Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/53/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté deti F. G., nar. XX.X.XXXX a V. G., nar.XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, deti matky M. G., bytom B. X, B. a otca P. G., bytom Ž. XXX/X, Z., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej F. G., nar. XX.X.XXXX zo sumy 2.500,- Sk mesačne na sumu 150,- eur mesačne a k maloletej V. G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 100 eur mesačne od 7.11.2012, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 7.11.2012 do 31.3.2014 k maloletej F. vo výške 1.125,60 eur a k maloletej V. vo výške 554,40 eur, spolu vo výške 1.680,- eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 100 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom apríl 2014 pod následkom straty výhody splátok.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu v Trnave č. k. -27 zo dňa 3.2.2005 v časti výroku o výživnom.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 7.11.2012, postúpeným Okresnému súdu v Trnave žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej F. zo sumy 2.500,- Sk mesačne na sumu 200,- eur mesačne a k maloletej V. zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 100,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že od pôvodnej úpravy došlo k zvýšeniu nákladov spojených s výchovu maloletých detí.

Okresný súd v Trnave nesúhlasil s postúpením veci, Krajský súd v Trnave rozhodol, že miestne príslušným na prejednanie veci je Okresný súd v Leviciach. Uznesením Okresnému súdu v Leviciach č.k. -22 zo dňa 8.2.2013 bola prenesená miestna príslušnosť na Okresný súd Bratislava II.

Otec sa pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že bol riadne predvolaný, preto súd vec prejednal v zmysle v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka maloletých detí , oboznámil sa s rodnými listami maloletých detí, so spisom Okresného súdu Levice č.k. , s rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. -27 zo dňa 3.2.2005, príjmom matky, potvrdením o návšteve školy maloletej V., potvrdením o štúdiu maloletej F. ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav:

Dokazovaním bolo zistené, že o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom rozhodoval naposledy Okresný súd v Trnave v konaní č.k. -27 zo dňa 3.2.2005, v ktorom bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky a otec bol zviazaný prispievať na výživu maloletej F. sumou 2.500,- Sk mesačne a maloletej V. sumou 2.000,- Sk. V tom čase navštevovala maloletá F. 1. stupeň základnej školy a maloletá V. materskú školu. V roku 2005 bol otec zamestnaný v spoločnosti Volkswagen Slovakia, dosahoval priemerný mesačný príjem 19.716,- Sk netto.

V súčasnosti navštevuje F. 3. ročník strednej pedagogickej školy. Býva na internáte, za ktorý matka uhrádza 80,- eur mesačne, za MHD uhrádza 12,- eur mesačne, dcére dáva vreckové 10,- eur, kupuje jej oblečenie. Maloletá chodí domov raz mesiac, niekedy aj častejšie, jedna cesta stojí 10,- eur. Maloletá V. navštevuje 8. ročník základnej školy, do školy cestuje MHD, jedna cesta stojí 0,35 eur.

Matka je rozvedená, je zamestnaná, dosahuje mesačný príjem cca 100,- eur netto, popri tom brigáduje. Má ukončené základné vzdelanie. Býva s deťmi v prenajatej garsónke, za ktorú uhrádza 150,- eur mesačne. Poberá prídavky na deti vo výške 46,- eur mesačne.

Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť výživné primerane vzhľadom na schopnosti a možnosti otca a potreby maloletých detí.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane maloletých deti došlo k zmene pomerov, od poslednej úpravy uplynulo 9 rokov, F. sa stala študentkou strednej školy, V. je žiačkou II stupňa základnej školy.

Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z potrieb maloletých detí ako aj z možnosti otca, pričom odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie. Výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam otca, berúc do úvahy že v čase pôvodného konania dosahoval príjem cca 654,- eur a pracoval v spoločnosti, v ktorej mal perspektívu mzdového rastu. Pokiaľ otec bezdôvodne ukončil pracovný pomer, tak sa vzdal príjmu bez vážneho dôvodu. Súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že otec sa s deťmi nestretáva, nad rámec výživného neprispieva. Bez ohľadu na to, kto tento stav zavinil, táto situácia, pre otca znamená znížené výdavky, resp. neexistenciu výdavkov pri pravidelných návštevách detí. Na druhej strane nemožno od otca žiadať, aby dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky maloletých detí. Je nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky detí. Oproti existujúcej výške vyživovacej povinnosti požadovala matka u maloletej F. zvýšenie výživného o 200%, pričom takéto zvýšenie nepreukázala zmenou vo výdavkoch maloletých detí a nebolo preukázané ani v príjmoch otca, z tohto dôvodu súd návrh matky zamietol. Výživné súd zvýšil od podania návrhu.

Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od 7.11.2012 do 31.3.2014 (16 mesiacov + alikvótna časť za mesiac november t.j. 24 dní) a dosahuje výšku

- u maloletej F. 1.125,60 eur (67 eur x 16 mesiacov=1.072,- eur +alikvótna časť 53,60 eur, naposledy určené výživné 83,- eur v tomto rozhodnutí 150,- eur, rozdiel 67,- eur ).

- u maloletej V. 554,40 eur ( 33 eur x 16 mesiacov = 528,- eur +alikvótna časť 26,40 eur, naposledy určené výživné 67,- eur v tomto rozhodnutí 100,- eur, rozdiel 33,- eur ).

Vzhľadom na možnosti otca dovolil súd splácanie zročného výživného v primeraných splátkach spolu s bežným výživným.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.