Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/31/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Tatra banka, akciová spoločnosť, so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: K. M., nar. XX.XXX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, T. B., o vymoženie 729,83 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -15 zo dňa 29. novembra 2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Prvostupňový súd poukázal na to, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydal orgán, ktorý na jeho vydanie nebol príslušný. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán ide o nulitný akt, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone súd dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol prvostupňové rozhodnutie zmeniť a poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dal do pozornosti dôvodovú správu Národnej rady Slovenskej republiky k ustanoveniu . Uviedol, že v zmysle zákona o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. , zo záverov ktorého vyplynulo, že okresný súd sa tak nesprávne vyporiadal so Smernicou Rady 93/13/ EHS z 5.4.1993 (v prílohe upravujúca nekalú podmienku), ktorú nemožno aplikovať priamo, lebo ako prameň práva nemá horizontálny priamy účinok. Podobne tak aj s rozsudkom súdneho dvora EÚ C-40/08 z 9.10.2009. Neprimeranosť rozhodcovskej doložky musí však súd posúdiť z hľadiska toho, že v slovenskom práve bolo do 1.1.2008 právom dovolené jej dojednanie aj v spotrebiteľských úverových zmluvách, ako aj z hľadiska podmienok neprimeranosti stanovených v v znení účinnom k 10.10.2005. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky sa preto nemôže týkať tej časti rozhodcovského rozsudku upravujúcej predmet plnenia, či cenu plnenia uvedenej v úverovej

zmluve, a tak jej neplatnosť nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Záverom poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. .

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia toto rozhodnutie v celom rozsahu podľa ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením v spojení s . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( ).

Na doplnenie odvolací súd uvádza, že je rovnako ako súd prvého stupňa názoru, že exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, teda či tento rozhodcovský rozsudok netrpí nedostatkami uvedenými v alebo b) citovaného zákona, alebo či nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Nie je pritom viazaný účinkami takéhoto rozsudku v zmysle citovaného zákona v spojení s . Takýto názor možno vyvodiť aj z rozhodnutia Európskeho súdneho dvora C-168/05 Mostaza Claro, z ktorého je zrejmé, že súd má kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadať na neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd teda aj v exekučnom konaní skúma nekalé podmienky a to aj v prípade, že spotrebiteľ žalobu o zrušení rozhodcovského rozsudku sám nepodal.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným má charakter zmluvy spotrebiteľskej, preto sa na vzniknutý právny vzťah aplikujú spotrebiteľské právne normy. Práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany je potrebné chrániť extenzívnym spôsobom. Uvedený trend nastolil Európsky súdny dvor vo viacerých rozsudkoch (rozsudok zo dňa 4.10.2007 Rampion Agodard C-429/05, v ktorom vyslovil, že spotrebiteľ nemá prostriedky na právne zastúpenie, preto má úlohu právneho zastúpenia suplovať sám súd). Pre spotrebiteľský vzťah je okrem iného vlastné slabšie postavenie spotrebiteľa, čomu zodpovedá povinnosť súdu poskytnúť mu v tomto fakticky nerovnom postavení náležitú ochranu. Uvedená povinnosť sa viaže aj k činnosti a postupu "exekučného" súdu, a je vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom vyjadrená v § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Súd navyše poukazuje aj na skutočnosť, že už samotné dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvou podmienkou. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom vedie k tomu, že spotrebiteľovi je odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasl. (v nadväznosti na Smernicu č. 93/13/EHS). Záver neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky možno vyvodiť aj zo stanoviska Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08, zo dňa 4.6.2009, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Podľa stanoviska súdneho dvora spĺňa všetky podmienky "nekalosti" už len dojednanie, že príslušným na riešení sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd,

v obvode ktorého má dodávateľ sídlo a teda nie je všeobecný súd spotrebiteľa. V danej veci na základe vopred stanoveného rozsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Skutočnosť, že rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku je možné vyhodnotiť aj v exekučnom konaní bola vyjadrená Súdnym dvorom v rozsudku C-40/08 a Asturcom Telekomunikaciones SL zo dňa 6.10.2009, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď po tom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami, potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je tomu tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho práva vyplývajúcu s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo zákonom ukladá (v tomto prípade ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní) aj bez návrhu zastaviť exekúciu, vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že prípadne arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Oprávnený poukazuje v odvolaní na o bankách (), avšak nepoučil klienta o dôsledkoch uzatvorenia doložky a neumožnil mu výber voľby (rozhodcovské konanie, resp. súd). Podľa ust. zákona o bankách účinnom ku dňu uzavretia zmluvy boli banky a pobočky zahraničných bánk povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Druhostupňový súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti, že povinnosť ponúknuť nedovolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky sa nedá stotožniť s jeho jednostranným nanútením spotrebiteľovi.

Na základe konštatovaného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako vecne správne.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998 - I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. s použitím ust. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený úspech v odvolacom konaní nemal a ostatní účastníci si žiadne trovy neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.