Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/86/2011

Potvrdené rozhodnutím 4To/97/2014
„Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti obžalovanému A. N., pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 odsek 2 písmeno a, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona a iný prečin, o odvolaní obžalovaného Juraja Štefulu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo 27.03.2014, sp. zn. 1T/86/2011, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 09.10.2014, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného A. N. z a m i e t a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Petrom Kaňom v trestnej veci obžalovaného A. N. spol. pre pokračovací prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné na hlavnom pojednávaní v Komárne 27. marca 2014, takto

rozhodol:

Obžalovaní :

1/ A. N., narodený X. M. XXXX v N., trvalé bydlisko N. Z., prechodné bydlisko N. Z., S. XX/X, na slobode,

2/ M. K. narodený XX. Z. XXXX v M. K., trvalé bydlisko N. Z., A. č. XXX/XX, prechodné bydlisko N. Z., ul. T., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby F.,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, ž e

obžalovaný M. K.

1/ dňa 28. januára 2011 v presne nezistenom čase od 8.15 hod. do 15.45 hod. v Z. neoprávnene vnikol do riadne oploteného dvora rodinného domu číslo XXX v užívaní Z. E., narodenej X. X.a XXXX tak, že riadne uzamknutú vchodovú bránu odomkol kľúčom zaveseným na vnútornej strane brány, následne cez zatvorené ale neuzamknuté vchodové dvere vošiel do rodinného domu a zo spálne z hornej poličky skrine odcudzil finančnú hotovosť vo výške 2 355 eur, pričom týmto konaním spôsobil pre poškodenú Z. E. škodu vo výške 2 355 eur,

obžalovaní M. K. a A. N.

2/ dňa 9. februára 2011 v presne nezistenom čase v poobednajších hodinách v E. na K. ulici po predchádzajúcej slovnej dohode sa spoločným konaním vlámali do bytu č. XXX/X tak, že obžalovaný A. N. hasákom vylomil vchodové dvere vedúce do bytu a následne vošiel do bytu, odkiaľ odcudzil železnú pokladničku s finančnou hotovosťou v sume 8 850 eur a notebook značky ASUS K 50 v hodnote 400 eur spolu s nabíjačkou v hodnote 30 eur a taškou čiernej farby v hodnote 30 eur, pričom obžalovaný M. K. počas toho čakal pred obytným domom č. 669 v zaparkovanom motorovom vozidle značky AUDI a sledoval okolie za tým účelom, aby včas upozornil obžalovaného A. N. pre prípad, že sa niekto priblíži k obytnému domu, následne z miesta s odcudzenými vecami ušli, pričom týmto konaním spôsobili pre poškodeného P. K., narodeného XX. A.a XXXX, škodu vo výške 9 310 eur, 3/ dňa 9. februára 2011 od 9.00 hod. do 10.00 hod. v P. po predchádzajúcej slovnej dohode sa spoločným konaním vlámali do rodinného domu č. XX tak, že obžalovaný A. N. preskočil oplotenie dvora rodinného domu, následne páčidlom vypáčil dvojkrídlové plastové okno a cez takto vzniknutý otvor vnikol do rodinného domu, odkiaľ z obývacej miestnosti odcudzil šperkovnicu, v ktorej sa nachádzali šperky zo zlata, a to 13 ks dámskych prsteňov, 3 retiazky, prívesok zobrazujúci Pannu Máriu, 2 ks dámskych

náramkov, mužský náramok, 4 páry dámskych náušníc, 1 pár detských náušníc, 2 ks zlatých mincí Franz Jozef a zlomkové zlato o hmotnosti 30 g, ďalej z obývacej miestnosti odcudzili 4 ks dámskych náramkových hodiniek a cestovný pas vystavený na meno N. M., nar. X. K. XXXX, pričom obžalovaný M. K. počas toho čakal na ulici v blízkosti rodinného domu v zaparkovanom motorovom vozidle zn. Audi a sledoval okolie za tým účelom, aby včas upozornil obžalovaného A. N. pre prípad, že sa niekto priblíži k rodinnému domu, následne z miesta s odcudzenými vecami ušli, pričom týmto konaním spôsobili pre poškodenú VB.ú, narodenú XX. B. XXXX, odcudzením vecí škodu vo výške 1 685 eur a poškodením okna vo výške 85,50 eur, 4/ dňa 9. februára 2011 v čase od 8.00 hod. do 13.00 hod. v E. na V. S. panoráme po predchádzajúcej slovnej dohode sa spoločným konaním vlámali do rodinného domu číslo XXXX/XX tak, že páčidlom vypáčili riadne uzamknuté dvere na terase rodinného domu, následne obaja vnikli do rodinného domu, kde z obývacej miestnosti odcudzili zlatý prívesok s gravírovaním „Old boys L.“ v hodnote 12 eur a z kúpeľne nachádzajúcej sa na poschodí rodinného domu odcudzili pánsky parfém značky Bvlgari v hodnote 68 eur, následne z miesta s odcudzenými vecami ušli, pričom týmto konaním spôsobili pre poškodeného P. S.a, narodeného X. A. XXXX, odcudzením vecí škodu vo výške 80 eur a poškodením dverí škodu vo výške 80 eur, 5/ dňa 9. februára 2011 v čase od 8.00 hod. do 22.00 hod. v E. na C. ulici po predchádzajúcej slovnej dohode sa spoločným konaním vlámali do rodinného domu číslo XXXX/XX tak, že presne nezisteným spôsobom vnikli do riadne oploteného dvora rodinného domu, kde obžalovaný A. N. rukami odstránil sieťku proti hmyzu a vytlačil okno na detskej izbe domu, cez takto vzniknutý otvor vnikol do rodinného domu a zo spálne odcudzil zlaté šperky a hodinky v hodnote 595 eur, finančnú hotovosť v sume 2 900 eur, pánsky parfém zn. Chanel a dámske parfémy zn. Chanel a zn. Dior v celkovej hodnote 285 eur, notebook zn. Asus s príslušenstvom v hodnote 400 eur, jarnú bundu, telefónny prístroj a fotoaparát, pričom obžalovaný M. K. sledoval okolie pred oknom na dvore rodinného domu, následne z miesta s odcudzenými vecami ušli, pričom týmto konaním spôsobili pre poškodenú G. D., narodenú XX. M. XXXX, škodu vo výške 4 180 eur.

t e d a

obžalovaný A.a v bodoch 2/ až 5/

- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil ním väčšiu škodu,

- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného,

obžalovaný M. v bodoch 1/ až 5/

- čiastočne sám a čiastočne spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil ním väčšiu škodu,

- čiastočne sám a čiastočne spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný A. bodoch 2/ až 5/

pokračovací prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1 Tr. zák.

obžalovaný M. v bodoch 1/ až 5/

pokračovací prečin krádeže čiastočne spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody čiastočne spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1 Tr. zák.

Za to

a obžalovaný M. K. aj za prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za ktoré bol odsúdený rozsudkami Okresného súdu Dunajská Streda z 9. októbra 2013, č.k. -130, právoplatným 9. októbra 2013, a Okresného súdu Nové Zámky z 13. decembra 2012, č.k. -220, právoplatným 8. januára 2013, a za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. e/ Tr. zák., za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava z 15. marca 2012, č.k. -444 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 9. apríla 2013, sp. zn. , právoplatným 9. apríla 2013,

sa o d s u d z u j ú

obžalovaný A. N.

podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/, písm. m/, § 49 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

obžalovaný M. K.

podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá úhrnný a súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje vo výrokoch o treste :

- rozsudok X. súdu Dunajská Streda z 9. októbra 2013, č.k. -130, právoplatný 9. októbra 2013,

- rozsudok Okresného súdu Trnava z 15. marca 2012, č.k. -444 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 9. apríla 2013, sp. zn. , právoplatný 9. apríla 2013,

- rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 13. decembra 2012, č.k. -220, právoplatný 8. januára 2013,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa súd obžalovanému M. K. ukladá povinnosť nahradiť škodu poškodenej Z. E., narodenej X. X. XXXX v Z., trvalé bydlisko Z. XXX, vo výške 2 355 eur.

Podľa súd obžalovaným M.i K. a A. N. ukladá povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu nasledovným poškodeným v tomto rozsahu:

- IN. vo výške 9 310 eur,

- N., vo výške 1 770,50 eur,

- P.ovi, narodenému X. A. XXXX v ZF.ve, trvalé bydlisko E.o, V. XXXX/XX, vo výške 160 eur,

- G.1, vo výške 4 180 eur.

Podľa súd poškodených

- N.

- P.- G.so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby okresnej prokurátorky v Komárne podanej na tunajší súd 28. júna 2011 pod č. -47 na obvinených A. N. a M. K. pre trestné činy uvedené vo výrokovej časti rozsudku na skutkovom základe uvedenom v obžalobe súd vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov Z. K., F. C., S. B., N. N., R. O., P.. S. K., Z.. U. K., kpt. P.. N. S., por. R. S., E. K., Z.. Z. N., Bc. Z. S., A. S., F. K., znalkyne MUDr. F. E., čítaním v konaní zabezpečených listinných dôkazov (postupom podľa ), ako aj znaleckého psychiatrického posudku vo vzťahu k obžalovanému M. K. (postupom podľa ) a čítaním výpovedí svedkov (a súčasne poškodených) P. K., N. M., P.. R. S., G. D. a Z. E. (postupom podľa ). Časť hlavného pojednávania bola vykonaná v neprítomnosti obžalovaného N., ktorý v priebehu konania o konanie v jeho neprítomnosti výslovne písomne požiadal (č.l. 991), pričom po celý čas bol zastúpený obhajkyňou.

Obaja obžalovaní v konaní pred súdom popreli spáchanie skutkov uvedených v bodoch 2/ až 5/ výrokovej časti rozsudku, hoci v prípravnom konaní sa k spáchaniu všetkých žalovaných skutkov priznali. Obžalovaný M. K. sa k spáchaniu skutku v bode 1/ výrokovej časti rozsudku v priebehu súdneho konania priznal.

Obžalovaný A. N. sa pri výsluchu z 8. marca 2011 v prípravnom konaní pred poverenou príslušníčkou v plnom rozsahu priznal k spáchaniu všetkých (štyroch) skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, pričom podrobne opísal ako po dohode so spoluobžalovaným M. K. X. U. XXXX sa na rôznych miestach v E. a v jednom prípade v P. vlámali do jednotlivých rodinných domov a odcudzili tam nájdené veci s rozdelením si úloh, keď samotné vniknutie do domov a odcudzenie vecí vykonával obžalovaný A. N., pričom úlohou M. K. bolo čakanie v blízkosti domu a motorového vozidla, ktorým spoločne prišli na miesto činu, a sledovanie okolia, aby tak v prípade potreby včas upozornil A. N. na príchod domácich osôb alebo iných svedkov.

Pri väzobnom výsluchu z 10. marca 2011 pred sudcom pre prípravné konanie už poprel spáchanie inkriminovaných činov poukazujúc na to, že tieto spáchali obžalovaný K. a jeho manželka. Obžalovaný K. ho len požiadal, aby ho vozil autom. K jeho predchádzajúcej priznávajúcej výpovedi sa nevyjadril, pričom nevypovedal o akomkoľvek nátlaku zo strany príslušníkov polície ohľadne jeho prvotnej priznávajúcej výpovede.

Na hlavnom pojednávaní spáchanie žalovaných skutkov poprel. Ku dňu 9. februára 2011 uviedol, že vstal okolo 7.00 až 7.30 hod. z dôvodu, že jeho matka ho požiadala, aby ju zobral k lekárovi Z.. Z. N., ku

ktorému prišli okolo 8.00 až 8.10 hod. Okolo 9.00 hod. od lekára išli ku kaderníkovi N. N., kde s matkou zotrval do 12.00 hod. O 12.00 hod. išiel pre svojho otca a sním sa vrátil k N. N. o XX.XX hod. Tu bol opäť až do 15.00 hod., kedy odviezol rodičov a vrátil sa o 15.15 hod. Následne až do 20.00 hod. bol u N. N.. Následne išiel domov, kde zvyšok večera strávil doma v prítomnosti jeho rodičov.

K priebehu dňa 8. marca 2011, kedy bol zadržaný a následne s ním boli vykonávané procesné úkony vrátane jeho výsluchu v procesnom postavení obvineného, opísal spôsob jeho zadržania, arogantné až agresívne správanie zasahujúcich policajtov, niekoľkokrát malo byť na ňom spáchané zo strany policajtov, ktorých nevedel menovať, aj fyzické násilie (mal niekoľkokrát dostať facku). Pri výsluchu nič nevypovedal, zápisnicu podpísal ale nečítal ju, lebo bol psychicky na dne.

Na otázky uviedol, že M. K. pozná dlhšiu dobu, zvykol ho voziť s Z. K.. Zo K. nekomunikoval, lebo to nebolo možné (rozprával sa s ním možno pred 10 rokmi). To, že opisoval pri výpovedi práve deň 9. februára 2011 si pamätal podľa toho, že 11. februára 2011 si vyzdvihoval zdravotnú kartu u lekára Z.. N., o čom predložil aj listinný dôkaz (č.l. 592). Dôvod prečo o okolnostiach jeho výsluchu na polícii nevypovedal pred sudcom pre prípravné konanie, resp. následne počas celého prípravného konania vysvetlil tak, že pri výsluchu pred sudcom sa bál o tom hovoriť, nakoľko aj tam boli prítomní policajti, následne v priebehu konania sa k tomu nevyjadril, lebo chcel vypovedať v prítomnosti obhajkyne, čo mu však nebolo umožnené. Pri výsluchu zo 4. mája 2011 využil právo nevypovedať, hoci na výsluchu bola prítomná ustanovená obhajkyňa A.. R. C., nakoľko už v tom čase si chcel zvoliť obhajkyňu A.. Z.. O konkrétnom motíve prečo by nepravdivé obvinenie mali voči nemu vykonštruovať policajti nevie - „možno preto, lebo v minulosti už bol odsúdený v E..“

Obžalovaný M. K. sa v prípravnom konaní vrátane väzobného výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie priznal k spáchaniu všetkých žalovaných skutkov, pričom podrobne a súvisle vypovedal aj o spôsobe ich vykonania, a to v súlade s ich popisom v pôvodne priznávajúcej sa výpovedi obžalovaného N.. Na hlavnom pojednávaní pri prvom výsluchu, vzhľadom na jeho správanie a vyjadrenie vzbudzujúce dojem, že neporozumel ani poučeniu obžalovaného (hlavné pojednávanie z 8. decembra 2011 - č.l. 610) nevypovedal a neboli mu pokladané žiadne otázky, pričom postupom podľa boli čítané jeho výpovede z prípravného konania.

Na hlavnom pojednávaní z 20. septembra 2012 sa začal obžalovaný súvisle vyjadrovať k výpovediam svedkov a klásť im otázky. V rámci týchto vyjadrení poprel spáchanie tých skutkov, ktoré v zmysle obžaloby mal spáchať spoločným konaním so spoluobžalovaným N. a priznal sa len k skutku z 28. januára 2011. Ďalej uviedol, že zápisnicu z jeho výsluchu ako obvineného podpísal, lebo ho k tomu donútili policajti s tým, že ak ju podpíše, môže ísť domov.

Uvedené správanie obžalovaného M. K. je v súlade so závermi znaleckého psychiatrického dokazovania výpoveďou znalkyne Z.. F. E. a znaleckého posudku, ktorý vypracovala s Z.. N. N. v prípravnom konaní a následne aj jeho písomným doplnením, o ktoré boli znalci žiadaní v súdnom konaní - a síce, že obžalovaný M. K., i keď bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda, je schopný chápať zmysel trestného konania, v čase žalovaných skutkov vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a svoje konanie ovládať, trpí „len“ znížením rozumových schopností do pásma ľahkej duševnej zaostalosti a jednoduchou osobnosťou, pričom pokiaľ ide o jeho správanie ide o „primitívnu simuláciu duševného ochorenia“, kde však ním prezentovaným spôsobom sa žiadna známa duševná porucha alebo choroba neprejavuje.

Ďalšie dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo determinované zmenenými výpoveďami oboch obžalovaných na hlavnom pojednávaní, resp. v prípade obžalovaného K.eho správaním naznačujúcim existenciu duševnej poruchy.

Svedkyňa Z. K. (družka obžalovaného M. K. a súčasne jeho opatrovníčka) na hlavnom pojednávaní využila právo odoprieť vypovedať. V prípravnom konaní, kde toto právo nevyužila (pričom jej výpoveď bola na hlavnom pojednávaní čítaná) vypovedala k skutku v bode 1/, že niekedy koncom januára 2011 išla s obžalovaným K. a svedkom E. K., ktorého jej druh požiadal o odvoz, do nejakej dediny. Ona išla do krčmy a jej druh niekam inam a keď sa následne stretli v aute, obžalovaný K. jej ukázal nejaké peniaze, o ktorých jej povedal, že ich ukradol z nejakého domu v čase, keď ona bola v krčme.

Svedok E. K. k skutku v bode 1/ potvrdil, že niekedy koncom januára 2011 zaviezol na žiadosť obžalovaného K. jeho a jeho družku do Z., nakoľko sa zaoberá prepravou osôb. Obžalovaný a jeho družka vystúpili a za nejaký čas sa vrátili. Obžalovaný mal niečo v taške, nevie čo. Obžalovaný s družkou komunikovali, ale nevie o čom, nakoľko komunikácia bola v rómčine.

Svedkovia F. a S.n (pracovníci záložne v N. vypovedali v súvislosti s listinnými dôkazmi, ktoré vydali na účely trestného konania - zmluvy o pôžičke a súčasne záložné zmluvy (č.l. 322). Z ich výpovedí a predmetných zmlúv vyplýva, že M. a Z.á v období časovo blízkom po spáchaní žalovaných skutkov vo februári a marci 2011 v predmetnej záložni založili väčšie množstvo cenností (náušnice, prstene, retiazky).

Svedok N. N. a R. O. boli na hlavnom pojednávaní 19. januára 2012 vypočutí vo vzťahu k obhajobe obžalovaného N.. Títo svedkovia potvrdili jeho tvrdenia, že sa mal takmer celý deň nachádzať v kaderníctve svedka N., avšak ani na opakované otázky nevedeli logicky a hodnoverne vysvetliť na základe čoho opisujú práve deň 9. februára 2011, pričom v prípravnom konaní vypočutí neboli a na hlavnom pojednávaní vypovedali takmer rok po inkriminovaných skutkoch. Potvrdili súčasne, že svedok N. je kamarátom obžalovaného N..

K. MV.v N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že z ním vyhotoveného záznamu (č.l. 592) vyplýva, že matka obžalovaného bola 9. februára 2011 u neho na vyšetrení. Buď bola v sprievode syna alebo manžela, ale s kým bola v tento konkrétny deň si už nepamätá.

Svedkovia Mgr. U. K., kpt. P.. N. S., por. R. S., Bc. Z. S., A. S., F. K. (príslušníci S. zboru) a svedok Ing. S. K. (tlmočník) - boli ako svedkovia vypočutí k okolnostiam výsluchov obžalovaných a iných procesných úkonov, pri ktorých mali byť prítomní, pričom z ich výpovedí nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali zákonnosť procesných úkonov príslušníkov polície, či už zadržania obžalovaných alebo ich následných výsluchov, spôsobom uvádzaným obžalovaným N. a čiastočne aj obžalovaným ST.. Tlmočník vo vzťahu k výpovedi obžalovaného K. z prípravného konania potvrdil, že pri nej obžalovaný vypovedal bez nátlaku a spontánne.

Z výpovedí svedkov (a súčasne poškodených) P. K., N. M., P.. R. S., G. D. a Z. E. (ktoré boli na hlavnom pojednávaní postupom podľa čítané) nevyplynuli žiadne relevantné informácie k okolnostiam a priebehu žalovaných skutkov, nakoľko títo svedkovia sa na miesta činu dostavili až po ich spáchaní. Výpovede svedkov v spojení s vykonanými ohliadkami miesta činu a odbornými vyjadreniami prispeli k ustáleniu výšky škody spôsobenej inkriminovanými činmi.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalované skutky sa stali, tieto sú žalovanými trestnými činmi, ktorými obžalovaný A. N. v bodoch 2/ až 5/ naplnil všetky objektívne a subjektívne znaky pokračovacieho prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaný M. K. v bodoch 1/ až 5/ pokračovacieho prečinu krádeže čiastočne spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody čiastočne spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1 Tr. zák.

Súd po vyhodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že pravdivou sú pôvodné výpovede oboch obžalovaných, v ktorých sa obaja k spáchaniu žalovaných skutkov priznali, pričom podrobne a zhodne v podstatných okolnostiach opísali spôsob ich vykonania, ako aj vzájomnú deľbu úloh.

Obhajobe obžalovaných o tom, že zo strany príslušníkov polície bol na nich vyvíjaný nátlak k priznaniu sa súd neuveril. Takéto konanie nepotvrdil žiadny z príslušníkov polície, avšak pokiaľ ide o výpoveď obžalovaného K. ani pri výsluchu prítomný tlmočník. Pokiaľ by zo strany príslušníkov polície došlo k takémuto nátlaku, resp. donúteniu podpísať vopred pripravené zápisnice, žiadnemu z obžalovaných nič nebránilo o takomto postupe vypovedať pred sudcom pre prípravné konanie pri výsluchoch, na ktorých sa rozhodovalo o návrhu prokurátora na vzatie do väzby. Pri tomto výsluchu sa obžalovaný K. k

spáchaniu žalovaných skutkov priznal a ich priebeh opätovne, tak ako na polícii, opísal. Obžalovaný N. síce ich spáchanie poprel, avšak zákonnosť procesných postupov policajtov výsluchu predchádzajúcich nenamietal. Jeho tvrdenie, že o tom nehovoril zo strachu z policajtov prítomných pri výsluchu pred sudcom je nehodnoverné, nakoľko v tomto čase mu bezprostredne hrozilo vzatie do väzby a naopak je logické predpokladať, že už v tomto čase by použil neštandardné postupy polície ako svoju obranu. Navyše možnosť o nich vypovedať nevyužil ani o dva mesiace neskôr, keď pri výsluchu, ktorý sa konal za prítomnosti jemu ustanovenej obhajkyne, využil právo nevypovedať. Jeho obhajoba pritom nebola potvrdená ani svedkami, ktorí mu podľa neho mohli robiť na inkriminovaný deň 9. február 2011 alibi. Svedkovia N. a O. v zjavnej snahe vyviniť obžalovaného z protiprávneho konania a takto ako svojmu kamarátovi pomôcť síce bez pripustenia si možnosti omylu, že ak vypovedajú o dni kedy obžalovaný mal byť so svojou matkou a otcom u svedka N. vo N. Z. v jeho kaderníctve, vypovedajú práve o 9. februári 2011, avšak nikto z nich nevedel logicky vysvetliť na základe čoho si po takmer jednom roku od posudzovanej udalosti bez pochýb pamätajú, že vypovedajú práve o inkriminovanom dni. V tento deň sa u žiadneho z týchto svedkov podľa ich výpovedí nemalo udiať nič mimoriadne, čo by ich mohlo pamäťovo spájať s dňom, kedy malo dôjsť ku krádežiam vlámaním, ku ktorým došlo v E. a P.. Taktiež svedok Z.. N. nepotvrdil, že v tento deň by obžalovaný bol s jeho matkou u neho na vyšetrení. Potvrdil, že k jej vyšetreniu podľa dostupného záznamu v tento deň došlo, avšak vypovedal, že matku obžalovaného zvykol sprevádzať buď obžalovaný alebo jeho otec, pričom kto z nich to bol v tento konkrétny deň uviesť nevedel, teda logicky nemožno vylúčiť, že na tomto vyšetrení s jeho matkou bol v tento deň jeho otec.

Súd ďalej neuveril ani spôsobu obhajoby obžalovaného K.. Tento sa najskôr k spáchaniu všetkých žalovaných skutkov priznal, a to nie len pri oboma obžalovanými namietanom výsluchu na polícii, avšak priznal sa a k veci vypovedal aj pred sudcom pre prípravné konanie. Na hlavnom pojednávaní zvolil najskôr taktiku vystupovania ako osoby trpiacej duševnou poruchou, neschopnej porozumeniu a komunikácie, pričom zrazu na jednom z hlavných pojednávaní sa začal vyjadrovať k svedeckým výpovediam a uvádzať na svoju obranu okolnosti policajného nátlaku v podstate v zhode s obhajobou obžalovaného N.. Toto správanie obžalovaného súd len utvrdilo v správnosti znaleckých psychiatrických záverov o tom, že v posudzovanej trestnej veci obžalovaný simuluje duševnú poruchu alebo chorobu, ktorou však v skutočnosti netrpí. V tejto súvislosti treba pripustiť, že v rôznych súdnych konaniach (civilných aj trestných) sa znalci - psychiatri rozchádzajú v diagnóze ohľadne duševného stavu obžalovaného K. od absencie duševnej choroby či poruchy až po ťažký stupeň mentálnej retardácie, avšak vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v tejto trestnej veci o predstieraní duševnej choroby, zohľadňujúc obdobia neschopnosti akejkoľvek komunikácie s obdobiami, kedy obžalovaný bol schopný súvisle a logicky vypovedať o prežitých udalostiach, ako aj skutočnosť, že po jeho prepustení z väzby v posudzovanej veci sa dokázal opakovane dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia jazdou motorovým vozidlom v čase zákazu takejto činnosti, teda dokázal viesť motorové vozidlo, dospel súd k záveru, že u obžalovaného neexistujú žiadne okolnosti vylučujúce protiprávnosť, a jeho opisované správanie je účelové, zjavne využívajúc právnu skutočnosť, že bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony, ktorá však, ako sa obžalovaný zrejem nesprávne domnieva, nevylučuje jeho trestnú zodpovednosť.

Obžalovaný K. svojimi výpoveďami z prípravného konania usvedčil zo spáchania žalovaných činov seba aj spoluobžalovaného N.. Súčasne prejavom schopnosti komunikovať v posudzovanom konaní vyvrátil pravdivosť tvrdenia spoluobžalovaného N. o tom, že tento sa s M. K., ktorého zvykol voziť pravidelne autom, naposledy rozprával asi pred desiatimi rokmi. Uvedené tvrdenie obžalovaného N. zjavne vychádzalo z mylného predpokladu, že obžalovaný K. zotrvá vo svojom predstieraní duševnej choroby počas celého konania, k čomu však nedošlo.

Pri ukladaní trestu súd, spravujúc sa základnými zásadami ukladania trestov uvedenými v § 34 Tr. zák. u obžalovaného A. N. zistil dve priťažujúce okolnosti - spáchal viacej trestných činov a v minulosti bol za trestný čin odsúdený, pričom u neho nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. V registri trestov má doposiaľ 4 záznamy. Obžalovaný navyše spáchal žalované činy v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ku ktorému došlo 25. júna 2010, teda žalované skutky spáchal po necelých ôsmych mesiacoch po podmienečnom prepustení. Na tom základe bolo na mieste uloženie mu nepodmienečného trestu odňatia slobody podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/, písm. m/, § 49 ods. 2 Tr. zák. v sadzbe 1 (jeden) rok a 4 (štyri mesiace) až 3 (tri) roky odňatia slobody. Zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti sú obžalovanému uložil

úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov ako trest primeraný okolnostiam prípadu, ako aj osobným pomerom obžalovaného, u ktorého predchádzajúci výkon trestu zjavne nesplnil svoj prevýchovný ani preventívny účel. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaných trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody.

Obžalovaný M. K. má 8 záznamov v registri trestov. Súd u neho zistil dve priťažujúce okolnosti, nakoľko taktiež spáchal viacej trestných činov a v minulosti bol za trestný čin odsúdený, pričom u neho nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. U obžalovaného prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu aj za prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za ktoré bol odsúdený rozsudkami Okresného súdu Dunajská Streda z 9. októbra 2013, č.k. -130, právoplatným 9. októbra 2013, a Okresného súdu Nové Zámky z 13. decembra 2012, č.k. -220, právoplatným 8. januára 2013, a za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. e/ Tr. zák., za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava z 15. marca 2012, č.k. -444 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 9. apríla 2013, sp. zn. , právoplatným 9. apríla 2013. Súd pri súčasnom zrušení citovaných rozhodnutí vo výroku o treste podľa § 42 ods. 2 Tr. ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tieto výroky obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, vychádzajúc z trestnej sadzby 1 (jeden) rok a 4 (štyri mesiace) až 3 (tri) roky odňatia slobody, obžalovanému uložil podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. úhrnný a súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaných trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj úhrnný a súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 3 (troch) rokov, ktorý bol odôvodnený skorším odsudzujúcim rozsudkom Okresného súdu Trnava z 15. marca 2012, č.k. -444 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 9. apríla 2013, sp. zn. , ktorý bol vo výroku o treste, pri súčasnom ukladaní súhrnného trestu, zrušený.

V adhéznom konaní súd rozhodol o nárokoch poškodených na náhradu škodu vychádzajúc z ich výpovedí a predložených dokladov, na základe ktorých bol ustálený rozsah spôsobenej škody a konkretizované odcudzené vecí, a taktiež z odborných vyjadrení určujúcich ich hodnotu.

Podľa súd obžalovanému M. K. uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenej Z. E. vo výške 2 355 eur a obom obžalovaným povinnosť solidárne (spoločne a nerozdielne) nahradiť škodu poškodeným P. K. vo výške 9 310 eur, N. M. vo výške 1 770,50 eur, P.. R. S. vo výške 160 eur a G. D. vo výške 4 180 eur.

Podľa súd poškodených N. M., P.. R. S. a G. D., so zvyškom uplatnených nárokov na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko títo poškodení si uplatnili nárok na náhradu škody vo väčšom než preukázanom rozsahu.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na tunajší súd, pričom o odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Poškodení majú právo podať odvolanie len proti výroku o náhrade škody, ktorý sa ich týka.