Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-382-2013.pdf
PDF · 82.86 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/382/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci navrhovateľa Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlikarenská 10, IČO: 36 857 033, proti odporcovi I. R., V.. XX. XX. XXXX, V. P. Q. XX, B., t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpeného B. Š., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Banská Bystrica, o zaplatenie 565,78 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 24. 07. 2013 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 565,78 Eur s príslušenstvom z titulu nesplatenej časti poskytnutého úveru.
Odporca sa k návrhu nevyjadril a vzhľadom k tomu, že súdu sa jeho pobyt nepodarilo zistiť, súd mu ustanovil opatrovníka v zmysle § 29 OSP v osobe súdnej tajomníčky Okresného súdu Banská Bystrica.
Súd vo veci vyhlásil rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 115a ods.2 a § 200ea ods.1 OSP.
Súd vo veci vykonal dokazovanie Žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 02. 06. 2006, z ktorej zistil, že odporcovi bol schválený úverový rámec vo výške 12 000,- Sk s pevnou mesačnou splátkou 400,-- Sk.
Navrhovateľ ďalej pripojil k návrhu obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet bez uvedenia dátumu platnosti uvedených obchodných podmienok.
Podľa § 4 ods.1 zákona č. 258/2001 Z. z. v stave účinnom ku dňu podpísania žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods.2 písm.g) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods.5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaného právneho predpisu mal za preukázanú v konaní len tú okolnosť, že pohľadávka, ktorá pôvodne vznikla Všeobecnej úverovej banke, a.s. na základe zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, nazvanej ako Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, pričom navrhovateľ v návrhu túto označuje ako zmluvu o vydanie a používanie kreditnej karty, bol dohodnutý úverový rámec vo výške 12 000,- Sk, t.j. 398,33 Eur, pričom odporca bol zaviazaný túto splácať v dohodnutých mesačných splátkach po 400,-- Sk, t. j. 13,28 Eur. Súčasťou podaného návrhu však žiadna zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty priložená k návrhu nebola tak, aby bolo z nej zrejmé, že táto bola uzatvorená dňa 02. 06. 2006.
Pokiaľ navrhovateľ za takúto zmluvu považuje Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa XX. XX. XXXX, z uvedenej zmluvy len vyplýva, že na základe žiadosti odporcu bol schválený úverový rámec a štandardná mesačná splátka vo výške 12 000,-- Sk a splátka 400,-- Sk. Žiadne ďalšie okolnosti ohľadne náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere z uvedenej žiadosti nevyplývajú.
Je ďalej v konaní za preukázané, že pôvodný veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil navrhovateľovi pohľadávku voči odporcovi v celkovej výške 565,78 Eur tak, ako to vyplýva z prílohy č. 3 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 19. 12. 2011.
Žiadne iné okolnosti z uvedených listinných dôkazov predložených navrhovateľom sa zistiť nedali.
V danom prípade sa jedná o konanie sporové, ktoré je ovládané zásadou prejednacou, takže iniciatíva na zhromažďovanie skutkového základe leží zásadne na účastníkoch.
Súd v konaní zisťuje skutkový stav veci, pričom ide o to, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade a to čo možno v najvernejšom súlade s objektívnou realitou. Treba zdôrazniť, že absolútny stav objektívnej reality sa dokazovaním nikdy nemôže dosiahnuť, súd sa napriek tomu musí k nemu čo najvernejšie priblížiť. Súd získava poznatky určeným postupom v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, teda procesným dokazovaním. Pre túto činnosť je nutné vždy tvrdenie o takýchto skutočnostiach. To vyplýva z toho, že v procese sa súdu dokazuje pravdivosť tvrdenia o týchto skutočnostiach. O nich sa súd dozvedá z prednesov účastníkov a z vykonaného dokazovania.
Občiansky súdny poriadok ukladá povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti v § 79 ods.1 OSP tomu, kto podáva návrh na začatie konania. Podľa § 101 ods.1 je uložené účastníkom tvrdiť úplne potrebné skutočnosti.
Takáto povinnosť tvrdiť a dôkazná povinnosť postihuje účastníkov v konaní ovládanom zásadou prejednacou, teda v konaní spornom. Nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre účastníka nepriaznivý dôsledok. Ak sa súd o potrebných skutočnostiach nedozvie inak, napríklad z výsledku dokazovania nebude môcť potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia návrh vo veci zamietnuť. Tento procesný dôsledok je procesnou ujmou navrhovateľa, ktorý nesplnil tieto svoje procesné povinnosti. Okolnosť, že účastník v spore ovládanom zásadou prejednacou nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa nazýva v procesnej teórii jeho procesnou zodpovednosťou. Tento procesný dôsledok sa označuje ako bremeno tvrdenia. Ten, kto má povinnosť tvrdenia, má aj povinnosť uniesť potrebné dôkazné prostriedky, ktorými sa tieto tvrdenia majú preukázať. Dôkazná povinnosť je teda nutným dôsledkom povinnosti tvrdenia. Ak nebudú potrebné
tvrdenia preukázané, jeho návrh vo veci bude zamietnutý. Takýto procesný dôsledok v spojení s dôkaznou povinnosťou sa nazýva dôkazné bremeno.
Dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú účastníci konania. Súd je povinný vykonať iba navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Súd vychádza z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi konania.
Na základe vyššie uvedeného je potom zrejmé, že navrhovateľ neuniesol svoje bremeno tvrdenia v spojení s dôkazným bremenom tak, aby preukázal, že má pohľadávku voči odporcovi v žalovanej výške a to aj s poukazom na riadne odôvodnenie, teda preukázanie tvrdení, ktoré by boli podložené dôkaznými prostriedkami tak, aby súd mohol konštatovať ich vecnú oprávnenosť.
Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že by súd mal povinnosť označovať listinné dôkazy pre jednotlivých účastníkov tak, aby títo svoje nároky resp. tvrdenia mohli preukázať v konaní. Pokiaľ by tak súd postupoval len voči jednému z účastníkov konania, došlo by k porušeniu rovnosti účastníkov konania. Navrhovateľ jednoznačným spôsobom nepreukázal tie svoje tvrdenia o tom, že disponuje pohľadávkou voči odporcovi tvorenú na základe žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro v rozsahu nesplatenej istiny vo výške 331,60 Eur, poplatkami v zmysle cenníka, pričom žiaden cenník predložený nebol vo výške 187,82 Eur a úrokom z dlžnej čiastky vo výške 46,36 Eur. Z návrhu ani z predložených listinných dôkazov nie je zrejmé, o aký úrok sa malo jednať, v akej výške a akým spôsobom bola úročená pohľadávka navrhovateľa. Z uvedeného návrhu ani z predložených listinných dôkazov nie je zrejmé, akú sumu z poskytnutého úverového rámca odporca vyčerpal a či nejaké finančné prostriedky na splatenie takéhoto poskytnutého úveru aj zaplatil. Súd na základe uvedeného potom môže konštatovať len tú okolnosť, že je zrejmé, že pokiaľ by aj Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa XX. XX. XXXX považoval za zmluvu o poskytnutí úverového rámca, resp. úverovej zmluvy spotrebiteľského charakteru, táto neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá nie je súčasťou zmluvy a v obchodných podmienkach je len odkaz na prípadný jej výpočet, a preto takýto poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň od spotrebiteľa nie je možné vyžadovať úrok resp. poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodnuté. Tieto okolnosti z pohľadu aj spotrebiteľského práva súd v danej veci preskúmať nemohol vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si svoju dôkaznú povinnosť spočívajúcej v bremene tvrdenia a dôkazného bremena neuniesol.
Na základe uvedeného preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľovi ako účastníkovi v spore neúspešnému, nepriznal právo na náhradu trov konania a odporca úspešný v konaní bol si právo na náhradu trov konania neuplatnil. Z uvedeného potom vyplýva, že súd nárok na náhradu trov konania nepriznal ani jednému z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.