Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-3-2014.pdf
PDF · 75.44 KB
Case nature
Subarea
19CoP/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti V., U., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., dieťa rodičov Bc. R. V., bytom B. F., K. XXX/X a E. V., bytom B. F., K. XXX/X, t.č. Y. nad X., F. dom P., s.r.o., N., o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. októbra 2013, č.k. 30P/381/2012-44, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.11.2011, č.k. 11C/172/2011-30 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. U. z doterajších 80 Eur na 110 Eur a k mal. R. zo sumy 60 Eur na 70 eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2013. Zároveň vyčíslil dlh na výživnom za obdobie od 01.02.2013 do rozhodnutia súdu pre mal. U. vo výške 240 Eur a pre mal. R. vo výške 80 Eur, ktorý povolil splácať otcovi v mesačných splátkach po 10 Eur pre každé z detí, spolu s určeným výživným, k rukám matky od právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo (§ 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že od posledného rozhodovania o určení výšky výživného uplynuli 2 roky a na strane účastníkov nastali zmeny v ich pomeroch. Konštatoval, že obe deti sú vekovo staršie a vyspelejšie. Ich potreby prirodzeným spôsobom vzrástli. Maloletá U. pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného mala necelých 15 rokov a bola žiačkou 9. ročníka základnej školy. V súčasnosti má 16,5 roka a je študentkou 2. ročníka školy stredného typu. Mal za preukázané, že jej výdavky vzrástli nielen prirodzeným spôsobom ako študentky školy stredného typu, ale matka má okrem bežných výdavkov s jej potrebami výdavky aj na cestovné do školy v Z., mesačne vo výške asi 40 Eur. Uviedol že mal. R. je zatiaľ stále žiačkou základnej školy, ale aj jej potreby prirodzeným spôsobom vzrástli. Konštatoval, že pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného mala matka priemerný mesačný zárobok 403,10 Eur a v súčasnosti má príjem 520,73 Eur mesačne, jej príjem sa tak zvýšil o 117,63 Eur. Pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného otec pracoval ako SZČO s priemerným mesačným príjmom 622,50 Eur. V súčasnosti stále pracuje ako SZČO a v roku 2012 mal základ dane 4.352,32 Eur. Za primeranú možnostiam a schopnostiam otca, ako aj za primeranú veku a potrebám každého z detí považoval výšku výživného na mal. U. 110 Eur a na mal. R. 70 Eur mesačne. Výraznú zmenu pomerov konštatoval predovšetkým u mal. Miroslavy, nakoľko táto sa stala študentkou školy stredného typu. U maloletej R. pri zvýšení výživného prihliadal predovšetkým na zdravotný stav maloletej, ktorá má astmu a zároveň prihliadal aj na infláciu.
Nedoplatok, vyčíslený na výživnom za obdobie od jeho zvýšenia, povolil otcovi splácať v splátkach v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka mal. detí, ktorá sa domáhala zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu. Dôvodila, že vzhľadom na skutočnosť, že návrh na zvýšenie výživného nepodala na začiatku štúdia mal. U. na strednej škole, ale až rok a pol po začatí jej štúdia, rozhodnutie súdu prvého stupňa nepovažuje za správne. Poukazovala na to, že len cestovné a občasné dokúpenie stravy predstavuje okolo 50 Eur. Zároveň dôvodila, že mal. R. dospieva a výdavky len na jej hygienické potreby oproti minulosti vzrástli aj popri ostatných výdavkoch. Uviedla, že otec dlhuje na výživnom za 4 mesiace sumu 560 Eur, pričom ona musí mesačne platiť náklady súvisiace s bytom, viesť domácnosť a uhrádzať ostatné výdavky. Za tejto situácie jej pomáha rodina. Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
V danom prípade okresný súd rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k mal. U. a mal. R..
Pri svojom rozhodovaní postupoval súd prvého stupňa podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná, dlhší čas trvajúca zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Ide napríklad o také zníženie alebo zvýšenie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní situáciu u povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti rodiča, strata príjmu rodiča a podobne. Podľa odseku 3 tohto zákonného ustanovenia pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov, sa musí vždy prihliadnuť na vývoj životných nákladov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.
Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine) s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V danom prípade okresný súd posudzoval rozsah vyživovacej povinnosti otca k mal. U. a k mal. R. v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou a jej výkladom a správne porovnával, či v pomeroch účastníkov nastala taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorá bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.11.2011, č.k. 11C/172/2011-30. Súd prvého stupňa vyhodnocoval pomery na strane obidvoch rodičov, ako aj na strane maloletých detí.
Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola rozhodnutím okresného súdu zo dňa 20.11.2011 do rozhodnutia súdu prvého stupňa o zvýšení výživného s účinnosťou od 01.02.2013, uplynulo 14 mesiacov. K zmene pomerov došlo na strane matky mal. detí, ktorej mesačný príjem sa zvýšil o cca 118 Eur. K zmene pomerov došlo aj na strane mal. detí, a to predovšetkým na strane mal. U., ktorá v čase poslednej úpravy výživného bola v 9. ročníku základnej školy a v súčasnej dobe navštevuje 2. ročník strednej školy, s čím podstatnejšie vzrástli náklady na zabezpečenie jej odôvodnených potrieb. K zmene pomerov došlo aj na strane mal. R., ktorá v čase poslednej úpravy výživného bola v 3. ročníku základnej školy a v súčasnosti je v 5. ročníku základnej školy, a to prirodzeným nárastom jej potrieb. V čase predchádzajúcej úpravy výživného bol otec riadne zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 622,50 Eur, v súčasnej dobe je samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá vykázala základ dane 4.352,32 Eur, z čoho vyplýva, že podľa údajov otca v daňovom priznaní z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 miera jeho príjmu poklesla. Keďže vyživovacia povinnosť rodičov voči mal. deťom je ich prvoradou povinnosťou a má prednosť pred ostatnými výdavkami, aj otec si musí byť vedomý toho, že výdavky na výchovu a starostlivosť o mal. U. a R. sa s ohľadom na ich vek neustále zvyšujú a tieto nemôže v prevažnej miere znášať iba matka. Aj keď uspokojovanie základných potrieb mal. detí, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre ich telesný a duševný rozvoj si vyžadujú náklady, ktoré presahujú aj súdom prvého stupňa určenú výšku výživného, je potrebné zdôrazniť, že tieto náklady majú predovšetkým pokryť výživné od rodičov a výživné má byť také, aby z neho mohli byť uhradené potreby dieťaťa súvisiace s jeho zdravotným stavom, výchovou, záujmami a vzdelávaním. Miera uspokojovania potrieb detí je však limitovaná schopnosťami, možnosťami, majetkovými a zárobkovými pomermi jeho rodičov. Preto i napriek tej skutočnosti, že potreby mal. U. a R. sú s prihliadnutím k ich veku, zdravotnému stavu, ako aj ďalším výdavkom vyššie, vzhľadom na možnosti osoby povinnej, t. j. otca výživné na mal. U. vo výške 110 Eur a na mal. R. vo výške 70 Eur mesačne je primerané a primeraná k tomu je aj výška povolených splátok.
S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .