Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Sd-27-2014.pdf
PDF · 97.47 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sd/27/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: S. D., nar. XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom K., J. K. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. januára 2014 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. januára 2014 podľa § 65, § 274, § 293z a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 14. decembra 2010 starobný dôchodok v sume 53,50 € mesačne a od 1. januára 2013 vo výške 67,50 € mesačne.
Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom napadol správnosť rozhodnutia odporkyne, pričom ho považuje za retroaktívne, protiústavné, v rozpore s Medzinárodným dohovorom č. 128 a je nepreskúmateľné. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 9So/138/2011 zo dňa 22. augusta 2012, podľa ktorého mu vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením 58 rokov zo zaradenia zamestnania do II. kategórie funkcií v zmysle § 14 ods. 4 Zákona o sociálnom zabezpečení. Ďalej namietal, že postup odporkyne je retroaktívny z dôvodu, že podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok splnil k 31. decembru 1999, preto odporkyňa nemohla jeho nárok posúdiť podľa zákona účinného až od 1. januára 2004. Napadnuté rozhodnutie odporkyne žiadal zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
Na pojednávaní zotrval navrhovateľ v plnom rozsahu na písomne podanom opravnom prostriedku, ako aj na dôvodoch, ktoré opísal v opravnom prostriedku a v doplňujúcom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 18. marca 2014.
Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiavala rozsiahleho písomného vyjadrenia odporkyne, v ktorom je celá podstata sporu, aj výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku, ktorá prislúcha navrhovateľovi, opísaná.
Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Krajský súd mal preukázané, že rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-14206-33-08 zo dňa 24. januára 2008 bol navrhovateľovi podľa § 38 v spojení s § 143c ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznaný výsluhový dôchodok od 1. januára 2008 v sume 12.834,- Sk mesačne.
Z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 16. januára 2008 vyplýva, že na nárok na výsluhový dôchodok bolo navrhovateľovi zhodnotené obdobie výkonu základnej vojenskej služby od 1. októbra 1971 do 27. septembra 1973 a obdobie služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 1. augusta 1976 do 31. decembra 2007. Z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GRZVJS-3-75/33-2012 zo dňa 27. septembra 2012 vyplýva, že počas výkonu základnej vojenskej služby od 1. októbra 1971 do 27. septembra 1973 a počas služobného pomeru od 1. augusta 1976 do 31. decembra 1999 bol navrhovateľ zaradený do II. kategórie funkcií. Od 1. januára 2000 do 31. decembra 2007 vykonával služobný pomer v III. kategórii.
Na základe uvedeného a v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR bol opätovne posúdený nárok navrhovateľa na starobný dôchodok. Na nárok na starobný dôchodok bolo navrhovateľovi zhodnotené obdobie výkonu II. kategórie funkcií.
Suma starobného dôchodku bola vypočítaná v súlade s právnym názorom vyslovenom v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/138/2011 zo dňa 22. augusta 2012. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správne by mala Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o nároku poistenca, ktorému bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia postupovať tak, že najprv vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme. Následne by mala Sociálna poisťovňa postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb..
Najvyšší súd Slovenskej republiky v ďalšom konaní zaviazal Sociálnu poisťovňu pri posúdení nároku navrhovateľa na starobný dôchodok zohľadniť tak obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní ako aj obdobie služby v II. kategórii funkcií. Po zistení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku so započítaním celej doby výkonu služby vrátane základnej vojenskej služby je možné starobný dôchodok krátiť v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.
Podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí doba služby zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Doba služby zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) tohto zákona.
Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere do I. a II. kategórie funkcií je možné zabezpečiť zohľadnením doby služby.
Z dôvodovej správy k zákonu č. 222/2003 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia vyplýva, že výsluhový dôchodok od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v sume zodpovedajúcej dobe trvania služobného pomeru, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení).
Právne predpisy Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) neupravujú, akým spôsobom zabezpečiť od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení)
poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa neprekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový dôchodok.
Preto podľa čl. 7 ods. 5 a čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky je potrebné na zachovanie získaných nárokov od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) aplikovať Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov. Uvedený dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nie je potrebné prijať osobitný zákon; príslušné ustanovenia uvedeného dohovoru majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení (poistení), preto je nimi Sociálna poisťovňa viazaná pri určení sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného veku na vznik nároku na starobný dôchodok. Pretože dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení), ktorý bol určený v súlade so zachovaním nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere do I. a II. kategórie funkcií, nastala situácia, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok, je potrebné na určenie sumy starobného dôchodku aplikovať aj článok 33 ods. 2 dohovoru.
Podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií.
V zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.
Nakoľko navrhovateľ splnil podmienky uvedené v § 174 ods. 1 písm. c) a ods. 2, bol mu starobný dôchodok priznaný od 14. decembra 2010, t. j. ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku 58 rokov.
Ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku, t. j. k 14. decembru 2010 navrhovateľ získal 15 306 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku získal 41 rokov a 341 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil obidve podmienky nároku na starobný dôchodok.
Teoretická suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Priemerný osobný mzdový bod je 0,6615.
Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. k 14. decembru 2010, navrhovateľ so zohľadnením obdobia výkonu základnej vojenskej služby a obdobia výkonu služby získal 15 306 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 41,9343 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z..
Aktuálna dôchodková hodnota platná ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku je 9,2246 € podľa § 64 ods. 1, 2 a 6 zákona v znení neskorších predpisov.
Teoretická suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. s prihliadnutím na dobu výkonu služby je 255,90 € mesačne a je určená ako súčin obdobia dôchodkového poistenia 41,9343, priemerného osobného mzdového bodu 0,6615 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 9,2246 €.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 355/1999 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom
2000 hodnotí služba vojakov z povolania zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Podľa § 274 ods. 2 zákona suma starobného dôchodku poistenca, ktorému sa do 31. decembra 2023 priznávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, a to vrátane úpravy starobného dôchodku podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. a zvýšenia dôchodku podľa zákona č. 222/2003 Z. z..
Nakoľko doba služobného pomeru navrhovateľa bola zaradená do II. kategórie funkcií, vznikol mu v zmysle vyššie uvedeného nárok na vykonanie porovnávacieho výpočtu starobného dôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období. Rozhodným obdobím je podľa § 12 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, ak bol občan po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nepretržite zamestnaný až do toho dňa a nepoberal starobný dôchodok ani jeho časť alebo invalidný dôchodok.
Päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokov sa v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. zisťuje porovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé celé kalendárne roky.
Suma starobného dôchodku bola určená v súlade s § 22 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého základná výmera starobného dôchodku tvorí a) 60 % priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný 1. najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie, 2. najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), 3. najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), alebo 4. najmenej 10 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), pokiaľ sa toto zamestnanie vykonávalo v uránových baniach, b) 55 % priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo 50 % priemerného mesačného zárobku.
Podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov bola teoretická suma starobného dôchodku vymeraná z II. pracovnej kategórie. Bola vypočítaná z priemerného mesačného zárobku za roky 1974, 1975, 1976, 2008 a 2009, ktorý po úprave pre výpočet teoretickej sumy dôchodku je 115,19 €. Celková započítaná doba zamestnania je 41 rokov; na určenie teoretickej sumy dôchodku je rozhodných 39 rokov, z toho v II. pracovnej kategórii 25 rokov.
Teoretická suma dôchodku ku dňu vzniku nároku je 80 % priemerného mesačného zárobku, t. j. 92,20 € mesačne.
Podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. sa teoretická suma starobného dôchodku ďalej upravuje o 112,1 % mesačnej sumy dôchodku, t. j. o 103,40 € mesačne a pevnú sumu 42,20 € na 237,80 € mesačne. Podľa zákona č. 222/2003 Z. z. sa teoretická suma starobného dôchodku ďalej zvyšuje o 6 %, t. j. o 14,30 € mesačne, na 252,10 € mesačne. Teoretická suma starobného dôchodku určená s prihliadnutím na dobu výkonu služby vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je 252,10 € mesačne.
V zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v dôchodkovej záležitosti navrhovateľa starobný dôchodok je mu možné priznať len v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia.
Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva
inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
Pretože je navrhovateľ poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku mu bola započítaná doba služby, suma starobného dôchodku sa zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku.
Suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku, sa určí ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku, k úhrnu obdobia dôchodkového poistenia, vrátane doby služby, ktoré je zhodnotené na určenie sumy starobného dôchodku.
Suma starobného dôchodku je určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku 255,90 € a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej dobe služby 204,02103076 €.
Suma starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov k 14. decembru 2010 je 51,90 EUR mesačne.
Suma starobného dôchodku je určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku 252,10 € a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej dobe služby 212,55958928 €.
Suma starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov k 14. decembru 2010 je 39,60 € mesačne.
Suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je 51,90 € mesačne a suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je 39,60 € mesačne. Pretože suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je vyššia, starobný dôchodok k 14. decembru 2010 navrhovateľovi patrí v sume 51,90 € mesačne.
Starobný dôchodok sa ďalej zvyšuje podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov na 67,50 € mesačne.
Vnútroštátne zákonodarstvo Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) neupravilo, akým spôsobom zabezpečiť od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa prekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový dôchodok. Preto je možné na zachovanie predpisov o sociálnom poistení za tú istú výmeru služby zohľadnenú v dvoch dávkach sociálneho poistenia aplikovať Dohovor.
V prípade navrhovateľa nastala situácia, že má nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok. Ide teda o dve dávky, ktoré patria za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku.
Sociálna poisťovňa vo svojej rozhodovacej činnosti je povinná aplikovať Dohovor, a to priamo bez potreby osobitného zákona. O takomto postupe bola poučená aj Najvyšším súdom SR v rozsudkoch, napr. 4So/189/2007 z 29. 5. 2008, 4So/133/2009 zo 7. 12. 2009, 9So/77/2011 z 30. 5. 2012. Príslušné ustanovenia Dohovoru (časť III.) majú prednosť pred zákonom a sú priamo záväzné aj pre odporkyňu.
Spôsob výpočtu starobného dôchodku odporkyňou je v súlade s ustálenou súdnou praxou a rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaných v obdobných prípadoch, ak by Sociálna poisťovňa pri výpočte starobného dôchodku postupovala akýmkoľvek iným spôsobom, spôsobila by tak neprimerané
zvýhodnenie navrhovateľa voči ostatným poistencom. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 10. januára 2014 ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..
Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.