Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/492/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobkyne O. B., F., M.. V.. G. XXXX/XX, zast. Ing. Štefanom Čeľovským, Trebišov, Cukrovarská 2/21, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku -101 z 25.7.2013 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne osobitným rozhodnutím.

V odôvodnení rozsudku reprodukoval (takmer doslovne) obsah žaloby a vyjadrenia žalovanej, doručeného mu 19.11.2012 a podotkol, že podaním, doručeným mu 6.5.2013, žalobkyňa uviedla, že žalobu podala podľa § 420 ods.1 O. z., že na pojednávaní 25.7.2013 trvala na podanej žalobe tak, ako je uvedené v písomnom podaní a to vrátane doplnenia žaloby a špecifikovania nároku, ktorý mu bol podaný písomne 6.5.2013, že žiadala, aby jej priznal nárok voči žalovanej podľa § 420 ods.1 O. z., že žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a to z dôvodov uvedených v písomnom podaní z 12.11.2012 a, že vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi. Ďalej reprodukoval, čo uviedol zástupca žalobkyne na pojednávaní 25.7.2013 a uviedol, čo zistil z výpovede žalobkyne a žalovanej, ako aj z rozsudku Okresného súdu Rožňava -412 z 29.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa a z rozsudku KS v Bratislave -34 z 27.11.2012, právoplatného 6.12.2012. Konštatoval, že po vykonanom dokazovaní zistil nasledujúci skutkový stav: Pretože žalobkyňa spája v žalobe viacero druhov zodpovedností vyzval ju, aby upresnila, podľa akého právneho predpisu uplatňuje svoj nárok a žalobu spresnila tak, že uplatňuje svoj nárok podľa § 420 O. z. Citujúc znenie § 420 O. z. tu poukázal na tú podstatnú skutočnosť pre posúdenie nároku žalobkyne, že žalovaná v tomto prípade nie je v spore pasívne legitimovaná, ale legitimovaný je a môže byť len škodca, t. j. osoba, ktorá porušila právnu povinnosť, o čom bolo rozhodnuté v tr. konaní. Ďalej citoval znenie a dospel k záveru, že nebol to teda štát, kto spáchal tr. čin na žalobkyni, zodpovednostným subjektom je jednoznačne samotný páchateľ, že žalobkyňa bola žalovanou odškodnená podľa zák.č.215/06 Z. z., pričom toto plnenie nezakladá akúkoľvek zodpovednosť štátu podľa iného predpisu, že pokiaľ by jej však bolo poskytnuté plnenie inak ako podľa tohto zák., musela by to štátu vrátiť. Z týchto podstatných dôvodov žalobu zamietol. O trovách rozhodol podľa

Proti rozsudku dala žalobkyňa v zák. stanovenej lehote odvolanie a uviedla, že odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že jej žalobu o náhrade škody za majetkovú a nemajetkovú ujmu spôsobenú na zdraví telesnom a duševnom, ako aj za traumu celej rodiny poškodenej, ktorú utrpela pri zločine sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1,2 písm. a) Tr. zák. zamieta a o trovách konania

rozhodne osobitným rozhodnutím, že ako to vyplýva z obsahu (str.10) napadnutého rozsudku súd dospel ku svojmu rozhodnutiu, že štát nespáchal tr. čin na poškodenej, ale odsúdený Ľ. G., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ústave na výkon väzby v Prešove, že menovanému odsúdenému, vtedajší riaditeľ ústavu na výkon väzby A.. L.. H. Z., udelil mimoriadne voľno na opustenie ústavu od 1.10.2010 o 8,00 hod do 4.10.2010 o 20 hod. A, Odsúdený vykonával trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov, 6 mesiacov, ktorý mu mal skončiť 14.12.2015 podľa Rozsudku OS- Trenčín pod č.j.8T19/2007, že odsúdený 27.9.2004 v Plzni sa dopustil tr. sexuálneho násilia a lúpeže. B, predtým bol odsúdený OS - Michalovce č.j.4T73/2005 za 2 skutky, kde sa dopustil znásilnenia na 2 obetiach: 12.8.2003 v Michalovciach, kde znásilnil a okradol matku deti.10.6.2005 sa dopustil totožného tr. činu vo Veľkých Kapušanoch. Teda odsúdený Ľ.. G. si vykonával trest odňatia slobody za sexuálne tr. činy, lúpeže a iné násilnosti na 3 ženách, ktoré spáchal od 12.8.2003 do 10.6.2005. V polovičke výkonu trestu mu riaditeľ ústavu pre výkon väzby v Prešove udeľuje mimoriadne voľno na opustenie ústavu na 3 dní s miestom pobytu v Rožňave na ul. Jarná 14. C. V Rožňave už v čase úteku (do Ústavu na výkon väzby v Prešove sa mal vrátiť 4.10.2010 o 20,00 hod.). 4.10.2010 o 21,45 hod sa dopustil opakované tr. činu znásilnenia na mal. 14 ročnej. D V Rožňave 5.10.2010 o 1,15 hod., väzeň na úteku spácha ďalší tr. čin na nej (teraz L.. O.. B.), ktorá vtedy pracovala v hotely Čierny orol v Rožňave, ako recepčná. Väzeň na úteku ju vylákal za účelom reklamácie izby kde sa chcel ubytovať a spáchal na nej zločin sexuálneho násilia. Uviedla ďalej, že s rozsudkom súdu sa nestotožňuje, že má za to, že súd nezistil úplne skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov nedospel k správnym skutkovým zisteniam a spornú vec navyše nesprávne právne posúdil, na základe čoho napáda rozsudok z dôvodu podľa ,,,,, a, že týmto odvolaním napáda výroky rozsudku v celom rozsahu. Tvrdila, že I. súd svojim rozsudkom sa nevysporiadal z jej stanoviskom z 15.3.2013, kde jej zástupca poukazuje na zodpovednosť štátu podľa O. z. Právny štát opomenul plniť si prevenčnú povinnosť. Zástavala právny názor, že Tr. zák. je právna norma vyššej právnej sily ako zák.č.475/05 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody. Má zato, že riaditeľ ústavu na výkon väzby pochybil, keď pri udeľovaní mimoriadneho voľna na opustenie ústavu na výkon väzby tým že obišiel hrubým spôsobom . cit. : uloženie trestu vyžadujeme účinnú ochranu spoločnosti. Lipšicová zásada 3 x o dosť. cit.: nie je nádej, že páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. Naďalej zotrvávala na názore, že štát prostredníctvom riaditeľa ústavu na výkon väzby pochybi1, lebo väzeň G. nemal čo ohrozovať obyvateľky mesta Rožňava. Na svojom mimoriadnom povolení na opustenie ústavu na výkon väzby. Za 5 rokov vo väzbe nedošlo k jeho náprave o čom svedčí aj skutočnosť, že prvý tr. skutok na mimoriadnom voľne väzeň spáchal 4.10.2010 o 21,45 min., t. j. 1 hod. a 45 min. po dobe keď už mal byť za múrom väznice (14 ročná slečna O.). Navráť väzňa mal byť 4.10.2010 o 20,00 hod. Ak by sa súd dôsledne zaoberal prejednávaným sporom, tak by zistil, že útvary väznice a Obv. odd. PZ Rožňava nič do spáchania sexuálneho tr. činu nekonali. druhý tr. skutok na mimoriadnom voľne väzeň spáchal 5.10.2010 o 01,15 hod teda 5 hod. a 15 min. po dobe keď už mal byť za múrom väznice (ona, 22 ročná žalobkyňa). Nikto nemôže štát zbaviť povinnosti v zmysle O. z., počínať si tak obozretne, aby nedošlo ku škode na majetku a zdraví telesnom a duševnom. II. Splnenie preventívnej povinnosti podľa 415 O. z. zakladá všeobecnú občianskoprávnu prevenciu, je právnou povinnosťou, porušenia ktorej predstavujú protiprávne konanie a má za následok vznik všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa 420 O. z. III. Zástava právny názor, že odsúdený G., keby bol vo väzení tak by nespáchal tr. činy sexuálne násilia na v Rožňave. Spoločnosť prostredníctvom Okr. súdoch Michalovce a Trenčín sa mala ubrániť od zločinov, ktoré už odsúdený napácha1 v Michalovciach a Veľkých Kapušanoch a v Plzni. 3 sexuálne trestné činy - 3 ženské osudy ???. Bolo nutne a zákonné vytvoriť priestor udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu na výkon väzby na ďalšie 2 sexuálne tr. činy - 2 ženské osudy ???. IV. Pre uvedené nedostatky rozsudok podkladala za nedôstojný, navyše rozsudok je neodôvodnený a nepreskúmateľný. Taká interpretácia súdu je nedôstojná súd si neplní svoju povinnosť navyše demotivuje zodpovedných pracovníkov konajúcich v mene štátu byť obozretný a zodpovedný za svoje rozhodnutia. V. Súd sa pustil cestou omylov aj preto, že si dôsledne nenaštudoval tr. spis odsúdeného G.. Súd obišiel Z opísaných skutočnosti je preukázané, že súd sa neriadil zásadou IUS EST ARS BONI ET AEQUNI - právo je umenie dobrá a spravodlivosti. Na základe v/u skutočnosti navrhla rozsudok v napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok potvrdil podľa , , lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,

pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa presvedčivo vyrovnal.

Ani jeden zo žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Podľa odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v .

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Žalobkyňa v odvolaní netvrdí, k akej konkrétnej vade podľa v konaní došlo a skutočnosti uvedené v odvolaní sa nedajú subsumovať pod žiadnu skutkovú podstatu upravenú v cit. ust.

Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V odvolaní žalobkyne sa neuvádza žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala existenciu tohto odvolacieho dôvodu.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [ ] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Žalobkyňa v odvolaní neoznačila žiaden dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný.

Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),

zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z -

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z -

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa a d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s , nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu prvého stupňa, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné.

Žalobkyňa neuviedla v odvolaní nič, čo by zakladalo existenciu uvedeného odvolacieho dôvodu.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Pokiaľ žalobkyňa považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, ide len o jej ničím nepodložený subjektívny názor.

Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z a zásadám súdnej praxe, preto nie je nepreskúmateľný.

Podľa ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa , o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.