Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-55-2013.pdf
PDF · 88.33 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/55/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr.Andreou Gabrielovou, v právnej veci žalobkyne J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Š. XXXX/XX, zast. advokátkou JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátska kancelária Poltár, Železničná 291 proti žalovanému Š. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Lučenec, Rúbanisko III/14 v konaní o zaplatenie 766,59 eura s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 766,59 eura s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 06.11.2012 do zaplatenia v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania 277,10 eura v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 45,50 eura Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Lučenci v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa podaným návrhom žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie 766,59 eura s prísl. Ako dôvod uviedla, že na základe LV č. 197 vedenom Správou katastra O. pre k.ú. C. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných ako parc. reg. „., parc.č. XXX záhrada o výmere 436 m2 p.č. XXX, zast. plochy a nádvoria o výmere 241 m2, parc.č. XXX záhrady o výmere 42m2 a stavba rodinného domu s.č. X na parc. č. 113 v podiele 1/3 a na LV č. XXX ako parcely registra „N. p.č. XXX záhrady o výmere 432m2, parc.č. XXX zastavané plochy o výmere 258m2 , parc.č. XXX záhrady o výmere 36m2 v podiele 4/6. Žalovaný užíva tieto nehnuteľnosti, pričom jej neplatí ako podielovej spoluvlastníčke za užívanie žiadnu náhradu a nemá na tieto nehnuteľnosti uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu. Žalovaný užíva nehnuteľnosti ako chalupu. Listom zo dňa 26.10.2012 bol vyzvaný na úhradu náhrady za užívanie nehnuteľností. Tieto nehnuteľnosti užíva bez toho, že by mal na ne nejaký právny dôvod. V prípade užívania cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy, ako dôvodu užívania spočíva obohatenie užívateľa v tom, že vykonáva právo nájmu cudzej veci. Tieto spotrebované plnenia nemožno vrátiť, je preto namieste forma peňažnej náhrady zodpovedajúca peňažnému oceneniu získaného obohatenia. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal účastník majúci povinnosť vrátiť plnenie, plnenie bez právneho dôvodu. Plnením bez právneho dôvodu dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Nehnuteľnosti užíva bez toho, aby ho k tomu oprávňoval nejaký právny dôvod. Obohacoval sa tým a stále sa obohacuje na úkor vlastníčky pozemkov a stavby. Nakoľko išlo o plnenie vo forme výkonov, je možné ho vrátiť len v peňažnej forme. Pozemky a stavba jej patriaca sú v teréne tvorené rodinným domom č.s.X v obci C., dvorom a záhradou k nemu prináležiacimi. Pri určovaní výšky priemerného nájomného vychádzala zo skutočnosti, že jedná sa o malú obec v okrese O., kde žijú prevažne dôchodcovia s počtom obyvateľov 52. Z toho dôvodu požaduje nájomné 33,33 eura mesačne, pričom sa jedná o výmeru 1 445m2 pozemkov a stavbu rodinného domu, pričom na jej podiel pripadá výmera 723m2. Listom zo dňa 26.10.2012 bol vyzvaný na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 799,92 eura v lehote do 05.11.2012. Išlo o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie október 2010 do septembra 2012, teda za 24 x 33,- eura. Žalovaný v stanovenej lehote ani do dnešného dňa nezaplatil, preto sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, nakoľko ho nevydal do 05.11.2012. Keďže za obdobie mesiaca október 2010 je vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané domáha sa v návrhu vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho pozemkov a stavby od novembra 2010 do septembra 2012, teda za 23 mesiacov (23x 33,33= 766,59 eura).
Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne žalobkyne, oboznámením sa s ostatným obsahom pripojeného spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Z LV č. XXX k.ú. C. súd zistil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných ako parcely registra „.“., parc.č. XXX o výmere 436 m2 záhrady, parc.č. XXX o výmere 241m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX o výmere 42 m2 záhrady a stavba rodinného domu č.s. X na parc.č. XXX v podiele 1/3 a z LV č. XXX k.ú. C. parcely registra „. parc.č. XXX o výmere 432 záhrady, parc.č. XXX o výmere 258 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX o výmere 36 v podiele 4/6.
Listom zo dňa 26.10.2012 žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 799,92 za doterajšie užívanie nehnuteľností za obdobie 10/2010 až 9/2012 do 05.11.2012.
Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získa nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 výška úroku z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právnym dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v k.ú. Krná, vedených na LV č. 197 a LV č. 393. Uvedené parcely užíva žalovaný bez toho, že by medzi účastníkmi konania bola uzatvorená nájomná zmluva na základe ktorej by bol žalovaný oprávnený tieto nehnuteľnosti užívať za primeranú náhradu.
Plnenie bez právneho dôvodu je jednou so skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorá je založená na tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba od začiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. Príkladom plnenia bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy, alebo iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec, pričom prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu, teda bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Keďže užívateľ prirodzene nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods.1 Občianskeho zákonníka) s tým, že pokiaľ výška tejto náhrady nie je stanovená právnym predpisom, určí ju súd postupom podľa § 136 O.s.p. opierajúc sa o voľnú úvahu. Táto úvaha musí vychádzať z finančného ohodnotenia prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol, pričom majetkovým vyjadrením tohto prospechu je určitá peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a v čase na užívanie takejto veci, aj s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu zakladá. V tomto prípade najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje z obvyklej hladiny nájomného, ktorú by bol nájomca za obvyklých okolností povinný plniť, ak by bol vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej by bol prenájom sporných nehnuteľností, žalovaný vlastníčke pozemkov neplatí nájomné, neuzatvoril s ňou nájomnú zmluvu, preto získava na jej úkor bezdôvodné obohatenie, teda majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je povinný vydať v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátkou JUDr. Bronislavou Garajovou vo výške 277,10 eura (3 úkony právnej pomoci á 51,45 eura, 1 úkon právnej pomoci á 12,86 eura, 2 x režijný paušál á 7,63 eura, 1 x režijný paušál 7,81 eura, 1x režijný paušál á 8,04 eura, náhrada za stratu času - cesta na pojednávanie Lučenec - Poltár a späť rok 2013 2 x 13,01 eura, cesta na pojednávania Lučenec - Poltár a späť rok 2014 2x 13,40 eura, cestovné náhrady 2x pojednávanie na Okresnom súde Lučenec 25,96 eura, cestovné výdavky z Poltára do Lučenca a späť 12,98 eura). Trovy právneho zastúpenia je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobkyne vedený vo VÚB O. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.
Žalobkyňa bola osobne oslobodená od platenia súdneho poplatku podľa § 2 ods. 2 Zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel preto poplatková povinnosť prešla podľa výsledku konania na žalovaného, ktorý je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Lučenec súdny poplatok vo výške 45,50 eura.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu s príslušenstvom, náhradu trov konania v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,
j) je odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.