Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/18/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. O., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, odbor sociálnych vecí a rodiny, bytom u matky, dieťa rodičov, matky Q. O., nar. XX. X. XXXX, bytom O. XXa, S., Spolková republika Nemecko, zastúpenej Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, IČO: 42 130 743 a otca X. Q., nar. X. X. XXXX, bytom P. XXX, J. R., zastúpeného Mgr. Martinom Ťupekom, advokátom so sídlom v O., V. XX/U., v konaní o návrhu matky na určenie výživného na mal. dieťa spätne, na odvolanie matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. -168 zo dňa 30. 12. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky o určenie spätného výživného na maloletú J. O., nar. XX. XX. XXXX s poukazom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania, tak ako ho podrobne popísal v dôvodoch svojho rozhodnutia.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručila odvolanie matka maloletej. Žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s odôvodnením, že postupom okresného súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala, že okresný súd pri rozhodnutí vychádzal iba z tvrdení odporcu a jeho právneho zástupcu, z dôkazov, ktoré predložil odporca, odmietol ako nepotrebný vykonať dôkaz navrhnutý právnym zástupcom navrhovateľky - výsluch samotnej navrhovateľky vykonaný prostredníctvom dožiadaného príslušného súdu v Spolkovej republike Nemecko, kde sa navrhovateľka dlhodobo zdržiava, odňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom tým, že jej neumožnil vysloviť stanovisko k tvrdeniam odporcu, rovnako jej neumožnil objasniť okolnosti, ktoré by dokreslili situáciu, hoci takú povinnosť podľa navrhovateľky súd, aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax iných súdov, mal. Konanie súdu nemôže byť ospravedlnené ani skutočnosťou, že zástupca navrhovateľky nedoplnil dôvod žiadosti o odročenie pojednávania a pojednávania sa rovnako ako navrhovateľka nezúčastnil. Ďalej uviedla, že rozsudok, ako i jeho odôvodnenie pôsobí absolútne tendenčne, jednostranne iba v prospech odporcu, pričom v danom prípade v predmetnom konaní mal súd zisťovať skutkový stav veci, niesť zodpovednosť za vykonané dokazovanie sám a skutočnosť, že účastník konania nepredložil

dôkaz, ktorým by potvrdil, resp. vyvrátil tvrdené skutočnosti, mu nemôžu byť na škodu. Ďalej namietala zaujatosť kolíznej opatrovníčky vzhľadom na jej vyjadrenie, v ktorom uviedla, že v návrhu nie sú uvedené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, aby sa uplatňovalo výživné na maloletú spätne, pričom čisto vychádzala iba z tvrdení odporcu, ktoré bez akéhokoľvek podkladu považovala za pravdivé. Ďalej poukazovala na ustanovenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, SR, §, 2, 3 .

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky maloletej žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol, že matka maloletej mala zákonné možnosti žiadať o určenie otcovstva, následne aj o určenie výživného, túto možnosť nevyužila, neoprávnene čerpala sociálne dávky od príslušného úradu v Nemecku, hoci ju tento úrad každoročne vyzýval, aby údaje o otcovi oznámila. Za nepochybné považoval, že o neoprávnenej výplate sociálnych dávok nemeckých úradov vedel aj otec maloletej, ktorý ako tvrdí, žil v tom čase s matkou v spoločnej domácnosti a spoločne sa starali o výchovu dcéry. Takto získané finančné prostriedky preto využívali rodičia spoločne a mal by sa teda podieľať na ich vrátení aj otec maloletej. V prípade, pokiaľ nebude ochotný spolupodieľať sa na vrátení finančných prostriedkov, má matka možnosť uplatniť si tento nárok na súde v inom konaní, nie v konaní o určenie spätného výživného pre maloleté dieťa.

Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci zo strany okresného súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok okresného súdu ako správny, podľa potvrdil.

Po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie napokon náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

Námietku navrhovateľky o odňatí možnosti konať jej pred súdom odvolací súd nepovažoval za odôvodnenú, nakoľko v danom prípade po požiadaní o odročenie pojednávania zo strany navrhovateľky okresný súd žiadal doplniť dôvody, pre ktoré žiada pojednávanie odročiť, tak aby mohol posúdiť, či sa jedná o dôvody vážne. Na to bolo zo strany právneho zástupcu navrhovateľky reagované žiadosťou o výsluch navrhovateľky dožiadaným súdom v Nemecku s tým, že osobná účasť navrhovateľky na pojednávaní nie je možná bez toho, aby bližšie vysvetlil, aké prekážky bránia navrhovateľke v osobnej účasti na pojednávaní.

Ust. umožňuje súdu pokračovať v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka a prihliadnuť pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V danom prípade matka maloletej síce požiadala prostredníctvom svojho právneho zástupcu o odročenie pojednávania, avšak neuviedla konkrétny dôvod brániaci jej v osobnej účasti na pojednávan. Preto i odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade okresný súd postupoval plne v súlade s ust. .

Pokiaľ sa týka zistenia skutkového stavu odvolací súd dospel po preskúmaní veci k záveru, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Napokon vec i správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom podľa odôvodnil.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia zo strany okresného súdu, a preto nepovažoval za potrebné osobitne dopĺňať ďalšie dôvody, prípadne opakovať skutočnosti konštatované okresným súdom.

Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že matka maloletej mala vedomosť o tom, kto je otcom maloletej od narodenia, mala zákonné možnosti žiadať o určenie otcovstva k maloletej a v tejto súvislosti požiadať i o určenie výživného. K takémuto zákonnému postupu nepristúpila, naopak čerpala dávky z nemeckého sociálneho systému, čo nemožno ospravedlniť ani tým, že by tak eventuálne robila, tak ako tvrdí, na naliehanie otca maloletej.

Okresný súd správne poukázal na aktuálne znenie ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré síce umožňuje priznať výživné pre maloleté dieťa najdlhšie po dobu 3 rokov spätne od dňa začatia konania, avšak iba v prípade, ak sú na to dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa matka maloletej nepreukázala, ani ich v podanom návrhu netvrdila. Práve preto okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, tak ako boli zadokumentované vykonaným dokazovaním a ani podľa názoru odvolacieho súdu potreba ďalšieho dokazovania by neprispela k iným skutkovým zisteniam a inému právnemu posúdeniu veci.

Z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v danom prípade ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu a v ktorom si zásadne každý z účastníkov hradí vlastné trovy konania sám ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .