Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1071-1998.pdf
PDF · 93.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Er/1071/1998
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 937 874, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, proti povinnému: F. Y., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom N. XXXX/XX, XXX XX G., o vymoženie sumy 3971,15 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Matejovom, Štúrova 326/2, 958 01 Partizánske pod sp. zn. EX 60/98, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený (jeho právny predchodca - Všeobecná zdravotná poisťovňa so sídlom v Bratislave) podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov
- platobných výmerov Všeobecnej zdravotnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Topoľčany číslo 9010/1997/1 z 15.12.1997, číslo 9010/1997/2 z 15.12.1997 a číslo 9010/1997/3 z 15.12.1997, pre vymoženie sumy 3971,15 eur (119635,- Sk) a všetkých účelne vynaložených trov exekučného konania. Súdny exekútor na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 24.11.1998.
Súdny exekútor podaním zo dňa 20.9.2012 predložil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie s tým, že si súčasne uplatnil trovy exekúcie vo výške 516,68 eur (hodinová odmena 16,60 eur, paušálna odmena 16,60 eur, poštovné 6,95 eur, odmena z vymoženej sumy 476,53 eur).
Oprávnený podaním zo dňa 4.9.2012 navrhol zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, a to vzhľadom na správu súdneho exekútora o priebehu exekučného konania a tiež vzhľadom na výsledok dedičského konania - povinný zomrel dňa X.X.XXXX a podľa osvedčenia o dedičstve bolo dedičstvo po poručiteľovi predĺžené.
Zo spisu súdneho exekútora sp. zn. EX 60/1998 bolo zistené, že súdny exekútor vydal vo veci dňa 30.11.1998 upovedomenie o začatí exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 11963,- Sk a predbežných trov exekúcie vo výške 23930,- Sk. Dňa 8.1.1999 spísal exekútor s povinným zápisnicu o tom, že povinný bude záväzok voči oprávnenému uhrádzať v splátkach (5 mesačných splátok po 23927,- Sk a posledná splátka 23930,- Sk, prvá splátka splatná 25.1.1999 a posledná splátka splatná 30.6.1999). Povinný uhradil dňa 25.1.1999 sumu 23927,- Sk, dňa 2.3.1999 sumu
23927,- Sk a dňa 8.4.1999 sumu 23927,- Sk, čo je spolu 71781,- Sk. Následne dňa 6.10.1999 vykonal exekútor súpis hnuteľných vecí povinného (spísal tri veci povinného, ktorých nadobúdacia cena podľa zápisnice bola 91000,- Sk) a vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom hnuteľných vecí, ktoré povinnému doručil 11.10.1999. Ďalej exekútor vyžiadal úmrtný list povinného, ktorý mu bol zaslaný Okresným úradom v Topoľčanoch dňa 23.6.2000. Listom zo dňa 3.9.2000 prihlásil exekútor pohľadávku oprávneného - už iba vo výške 47854,- Sk a predbežné trovy exekúcie - vo výške 26025,- Sk, do dedičského konania. Výzvou z 1.2.2001 vyzval exekútor oprávneného na úhradu preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 8000,- Sk. Na výzvu oprávnený podaním z 15.2.2001 exekútorovi oznámil, že výzvu nemôže akceptovať, pretože nebol zmluvne dohodnutý. Dňa 27.5.2002 bolo povinnému doručené uznesenie o určení všeobecnej ceny dedičstva a dňa 27.11.2002 mu bolo doručené uznesenie o potvrdení dedičstva štátu - Slovenskej republike, zastúpenej Okresným úradom Topoľčany. V spise exekútora sa ďalej nachádza žiadosť oprávneného o stanovisko k vymožiteľnosti pohľadávky voči povinnému, ktorý zomrel. Podaním zo dňa 28.7.2010 exekútor oprávnenému oznámil, že pohľadávka vrátane trov exekúcie bola prihlásená do dedičského konania a vzhľadom k tomu, že povinný bol počas života silne predĺžený (VÚB, a. s. - hlavný záložný veriteľ), v tomto konaní nebola uspokojená. Súčasne dal oprávnenému na zváženie efektívnosť ďalšieho priebehu exekučného konania a dal mu do pozornosti dispozičné oprávnenie na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, nakoľko rozsah doteraz vykonanej činnosti a jej výsledky tento záver dostatočne odôvodňujú a ďalšie náklady opätovným lustrovaním údajom a osobné šetrenia by boli vynaložené neefektívne. Oprávnený exekútorovi podaním z 28.9.2010 oznámil, že vzhľadom na výsledok dedičského konania súhlasí so zastavením exekúcie. Následne podaním zo dňa 4.9.2012 oprávnený navrhol zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorý návrh exekútor predložil súdu na rozhodnutie.
Z uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 1D 358/2000-102 zo dňa 10.10.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2002, bolo zistené, že povinný dňa X.X.XXXX zomrel a dedičstvo, ktoré bolo predĺžené pripadlo štátu - Slovenskej republike zastúpenej Okresným úradom Topoľčany. Z uznesení Okresného súdu Topoľčany č. k. 1D 358/2000-93 zo dňa 16.5.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.6.2002 a č. k. 1D 358/2000-110 zo dňa 5.6.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.7.2003 a ktorým bola vykonaná oprava uznesenia zo 16.5.2002, vyplýva, že všeobecná cena dedičstva po poručiteľovi bola určená sumou 1034591,- Sk (34342,13 eur), pričom pasíva boli vo výške 6701273,72 Sk (222441,53 eur), z čoho vyplýva, že dedičstvo bolo predĺžené o sumu 5666682,72 Sk (188099,40 eur).
Okresný úrad Nitra ako správca majetku štátu, ktorý mu pripadol po nebohom povinnom oznámil, že preverovaním v archívnej dokumentácii nebol zistený doklad o riešení vysporiadania, či štát splnil za nebohého povinného jeho dlhy, či už veriteľom prihláseným do dedičského konania, prípadne aj iným veriteľom. Z oznámenia a k nemu pripojených písomností bolo zistené, že proti povinnému a po jeho smrti proti jeho právnemu nástupcovi - Slovenskej republike (v tom čase zastúpenej Okresným úradom Topoľčany) sa na Okresnom súde Topoľčany viedlo exekučné konanie pod sp. zn. 8Er/69/2000.
Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8Er/69/2000 bolo zistené, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.1.2000 na návrh oprávnenej Všeobecnej úverovej banky, a. s., Bratislava, na základe exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 17Cb 148/97-36 zo dňa 27.10.197. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené dňa 25.1.2000 súdnemu exekútorovi RNDr. Jozefovi Podmanickému na vymoženie sumy 3423766,72 Sk (113648,23 eur) s 20% úrokom z omeškania zo sumy 3010084,- Sk (99916,48 eur) od 1.5.1997 do zaplatenia a trov konania v sume 136948,- Sk (4545,84 eur). V priebehu konania došlo k zmene oprávneného, ktorým sa stala Slovenská konsolidačná, a. s., Bratislava (namiesto Všeobecnej úverovej banky, a. s., Bratislava). Povinný v priebehu exekučného konania zomrel a exekučné konanie bolo ďalej vedené proti štátu - Slovenskej republike zastúpenej Okresným úradom Topoľčany, ktorému pripadlo dedičstvo po povinnom. Exekúcia bola vykonávaná predajom nehnuteľností. Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. Er 69/00-56 zo dňa 10.8.2003 v spojení s uznesením č. k. Er 69/00-77 zo dňa 28.11.2003 schválil príklep udelený vydražiteľovi za najvyššie podanie v sume 1400000,- Sk (46471,49 eur). Uznesením č. k. Er 69/00-75 zo dňa 28.11.2003 bol schválený rozvrh výťažku (najvyššie podanie v sume 1400000,- Sk + úroky z neho 1306,66 Sk), ktorým boli uspokojené súdne trovy a trovy exekúcie v sume 406555,70 Sk (13495,18
eur) a pohľadávka vymáhajúceho zabezpečená záložným právom v sume 994750,96 eur (33019,68 eur). Napokon bola exekúcia uznesením č. k. 8Er 69/00-84 zo dňa 18.11.2004 zastavená. Návrh na zastavenie exekúcie podal oprávnený z dôvodu, že všetok majetok bol predaný v dražbách.
Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (EP) exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 EP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods. 3 OSP konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.
Podľa § 470 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Podľa § 470 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Podľa § 472 OZ štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič.
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 OZ). Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd dedičské konanie zastaví (§ 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), resp. ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví (§ 175h ods. 1, 2 OSP). V prípade, že po smrti poručiteľa niet žiadneho dediča zo zákona ani zo závetu, na ktorého by majetok poručiteľa mohol prejsť, nadobúda dedičstvo štát ako odúmrť (§ 462 OZ). Ak dedičstvo pripadne štátu, ten zodpovedá za dlhy poručiteľa rovnako ako dedič, teda do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Štát nadobúda vlastníctvo, práva, ale aj povinnosti po poručiteľovi zo zákona ku dňu smrti poručiteľa.
Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov teda smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Rovnako to platí aj v prípade, že dedičstvo pripadne štátu.
Súd exekúciu zastaví, ak nepochybne zistí, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie. Povinný v tejto veci v priebehu exekučného konania zomrel. Jeho dedičia však nevstúpili do žiadnych jeho povinností, keďže dedičstvo odmietli a nenadobudli tak žiadny majetok povinného v dôsledku čoho im ani nevznikla zodpovednosť za dlhy povinného. Dedičstvo po povinnom pripadlo štátu (Slovenskej republike) ako odúmrť, ani štát však nevstúpil do povinností povinného v tomto exekučnom konaní, pretože bolo zistené, že už plnil dlhy povinného do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, a to v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8Er/ 69/00, v ktorom boli vydražené nehnuteľnosti, ktoré pripadli v rámci dedičstva štátu, a to za 1400000,- Sk (46471,47 eur), pričom všeobecná cena dedičstva, ktoré priadlo štátu bola 1034591,- Sk (34342,13 eur). Exekúciu tak nemožno ďalej vykonávať ani voči povinnému, ktorý zomrel, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, ani voči jeho dedičom, ktorí nenadobudli žiadny majetok a nezodpovedajú tak za dlhy povinného a ani voči štátu, ktorému síce pripadlo dedičstvo po povinnom, ale do výšky ceny nadobudnutého dedičstva už plnil dlh povinného. Z dôvodu úmrtia povinného a výsledkov dedičského konania navrhol zastavenie exekúcie aj oprávnený, a to podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na uvedené súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, a to podľa § 57 ods. 1 písm. c), § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 a § 235 ods. 2 EP v znení neskorších predpisov, § 107 ods. 1, 3 OSP. Exekučné konanie sa začalo dňa 18.11.1998, kedy bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, t. j. pred 1.2.2002. Exekúcia bola preto zastavená podľa predpisov účinných do 31.1.2002 (§ 235 ods. 2 EP), teda nie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP, ako to navrhol oprávnený, keďže toto zákonné ustanovenie je účinné až od 1.2.2002 a exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov - § 235 ods. 2 EP.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 EP účinného do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 235 ods. 2, § 200 ods. 2, § 203 EP účinného do 31.1.2002 tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 197 ods. 1 EP). Oprávnenému by súd mohol uložiť, aby nahradil trovy exekúcie, pri rozhodovaní však prihliada aj na to, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V tejto veci bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu, že povinný zomrel, teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a jeho povinnosť vymáhaná v tomto exekučnom konaní neprešla na právneho nástupcu, pretože dedičia nenadobudli majetok povinného a zodpovednosť štátu, ktorému pripadlo dedičstvo ako odúmrť, už zanikla splnením dlhu za povinného do výšky ceny nadobudnutého dedičstva v inom exekučnom konaní. Na úhradu trov exekúcie tak nemožno zaviazať povinného, jeho
dedičov a ani štát. Pokiaľ ide o oprávneného, toho by bolo možné zaviazať na náhradu trov exekúcie, ak mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Oprávnený navrhol zastavenie exekúcie, z čoho možno vyvodiť, že mohol predvídať, že exekúcia bude zastavená. Preskúmaním spisu, vrátane exekučného spisu súdneho exekútora sp. zn. EX 60/98, mal však súd za preukázané, že exekúcia by bola zastavená aj bez návrhu oprávneného (na podnet súdneho exekútora, ak aby ho podal), pretože povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a jeho povinnosti v tomto exekučnom konaní neprešli na právneho nástupcu. Z exekučného spisu súdneho exekútora vyplýva, že exekútor potom ako mu bolo doručené uznesenie o skončení dedičského konania po povinnom (potvrdení dedičstva štátu) dňa 27.11.2002, vo veci ďalej nekonal, dokonca podal oprávnenému správu o stave konania, v ktorej ho upozorňoval na možnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP, keďže ďalšie náklady opätovným lustrovaním údajov a osobné šetrenia by boli vynaložené neefektívne. Exekútor aj potom, ako mu oprávnený podaním z 28.9.2010 oznámil, že súhlasí so zastavením exekúcie, nepodal podnet na zastavenie exekúcie. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že oprávnený, aj keď podal návrh na zastavenie exekúcie, ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať skutočný dôvod zastavenia exekúcie, t. j. že povinný v priebehu konania zomrie a jeho povinnosti v konaní neprejdú na právneho nástupcu, proti ktorému by mohla byť exekúcia vykonaná. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Aj keď má súdny exekútor právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti, zároveň znáša riziko, že v konečnom dôsledku nebudú uspokojené všetky jeho nároky vrátane neuhradenia odmeny za výkon exekučnej činnosti (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže exekúcia bola zastavená.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.