Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-60-2022.pdf
PDF · 119.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-4Csp/60/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu I. a televízia T., so sídlom R. dolina, XXX XX P., S.: XX XXX XXX proti žalovanej X. S., nar.XX.XX.XXXX, A. XXX, XXX XX A. zastúpenej J.. E. R., advokátom so sídlom V. T. XXX/X, XXX XX T. o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 385,12 eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 26,28 eur a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V časti o zaplatenie sumy 18,56 eur žalobu žalobcu z a m i e t a .
IV. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 86,98 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 09.06.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu XXX,XX eur, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eur a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že I. a televízia T. je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zák. č. XXX/ XXXX Z.z. o I. a televízii T. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tvrdil, že je aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z.z. o -2- 4Csp/60/2022 úhrade za služby verejnosti poskytované I. a televíziou T. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon"). V žalobe uviedol, že žalovaná je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti (ďalej len „úhrada") podľa § 3 písm. a) Zákona vo výške 4,64 eur podľa § 6 ods. 1 Zákona s periodicitou platenia úhrad: mesačná, v zmysle § 7 Zákona. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe kontrolou úhrad v zmysle § 8 Zákona zistil, že žalovaná ku dňu podania žaloby nezaplatila úhradu v zmysle Zákona za obdobie 01.11.2010-31.01.2022. Poukazoval na to, že v zmysle § 10 ods. 2 Zákona písomnou výzvou zo dňa 12.01.2022 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., vyzval žalovanú na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaná nezaplatila úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaná povinná v zmysle § 10 ods. 3 Zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovanej predstavuje podľa žalobcu sumu 429,96 eur, ktorá pozostáva z 89 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období vo výške 412,96 eur a pokuty vo výške 17,-eur, pričom dlží mu aj sumu 1,85 eur titulom zaplatených poštových sadzieb.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil prehľad predpisov a platieb z databázy žalobcu, Výzvu žalobcu zo dňa 12.01.2022 s doručenkou a Potvrdenie tarifnej ceny za úradnú zásielku od Slovenskej pošty, a.s.
4. Vo veci bol dňa 19.07.2022 vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná včas vecne odôvodnený odpor, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zo zákona zrušil v celom rozsahu a súd nariadil pojednávanie ( § 267 ods.4 Civilného sporového poriadku).
5. Žalovaná v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že právny vzťah medzi sporovými stranami je spotrebiteľský. Tvrdila, že žalobcom vymáhaná pohľadávka za služby verejnosti ( koncesionársky poplatok) za obdobie od 01.03.2018 do 28.02.2021 bola ňou uhradená v sume 162,40 eur dňa 22.02.2021 s výslovným určením, že ide o platbu koncesionárskeho poplatku za obdobie 03/2018 - 02/2021 a v nasledovných mesačných platbách v sume 4,64 eur mesačne, čo nakoniec vyplýva aj z prehľadu predpisov a platieb priloženého žalobcom k jeho žalobe. Pokiaľ ide o zostávajúci žalobcom uplatnený nárok na úhradu za služby verejnosti za obdobie od 01.11.2010 do 28.02.2018, vzniesla námietku premlčania, ktorú odôvodnila poukazom na § 100 ods.1 a § 101 Občianskeho zákonníka. Žiadala žalobu zamietnuť.
6. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej rozsiahlo argumentoval, prečo podľa neho nejedná sa tu o spotrebiteľský vzťah a spotrebiteľský spor. K tvrdeniu žalovanej o úhrade sumy 162,40 eur za obdobie od 03/2018 do 02/2021 uviedol, že táto žalovanou uhradená suma bola zohľadnená vo výške istiny, ktorej sa domáha, keď suma 162,40 eur predstavuje 35 neuhradených mesačných predpisov od 03/2018, avšak iba do 01/2021. Pokiaľ ide o žalovanou uvádzané úhrady po 4,64 eur mesačne, k tomu uviedol, že tieto boli zarátané na najstaršie splatné. Poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Brne sp.zn.16Co 597/87 zo dňa 04.02.1988 podľa ktorého ak dlžník neuvedie pri plnení dlhu, ktorý z viacerých dlhov chce plniť, uhradí sa dlh najskôr splatný aj keď by mohol byť aj premlčaný. V takomto prípade sa už dlžník nemôže následne dovolávať s úspechom premlčania dlhu, na ktorý bolo plnené uvedeným spôsobom.
-3- 4Csp/60/2022 7. Žalobca zároveň uviedol, že vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany žalovanej berie žalobu čiastočne späť v rozsahu 385,12 eur ( za obdobie od 11/2010 do 02/2021) a domáha sa už len zaplatenia istiny vo výške 27,84 eur ( za obdobie od 02/2021 do 01/2022), pokuty vo výške 17,-eur, poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eur a náhrady trov konania.
8. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu k odporu reagovala písomne duplikou zo dňa 27.01.2023 tak, že nestotožňuje sa s konštatovaním žalobcu, že došlo iba k čiastočnému premlčaniu pohľadávky v sume 385,12 eur. Podľa nej je premlčaný celý žalobcom uplatnený nárok. Zo žaloby žalobcu podľa žalovanej vyplýva, že touto si pôvodne uplatnil nárok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov za obdobie od 01.11.2010 do 31.01.2022, ktorý pozostával z 89 neuhradených splátok ( od 01.11.2010 do 28.02.2018). Zostávajúce platby od 01.03.2018 do 31.01.2022 aj podľa k žalobe priloženého prehľadu predpisov a platieb sám žalobca vykazoval ako zaplatené a teda neboli ani predmetom tohto konania. Podľa žalovanej je vzhľadom na dátum podania žaloby nesporné, že nárok žalobcu za obdobie od 01.10.2010 je premlčaný alebo bol žalovanou uspokojený pred podaním žaloby tak, ako to aj vyplýva z listinných dôkazov. 9. Na uvedené žalobca reagoval písomne tak, že v prehľade predpisov a platieb sú v časti „prehľad platieb“ uvedené jednotlivé platby žalovanej na účet žalobcu, no vzhľadom na to, že v popise týchto platieb nebolo uvedené obdobie, ktoré žalovaná týmito platbami uhrádzala, tie sa automaticky započítali na predpisy najskôr splatné bez ohľadu na to, či tieto najstaršie splatné pohľadávky boli premlčané. Opäť poukázal na rozsudok Krajského súdu v Brne sp.zn.16Co 579/87 a trval na zaplatení istiny 27,84 eur, pokuty vo výške 17,-eur a poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 eur. 10. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktoré sa žalobca napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. V súlade s ust.§ 180 CSP preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP. 11. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní k žalobe po jej čiastočnom späťvzatí vyjadrila sa tak, že trvá na nedôvodnosti žaloby a námietkach už písomne uvedených. K tvrdeniam
žalobcu ohľadom započítavania platieb uviedla, že sám žalobca v listinách ktoré súdu predložil uviedol platby za obdobie od februára 2021, aj skoršie obdobie ako uhradené, nemôže preto teraz tvrdiť, že sa to započítavalo na iné platby ako sú tie, o ktorých dal sám dôkazy. Ak by tomu tak bolo, muselo by sa tak podľa nej stať zmenou žaloby, nakoľko išlo by o podstatnú zmenu skutkových tvrdení a rozhodujúcich skutočností. Nemôže si podľa nej žalobca v priebehu konania prispôsobovať tieto úhrady, preto trvá na tom, že celá žalobe ja nedôvodná. Po otvorení pojednávania a otázkach súdu ohľadom platieb za mesiac február 2021 a január 2022 uviedla, že nerozporuje, že február 2021 ostal nezaplatený, a keďže nevie predložiť dôkaz o úhrade za január 2022, súhlasí aby sa aj poplatok za tento mesiac považoval za nezaplatený, ako tvrdí žalobca. Uviedla, že pokiaľ ide -4- 4Csp/60/2022 o nárok na zaplatenie poplatku za február 2021 a január 2022, ako aj o nárok na zaplatenie pokuty vo výške 17,-eur a poštových sadzieb 1,85 eur, v tomto rozsahu nárok ďalej nerozporuje, vo zvyšku ale trvá na nedôvodnosti žaloby žalobcu. Uplatnila si nárok na náhradu trov konania.
12. Nakoľko žalobca po doručení žaloby žalovanej a pred prvým pojednávaním vzal žalobu v časti späť, bolo potrebné vysporiadať sa najskôr s týmto jeho dispozičným úkonom. Postup súdu nasledujúci v prípade, ak žalobca svoju žalobu vezme v priebehu konania sčasti späť upravuje § 145 CSP.
13. Podľa § 145 ods.2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
14. Podľa § 146 ods.1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
15. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu vzal v časti o zaplatenie sumy 385,12 eur späť skôr, než sa začalo pojednávanie, postupujúc podľa § 145 ods.2 a § 146 ods. 1 CSP súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom bez ďalšieho zastavil.
16. Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 44,84 eur pozostávajúcej z istiny vo výške 27,84 eur a z pokuty vo výške 17,-eur a tiež nárok na zaplatenie úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eur ako aj náhrada trov konania. V súvislosti s požadovanou úhradou poštových sadzieb spojených s vymáhaním súd pre úplnosť uvádza, že nakoľko žalobca v konaní od počiatku po celý čas ( v žalobe, aj vo vyjadrení k odporu žalovanej) uvádzal, že uplatňuje si túto úhradu vo výške 1,85 eur, pričom v poslednom svojom vyjadrení pred pojednávaním bez vysvetlenia, či ozrejmenia dôvodu už uvádzal, že uplatňuje si úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 eur, považoval to súd len za chybu v písaní, nakoľko žalobca nenavrhol zmenu žaloby, neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, či skutkové tvrdenia prečo by odrazu malo dôjsť k „navýšeniu“ týchto sadzieb o 25 centov a preto súd rozhodoval o nároku na úhradu poštových sadzieb tak, ako bol uplatnený v petite žaloby, ktorým je súd viazaný, teda vo výške 1,85 eur.
17. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení strán, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých stranami predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
-5- 4Csp/60/2022 18. Z prehľadu predpisov a platieb číslo- variabilný symbol XXXXXXXXXX predloženého žalobcom a týkajúceho sa žalovanej vyplýva, že žalovanej boli predpísané úhrady za obdobie od 11/2010 do 01/2022 vo výške 628,25 eur (135 x 4,64 eur + 1,85 euro ako poštovné). Podľa prehľadu platieb za toto obdobie predpísaných úhrad žalovaná uhradila žalobcovi dňa 22.02.2021 sumu 162,40 eur, v marci 2021 sumu 4,64 eur, v apríli 2021 sumu 4,64 eur, v máji 2021 sumu 4,64 eur, v júni 2021 sumu 4,64 eur, v júli 2021 sumu 4,64 eur, v auguste 2021 sumu 4,64 eur, v septembri 2021 sumu 4,64 eur, v októbri 2021 sumu 4,64 eur, v novembri 2021 sumu 4,64 eur a v decembri 2021 sumu 4,64 eur. Spolu takto bola uhradená suma 208,80 eur, neuhradená ostala teda suma 419,45 eur ( 628,25 eur - 208,80 eur). Z nej žalobca žalobou uplatnil si len nárok na zaplatenie sumy 412,96 eur, čo v žalobe odôvodnil tým, že uplatňuje si neuhradené mesačné predpisy v kontrolovanom období od 1.11.2010 do 31.01.2022.
19. Žalobca predložil tiež listinu označenú ako sumár predpisov a platieb obsahujúcu tabuľku označenú ako prehľad platieb kde sú špecifikované roky od 2010 do 2022 podľa jednotlivých mesiacov, pričom v kolónkach do januára 2021 je uvedené 0,00 eur, potom vo februári 2021 je uvedená suma 162,40 eur, a potom pri každom mesiaci počnúc marcom 2021 do decembra 2021 suma 4,64 eur. V kolónke za január 2022 je uvedená suma 0,00 eur.
20. Listom zo dňa 12.01.2022 žalobca žalovanú vyzval na úhradu nedoplatku za obdobie od 14.10.2010 do 31.01.2022 vo výške 419,45 eur (vrátane poštových sadzieb 1,85 eur). K predmetnej výzve ako dôkaz jej doručenia žalovanej označil a predložil doručenku podpísanú dňa 20.01.2022 kde ako podpísaný adresát uvedená je žalovaná.
21. Keďže žalovaná nezaplatila úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od doručenia výzvy, žalobca si uplatnil aj zaplatenie pokuty vo výške 17,00 eur. Podľa potvrdenia T. pošty zo dňa XX.XX.XXXX ( čl.9 spisu) bola tarifná cena pre produkt Úradná zásielka ( doporučene +doručenka +do vlastných rúk) - podaj cez ePodací hárok v období od 01.07.2019 vo výške 1,85 eur za kus.
22. Podľa § 13 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované I. a televíziou T. a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1.1.2013 (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z.z.“), výber a vymáhanie úhrady, ktorú bol platiteľ podľa zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované T. televíziou a T. rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z.z. povinný zaplatiť do 31. decembra 2012, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva od 1. januára 2013 I. a televízia T.. Na výber a vymáhanie úhrady a iných pohľadávok podľa odseku 1 sa vzťahuje tento zákon.
23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je I. a televízia T..
-6- 4Csp/60/2022 24. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované T. televíziou a T. rozhlasom účinného do XX.XX.XXXX (ďalej len „zákon č. 68/2008 Z.z.“), platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
25. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 68/2008 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 140 Sk za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je koncovým odberateľom elektriny vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto. Ak je platiteľ podľa § 3 písm. a) poberateľom dôchodku a nežije v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti alebo je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo je osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi, úhrada podľa odseku 1 sa znižuje na polovicu.
26. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 68/2008 Z.z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného mesiaca.
27. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
28. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.
29. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z.z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
30. Podľa § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
-7- 4Csp/60/2022 31. Podľa § 10 ods.5 zákona č.340/2012 Z.z., nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
32. Žalobca žalobou, ktorá súdu bola doručená dňa 09.06.2022 uplatnil pôvodne nárok na zaplatenia sumy 429,96 eur pozostávajúcej zo sumy 412,96 eur ako predpísaných úhrad za 89 mesiacov od novembra 2010 do januára 2022 ( čo výslovne uviedol v žalobe) a sumy 17,-eur ako pokuty. Žalovaná bránila sa nároku v písomných vyjadreniach tým, že nárok na zaplatenie úhrad od 01.11.2010 do 28.02.2018 je premlčaný a vzniesla námietku premlčania, pričom vo vzťahu k zvyšku nároku na úhrady za dobu od 01.03.2018 do januára 2022 poukázala na svoje úhrady, a to úhradu sumy 162,40 eur zo dňa 22.02.2021 s výslovným určením, že ide o platbu koncesionárskeho poplatku za obdobie od 03/2018 do 02/2021 a na úhrady uskutočnené v nasledujúcich mesiacoch. Na základe žalovanou vznesenej námietky premlčania žalobca vzal žalobu čo do úhrad vo výške spolu 385,12 eur späť s tým, že ďalej uplatňuje len zaplatenie úhrad vo výške 27,84 eur ( čo podľa žalobcu zodpovedá úhradám za obdobie od 02/2021 do 01/2022 a po pripočítaní pokuty 17,-eur je to suma spolu 44,84 eur.
33. Čo sa týka žalovanou vznesenej námietky premlčania a následného čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom, k tomu súd uvádza, že nakoľko úhrada vo výške 4,64 eur sa platí za každý aj začatý kalendárny mesiac ( § 6 ods.1 zákona č.340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou) a platiteľ je povinný ju zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca ( § 7 ods.2 uvedeného zákona), pričom žaloba súdu došla dňa 09.06.2022 a je potrebné tu vychádzať ( čo medzi stranami nebolo sporné) zo všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka ( nakoľko zákon č.340/2012 Z.z. osobitnú úpravu premlčania nemá a žalovanou je tu fyzická osoba, občan - nepodnikateľ), za nepremlčanú časť nároku súd považoval úhrady za mesiac jún 2019 až január 2022, spolu teda 32 úhrad po 4,64 eur, čo sa rovná sume 148,48 eur. Nakoľko mesačná úhrada sa platí v rovnakej výške za každý začatý, teda aj neúplný mesiac, úhrada za mesiac jún 2019 je celá vymáhateľná ( nepremlčaná), nakoľko vzhľadom na zákonom vyjadrenú splatnosť mesačnej úhrady ( do posledného dňa mesiaca) žalovať ju bolo možné najskôr až 01.07.2019, teda premlčacia doba pre ňu začala plynúť až 01.07.2019 a žaloba súdu bola doručená dňa 09.06.2022, preto úhrady za jún 2019 až január 2022 nie sú premlčané.
34. Pokiaľ ide o úhradu sumy 162,40 eur žalovanou dňa 22.02.2021, nebolo medzi stranami sporné to, čo výslovne vyplýva z bankového potvrdenia o zrealizovaní tejto transakcie ( č.l.21 spisu), a síce že žalovaná výslovne určila, že ide o platbu koncesionárskeho poplatku za miesto Bžany XXX a za obdobie od 03/2018 do 02/2021. Treba však dať za pravdu žalobcovi v tom, že suma žalovanou zaplatená, t.j. 162,40 eur v skutočnosti postačovala len na zaplatenie úhrad za 35 mesiacov ( lebo 162,40 eur : 4,64 eur sa rovná 35) a preto nemohlo ísť o platbu za celé obdobie od 03/2018 až do 02/2021, lebo od marca 2018 do februára 2021 je to v skutočnosti až 36 mesiacov, ale žalovanou uhradená suma stačila len na zaplatenie -8- 4Csp/60/2022 úhrad za 35 mesiacov, teda od marca 2018 do januára 2021. Keďže žalovaná na pojednávaní po upozornení zo strany súdu na uvedenú skutočnosť uviedla, že súhlasí s tvrdením žalobcu, že február 2021 je vzhľadom na uvedené nezaplatený a nerozporovala ani tvrdenie žalobcu o nezaplatenej úhrade za január 2022, keď aj zo žalobcom predloženého prehľadu a sumára predpisov a platieb vyplýva, že január 2022 je tam vedený ako nezaplatený, nárok na zaplatenie úhrad za mesiac február 2021 a január 2022 vo výške 9,28 eur ( 2x4,64 eur) súd mal za preukázaný, nepremlčaný a nesporný, v tejto časti žalovaná nárok na pojednávaní aj výslovne uznala, preto sporným z nepremlčaného obdobia tak ostalo obdobie ( úhrady za obdobie) od marca 2021 do decembra 2021. Žalovaná sa domáhala započítania platieb ktoré boli realizované v období marec 2021 až december 2021 ( spolu teda 10 platieb) na tento nepremlčaný nárok žalobcu. Žalobca poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Brne
sp.zn.16Co/579/87 a tvrdil, že pokiaľ dlžník neuvedie pri plnení dlhu, ktorý z viacerých dlhov chce plniť, uhradí sa dlh najskôr splatný, hoci by mohol byť aj premlčaný.
35. Súd tvrdenie žalobcu, že úhrady žalovanej realizované od marca 2021 do decembra 2021 boli započítané na najstaršie splatné považuje za nepreukázané. Žalobca nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz, že skutočne započítal tieto platby v momente ich úhrady žalovanou na najstaršie splatné úhrady. Žalobca sa tu dostal do rozporu aj sám so sebou, lebo výslovne tvrdil, že istina 27,84 eur uplatňovaná po čiastočnom späťvzatí žaloby predstavuje úhrady za obdobie od 02/2021 do 01/2022, čo ale nemôže zodpovedať skutočnosti, nakoľko obdobie od 02/2021 do 01/2022 je obdobie 12 kalendárnych mesiacov, avšak žalobcom uplatňovaná suma za toto obdobie zodpovedná nezaplateným úhradám len za 6 mesiacov, nakoľko 27,84 eur : 4,64 eur sa rovná 6, teda 6 mesiacov. Preto ak sa má predísť situácii, že žalobcovia si až v súdnom konaní budú účelovo prispôsobovať „započítavanie platieb“ uskutočnených žalovanými, potom bolo tu na žalobcovi, aby predložil jasný dôkaz, že platby žalovanej skutočne v čase ich úhrady započítal na iné obdobie ako obdobie od marca 2021 do decembra 2021, čo sa nestalo, Zo žiadneho z ním predložených dôkazov nič také nevyplýva.
36. K argumentácii žalobcu súd uvádza, že sám žalobca predložil tzv. sumár predpisov a platieb ( čl.4 spisu) v ktorom tieto úhrady od marca 2021 do decembra 2021 sú evidované a priradené ako platby práve k týmto mesiacom. Preto nemožno ich dodatočne, len z dôvodu žalovanou vznesenej námietky premlčania započítavať na úhradu skorších neuhradených ( a premlčaných platieb), lebo v čase ich úhrady boli samotným žalobcom započítané na tie mesiace, ktoré sú uvedené vyššie. Išlo by o popretie princípu právnej istoty a postup, ktorý nemá oporu v zákone ani v dobrých mravoch.
37. Predloženie dôkazu zo strany žalobcu, že skutočne v čase úhrad došlo k ich započítaniu na najstaršie splatné úhrady bolo tu potrebné aj preto, lebo ak žalovaná v poznámke pri platbe dňa 22.02.2021 uviedla, že platba sa týka obdobia od marca 2018 do februára 2021 a následne už každý mesiac úhrady pravidelne platila, tak logicky ich platila vždy za aktuálny mesiac a ak by mala vôľu uhrádzať skôr splatné úhrady, tak by takúto okolnosť opätovne uviedla pri ďalších úhradách mesačných poplatkov, čo preukázané nebolo -9- 4Csp/60/2022 a tak žalobca logicky nemal dôvod ich započítavať na najstaršie úhrady, a ak by sa tak napriek tomu stalo, potom jednoznačne bolo jeho povinnosťou to preukázať, čo sa nestalo. Súd tu podporne poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn.10C/28/2022 vo veci žalobcu, viď bod 15 odôvodnenia uvedeného rozsudku alebo rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.8Csp/105/2019 ( bod 19 odôvodnenia) týkajúci sa rovnako žalobcu.
38. Súd sa stotožňuje so záverom vysloveným v obdobnom spore žalobcu ( viď rozsudok Okresného súdu Prešov sap.zn.19Csp/197/2020, bod 20 odôvodnenia), kde tento súd uviedol, cit. „Súd poukazuje na to, že po zrušení pôvodného § 73 OZ dňom 31.12.1991, nie je v Občianskom zákonníku právna úprava pre prípad, ak dlžník má voči veriteľovi viacero dlhov, a splní menej, než je výška dlhov, a preto je potrebné v zmysle dlhodobo ustálenej súdnej praxe a § 853 OZ vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a hlavne z tej skutočnosti, aký bol úmysel dlžníka vyslovený pri splnení tohto dlhu“.
39. Za daných okolností, keď žalovaná pri úhrade dňa 22.02.2021 výslovne uviedla, že zo svojho už vtedy existujúceho dlhu hradí obdobie od marca 2018 do februára 2021 a následne pravidelne mesačne uhrádzala sumu 4,64 eur je zrejmé, že jej úmyslom bolo započítanie týchto platieb na tie mesiace, kedy ich platila a ak skutočne úmyslom žalobcu bolo započítať tieto platby v čase ich úhrady na skoršie obdobia, potom mal túto skutočnosť preukázať, čo neurobil.
40. Preto súd za dôvodnú po čiastočnom späťvzatí žaloby považoval žalobu len čo do zaplatenia sumy 9,28 eur rovnajúcej sa nepremlčaným a neuhradeným úhradám za 2 mesiace ( február 2021 a január 2022) a za dôvodnú ju mal aj v časti o zaplatenie pokuty vo výške 17,-eur a požadovanej úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eur. So zreteľom na uvedené súd uzavrel, že nebolo žalovanou žiadnym dôkazom spochybnené tvrdenie žalobcu o vzniku jej nedoplatku na úhradách vo výške 9,28 eur. Okrem zaplatenia tejto sumy vzniklo žalobcovi zo zákona oprávnenie požadovať aj zaplatenie pokuty vo výške 17,00 eur a úhradu poštových sadzieb 1,85 eur. V uvedenom rozsahu žalovaná na pojednávaní nárok žalobcu aj výslovne uznala.
41. Keďže zákon 340/2012 Z.z. v ustanovení § 10 ods.3 povinnosť zaplatiť pokutu 17,-eur spája s nesplnením povinnosti platiteľa zaplatiť úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2 a v čase doručenia takej výzvy žalovaná meškala s úhradou za február 2021, ku dňu vyhlásenia rozsudku nárok žalobcu na danú pokutu existoval a bol splatný. Súd teda nemal pochybnosti o vzniku nároku žalobcu na pokutu 17,-eur z dôvodu neuhradenia úhrad a poštových sadzieb žalovanou v lehote do 30 dní od doručenia výzvy.
42. Vzhľadom na to, že v priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia žalobcu, že žalovaná dlžnú sumu vo výške 26,28 eur ( 9,28 eur ako -10- 4Csp/60/2022 nezaplatené mesačné úhrady a 17,-eur ako nezaplatená pokuta) doposiaľ mu neuhradila, čo žalovaná na pojednávaní aj sama potvrdila s tým, že je ochotná uvedenú sumu zaplatiť, súd v tejto časti žalobe po jej čiastočnom späťvzatí vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 26,28 eur (9,28 eur + 17,00 eur) a tiež na úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eur (nárok na ne má základ priamo v zákone, viď vyššie citovaný § 10 ods. 2 a 5 zákona č. 340/2012 Z.z.) tak, ako je to uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.
43. Čo do zaplatenia sumy 18,56 eur súd žalobu po jej čiastočnom späťvzatí z dôvodov už uvedených zamietol, nakoľko ako už súd uviedol, neuhradená a nepremlčaná časť nároku žalobcu je len vo vyššie uvedenej, prisúdenej sume.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP v spojení s § 256 ods.1 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že v časti o zaplatenie sumy 385,12 eur bolo konanie pre čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom zastavené, a to nie pre správanie žalovanej po podaní žaloby, ale procesným zavinením žalobcu ( § 256 ods.1 CSP ) čo je treba považovať za neúspech žalobcu v danej časti. O zvyšku nároku, t.j. čo do zaplatenia sumy 44,84 eur a úhrady poštových sadzieb vo výške 1,85 eur rozhodnuté bolo tak, že čo do zaplatenia sumy 26,28 eur a úhrady poštových sadzieb 1,85 eur žalobe bolo vyhovené, teda v tejto časti úspech mal žalobca a čo do zaplatenia sumy 18,56 eur žaloba bola zamietnutá, teda tu úspech mala tiež žalovaná.
45. Tak žalobca ako i žalovaná boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní.
46. Úspech žalobcu reprezentovaný jemu celkovo prisúdenou sumou 28,13 eur je vo vzťahu k pôvodne žalovanej sume 431,81 eur úspechom v rozsahu 6,51 %.
47. Úspech žalovanej reprezentovaný sumou 385,12 eur, čo do zaplatenia ktorej bolo konanie zastavené zavinením žalobcu ( späťvzatie žaloby v tejto časti bolo odôvodnené námietkou premlčania vznesenou žalovanou) a sumou 18,56 eur kde žaloba bola zamietnutá je vo vzťahu k pôvodne žalovanej sume 431,81 eur úspechom v rozsahu 93,49 %.
48. Podľa pomeru úspechu vo veci úspešnejšia bola teda žalovaná, pričom po odpočítaní úspechu žalobcu v rozsahu 6,51 % od úspechu žalovanej v rozsahu 93,49 % vznikol vo veci úspešnejšej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,98 %. Aktuálny Civilný sporový poriadok neprevzal úpravu § 142 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku a preto zohľadniť sa má pri rozhodovaní o trovách konania v zásade každý, aj nepatrný neúspech ( k tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2016, strana 926, výklad k § 255 CSP).
-11- 4Csp/60/2022 49. Postupujúc podľa § 255 ods.2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust.§ 262 ods.1 CSP vo štvrtom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 86,98 %.
50. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust.§ 262 ods.2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
51. O otázke vrátenia časti zaplateného súdneho poplatku za žalobu z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby rozhodne vzhľadom na ust.§ 14 ods.4 Zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Svidník.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
-12- 4Csp/60/2022
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.