Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-10-2023.pdf
PDF · 83.59 KB
Case nature
Subarea
7CoE/10/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, o vymoženie pohľadávky v sume 1.035,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 13Er/945/2009-44 zo dňa 30. októbra 2017 v spojitosti s opravným uznesením č. k. 13Er/945/2009-132 zo dňa 5. januára 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie spoločnosti Fridrich Paľko, s. r. o., IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava o d m i e t a.
Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu vedenú pod sp. zn. 13Er/945/2009 (výrok I.) a zároveň súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62, Bratislava, nepriznal trovy exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 39, § 879l, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 4, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Občiansky zákonník“), § 243h ods. 1, § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako „Exekučný poriadok“), § 2 písm. a), písm. b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, ods. 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že exekúcia je vykonávaná na podklade materiálne nevykonateľného exekučného titulu. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 30.11.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 12152/09 zo dňa 16.07.2009, pre vymoženie 1.035,62 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.035,62 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 715,66 eura od 13.03.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 266,70 eura, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie skúmal, či exekučný titul je v súlade so zákonom či nezaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Exekučný titul sa totiž skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, má všetky formálne náležitosti ktoré vyžaduje § 34 Rozhodcovského poriadku a z materiálnej stránky, či rozhodcovský rozsudok má
splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, a to napríklad jeho rozpor s právom, t. j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne. Uviedol, že Rozhodcovská doložka, ktorá má založiť právomoc rozhodcovského súdu v predmetnom exekučnom konaní - Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., rozhodnúť spory zo Zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, je obsiahnutá v článku 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru č. 4094630, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Konštatoval, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v zmluve o poskytnutí úveru v časti všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru (článok 17), bola už v čase uzatvárania zmluvy neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovské konanie sa tak uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie, je materiálne nevykonateľný. Preto dospel k záveru, že exekúcia je vykonávaná na podklade materiálne nevykonateľného exekučného titulu a preto ju zastavil. 3. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol tak, že nepriznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, pretože tento na výzvu súdu oznámil, že v prípade zastavenia exekúcie si trovy uplatňovať nebude.
4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie spoločnosť Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie Uviedol, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 365 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej ako „CSP“/), nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP),konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). 5. Úvodom podaného odvolania odvolateľ poukázal na rekodifikáciu právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku a do pozornosti odvolacieho súdu dal ust. § 470 CSP. Ďalej uviedol, že exekučný súd založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci samej. Mal za to, že súd pri vydaní rozhodnutia, ktorým exekúciu zastavil, použil ustanovenie ZoRK, ktoré predmetný predpis v čase vydania rozhodnutia neobsahoval. Rozhodnutie tak založil na neplatnom ustanovení ZoRK, konkrétne ustanovení § 45. Exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako keby bol exekučný titul zrušený. Pripomenul, že k uvedenému revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. § 40 ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán (všeobecný súd) dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie dlžníka tam, kde neexistujú, a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Uviedol, že ak sa súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd procesným postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušil konanie a zároveň aby podal návrh na konanie Ústavnému súdu SR o súlade ust. 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej súd prvej inštancie interpretoval a následne aplikoval ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní tak, akoby upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku rozhodcovského súdu nedostatky (§ 45 ods. 1 písm. b) alebo c) ZoRK). Uvedené ustanovenie explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd môže zastaviť konanie o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania. Súd prvej inštancie porušil svojim rozhodnutím, vydaným bez zreteľa na zákonné pravidlo obsiahnuté v § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. rozhodnutím, ktoré v konečnom dôsledku vyvolalo účinnom zastavenia exekučného konania a založil prekážku rozhodnutej veci bez možnosti ústneho pojednávania, právo sťažovateľa na súdnu
ochranu, ako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces, t.j. odňalo účastníkovi možnosť konať pred súdom. Tvrdil, že exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci a ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou (princíp legality, zásada rovnosti, kontradiktórnosti súdneho konania, právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivé súdne konanie, dvojinštančnosť súdneho konania).
6. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.
7. Dňa 5. januára 2023 po vrátení spisu odvolacím súdom vydal súd prvej inštancie opravné uznesenie č.k. 13Er/945/2009-132, ktorým opravil záhlavie napadnutého uznesenia tak, že ako právneho zástupcu oprávneného uviedol advokátsku kanceláriu Advocate s.r.o, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141. Zároveň opravil aj dátum narodenia povinnej.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a konanie, ktorému predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie povinného je potrebné podľa § 386 ods. 1 písm. b) CSP odmietnuť.
9. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právnej účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
11. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
12. V civilnom sporovom konaní platí zásada, že ten, komu bola rozhodnutím spôsobená ujma, má právo na riadne opravné konanie, ktoré je iniciované podaním riadneho opravného prostriedku, ktorým je odvolanie. Toto právo však nie je bezvýnimočné, preto zákon podmieňuje vykonanie odvolacieho konania naplnením tzv. procesných podmienok prípustnosti odvolania. Preto je prvotnou úlohou odvolacieho súdu prv, než pristúpi k posudzovaniu dôvodnosti podaného odvolania z jeho vecnej stránky posúdiť, či odvolateľ splnil všetky zákonom vyžadované podmienky, ktoré odvolaciemu súdu umožnia odvolanie meritórne prejednať. Ak to tak nie je, rozhodne o odmietnutí odvolania bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
13. Každá strana má právo dať sa v konaní zastupovať v zmysle ust. § 89 CSP, podľa ktorého môžu stranu môže zastupovať ktorákoľvek osoba spôsobilá na riadne zastupovanie (tzv. všeobecný zástupca, napr. rodinný príslušník, priateľ a pod.), advokát, v spotrebiteľských sporoch právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa (§ 291 CSP), v antidiskriminačných sporoch osoba oprávnená na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou (§ 308 CSP), v individuálnych pracovnoprávnych sporoch môže zamestnanca zastupovať odborová organizácia (§ 317 CSP) a Centrum právnej pomoci (§ 5b ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi). Z uvedeného vyplýva, že splnomocnencom strany v konaní pred súdom môže byť výlučne fyzická osoba spôsobilá na právne úkony. Výnimku zo zastupovania účastníka fyzickou osobou stanovujú ustanovenia § 291, § 308 a § 317 CSP, ako i § 5b ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, v zmysle ktorých môžu byť procesným zástupcom strany konania iba zákonom určené právnické osoby.
14. Súd prvej inštancie po vrátení spisu odvolacím súdom vyzval prípisom zo dňa 10.01.2023 oprávneného, aby predložil súdu plnú moc udelenú advokátskej kancelárii Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, ktorá v mene oprávneného podala odvolanie zo dňa 16.11.2017. Oprávnený však uvedené plnomocenstvo nepredložil, preto odvolací súd nemal za preukázané, že spoločnosti Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, bolo v predmetnom konaní udelené plnomocenstvo na podanie odvolania.
15. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že odvolanie v mene oprávneného podala Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, avšak v súdnom
spise sa nenachádza plnomocenstvo, z ktorého by mal odvolací súd za preukázané, že takýto návrh podal subjekt, ktorý bol nato oprávnený.
16. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie spoločnosti Fridrich Paľko, s.r.o., je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. b) CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, a preto sa už ďalej nemohol zaoberať dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
17. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že povinnej nepriznal nárok na ich náhradu, pretože jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, ani jej zo spisu žiadne trovy nevyplývajú.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).