Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-932-2011.pdf
PDF · 116.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/932/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, právne zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti povinnému 1): TECHNOL s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 313 475, povinnému 2): TECHNOL development, s.r.o., so sídlom Olympionikov 718, 971 01 Prievidza, IČO: 36 720 453 a povinnému 3): Ing. Ondrej Lazoň TECHNOL, s miestom podnikania Kukučínova 732/48, 972 12 Nedožery-Brezany, IČO: 33 611 467, na vymoženie pohľadávky vo výške 232.493,57 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Moskovská 18, 811 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 3454/11, o námietkach povinného 2) proti exekúcii, o námietkach povinného 3) proti exekúcii a o návrhu povinného 2) na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietkam povinného 2) proti exekúcii vyhovuje v časti príslušenstva vymáhanej pohľadávky predstavujúceho úroky a úroky z omeškania z úrokov.
Súd námietky povinného 2) proti exekúcii vo zvyšnej časti zamieta.
Súd námietkam povinného 3) proti exekúcii vyhovuje v časti príslušenstva vymáhanej pohľadávky predstavujúceho úroky a úroky z omeškania z úrokov.
Súd námietky povinného 3) proti exekúcii vo zvyšnej časti zamieta.
Súd návrh povinného 2) na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinným 1), 2) a 3) na vymoženie pohľadávky vo výške 232.493,57 eura s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice J. XXX/ XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, H. G. O. XX. XX. XXXX napísaná na notárskom úrade JUDr. Ľudmily Chodelkovej, notára so sídlom v Žiline, 1. mája 5.
Poverením č. 5601 077477 * Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Moskovská 18, 811 08 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 3454/11.
Exekúcia voči povinnému 1) bola v zmysle ustanovenia § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ex lege
zastavená vyhlásením konkurzu na majetok povinného 1) dňa 07. 02. 2014. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/44/2013 o vyhlásení konkurzu na majetok povinného 1) bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 25/2014 dňa 06. 02. 2014 pod č. K002465. Súd vzhľadom na uvedené o námietkach povinného 1) proti exekúcii a o návrhu povinného 1) na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 30. 01. 2012, súdny exekútor v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinného 2) proti exekúcii zo dňa 14. 12. 2011 a námietky povinného 3) proti exekúcii zo dňa 14. 12. 2011. Súdny exekútor k podaniu pripojil fotokópiu upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 13. 12. 2011, fotokópiu upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľností zo dňa 14. 12. 2011, fotokópie dokladov preukazujúcich doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľností povinnému 1) dňa 17. 01. 2012 (v zmysle § 49 ods. 2 Exekučného poriadku), povinnému 2) dňa 22. 12. 2011, povinnému 3) dňa 22. 12. 2011; fotokópiu podania povinného 2) zo dňa 04. 01. 2012.
Povinný 2) aj povinný 3) vo svojich námietkach zhodne namietali postup súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie predajom nehnuteľností. Podľa názoru povinného 2) a 3) súdny exekútor zasahuje do majetkových práv povinných nad mieru nevyhnutnú, pretože zriadil exekučné záložné právo v prospech oprávneného na nehnuteľnostiach vo vlastníctve povinných, ktorých hodnota je niekoľkonásobne vyššia ako vymáhaná pohľadávkami spolu s trovami exekúcie. Povinný 2) a 3) ďalej uviedli, že pohľadávka vymáhaná v predmetnej exekúcii má byť vymáhaná prednostne od povinného 1) a až v prípade, ak nedôjde k uspokojeniu oprávneného z majetku povinného 1), môže dôjsť k uspokojeniu nesplatenej časti záväzku z majetku iných osôb v zmysle podpísaných zmlúv. Povinný 2) a 3 namietli, že notárska zápisnica J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, H. G. O. XX. XX. XXXX napísaná na notárskom úrade JUDr. Ľudmily Chodelkovej, notára so sídlom v Žiline, nie je po právnej stránke ani po materiálnej stránke spôsobilým exekučným titulom.
Podaním zo dňa 12. 01. 2012 sa k námietkam povinných vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že na všetkých nehnuteľnostiach vo vlastníctve povinných sú evidované ťarchy a to predovšetkým viaceré exekučné záložné práva. Budúci predaj ktorejkoľvek z nehnuteľností vo vlastníctve povinného, ako aj uspokojenie pohľadávky oprávneného, bude značne problematické. Povinní sa vo svojom podaní venujú výlučne svojim aktívam a vôbec nepopisujú výšku svojich záväzkov. Súdny exekútor poukázal na podanie povinného 2), doručené mu dňa 09. 01. 2012, v ktorom povinný 2) vyhlásil, že nemá vedomosť, či ešte vlastní nejaké nehnuteľnosti vzhľadom na prebiehajúce dražby a exekúcie. Povinný 2) nevlastní finančné prostriedky, cenné papiere, obchodné podiely, len majetok uvedený v prílohe. Podľa názoru súdneho exekútora sa námietky povinných proti exekúcii javia ako účelové.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 13. 02. 2012, sa k námietkam povinných vyjadril oprávnený. Uviedol, že pristúpením k záväzku vyplývajúcemu z úverovej zmluvy sa povinní 2) a 3) stali dlžníkmi oprávneného popri pôvodnom dlžníkovi - povinnom 1), pričom sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, t.j. každý z povinných je zaviazaný na platenie celého dlhu. Oprávnený ako veriteľ je teda oprávnený požadovať plnenie v plnom rozsahu od ktoréhokoľvek z nich, prípadne ho podľa svojej voľnej úvahy medzi nich rozvrhnúť. Oprávnený navrhol, aby exekučný súd námietky povinných zamietol.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd konštatuje, že námietky proti exekúcii podali povinný 2) a povinný 3) v zákonom stanovenej lehote.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd námietkam vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanoveniach § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.
Súd je pri skúmaní námietok viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré oprávňuje súd skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem po vzniku exekučného titulu alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie. Rovnako je možné namietať aj skutočnosť, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Podľa 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 15. 10. 2008) ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných podmienok môže byť aj exekučným titulom. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Právnym záväzkom je súkromnoprávny záväzok, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice už existuje, a povinná osoba v notárskej zápisnici súhlasí s jeho vykonateľnosťou, alebo záväzok je obsahom notárskej zápisnice, ktorá je zároveň exekučným titulom. Právnym dôvodom sa rozumie právny titul, na základe ktorého existuje právny záväzok. Najčastejšie je ním zmluva. Oprávnená a povinná osoba musí byť označená spôsobom zodpovedajúcim označeniu podľa Exekučného poriadku a podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Predmet plnenia, ktorým je predmet záväzkovoprávneho vzťahu, musí byť presne označený. V notárskej zápisnici môže byť uvedený čas plnenia, ktorý už uplynul, alebo ešte len nastane v budúcnosti. S tým súvisí vykonateľnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súhlas povinného s vykonateľnosťou je náležitosťou notárskej zápisnice, na základe ktorej sa zápisnica stáva exekučným titulom. Ide o jednostranný právny úkon povinného, ktorý nemôže byť dodatočne odvolaný. Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou, má za následok vykonateľnosť notárskej zápisnice, ktorá nastáva uplynutím času plnenia uvedeným v notárskej zápisnici, alebo v prípade, ak čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je uvedený súhlas s vykonateľnosťou.
Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kladie na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu ponecháva teda v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Zákon tak umožňuje oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto
exekučným titulom a podľa vlastnej úvahy uplatniť po dobu jeho platnosti na jeho základe svoje práva v exekučnom konaní. Účastníkom hmotnoprávneho vzťahu zákon dáva možnosť zabezpečiť si exekučný titul bez toho, aby ich vec preskúmaval v občianskom súdnom konaní súd a vyniesol o tom záväzné rozhodnutie. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu sú vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou.
Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že exekučným titulom v predmetnej exekúcii je v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku notárska zápisnica J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, H. G. O. XX. XX. XXXX napísaná na notárskom úrade JUDr. Ľudmily Chodelkovej, notára so sídlom v Žiline, 1. mája 5 (ďalej len "notárska zápisnica").
V notárskej zápisnici sú označené povinné osoby - dlžník TECHNOL s.r.o., so sídlom 972 12 Nedožery
- Brezany, Kukučínova 732/48, IČO: 36 313 475, pristupujúci dlžník 1) TECHNOL development, s.r.o., so sídlom 971 01 Prievidza, Olympionikov 718, IČO: 36 720 453, pristupujúci dlžník X) F.. Q. X., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. K., S.. A. XXX/XX, podnikaúci pod obchodným menom Ing. Ondrej Lazoň TECHNOL, s miestom podnikania 972 12 Nedožery-Brezany, Kukučínova 732/48, IČO: 33 611 467. V čl. I. notárskej zápisnice dlžník vyhlásil, že dňa 07. 09. 2009 uzavrel s oprávnenou osobou - I. N., M..N.. (Y..Č.. N. N., M..N..), so sídlom 810 00 Bratislava, Vysoká 9, IČO: 17 321 123 Dodatok č. 1 k Zmluve o splátkovom úvere Č.. XXX XXX uzavretej dňa 12. 04. 2007 (ďalej len "Zmluva"). V čl. II notárskej zápisnice je uvedené, že úverová pohľadávka osoby oprávnenej voči dlžníkovi k 04. 09. 2009 predstavuje celkom 260.792,57 eura. Dlžník sa v Zmluve zaviazal splácať osobe oprávnenej úver spolu s príslušenstvom a istiny po splatnosti z účtu pristupujúceho dlžníka 1) v splátkach podľa čl. II. notárskej zápisnice. Príslušenstvo úveru tvorí najmä úrok z omeškania, náklady a iné poplatky a trovy dohodnuté v Zmluve odo dňa poskytnutia úveru do momentu jeho zaplatenia. V čl. III. notárskej zápisnice je upravená predčasná splatnosť záväzkov zo Zmluvy. V čl. IV. notárskej zápisnice pristupujúci dlžník 1) vyhlásil, že dňa 07. 09. 2009 pristúpil k záväzkom dlžníka zo Zmluvy a je spolu s dlžníkom zaviazaný osobe oprávnenej spoločne a nerozdielne na splatenie istiny úveru a príslušenstva pohľadávky z úverového záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy. V čl. IV. notárskej zápisnice pristupujúci dlžník 2) vyhlásil, že dňa 07. 09. 2009 pristúpil k záväzkom dlžníka zo Zmluvy a je spolu s dlžníkom zaviazaný osobe oprávnenej spoločne a nerozdielne na splatenie istiny úveru a príslušenstva pohľadávky z úverového záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy. Každá z povinných osôb vyhlasuje, že uznáva svoj záväzok, vyplývajúci zo Zmluvy a to čo do základu, dôvodu a výšky. Povinné osoby v čl. V. notárskej zápisnice súhlasili s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Prílohami notárskej zápisnice sú výpisy z obchodného registra povinného 1) a povinného 2), výpis zo živnostenského registra povinného 3) a Dodatok č. 1 k Zmluve, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice.
"Notárske zápisnice, ktoré boli spísané v období od 15. októbra 2008, sú (v prípade, ak záväzok povinnej osoby vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov) exekučným titulom expressis verbis len pre istinu a úrok z omeškania. Podľa výslovného znenia § 41 ods. 3 in fine sa notárska zápisnica nemôže týkať zmluvných pokút. V tejto časti je teda veriteľ nútený domáhať sa svojho práva v sporovom konaní na civilnom súde. Znenie tohto ustanovenia (ktorého úlohou je chrániť dlžníka pred neúmernou výškou sankčného príslušenstva pohľadávky) je nepresné, keďže do pozitívneho ani negatívneho výpočtu plnení, ktoré (ne)môžu byť predmetom súhlasu s vykonateľnosťou zápisnice, zákonodarca nezahrnul napríklad dohodnutý úrok za poskytnuté peňažné prostriedky. Keďže exekučná notárska zápisnica je svojím spôsobom alternatívnym exekučným titulom, ktorý je použiteľný len pri splnení pozitívnych predpokladov, bude veriteľ nútený uplatniť žalobou na súde aj dohodnutý úrok nesankčnej povahy." (MAZÁK, J.: Exekučný poriadok. Komentár. Tretie podstatne prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2006. s. 134)
Keďže Zmluva, na základe ktorej osoba oprávnená poskytla povinnému 1) - dlžníkovi úver vo výške 298.745,27 eura (čl. 1 Dodatku č. 1 k Zmluve), je nepochybne zmluvou (právnym úkonom), predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, má súd za to, že v zmysle citovaného ustanovenia §
41 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 15. 10. 2008) si oprávnený môže v predmetnom exekučnom konaní vymáhať len poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré povinní neuhradili dobrovoľne v zmysle notárskej zápisnice (t.j. istinu) a úrok z omeškania z dlžnej sumy istiny.
V čl. 4 bode 4.5 Dodatku č. 1 k Zmluve si zmluvné strany dohodli úroky z omeškania nasledovne: "V prípade omeškania dlžníka so splácaním úverovej pohľadávky vzniknutej čerpaním úveru alebo jej časti podľa čl. 3 tejto Zmluvy sa dlžník zaväzuje platiť veriteľovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru alebo jeho časti do dňa úplného a reálneho zaplatenia úveru alebo jeho časti. Výška sadzby úroku z omeškania pri úvere čerpanom formou splátkového úveru sa stanovuje vo výške dohodnutej úrokovej sadzby pre úver čerpaný formou splátkového úveru zvýšenej o 9,00 % p.a.. Úroky z omeškania sa vypočítavajú na dennom základe, ako príslušné percento zo splatných a v daný deň nesplatených peňažných prostriedkov." Podľa čl. 4 bodu 4.1.1 je úroková sadzba dohodnutá ako súčet úrokovej sadzby BASE RATE Splátkový úver a marže 3,15 % p.a..
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka je možné písomne uznať určitý záväzok. Dôraz sa v tomto zákonnom ustanovení kladie na pojem "určitý záväzok". Určitým peňažným záväzkom je len taký záväzok, v ktorom je uvedená presná suma alebo určiteľný presný spôsob jej výpočtu. Dôležitou skutočnosťou pre platné uznanie záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka (podľa hmotného práva) a pre právny záväzok podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (podľa procesného práva) teda nie je dátum vzniku záväzku a úkonu uznania záväzku, ale len to, či v čase uznania záväzku je tento záväzok vyjadriteľný určite, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti čo bolo predmetom uznania. (z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE/214/2012 zo dňa 30. 01. 2013)
Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok, t.j. stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti. Právny záväzok vyjadrený v notárskej zápisnici musí byť dostatočne určitý, nevzbudzujúci pochybnosti, aký právny záväzok na seba vyhlásením do notárskej zápisnice povinná osoba prevzala.
Zákon nevylučuje, aby súčasťou exekučného titulu boli aj ďalšie listiny, ak sa v exekučnom titule uvedie, že tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť a ak účastníci s touto listinou boli riadne oboznámení. V takomto prípade treba z technického hľadiska dodržať požiadavku pevného spojenia tejto listiny s exekučným titulom. Samozrejme, že v listine, na ktorú exekučný titul odkazuje, musí byť uvedená presná suma napr. príslušenstva, resp. presný spôsob jeho výpočtu a musí byť presne uvedený dátum, od ktorého sa príslušenstvo (úrok z omeškania) vypočítava.
Súd má za to, že spôsob výpočtu úroku z omeškania aj dátum, od ktorého sa úrok z omeškania vypočítava a do kedy sa má platiť, sú v notárskej zápisnici upravené dostatočne určitým spôsobom, keďže neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice je Dodatok č. 1 k Zmluve (ktorý je úplným znením Zmluvy).
Podľa názoru súdu je notárska zápisnica spôsobilá byť podkladom pre exekúciu istiny vymáhanej pohľadávky a úroku z omeškania z istiny pohľadávky, keďže je vykonateľná tak po stránke formálnej (z hľadiska právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané, alebo stanovujúceho postup pri vyhotovení exekučného titulu), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Súd poznamenáva, že oprávnený si môže na základe notárskej zápisnice vymáhať istinu a úrok z omeškania len z istiny, nie z úrokov.
Povinní ďalej namietali, že súdny exekútor zasahuje do majetkových práv povinných nad mieru nevyhnutnú, pretože zriadil exekučné záložné právo v prospech oprávneného na nehnuteľnostiach vo
vlastníctve povinných, ktorých hodnota je niekoľkonásobne vyššia ako vymáhaná pohľadávkami spolu s trovami exekúcie.
Podľa § 61b Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
Podľa § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172).
Exekútor má pri výkone exekúcie predovšetkým exekvovať taký majetok, ktorý z hľadiska jeho hodnoty nie je v zrejmom nepomere výške vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, teda súdny exekútor môže vykonávať exekúciu len do výšky exekučným titulom priznanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Ak takýto majetok nie je exekútorom zistený, prípadne iný majetok nestačí na uspokojenie nárokov, možno postupovať postihnutím aj takého majetku, ktorého hodnota je v zrejmom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.
Súd z obsahu exekučného spisu (z listov vlastníctva predložených povinnými) zistil, že nehnuteľnosti vo vlastníctve povinných, ktorých predajom by mal súdny exekútor uspokojiť vymáhanú pohľadávku s príslušenstvom, sú zaťažené početnými záložnými právami v prospech iných veriteľov. S ohľadom na výšku vymáhaného nároku, kde len samotná istina predstavuje 232.493,57 eura má súd za to, že súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom, keď v zmysle § 64 Exekučného poriadku určil, že exekúciu vykoná predajom nehnuteľností špecifikovaných v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľností zo dňa 14. 12. 2011, a to aj s ohľadom na zaťaženosť týchto nehnuteľností záložnými právami iných veriteľov.
Pokiaľ ide o námietku povinných, že súdny exekútor má uspokojiť pohľadávku oprávneného prednostne z majetku povinného 1), súd túto námietku nepovažuje za relevantnú pre prebiehajúce exekučné konanie. V zmysle exekučného titulu sú povinní 2) a 3) zaviazaní s povinným 1) na zaplatenie pohľadávky oprávneného spoločne a nerozdielne, a teda podľa § 511 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov môže oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že v danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľná notárska zápisnica (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinní dobrovoľne nesplnili to, čo im ukladá vykonateľná notárska zápisnica. Súd je toho názoru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinným dôvodne, keďže povinní oprávnenému neuhradili pohľadávku priznanú exekučným titulom.
Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že námietky povinného 2) proti exekúcii a námietky povinného 3) proti exekúcii sú dôvodné len v časti týkajúcej sa vymáhania príslušenstva vymáhanej pohľadávky, t.j. v časti predstavujúcej zmluvné úroky a úroky z omeškania zo zmluvných úrokov a preto súd o námietkach povinných vznesených proti exekúcii rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Dňa 15. 10. 2012 súdny exekútor postúpil exekučnému súdu návrh povinného 2) na zastavenie exekúcie zo dňa 04. 10. 2012. Povinný 2) žiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného 2) nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, pretože nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu.
Povinný 2) v danom prípade navrhuje zastavenie exekúcie z dôvodu svojej nemajetnosti. Skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú však predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že majetok povinného 2) nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a na základe tejto skutočnosti podá súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd v prípade, že bude mať nemajetnosť povinného 2) za preukázanú, exekúciu v zmysle uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku aj bez návrhu zastaví.
Prvoradým účelom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným exekučným titulom. Tvrdenie samotného povinného 2) o jeho nemajetnosti pritom nie je postačujúcim dôvodom na zastavenie exekúcie podľa vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol o návrhu povinného 2) na zastavenie exekúcie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Súd záverom poznamenáva, že exekúcia voči povinnému 3) bola v zmysle ustanovenia § 14 ods. 5 písm. b) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ex lege prerušená začatím konkurzného konania voči dlžníkovi - povinnému 3) dňa 21. 05. 2013. Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28K/35/2013 o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi - povinnému 3) bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 95/2013 dňa 20. 05. 2013 pod č. K008887.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v štyroch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.