Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26S-43-2013.pdf
PDF · 94.18 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/43/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: A. U., O. W.. XXX, D., zastúpená advokátom: JUDr. Juraj Tibenský, Štefánikova 15, Nitra, proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, Damborského 5, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 9400303/5/1930034/2013 zo dňa 15.05.2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie žalovaného č. 9400303/5/1930034/2013 zo dňa 15.05.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) OSP r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 417,98 eura z titulu trov právneho zastúpenia a 70,-- eur za zaplatený súdny poplatok do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.07.2013 sa žalobkyňa domáhala, aby súd po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, rozhodnutie žalovaného špecifikované v petite žaloby zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V dôvodoch žaloby žalobkyňa uviedla, že rozhodnutím Daňového úradu Nitra (ďalej len DÚ) č. 9400303/5/1930034/2013 zo dňa 15.05.2013 bolo čiastočne vyhovené žalobkynej námietke premlčania, ktorou namietala premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok, ktorý mal vzniknúť na dani z pridanej hodnoty a na zaplatenie ktorého bola vyzvaná výzvou DÚ pod číslom 9400303/5/2924672/2012. Rozhodnutie DÚ č. 9400303/5/1930034/2013 zo dňa 15.05.2013 bolo vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom a uvedeným rozhodnutím bola žalobkyňa ukrátená na svojich právach a žalobkyňa žiada, aby súd zrušil rozhodnutie DÚ č. 9400303/5/1930034/2013 zo dňa 15.05.2013 a vrátil vec na ďalšie konanie.
Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona možno len rozhodnutím.
Podľa § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo.
Rozhodnutie DÚ č. 9400303/5/1930034/2013 zo dňa 15.05.2013 neobsahuje náležitosti v zmysle uvedeného ustanovenia, pretože výrok neobsahuje rozhodnutie vo veci, ale obsahuje len „čiastočne vyhovuje“ a to bez uvedenia konkrétnych súm resp. nedoplatkov, ktoré DÚ považoval za premlčané a v ktorých vyhovel námietke premlčania a v ktorých nie. Len výrok rozhodnutia môže ukladať práva a povinnosti v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 daňového poriadku. Výrok rozhodnutia DÚ č. 9400303/5/1930034/2013 nepriznáva žiadne práva vo vzťahu k premlčaniu Nedoplatku, pretože z neho vôbec nie je zrejmé, ktoré daňové nedoplatky považuje DÚ za premlčané a ktoré nie. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje len dôvody, ktoré viedli DÚ k rozhodnutiu vo veci a v žiadnom prípade odôvodnenie nemôže ukladať alebo priznávať práva. V takomto znení je rozhodnutie DÚ 9400303/5/1930034/2013 zo dňa 15.05.2013 zmätočné, nevykonateľné a vydané v rozpore so zákonom.
DÚ svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa ustanovenia § 69 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len ZSDaP) v spojitosti s ustanovením § 165 ods. 1 daňového poriadku ako aj zabezpečovacieho úkonu správcu dane v roku 1998 možno nedoplatok považovať za zabezpečený, proti ktorému nemožno podľa § 69 ods. 5 ZSDaP podať námietku premlčania. DÚ odôvodnil svoje rozhodnutie existujúcim ustanovením zákona a preto je rozhodnutie DÚ v rozpore s princípmi právneho štátu.
Námietku premlčania Nedoplatku vzniesla žalobkyňa dňa 31.10.2012, kedy žiadne ustanovenie daňového poriadku neobsahovalo zákaz vzniesť námietku premlčania na daňové nedoplatky zabezpečené záložným právom. Ani do účinnosti daňového poriadku neobsahoval ZSDaP žiadne ustanovenie, ktoré by bránilo vzniesť námietku premlčania na Nedoplatok a účinky ktorého by mohli byť subsumované pod ustanovenie § 165 ods. 1 daňového poriadku.
Ustanovenie § 69 ods. 5 ZSDaP bolo zrušené zákonom číslo 526/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2003. Citovaný zákon neobsahoval žiadne záverečné ustanovenia a úpravy vo vzťahu k zrušenému ustanoveniu § 69 ods. 5 a preto odvolávať sa na § 165 ods. 1 daňového poriadku a tvrdiť, že účinky § 69 ods. 5 zrušeného k 01.01.2003 bez žiadnej väzby na novú právnu úpravu, trvali aj dňa 31.10.2012, nemá oporu v žiadnom ustanovení daňového poriadku ani ZSDaP.
Ak DÚ odôvodňuje svoje rozhodnutie ustanovením zákona, ktoré v dobe podávania námietky premlčania bolo zrušené, resp. sa nenachádzalo v novom právnom poriadku ani v zrušenom právnom poriadku, je rozhodnutie DÚ arbitrárne a musí byť preto takéto rozhodnutie ako rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom zrušené.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že správca dane rozhodnutie vo veci s uvedením konkrétnych súm nedoplatkov, ktorými sa námietke premlčania vyhovuje a ktorým nie nedopatrením zaradil do časti odôvodnenie.
Správca dane zabezpečil daňové nedoplatky, ktoré sú predmetom rozhodnutia o námietke č. 9400303/5/1930034/2013 zo dňa 15.05.2013 Rozhodnutím o určení záložného práva č. 39/320/98, č.j. 827/320/6208/98-Sit zo dňa 03.02.1998 v zmysle § 71 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“), na zabezpečenie daňovej pohľadávky daňového dlžníka. Podľa § 69 ods. 5 z.č. 511/1992 Zb. platného v roku 1998 ak je nedoplatok zabezpečený záložným právom na nehnuteľnostiach zápisom v príslušnej evidencii, nemôže sa do tridsiatich rokov po tomto zápise proti uplatneniu takto získaného práva namietať premlčanie nedoplatku. Podľa § 165 ods. 1 daňového poriadku právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú nezmenené.
Správca dane postupoval v zmysle § 165 ods. 1 daňového poriadku a správne použil i ustanovenia o zabezpečovacom úkone z roku 1998 a preto je potrebné uznať daňový nedoplatok, ktorý sa viaže k rozhodnutiu o určení záložného práva za zabezpečený, voči ktorému nemožno uplatniť námietku premlčania.
Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že
a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
b) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
Z obsahu listín predložených žalovaným (žalovaný úplný a zažurnalizovaný administratívny spis súdu nezaslal, avšak žalovaný nebol vyzvaný na jeho opätovné zaslanie resp. doplnenie, a preto táto skutočnosť nebola ani dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods. 3 OSP), súd zistil, že výzvou č. 9400303/5/2924672/2012 zo dňa 11.10.2012 bola žalobkyňa žalovaným vyzvaná na zaplatenie daňového nedoplatku vzniknutom na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 1996 až IV. štvrťrok 1997 spolu vo výške 103.239,33 eura a to v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy.
Žalobkyňa podala proti tejto výzve v zákonnej lehote námietky v zmysle poučenia obsiahnutého vo výzve na zaplatenie daňového nedoplatku. Vo svojich námietkach uviedla, že vznáša námietku premlčania práva vybrať a vymáhať nedoplatok, nakoľko podľa § 69 zák. č. 511/1992 Zb. je právo vybrať a vymáhať nedoplatok premlčané. Ďalej žalobkyňa v námietkach uviedla, že v dobe vzniku Nedoplatku platilo ustanovenie § 69 ZSDP v znení:
§ 69 ods. 1 Právo vybrať a vymáhať nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom sa stal tento nedoplatok splatným.
§ 69 ods. 2 Ak je vykonaný úkon na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; nedoplatok je však možné vybrať a vymáhať najneskoršie do dvadsiatich rokov po skončený roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný.
DÚ vydal dňa 03.05.2000, v šesťročnej lehote na vybratie a vymáhanie Nedoplatku, exekučný príkaz na vymoženie Nedoplatku predajom nehnuteľností v žalobcovom vlastníctve. Uvedeným úkonom začala plynúť nová lehota na vybratie a vymáhanie Nedoplatku, ktorá začala plynúť 01.01.2001 a šesť rokov uplynulo dňom 31.12.2006.
DÚ neurobil v období od 01.01.2001 do 31.12.2006 žiaden úkon, ktorý by v súlade s § 69 zákona o správe daní spôsobil znovu plynutie šesťročnej premlčacej lehoty a preto od 01.01.2007 je vybratie a vymáhanie Nedoplatku premlčané a ak DÚ v roku 2012 chce Nedoplatok vybrať a vymáhať, postupuje v rozpore so zákonom.
Žalovaný svojim rozhodnutím č. 9400303/5/3470276/2012 zo dňa 23.11.2012 námietkam nevyhovel, nakoľko doba premlčania práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok ešte neuplynula.
V rámci preskúmania tohto rozhodnutia mimo odvolacieho konania, došlo k jeho zrušeniu, a to rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1100304/1/56810/2013 zo dňa 20.02.2013, a vráteniu žalovanému na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí uviedlo, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, nakoľko rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné a nezákonné.
Napadnutým rozhodnutím č. 9400303/5/1930034/2013 zo dňa 15.05.2013 žalovaný vznesenej námietke premlčania čiastočne vyhovel. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že
- za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 1997 vo výške 119,59 eura,
- za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 1997 vo výške 67,01 eura, pre tieto daňové nedoplatky nebol vykonaný úkon, ktorý by ovplyvnil plynutie lehoty na premlčanie nedoplatku, námietke sa vyhovuje,
- za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 1996 vo výške 64139,81 eura, vyrubené dodatočným platobným výmerom číslo: 827/240/694/98 zo dňa 28.01.1998, splatným dňa 02.03.1998
- za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 1996 vo výške 1847,93 eura, vyrubené dodatočným platobným výmerom číslo: 827/240/694/98 zo dňa 28.01.1998, splatným dňa 02.03.1998,
- za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 1997 vo výške 37064,99 eura vyrubené dodatočným platobným výmerom správcu dane č. 827/240/696/98 zo dňa 28.01.1998, splatným dňa 02.03.1998.
Uvedené daňové nedoplatky boli zabezpečené Rozhodnutím o určení záložného práva č. 39/320/98, č.j. 827/320/6208/98-Sit zo dňa 03.02.1998 v zmysle § 71 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. V roku 1998 bolo v platnosti stanovenie § 69 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov: „Ak je nedoplatok zabezpečený záložným právom na nehnuteľnostiach zápisom v príslušnej evidencii, nemôže sa do tridsiatich rokov po tomto zápise proti uplatneniu takto získaného práva namietať premlčanie nedoplatku“. Podľa § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: „Právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali účinnosti tohto zákona, zostávajú nezmenené“. Na základe uvedeného treba rešpektovať ustanovenie § 165 ods. 1 Daňového poriadku ako aj zabezpečovací úkon správcu dane z roku 1998 a pokladať daňový nedoplatok, ktorý sa viaže k rozhodnutiu o určení záložného práva za zabezpečený, voči ktorému nemožno uplatniť námietku premlčania.
Žalobca vo svojej žalobe správne poukazuje na ustanovenia § 63 zák. č. 563/2009 Z. z. týkajúce sa náležitostí rozhodnutia, ktorým jediným možno ukladať povinnosti alebo priznávať práva.
Rozsah takto priznaným práv alebo uložených povinností musia byť určené vo výroku, ktorý je jadrom celého rozhodnutia.
Ako vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sž/66/1998 zo dňa 30.09.1998 výrok musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Ako už bolo uvedené žalobkyňa bola vyzvaná na zaplatenie daňových nedoplatkov za rôzne zdaňovacie obdobia a v určenej výške žalobkyňa vo svojich písomných námietkach namietala premlčanie práva vybrať a vymáhať tieto nedoplatky.
Napadnutým rozhodnutím žalovaný podaným námietkam žalobkyne síce čiastočne vyhovel, ako to uviedol vo výroku napadnutého rozhodnutia, pričom ale z výroku rozhodnutia, ktorý jediný je záväzný, nie je možné zistiť, v akom rozsahu žalovaný námietky žalobkyne akceptoval. V akej výške považuje žalovaný daňový nedoplatok za premlčaný z výroku zrejme nie je, a z výroku teda ani nevyplýva, v akej výške považuje žalovaný nedoplatok za dôvodný.
Odôvodnenie nemôže ukladať povinnosti resp. priznávať práva tak ako to urobil žalovaný v napadnutom rozhodnutí, nie je preto vydané v súlade s ust. § 63 zák. č. 563/2009 Z. z., čo napokon uznal aj žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe a napokon aj na pojednávaní pred súdom. Uvedené rozhodnutie teda bolo potrebné pre jeho nepreskúmateľnosť zrušiť.
Dôvod na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia videl súd aj v nesprávnom právnom posúdení veci.
Žalovaný totiž v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že daňové nedoplatky boli splatné v roku 1997 resp. 1998. V roku 1998 bolo v platnosti ustanovenie § 69 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. v zmysle ktorého ak je nedoplatok zabezpečený záložným právom na nehnuteľnostiach, nemôže sa do tridsiatich rokov po tomto zápise proti uplatneniu takto získaného práva namietať premlčanie nedoplatku. Takýto zabezpečovací úkon žalovaný urobil dňa 03.02.1998 (rozhodnutím o určení záložného práva) a preto s poukazom na ust. § 165 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. na právne úkony a ich účinky pri Správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona zostávajú nezmenené a preto voči daňovému nedoplatku nemožno uplatniť námietku premlčania.
Takto citované ustanovenie § 69 ods. 5 zák. č. 511/1992 bolo s účinnosťou od 01.01.2003 zrušené zákonom č. 526/2002 Z. z. , ktorý k zrušenému ods. 5 § 69 neobsahoval žiadne prechodné a záverečné ustanovenia. Ust. § 69 ods. 5 v znení do 31.12.2002 bolo teda zrušené bez prechodného ustanovenia, ktoré by ho oprávňovali naďalej aplikovať na konania začaté do 31.12.2002.
Žalovaný vo svojom rozhodnutí nesprávne poukazuje na ust. § 165 ods. 1 zák. č. 563/2009 v zmysle ktorého právne úkony a účinky pri správne daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, ktorým odôvodňuje aplikáciu § 69 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. z. v znení účinnom do 31.12.2002.
Ako už bolo uvedené ust. § 69 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. v znení aplikovanom žalovaným stratilo účinnosť dňom 01.01.2003 bez prijatia prechodných a záverečných ustanovení k § 69 ods. 5. § 165 zák. č. 563/2009 Z. z. je účinný od 01.01.2012 a rieši vzťah novej právnej úpravy platnej a účinnej dňom 01.01.2012 a úpravy, ktorú nahradzuje v znení platnom a účinnom ku dňu 31.12.2011.
Z uvedených dôvodov preto súd rozhodnutie žalovaného s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. a), d) OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Keďže žalobca bol v konaní úspešný súd mu podľa § 250k ods. 1 OSP priznal právo na náhradu trov konania vo výške 417,98 eura titulom trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci po 130,16 eura, 2 x režijný paušál po 7,81 eura a 1 x režijný paušál vo výške 8,04 eura a 70,- eur za zaplatený súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).