahle dokazovanie týkajúce sa účtovníctva otca a spoločnosti two M, s.r.o.

Súd zistil, že v roku 2010 otec dosiahol príjem zo živnosti 878.625 € pri výdavkoch 943.733 €, dosiahol teda daňovú stratu 65.108 €. V tom čase hodnota jeho majetku dosahovala 53.480 €, čo znamenal pokles oproti predchádzajúceho roku, keď majetok dosahoval 249.939 €. Zároveň došlo k zvýšeniu záväzkov na sumu 477.347 €.

V roku 2011 otec dosiahol príjem zo živnosti vo výške 470.917 € pri výdavkoch 658.820 € a dosiahol teda daňovú stratu 187.903 €. V tomto roku však zas naopak došlo k navýšeniu majetku na sumu 137.812 € pri znížení záväzkov na sumu 326.803 €, takže pokiaľ to súd porovnal, rozdiel majetku a záväzkov bol už len mínus 188.991 € oproti predchádzajúcemu obdobiu, keď dosahoval mínus 423.867 €. Otcov majetok sa v tomto období zvýšil nielen v podobe zásob zo sumy 15.120 € na sumu 68.214 €, ale aj v podobe peňazí a cenín zo sumy 36.777 € na 68.300 €.

Na základe uvedeného aj pri znížení obratu súd teda konštatuje, že účtovníctvo nasvedčuje zlepšeniu hospodárskej situácie podnikajúceho otca.

V roku 2012 otec dosiahol celkové príjmy zo živnosti 67.708 € pri výdavkoch 235.908 € a dosiahol teda daňovú stratu 168.200 €. Majetok bol už len v hodnote 643 € pri zostávajúcich záväzkoch 132.552 €.

Vykonaným dokazovaním tiež súd zistil, že na spoločnosť two M, s.r.o. bol vyhlásený konkurz 14.3.2013.

Z predložených súvah tejto spoločnosti súd zistil, že v roku 2011 vlastnila spoločnosť majetok v nadobúdacej cene 996.337 € (tzv. brutto majetok); v podstatnej časti išlo o dlhodobý hmotný majetok v podobe pozemkov a stavieb. V tom čase mala spoločnosť záväzky 810.671 € a to najmä v podobe krátkodobých záväzkov z obchodného styku (316.304 €) a bankových úverov (393.037 €). Spoločnosť dosahovala tržby z predaja tovaru 121.264 €. Celkový výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti bol 42.326 €. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení bola strata 43.492 €.

Za rok 2012 spoločnosť daňové priznanie nepodala.

Výsledky uvedeného dokazovania účtovnými dokladmi korešpondujú s tvrdeniami otca o bankrote spoločnosti a so správou Tatra banky, a.s., o zosplatnení úverov a spôsobe ich splácania, avšak nie sú dôvodmi pre zníženie výživného s poukazom na odôvodnenie už uvedené vyššie, že ide o nezmenené okolnosti, ktoré sú len právnym potvrdením faktického stavu existujúceho už v čase posledného rozhodovania súdu o určení výživného.

Pre úplnosť súd dodáva, že aj vzhľadom k tejto okolnosti nebol dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania za účelom preskúmania účtovníctva otca či spoločnosti two M, s.r.o.

Súd musí poukázať však aj na ďalšie nelogické či účelové tvrdenia otca.

Otec uviedol, že býva v prenajatom byte, kde nájomné činí 145 € a poplatky za energie sa platia v zálohe 250 €. Celkové náklady teda dosahujú takmer 400 € mesačne. Na týchto nákladoch sa podľa tvrdenia otca podieľa aj jeho priateľka Adriana Samiecová v jednej polovine, pričom táto podniká v sprostredkovaní obchodu a v roku 2011 aj v roku dosiahla celkový čistý príjem 3.300 €, teda 275 € mesačne; podľa tvrdenia otca na pojednávaní dňa 12.9.2013 jej príjem ostal nezmenený aj v rokoch 2012 a 2013.

Tomuto samozrejme súd nemohol uveriť; buď sa teda priateľka otca podieľa na poplatkoch za bývanie v menšom rozsahu, alebo dosahuje väčší príjem ako otec uviedol, nakoľko nie je možné, aby dokázala zo sumy 75 € mesačne hradiť svoje bežné osobné potreby ako sú strava, ošatenie, hygiena, cestovné a pod.

Rovnako nie je logické, aby jeho priateľka prijala obchodný podiel na zadlženej spoločnosti ako plnenie na splatenie dlhu, ktorý otec voči nej mal.

Vzhľadom k všetkým uvedeným okolnostiam, keď otec nedokázal na žiadnu konkrétnu otázku súdu týkajúcu sa jeho podnikania a účtovníctva zodpovedať, často sa mýlil či menil výpoveď, boli vyhodnotené tvrdenia otca ako účelové smerujúce k zníženiu jeho vyživovacej povinnosti osobitne s poukazom na to, že návrh podal takmer ihneď po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu, keď sa mu nepodarilo v odvolacom konaní zvrátiť rozhodnutie vo svoj prospech.

Takisto súd musí konštatovať, že pokiaľ otec podľa vlastného tvrdenia funkciu konateľa pre spoločnosť S.. vykonával bezplatne, takáto okolnosť nemôže ísť na úkor maloletého dieťaťa; aj keď spoločnosť nedosahuje zisk či má dlhy voči iným tretím osobám, nie je dôvod, pokiaľ konateľ skutočne svoju činnosť vykonáva, aby nehradila aj jeho odmenu, prípadne nemala voči nemu aspoň takýto záväzok, ktorý sa neskôr mohol vymáhať v súdnom, exekučnom či konkurznom konaní. Inak súd musí konštatovať, že sa otec vzdal dobrovoľne príjmu z tejto činnosti, ktorú mohol dosahovať aspoň v hodnote minimálnej mzdy (307 € brutto).

Za nepatričnú však súd považuje aj odmenu, ktorú dostáva otec ako konateľ v spoločnosti P. Súd dospel k záveru, že napriek osobnému bankrotu, v ktorom sa otec ocitol, ide o podnikavého manažéra zbehlého v obchodoch s vysokým obratom. S poukazom na uvedené súd má za to, že reálne zárobkové možnosti otca predstavujú 1.620 Eur v hrubom mesačne; pri určení potencionálneho príjmu otca súd vychádzal z údajov zverejnených na internetovej stránke www.naseplaty.sk <http://www.naseplaty.sk/>, kde sa priemerné platy vypočítavajú z dát získaných od verejnosti - konkrétne súd vyšiel z platu manažéra

- obchodného riaditeľa v súkromnom sektore mimo Bratislavy. Uvedený potencionálny príjem v čistej mzde činí 1.200 Eur (výpočet čistej mzdy podľa www.financnik.sk <http://www.financnik.sk/>).

Pre úplnosť súd dodáva, že medzi ďalšie okolnosti, ktoré bránili zníženiu výživného, patrila aj zmena pomerov na strane mal. T., ktorý v septembri 2012 nastúpil na strednú školu, konkrétne obchodnú akadémiu. S tým sú spojené zvýšené nároky maloletého spojené so štúdiom.

Čo sa týka matky, jej majetkové pomery zostali nezmenené, naďalej je vlastníčkou bytu. Vydala sa, jej manžel pracuje ako vodič v kamiónovej doprave, pričom jeho príjem dosahuje 380 € brutto a odmeňovaný je aj nepravidelne prémiami. Matka dosiahla priemerný čistý príjem v období od februára 2011 do decembra 2011 v sume 497 €, od januára do marca 2012 v sume 474 € a od júla 2012 do januára 2013 v sume 470 €. Následne bola z dôvodu rizikového tehotenstva práceneschopná od 18.1.2013 do 24.7.2013 a poberala nemocenské spolu v sume 1 905 €. Dňa 25. 7. 2013 sa matke narodil syn Miroslav. Od augusta do decembra 2013 poberala peňažnú pomoc v materstve vo výške 380 - 392 €.

Vzhľadom k všetkým uvedeným okolnostiam návrh na zníženie výživného súd zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať aj bez návrhu, ktorým konanie o určení výživného mal. detí je.

Podľa štát ma podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Otec bol v konaní o zníženie výživného neúspešný v celom rozsahu, pričom u neho nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov; vzhľadom k tomu ho súd zaviazal na náhradu trov konania štátu, ktoré vznikli podaním bankovej informácie zo strany Tatra banky vo výške 31,87 €, pričom išlo o dôkaz na preukázanie jeho tvrdení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.