Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-11P/301/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D. R. XXXX/X a otec N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XX, o návrhu na vysťahovanie maloletého do cudziny a zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Otec N. D., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať zvýšeným výživným na maloletého N. D., nar. XX.XX.XXXX sumou 120 eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2014 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zameškané výživné za čas od 01.02.2014 do 31.03.2014 v sume 107,22 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky od právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. zo dňa 18.10.2005 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.

II. Súd návrh matky X. Z., nar. XX.XX.XXXX na povolenie vysťahovať sa s maloletým N. D., nar. XX.XX.XXXX do C. D. s účinnosťou od 01.07.2014 z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého podala dňa 14.10.2013 na tunajšom súde návrh na vysťahovanie maloletého do cudziny a zároveň návrh na zvýšenie výživného s odôvodnením, že v roku 2007 uzatvorila manželstvo s K. Z., z ktorého sa im narodila dcéra Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, pričom žijú v usporiadanom manželstve, manžel pracuje ako profesionálny vojak a začiatkom budúceho roka má odchádzať do výsluhového dôchodku, pričom reálne zvažuje možnosť odísť pracovať do Veľkej Británie, kde má možnosť uplatniť sa a matka spolu s maloletými deťmi by ho po skončení školského roka 2013/2014 chceli nasledovať. Matka ďalej uviedla, že vo Veľkej Británii žijú a pracujú ich rodinní príbuzní, ktorí sú ochotní im zo začiatku pomôcť s vytvorením bytových a sociálnych podmienok. Syn sa v rámci školy učí anglický jazyk a nemal by mať problém s rečovou bariérou. Matka okrem iného ďalej uviedla, že nie je jej snahou brániť otcovi v kontakte s maloletým dieťaťom, je ochotná s ním komunikovať o tom, kedy prídu na Slovensko a vždy dohliadať na to, aby sa syn s otcom stretol. Matka sa domnieva, že syn vďaka ich vycestovaniu získa nové obzory, bude dokonale ovládať anglický jazyk, pohybovať sa v inom prostredí ako doposiaľ, čo zväčšuje jeho možnosti smerom do budúcna, týkajúce sa vzdelania či pracovného uplatnenia, ako aj jeho celkového obzoru vedomostí, zručností a skúseností. Matka na základe uvedeného žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 66,39 eur na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou

od 01.09.2013 a zároveň aby súd udelil matke súhlas na vysťahovanie sa s maloletým N. do Veľkej Británie s účinnosťou od 01.07.2014.

Otec maloletého vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.11.2013 uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného a na vysťahovanie maloletého do cudziny nesúhlasí a trvá na sume jemu stanovenej súdom a zároveň podotkol, že svojmu synovi zabezpečuje mimo stanoveného výživného aj iné potreby ( šatstvo, hračky, mobilný telefón a pod.). Vo veci vysťahovania jeho sny zásadne nesúhlasí a bude navrhovať a žiadať striedavú starostlivosť, nakoľko sa kvôli synovi vrátil zo zahraničia kde pracoval.

Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť, čo sa týka rozhodnutia ohľadom povolenia vysťahovať maloletého, toto ponechal kolízny opatrovník na úvahu súdu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, písomným vyjadrením otca maloletého, správou kolízneho opatrovníka, mzdovými listami zamestnávateľa matky a otca, dokladov o výdavkoch matky a otca a ich vlastníckych pomeroch a pripojeným spisovým materiálom Okresného súdu Topoľčany a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. -19 zo dňa 18.10.2005 súd manželstvo N. D. a X. D. uzavreté dňa XX.XX.XXXX rozviedol. Pre čas po rozvode súd zveril maloletého N. D., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 2000,- Sk (66,38 eur ) mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2005.

Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť iba k maloletému N..

Maloletý V. je toho času žiakom 5. ročníka ZŠ v T., ul. Z., pričom zo správy kolízneho opatrovníka na č.l. 22 vyplýva, že maloletý po poučení primeranom jeho veku uviedol, že cez víkendy chodí do J. k ocinovi, s pričom s ocinom sa stretával aj keď pracoval v zahraničí, ale len keď bol na Slovensku. Striedavú starostlivosť si maloletý údajne predstaviť vie, ale nechce ju a chce byť naďalej u maminy, k ocinovi chodí každý druhý víkend a v nedeľu chodí domov do T. na obed. V Topoľčanoch má kamarátov aj spolužiakov v okolí jeho bydliska, učenie mu ide dobre, maloletý uviedol, že by chcel vycestovať do zahraničia, chcel by skúsiť žiť aj inde, aj ocino žil v Anglicku.

V čase poslednej úpravy výživného matka maloletého bola na materskej dovolenke, toho času pracuje v spoločnosti Billa s.r.o. ako pokladníčka s čistou priemernou mesačnou mzdou za obdobie 5/2013-10/2013 v sume 334,42 eur. Matka má toho času dve vyživovacie povinnosti, poberá prídavok a daňový bonus na dve deti, spolu s manželom a deťmi bývajú v 3izbovom zrekonštruovanom byte, pričom mesačné poplatky predstavujú 119 eur nájomné, 50 eur elektrická energia, 5 eur SIPO, hypotéka na byt po 250 eur mesačne, poistka maloletého N. 30 eur štvrťročne. Náklady pre maloletého predstavujú: strava v škole v sume 20 eur mesačne, pomôcky do školy jednorázovo 20 eur, krúžky 20 eur mesačne. Maloletý N. nosí okuliare, dva krát do roka sú náklady 20 eur za výmenu skiel a rámy. Manžel matky pracuje ako vojak s priemerným mesačným príjmom vo výške 1100 eur.

Matka maloletého na pojednávaní vedenom na tunajšom súde uviedla, že sa chce s rodinou vysťahovať do cudziny, do Severného Írska, do mesta Ballimena, kde majú ako rodina vytvorené všetky bytové, sociálne podmienky - manželovi matky maloletého končí v marci 2014 pracovný pomer a v zahraničí má sľúbenú prácu.

Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom maloletého, ktorý na pojednávaní uviedol, že by aj chcel ísť s maminou do Anglicka, ale aj nie, nemá strach ísť do Anglicka, asi pred mesiacom prišiel odtiaľ člen ich rodiny, ktorý im rozprával, kde by mali bývať a ukazoval im to na internete.

Svedok - manžel matky maloletého uviedol, že obaja chcú odísť do zahraničia z pracovných dôvodov, pričom tam prácu momentálne zabezpečenú nemajú, bytové podmienky majú zabezpečené v Severnom Írsku, tieto bytové podmienky budú v rodinnom dome u manželkinej rodiny, kde by mal bývať on a keď si zoženie prácu a vytvorí podmienky, príde za ním aj manželka s maloletými deťmi.

Otec maloletého je od 01.07.2014 zamestnaný v spoločnosti BIA Plastic and Plating Technology Slovakia s.r.o. hubou mesačnou mzdou vo výške 950 eur mesačne. Otec býva v obci J. v rodinnom dome v osobnom vlastníctve svojej matky, ktorej prispieva 100 eur mesačne na energie, ďalej platí mesačne internet vo výške 14 eur, spláca leasing na auto v sume po 240 eur mesačne, pričom na uvedené mu prispieva aj jeho matka, ktorá je aj ručiteľ na leasingovej zmluve. Otec uviedol, že spláca pôžičku od Stavebnej sporiteľne v sume 70 eur mesačne.

Na pojednávaní otec uviedol, že mimo finančných prostriedkov stanoveného výživného prispieva na maloletého zakúpením odevov na zimu, leto, šál, rukavice, čiapky, topánky, tenisky, mikiny; vždy keď prišiel domov zo zahraničia tak synovi niečo doniesol, posielal mu aj balíky k meninám , narodeninám. K otázke vycestovania maloletého otec uviedol, že s týmto nesúhlasí aj z dôvodu medializovaných káuz vo Veľkej Británii, kde dochádza k odňatiu detí rodičom, keď sa zistia zlé podmienky pre deti u rodičov. V záverečnom stanovisku otec uviedol, že nechce zo syna urobiť pokusného králika vzhľadom na riziká, ktorým môže byť vystavený, nestabilitu prostredia, pričom dôvodom, že sa otec vrátil zo zahraničia bolo aby sa s maloletým viac stretával.

Matka sa k výpovedi otca vyjadrila s tým, že je pravdou, že otec kúpil synovi trikrát do roka nejaký balíček, avšak v tomto roku nezakúpil synovi žiadne šaty ani iné veci, takisto neprispieval synovi na žiadne krúžky maloletého. Matka v záverečnom stanovisku uviedla, že trvá na predmetnom návrhu v celom rozsahu.

Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne, odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena , alebo zrušenie výživného možné , len na návrh.

Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní , obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu , ak sa zmenia pomery.

Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistených porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ale i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ustanovení § 78 ods. 3 ZR. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 ZR zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods. 1 ZR, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. )

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (či už schválením novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím) je zmena pomerov. Zákon o rodine ani nevyžaduje tak ako aby išlo o podstatnú zmenu. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásení rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne- okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa ustanovenia Zákona o rodine. Až v prípade, že má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej; právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením. ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka)

Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov, pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.

Podstatné otázky, týkajúce sa záležitosti dieťaťa, musia byť vždy schválené oboma rodičmi. I keď je ktorýkoľvek z rodičov, ak je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a nebol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, zákonným zástupcom svojho dieťaťa, neznamená to, že by vo všetkých prípadoch stačilo, aby dieťa zastupoval jeden z rodičov bez z toho, aby bol druhý rodič dopytovaný na jeho názor.. Ak ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by rodič vyslovil nesúhlas, sú dané podmienky pre postup podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine. Takže v prípade, ak medzi rodičmi dôjde k nezhode o tom, čo je skutočný záujem dieťaťa, rozhodne na návrh niektorých z nich súd.

Súd na základe prevedeného dokazovania mal za to, že návrh matky na zvýšenie výživného je opodstatnený, vzhľadom na to, že maloletý N. je žiakom 5. ročníka základnej školy, teda v čase poslednej úpravy výživného bol v priamom zaopatrení matky a chystal sa navštevovať predškolské zariadenie. Toto je najzávažnejšia zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa t.j. prechod maloletého na iný stupeň školskej dochádzky s čím boli a sú spojené zvýšené náklady matky na jednak jednorázové zvýšené náklady na začiatku školského roka ako aj pravidelné platby v rámci každého školského roka. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba osem rokov, čo je sama o sebe objektívna skutočnosť, počas ktorej doby prirodzene stúpol vývoj životných nákladov. Matke takisto pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu - maloletej Q. Z. nar. XX.X.XXXX, pričom na tejto finančnej záťaži u matky nemení ani skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť k tomuto maloletému dieťaťu má aj manžel matky, ktorý ako bolo preukázané v rámci pojednávania má pravidelný finančný príjem. Naopak otcovi od poslednej úpravy výživného nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť ani finančná záťaž v podobe úverov alebo pôžičiek. Matka podala návrh na zvýšenie výživného a zdokladovala, že sa jej zvýšili náklady na celkové zaopatrenie maloletého N., t. j. je nepochybné, že matke sa zvýšili náklady na jeho celkové zaopatrenie. Súd teda zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého N. na sumu 120 eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2014 vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Súd určil otcovi zvýšenú vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 1.2.2014, nakoľko podľa názoru súdu od tohto časového úseku došlo k zmenám pomerov na strane účastníkov a to aj otca, nakoľko tento preukázateľne začal od 7.1.2014 pracovať a dosahovať pravidelný mesačný príjem(v mesiaci január dosiahol mzdu 610,74 eur a v mesiacu február mzdu 726,21 eur), z ktorého bude schopný hradiť zvýšené výživné, pričom navrhovateľka- matka žiadala zvýšiť výživné s účinnosťou od 1.7.2013, avšak otec v mesiacoch júl - október 2013 pracoval, ako to vyplýva z písomných dôkazov na č.l. 16 s priemerným mesačným zárobkom 199,36 eura teda v tomto období nebol schopný platiť zvýšené výživné.

Súd rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od 01.02.2014 do 31.03.2014 v celkovej sume 107,22 eur(120-66,39=53,61x2=107,22), ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- eur, spolu s bežným výživným.

Súd návrh matky na udelenie súhlasu na povolenie vysťahovať sa s maloletým N. do Veľkej Británie s účinnosťou od 1.7.2014 zamietol z dôvodu, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by boli aktuálne matkou a jej manželom vytvorené stabilné sociálne, bytové podmienky, tak aby súd mohol ustáliť, že vysťahovanie by bolo na prospech maloletého dieťaťa. Navrhovateľkou - matkou, neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukázali do akého prostredia maloletý odchádza, ani žiadna zmluva o nájme alebo prenájme konktrétnych bytových priestorov, kde by sa mal maloletý v prípade pobytu v cudzine zdržovať, bývať a tráviť jednak čas strávený v škole ako aj mimo nej a ktoré by následne

mohol súd nechať cestou príslušného orgánu preveriť, či toto prostredie je vyhovujúce aj po iných stránkach a kritériách (priestorových, hygienických a pod.). Sám svedok K. Z., manžel navrhovateľky na pojednávaní potvrdil, že je aktuálne ešte stále v služobnom pomere, a chcel by ešte len ísť do Veľkej Británie vytvárať priaznivé podmienky pre rodinu a vysťahovanie a až po vytvorení týchto podmienok by prišla rodina do Veľkej Británie. Zároveň uviedol, že dostali zatiaľ iba prísľub na ubytovanie v Severnom Írsku, čo podľa názoru súdu pre splnenie podmienky stabilného sociálneho zázemia pre maloletého nie je postačujúce. Pokiaľ ide o návrh matky o udelenie súhlasu k vysťahovaniu, súd vzhľadom na prevedené dokazovanie matke tento súhlas neudelil, keďže matka nepreukázala, že by mali spolu s rodinou v zahraničí vytvorené stabilné podmienky pre život, t.j. bývanie, zabezpečená školská dochádzka, čím má súd za to, že by nebolo v záujme dieťaťa vystaviť maloleté dieťa rizikám súvisiacim s nestabilitou prostredia v zahraničí.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach.

Podľa - 3 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.