Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-18-2014.pdf
PDF · 76.89 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/18/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. O., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, odbor sociálnych vecí a rodiny, bytom u matky, dieťa rodičov, matky Q. O., nar. XX. X. XXXX, bytom O. XXa, S., Spolková republika Nemecko, zastúpenej Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, IČO: 42 130 743 a otca X. Q., nar. X. X. XXXX, bytom P. XXX, J. R., zastúpeného Mgr. Martinom Ťupekom, advokátom so sídlom v O., V. XX/U., v konaní o návrhu matky na určenie výživného na mal. dieťa spätne, na odvolanie matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 3P/74/2013-168 zo dňa 30. 12. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky o určenie spätného výživného na maloletú J. O., nar. XX. XX. XXXX s poukazom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania, tak ako ho podrobne popísal v dôvodoch svojho rozhodnutia.
Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručila odvolanie matka maloletej. Žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s odôvodnením, že postupom okresného súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala, že okresný súd pri rozhodnutí vychádzal iba z tvrdení odporcu a jeho právneho zástupcu, z dôkazov, ktoré predložil odporca, odmietol ako nepotrebný vykonať dôkaz navrhnutý právnym zástupcom navrhovateľky - výsluch samotnej navrhovateľky vykonaný prostredníctvom dožiadaného príslušného súdu v Spolkovej republike Nemecko, kde sa navrhovateľka dlhodobo zdržiava, odňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom tým, že jej neumožnil vysloviť stanovisko k tvrdeniam odporcu, rovnako jej neumožnil objasniť okolnosti, ktoré by dokreslili situáciu, hoci takú povinnosť podľa navrhovateľky súd, aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax iných súdov, mal. Konanie súdu nemôže byť ospravedlnené ani skutočnosťou, že zástupca navrhovateľky nedoplnil dôvod žiadosti o odročenie pojednávania a pojednávania sa rovnako ako navrhovateľka nezúčastnil. Ďalej uviedla, že rozsudok, ako i jeho odôvodnenie pôsobí absolútne tendenčne, jednostranne iba v prospech odporcu, pričom v danom prípade v predmetnom konaní mal súd zisťovať skutkový stav veci, niesť zodpovednosť za vykonané dokazovanie sám a skutočnosť, že účastník konania nepredložil
dôkaz, ktorým by potvrdil, resp. vyvrátil tvrdené skutočnosti, mu nemôžu byť na škodu. Ďalej namietala zaujatosť kolíznej opatrovníčky vzhľadom na jej vyjadrenie, v ktorom uviedla, že v návrhu nie sú uvedené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, aby sa uplatňovalo výživné na maloletú spätne, pričom čisto vychádzala iba z tvrdení odporcu, ktoré bez akéhokoľvek podkladu považovala za pravdivé. Ďalej poukazovala na ustanovenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, §§ 1, 2, 3 O.s.p..
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky maloletej žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol, že matka maloletej mala zákonné možnosti žiadať o určenie otcovstva, následne aj o určenie výživného, túto možnosť nevyužila, neoprávnene čerpala sociálne dávky od príslušného úradu v Nemecku, hoci ju tento úrad každoročne vyzýval, aby údaje o otcovi oznámila. Za nepochybné považoval, že o neoprávnenej výplate sociálnych dávok nemeckých úradov vedel aj otec maloletej, ktorý ako tvrdí, žil v tom čase s matkou v spoločnej domácnosti a spoločne sa starali o výchovu dcéry. Takto získané finančné prostriedky preto využívali rodičia spoločne a mal by sa teda podieľať na ich vrátení aj otec maloletej. V prípade, pokiaľ nebude ochotný spolupodieľať sa na vrátení finančných prostriedkov, má matka možnosť uplatniť si tento nárok na súde v inom konaní, nie v konaní o určenie spätného výživného pre maloleté dieťa.
Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci zo strany okresného súdu.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie napokon náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
Námietku navrhovateľky o odňatí možnosti konať jej pred súdom odvolací súd nepovažoval za odôvodnenú, nakoľko v danom prípade po požiadaní o odročenie pojednávania zo strany navrhovateľky okresný súd žiadal doplniť dôvody, pre ktoré žiada pojednávanie odročiť, tak aby mohol posúdiť, či sa jedná o dôvody vážne. Na to bolo zo strany právneho zástupcu navrhovateľky reagované žiadosťou o výsluch navrhovateľky dožiadaným súdom v Nemecku s tým, že osobná účasť navrhovateľky na pojednávaní nie je možná bez toho, aby bližšie vysvetlil, aké prekážky bránia navrhovateľke v osobnej účasti na pojednávaní.
Ust. § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu pokračovať v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka a prihliadnuť pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
V danom prípade matka maloletej síce požiadala prostredníctvom svojho právneho zástupcu o odročenie pojednávania, avšak neuviedla konkrétny dôvod brániaci jej v osobnej účasti na pojednávan. Preto i odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade okresný súd postupoval plne v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p..
Pokiaľ sa týka zistenia skutkového stavu odvolací súd dospel po preskúmaní veci k záveru, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Napokon vec i správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia zo strany okresného súdu, a preto nepovažoval za potrebné osobitne dopĺňať ďalšie dôvody, prípadne opakovať skutočnosti konštatované okresným súdom.
Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že matka maloletej mala vedomosť o tom, kto je otcom maloletej od narodenia, mala zákonné možnosti žiadať o určenie otcovstva k maloletej a v tejto súvislosti požiadať i o určenie výživného. K takémuto zákonnému postupu nepristúpila, naopak čerpala dávky z nemeckého sociálneho systému, čo nemožno ospravedlniť ani tým, že by tak eventuálne robila, tak ako tvrdí, na naliehanie otca maloletej.
Okresný súd správne poukázal na aktuálne znenie ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré síce umožňuje priznať výživné pre maloleté dieťa najdlhšie po dobu 3 rokov spätne od dňa začatia konania, avšak iba v prípade, ak sú na to dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa matka maloletej nepreukázala, ani ich v podanom návrhu netvrdila. Práve preto okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, tak ako boli zadokumentované vykonaným dokazovaním a ani podľa názoru odvolacieho súdu potreba ďalšieho dokazovania by neprispela k iným skutkovým zisteniam a inému právnemu posúdeniu veci.
Z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v danom prípade ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu a v ktorom si zásadne každý z účastníkov hradí vlastné trovy konania sám (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .