Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/7/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zastúpenej: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47445092, o zaplatenie 2.846,84 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -131 zo dňa 29.11.2022 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II., ktorým žalobu zamietol a výroku III. o náhrade trov konania.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 203,31 eur a následným výrokom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 85,72 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu - OTP Banka Slovensko, a.s. - uzavrel so žalovanou dňa 11.1.2016 Zmluvu o poistenom spotrebiteľskom D. expres úvere č. 0716 5006 16 RSU, na základe ktorej následne poskytol žalovanej bezúčelový klasický spotrebiteľský úver v sume 4.782,- eur pri nasledovných podmienkach: pevná úroková sadzba 7,80 % ročne, RPMN 9,98 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 6.856,55 eur, priemerná hodnota RPMN 15,55 %, odplata 8,88 % ročne, najvyššia prípustná výška odplaty 21,94 %, výška splátky 71,42 eur, počet splátok 96, splatnosť prvej splátky 11.2.2016, splatnosť ostatných splátok 11. deň v mesiaci, splatnosť poslednej splátky 11.1.2024, konečná splatnosť úveru 11.1.2024, predpokladaná doba trvania zmluvy o úvere je 96 mesiacov, poplatok za spracovanie úveru 0,- eur, poplatok za zabezpečenie poistenia 6,41 % z výšky anuitnej splátky, aktuálne vo výške 4,30 eur. Žalovaná najprv úver splácala, do augusta 2018 iba občasne s menším omeškaním, potom sa už priebežne dostávala do omeškania s úhradou jednotlivých splátok. Právny predchodca žalobcu poslednou výzvou pred zosplatnením zo dňa 18.3.2019 oznámil žalovanej, že je v omeškaní so splácaním úveru viac ako tri splátky, a preto vyzval žalovanú na úhradu dlžnej čiastky, ktorá k 17.3.2019 bola vo výške 232,40 eur s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Vo výzve bola spomenutá aj možnosť postúpenia pohľadávky na tretiu osobu. Predmetná výzva bola žalovanej doručovaná na dve adresy, pričom žalovaná si predmetné zásielky prevzala dňa 22.3.2019 a 21.3.2019. Následne právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.4.2019 vyhlásil úver za predčasne splatný v 10. deň odo dňa doručenia výzvy, pričom zostatok úveru ku dňu 15.4.2019 vyčíslil vo výške 3.456,39 eur. Zároveň žalovanú vyzval na úhradu predmetného dlhu s upozornením, že v opačnom prípade

banka využije práva, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy, resp. právnych predpisov na uspokojenie pohľadávky vrátane postúpenia pohľadávky na inú osobu. Predmetné vyhlásenie úveru za predčasne splatný bolo žalovanej doručované opäť na dve adresy, pričom si zásielky prevzala dňa 25.4.2019 a 26.4.2019. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.5.2021 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanej z predmetného úveru na žalobcu. Z prílohy k zmluve o postúpení vyplýva zostatok pohľadávky vo výške 3.659,15 eur z toho istina predstavuje sumu 2.896,70 eur, úrok 676,73 eur, úrok z omeškania 68,04 eur a ostatné príslušenstvo 17,68 eur. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 13.5.2021 oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky z predmetného úverového vzťahu na žalobcu. Predmetný list bol žalovanej doručovaný na dve adresy a žalovaná si ich prevzala dňa 17.5.2021 a 18.5.2021. Po postúpení pohľadávky do podania žaloby žalovaná uhradila dňa 23.6.2021 sumu 20,45 eur, dňa 23.7.2021 sumu 20,45 eur a dňa 20.8.2021 sumu 26,64 eur. V priebehu konania žalovaná vykonala za účelom splatenia úveru nasledovné úhrady: dňa 21.12.2021 vo výške 4,47 eur, dňa 11.2.2022 vo výške 60,74 eur, dňa 16.3.2022 vo výške 29,68 eur, dňa 14.4.2022 vo výške 13,42 eur, dňa 31.5.2022 vo výške 35,- eur, dňa 20.9.2022 vo výške 60,- eur. Čo sa týka skúmania bonity žalovanej pred poskytnutím úveru, súdu bol predložený výsledok dopytu z úverového registra. Z predmetného listinného dôkazu vyplýva, že žalovaná mala v čase posudzovania schopnosti splácať úver tri úvery - jeden s mesačnými splátkami po 4,- eur a celkovým zostatkom úveru 16,- eur, druhý s mesačnou splátkou 65,- eur a celkovým zostatkom úveru 4.732,- eur a tretí s mesačnými splátkami po 186,- eur s celkovým zostatkom vo výške 14.290,- eur. Z predmetnej lustrácie taktiež vyplývajú scorefactory, že žalovaná mala vysoký počet otvorených splátkových zmlúv za posledných 12 mesiacov a žalovaná významne využíva limit. Čo sa týka výdavkov na strane žalovanej, žalobca vychádzal z nákladov vo výške životného minima.

3. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podliehajúca právnej úprave obsiahnutej v o spotrebiteľských úveroch, ako aj príslušnej právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v o ochrane spotrebiteľa.

4. V zmysle § 7 a § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.

5. Žalobca nepreukázal, že by jeho predchodca splnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovanej splácať úver. Hoci súdu preukázal, že jeho právny predchodca lustroval úverovú zaťaženosť žalovanej a zohľadňoval aspoň minimálne výdavky vo výške životného minima, nepreukázal, že by si pôvodný veriteľ overoval príjem žalovanej, ale spoliehal sa iba na údaje poskytnuté žalovanou v žiadosti. Nepreveroval, či výška priemerného príjmu za posledný polrok zodpovedá realite, ani skutočnosť, či bola žalovaná v čase posudzovania bonity zamestnaná. Z predložených listinných dôkazov je vzhľadom na datovanie žiadosti 11.1.2015 mätúce, či údaje v nej zodpovedajú času poskytnutia úveru (či iba došlo ku chybe v písaní pri podpise žiadosti). Navyše v žiadosti nie sú vyplnené údaje o rodinnom stave a počte vyživovaných osôb. Právny predchodca neskúmal detailnejšie bežné výdavky žalovanej, ale využil ich minimálnu výšku v podobe životného minima, neskúmal otázku príjmu žalovanej s dostatočnou odbornou starostlivosťou. Právny predchodca žalobcu pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere ohľadom skúmania schopnosti žalovanej splácať úver, čo má za následok v súlade s prvej vety ZoSÚ nemožnosť požadovať splatenie úveru jednorázovo, a tak je potrebné považovať zosplatnenie úveru za neplatné podľa a žalovanej zostáva zachované právo splatiť svoj dlh v splátkach. Žalobcovi preto nesvedčí aktívna vecná legitimácia v spore. Pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola pôvodným veriteľom postúpená na žalobcu ku dňu 7.5.2021. Po zohľadnení neplatnosti zosplatnenia úveru konečná splatnosť predmetného úveru v zmysle

zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastane až dňa 11.1.2024 (splatnosť poslednej splátky). Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy ku dňu 7.5.2021, kedy úver bol ešte tzv. živým úverom, je tak v rozpore s § 17 ods. 1 ZoSÚ, keďže pohľadávka zo spotrebiteľského úveru nebola postúpená až po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , a na základe pomeru úspechu v konaní. Žalovaná bola úspešná v časti, v ktorej súd zamietol žalobu - o zaplatenie istiny 2.643,53 eur s prísl., čo predstavuje v pomere k predmetu konania 92,86 % úspech, avšak zavinila zastavenie konania (keďže žalobca vzal žalobcu späť pre plnenie žalovanej v priebehu súdneho konania) v časti o zaplatenie 203,31 eur, čo predstavuje v pomere k predmetu konania 7,14 %. Miera úspechu žalovanej tak prevyšuje jej neúspech o 85,72 %.

7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že rozsudok zruší a konanie zastaví s ohľadom na prekážku právoplatne rozhodnutej veci, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Odvolanie podal z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky ( ), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

9. Namietal, že Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe v plnom rozsahu vyhovel a dňa 01.12.2021 vydal vo veci platobný rozkaz. Na základe takto vydaného platobného rozkazu bol zo strany žalovanej v právnom zastúpení podaný odpor proti platobnému rozkazu, na podklade pripojeného plnomocenstva žalovanej v konaní, ktorú zastupoval JUDr. Peter Vachan advokát s. r. o. Odpor žalovanej proti platobnému rozkazu podala na základe priloženého poverenia zo dňa 1.2.2021 udeleného v zmysle E. F. A., advokát. Poverenie bolo udelené na prijímanie, podávanie a autorizovanie všetkých podaní v elektronickej schránke JUDr. Petra Vachana bez obmedzenia. Odpor proti platobnému rozkazu nebol elektronicky podpísaný JUDr. Petrom Vachanom, ale podpísala ho E. F. A.. Súčasťou podaného odporu proti platobnému rozkazu bolo Poverenie, tzn. E. F. A. konala v mene JUDr. Petra Vachana, pričom odpor proti platobnému rozkazu podpisovala svojím KEPom - a to len na základe Poverenia, ktoré ju oprávňovalo na prístup do elektronickej schránky JUDr. Petra Vachana, pričom E. F. A. nepriložila žiadne substitučné splnomocnenie ani žiadne iné plnomocenstvo, ktoré by jej dovoľovalo konať za túto advokátsku kanceláriu, a kde sa v tomto poverení zároveň výslovne uvádza, že Poverenie nie je substitučným splnomocnením udeleným tretej osobe. Ak odpor proti platobnému rozkazu doručený Okresnému súdu Banská Bystrica bol autorizovaný KEP fyzickej osoby E. F. A. na základe predloženého Poverenia, potom nemožno hovoriť o splnení podmienky napísania a podpísania odporu JUDr. Petrom Vachanom a ide o podanie bez autorizácie odporu proti platobnému rozkazu JUDr. Petrom Vachanom ako právnym zástupcom žalovanej, t. j. odpor podaný neoprávnenou osobou, ktorý mal byť odmietnutý, v dôsledku čoho nadobudol platobný rozkaz voči žalovanej právoplatnosť a vykonateľnosť a založil prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre toto prebiehajúce konanie.

10. Spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pokiaľ došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa považuje a) posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo b) bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Pokiaľ veriteľ neskúmal bonitu spotrebiteľa podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak však veriteľ posudzoval bonitu (aspoň) jedným zo spôsobov uvedených v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, potom nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinností podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Právny predchodca žalobcu overil bonitu dopytom do úverového registra, z ktorého je zrejmé, že žalovaná mala jeden úverový vzťah, na ktorý mesačne uhrádzala sumu 255,- eur. Spotrebiteľ v žiadosti o úver uviedol, že je zamestnaný na dobu neurčitú od roku 2015 u zamestnávateľa B. C. s. r. o. ako operátor. Žalovaná tiež uviedla, že mala čistý mesačný príjem vo výške 890,- eur. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 7 ods. 2 ZoSÚ a na povinnosť spotrebiteľa uviesť úplné, presné a pravdivé

údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V prípade, ak veriteľ disponoval informáciami o príjme od spotrebiteľa, mohol postupca pri posudzovaní bonity vychádzať z týchto informácií, nakoľko tieto informácie je potrebné považovať za pravdivé. V čase uzavretia zmluvy neexistovala zákonná povinnosť overovať príjem iným spôsobom, a preto takúto povinnosť nie je možné veriteľovi ani ukladať. Rovnako bral právny predchodca žalobcu do úvahy životné minimum vo výške 198,48 eur, nakoľko v žiadosti o úver neuviedla žalovaná žiadne vyživované dieťa. Pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci mesačných nákladov žiadateľa o úver braná do úvahy paušálna suma - suma zákonného životného minima. Poskytovatelia úverov ani v súčasnosti, po niekoľkonásobnom sprísnení podmienok poskytovania úverov, nie sú povinní žiadať preukazovanie konkrétnych mesačných nákladov (napríklad faktúrami za telefón, bývanie a pod.). Uvedené nie je realizované jednak z dôvodu zachovania transparentnosti - inak by žiadateľovi o úver postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity a jednak z dôvodu relatívne častých zmien týchto nákladov v čase. Uplatňovanie paušálnych výdavkov vo výške zákonného životného minima žiadateľa o úver a členov jeho domácnosti, v rámci overovania platobnej kapacity spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou. Výpočet disponibilného zostatku z príjmu bol realizovaný nasledovne: 890,- eur (príjem) – 255,- eur (existujúce záväzky) - 198,48 eur (životné minimum) = 436,52 eur. Disponibilný zostatok je vyšší ako splátka schvaľovaného úveru. Žalovaná mala dostatočnú finančnú rezervu na splácanie poskytnutého úveru a poskytovateľ úveru posúdil s odbornou starostlivosťou schodnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Postupca postupoval v rámci predzmluvných vzťahov s odbornou starostlivosťou a k hrubému porušeniu ust. § 7 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ nedošlo. Postupca, resp. žalobca náležite tvrdil skutkové tvrdenia a tieto boli v konaní pred okresným súdom aj riadne preukázané listinnými dôkazmi. Pred poskytnutím spotrebiteľského úveru bola bonita žalovanej náležite skúmaná.

11. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

12. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. V odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 203,31 eur, ktorý napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť.

15. Z vykonaného dokazovania vyplýva a nebolo sporné že dňa 11.1.2016 bola medzi postupcom OTP Banka Slovensko, a.s. a žalovanou podpísaná Zmluva o poistenom spotrebiteľskom OTP EXPRES úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 4.782,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 71,42 eur, s termínom konečnej splatnosti 11.1.2024 a splatnosťou prvej splátky 11.2.2016, ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 9,98 %. Súčasťou tejto zmluvy boli aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ako aj informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.4.2019 vyhlásil úver za predčasne splatný v 10. deň odo dňa doručenia výzvy, pričom zostatok úveru ku dňu 15.4.2019 vyčíslil vo výške 3.456,39 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.5.2021 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanej z predmetného úveru na žalobcu.

16. Predmetom konania je pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť bankou postúpená na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.5.2021. V tomto prípade teda aktívna vecná legitimácia žalobcu súvisí so splnením podmienok určených v v spojení s , a Zákona o bankách. Súd prvej inštancie sa správne v odôvodnení rozsudku zameral na právne posúdenie základného zmluvného vzťahu, z ktorého uplatnený nárok vzišiel a je bez pochýb zrejmé, že na právny vzťah založený posudzovanou zmluvou o úvere medzi pôvodným veriteľom a žalovanou je nutné aplikovať príslušné ustanovenia §

52 a nasl. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere. Odvolací súd poznamenáva, že právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, ako vzťahu spotrebiteľského a vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobcom v priebehu prvoinštančného konania, ani v odvolaní, spochybnené a namietané nebolo.

17. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia posudzovanej zmluvy), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods. 16 písm. b) ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

19. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

20. V nadväznosti na uvedené, podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

21. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

22. Podľa ustanovenia , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

23. Ako už bolo vyššie konštatované, aktívna legitimácia žalobcu, pokiaľ uplatnený nárok vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aplikuje sa naň právny režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, súvisí priamo aj s nutnosťou skúmať splnenie povinnosti veriteľa skúmať bonitu klienta tak, ako to vyplýva z citovaných ustanovení § 7 ods. 1, ods. 16, ods. 17 ZoSÚ, pretože jednou zo sankcií nesplnenia tejto povinnosti veriteľa predpokladaných ustanovením § 11 ods. 2 tohto zákona, je aj nemožnosť - neoprávnenosť veriteľa od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové zosplatnenie spotrebiteľského úveru. Dôležitá je aj intenzita porušenia tejto zákonnej povinnosti, nakoľko ustanovenie § 11 ods. 2 ZoSÚ predpokladá okrem porušenia tejto povinnosti ako zákonný následok nemožnosť požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, za predpokladu, ak bolo konštatované hrubé porušenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Odvolací súd však poznamenáva, že v tomto spore je zásadné porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1

aj bez nutnosti konštatovať zásadnejšiu intenzitu porušenia tejto povinnosti veriteľom (hrubé porušenie povinnosti skúmať bonitu), pretože predmetom odvolacieho konania nie je záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

24. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 16 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia posudzovanej zmluvy, je veriteľ povinný hodnoverne preukázať (nielen tvrdiť) vynaloženie odbornej starostlivosti, pričom z obsahu listinných dôkazov obsiahnutých v spise je zrejmé, že žalobca - ako právny nástupca pôvodného veriteľa nepreukázal kvalifikované posudzovanie s odbornou starostlivosťou bonity žalovanej tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre priznanie vyššieho stupňa posudzovania bonity a to zákonom požadovanej odbornej starostlivosti (čo podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť pokryté len zbežnou, rutinnou dokumentáciou), nepostačuje teda len uvedenie určitých údajov zo strany spotrebiteľa vo formulároch veriteľa bez toho, aby veriteľ preukázal, že skutočne a preukázateľne dodatočne skúmal a verifikoval si aj z iných zdrojov (mimo jednostranných prehlásení dlžníka) bonitu klienta a to najmä jeho príjem, majetkové, osobné a zárobkové pomery a úverovú zaťaženosť a predošlú platobnú disciplínu dlžníka. Uvedené má potom taktiež zásadný právny význam a to z hľadiska nadväznosti na ustanovenie § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti a v prípade, pokiaľ by súd konštatoval porušenie tejto povinnosti, avšak nie kvalifikačným kritériom hrubého porušenia, v zmysle citovaného zákonného ustanovenia by veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru tak, ako to už vyššie konštatoval odvolací súd.

25. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť princípy a zásady, na ktorých spočíva civilné sporové konanie. Články 8 a 9 sú vyjadrením princípu kontradiktórnosti sporového konania a prejednacieho princípu (zásady formálnej pravdy). Rovnako tieto princípy súvisia so zásadou tzv. rovnosti zbraní a s princípom dispozičným. Priorizuje sa procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana je povinná označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Taktiež strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu. S poukazom na obsah spisu a články 8 a 9 , v spojení s ustanoveniami , a je nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal listinnými dôkazmi, ani inými dôkaznými prostriedkami v spore, že pôvodný veriteľ si splnil povinnosť s odbornou starostlivosťou skúmať bonitu žalovanej ešte pred samotným poskytnutím spotrebiteľského úveru. V zmluve nie je údaj o rodinnom stave, príjme a výdavkoch žalovanej. Zo zmluvy nevyplýva, že by k nej žalovaná nejaké doklady predkladala a ani žalobca v konaní nepredložil žiaden doklad, podľa ktorého sa skúmala bonita žalovanej (príjmy a výdavky). Poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Obsah spisu potvrdzuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno preukázania splnenia povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou skúmať bonitu klienta - spotrebiteľa pred poskytnutím spotrebiteľského úveru.

26. V konkrétnom prípade na vyriešenie otázky aktívnej legitimácie vzhľadom na skúmanie platnosti postúpenia pohľadávky je nutné potom vyvodiť právny následok nesplnenia si povinnosti veriteľa vyplývajúcej z § 7 ods. 1 ZoSÚ a v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ tak veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľky jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Bolo potom - s poukazom na zákonnú sankciu absolútnej nemožnosti požadovať jednorazové zosplatnenie úveru - už nadbytočné skúmať osobitne aj zákonnosť a splnenie zákonných podmienok požadovaných zákonnou úpravou a pre predčasné zosplatnenie úveru. Pokiaľ Zákon o spotrebiteľských úveroch určil nemožnosť veriteľa predčasne zosplatniť úver, je zrejmé, že predčasné zosplatnenie (ak by aj boli splnené zákonné podmienky a ) je s poukazom na absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. Súd z predložených listín nemal preukázané splnenie povinnosti veriteľa podľa , t.j. skúmanie schopnosti splácať úver dlžníkom s odbornou starostlivosťou, v dôsledku

čoho veriteľ nie je oprávnený žiadať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru ( veta prvá ). V zmluve nie je údaj o rodinnom stave, príjme a výdavkoch žalovanej. Zo zmluvy nevyplýva, že by k nej žalovaná nejaké doklady predkladala a ani žalobca v konaní nepredložil žiaden doklad, podľa ktorého sa skúmala bonita žalovanej (príjmy a výdavky). Z tohto dôvodu potom mohol a mal súd prvej inštancie žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, a to s poukazom na ZoSÚ a .

27. V spotrebiteľských vzťahoch pri konštatovaní platnosti či neplatnosti postúpenia pohľadávky z dodávateľa na ďalší subjekt, je nutné okrem všeobecných ustanovení až zohľadniť aj osobitnú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských úverov, ktorá na daný právny vzťah dopadá. Súd prvej inštancie správne nárok právne posúdil aj podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a právne kvalifikoval úverový vzťah ako spotrebiteľský úver. Ustanovenie ZoSÚ stanovuje, že veriteľ môže práva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere previesť na tretiu osobu, len ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a sú kumulatívne splnené obe podmienky presne špecifikované pod písmenami a/ a b/ tohto zákonného ustanovenia, teda súčasne ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a súčasne prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

28. Pokiaľ podľa ustanovenia nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu, je tak zrejmé, že predmetná pohľadávka právneho predchodcu žalobcu nemohla byť v súlade s Zákona o spotrebiteľských úveroch prevedená na tretiu osobu, keďže sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pretože veriteľ nebol oprávnený spotrebiteľský úver predčasne zosplatniť z dôvodov vyššie uvedených a nešlo ani o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti (ten mal nastať v zmysle zmluvných dojednaní dňa 11.1.2024).

29. Pokiaľ bola v spore konštatovaná nezákonnosť predčasného zosplatnenia celého úveru, bol potom aj správny záver súdu prvej inštancie, že neboli tým naplnené zákonné predpoklady platného postúpenia pohľadávky vyplývajúce z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, pretože v konkrétnom prípade sa nepostupovala pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru a nebola postupovaná pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pretože nedošlo k platnému a zákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v dôsledku nesplnenia si povinností predchádzajúceho veriteľa vyplývajúcich z ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ, z čoho vyplynula zákonná sankcia podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ. Odvolací súd potom považuje za správny záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie súčasného žalobcu, na ktorého platným a zákonným spôsobom nebolo prevedené právo, ktorého sa v spore voči žalovanej domáha a nemožno mu tak priznať ani len čiastočné plnenie voči žalovanej.

30. Možno potom zhrnúť, že správny bol záver súdu prvej inštancie, ktorý založil svoje rozhodnutie na závere, že súčasný žalobca nie je v danom spore aktívne legitimovaným a nositeľom práv z predmetnej pohľadávky, pretože postúpenie pohľadávky bolo absolútne neplatné podľa a z tohto dôvodu aj súd prvej inštancie žalobu výrokom II. rozsudku zamietol.

31. Námietku res iudicata pre podanie odporu neoprávnenou osobou v štádiu odvolacieho konania vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Žalobca sa pôvodne domáhal nároku na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania, a to v zmysle o upomínacom konaní. V rámci tohto konania bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz, voči ktorému bol osobitne podaný odpor zo strany žalovanej. Podaním odporu došlo ex lege (s. 1 ) k zrušeniu platobného rozkazu, pričom žalobca vo svojom vyjadrení k odporu nežiadal odpor žalovanej odmietnuť v zmysle , ale navrhol v konaní pokračovať v zmysle Z uvedeného dôvodu bola vec predložená príslušnému súdu za účelom rozhodnutia o nároku žalobcu ako nároku na zaplatenie sumy, ktorá bola predmetom konania vedeného na okresnom súde, čím nedošlo k porušeniu práv žalobcu.

32. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

33. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania postupom podľa ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).