Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-249-2013.pdf
PDF · 95.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16C/249/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca samosudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci navrhovateľa Stredoslovenská energetika-Distribúcia, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, právne zastúpeného Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom, Veľká okružná 26A, Žilina, proti odporkyni S. Q., nar. X.X.XXXX, bytom Č., W. Š. XXXX, o zaplatenie 326,04 € s prísl., takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 326,04 € pozostávajúcu z istiny vo výške 264,63 € a zmluvnej pokuty vo výške 61,41 €, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 616,63 € od 19.6.2012 do 26.8.2013, zo sumy 528,63 € od 27.8.2013 do 22.10.2013, zo sumy 440,63 € od 23.10.2013 do 21.11.2013, zo sumy 352,63 € od 22.11.2013 do 24.1.2014, zo sumy 264,63 € od 25.1.2014 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania vo výške 241.- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom došlým súdu dňa 30.8.2013 sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 678,04 €, ktorá pozostávala zo sumy 616,63 € a sumy 61,41 € ako zmluvnej pokuty vrátane trov konania a príslušenstva. Podanie návrhu právny zástupca navrhovateľa odôvodnil tým, že odporkyňa neoprávnene odoberala zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickej energie elektrickú energiu na odbernom mieste Č., W. Š. XXXX/X. Vystavili jej faktúru splatnú dňa 18.6.2012 na sumu 1.266,63 €. Zostatok neuhradenej faktúry ku dňu podania návrhu činí sumu 616,63 €. Odporkyňa uznala, že navrhovateľovi ako veriteľovi dlhuje sumu 1.056,63 € a zároveň sa zaviazala uvedenú pohľadávku splácať vo výške 80,-€ mesačne vždy k 10 dňu príslušného mesiaca. Svoju povinnosť si podľa dohody o splátkach riadne a včas neplnila. Podľa bodu 2.4 Uznania záväzku a dohody o splátkach bola v prípade porušenia dohody zaplatiť na účet právneho zástupcu veriteľa zmluvnú pokutu vo výške 61,41 € v súvislosti s vyhotovením uznania záväzku a dohody o splátkach ako nadštandardnej možnosti úhrady dlhu, vznikli odporkyni ďalšie náklady, ktoré si navrhovateľ uplatnil ako príslušenstvo pohľadávky. Taktiež uvádzal, že v prípade ak súd dospeje k záveru, že mu táto úhrada ako príslušenstvo pohľadávky nepatrí, tak si ju uplatňuje ako trovy právneho zastúpenia. Ďalej poukázal na rozdielny postup súdov, kde niektoré súdy mu túto pohľadávku priznávajú podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka a inému ju zase priznávajú ako trovy právneho zastúpenia. Navrhovateľ si voči odporkyni uplatnil zároveň aj zákonný úrok z omeškania. Podaním zo dňa 2.12.2013 vzal navrhovateľ čiastočne návrh vo veci v sume 88,-€ späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Následne dňa 20.12.2013 vzal navrhovateľ opätovne čiastočne návrh čo sa týka zaplatenia sumy 88,-€ späť aj v tejto časti žiadal konanie zastaviť
a následne opätovne dňa 21.2.2014 zobral navrhovateľ opätovne čiastočne v sume 88,-€ návrh späť a žiadal konanie zastaviť, teda celkom došlo zo strany navrhovateľa k späťvzatiu návrhu istiny v sume vo výške 352,-€, ktorej čiastočné späťvzatie návrhu súd uznesením zo dňa 26.3.2014 v tejto časti konanie zastavil.
Po čiastočnom späťvzatí návrhu bolo predmetom tohto konania zaplatenia sumy 326,04 € s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 61,41 €. Čiže jednalo sa o drobný spor a to s poukazom na ustanovenie § 200 e), a), ods.1 O.s..p., ktorú vec s poukazom na ustanovenie § 115 a), ods.2 O.s.p. súd prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. O verejnom vyhlásení rozsudku upovedomil právneho zástupcu navrhovateľa a taktiež aj odporkyňu, ktorí nemali námietky voči verejnému vyhláseniu rozsudku.
Z obsahu spisu 16C/249/2013 súd zistil a to z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č.l. 6, že odporkyňa S. Q.Á. na odbernom mieste Č., O., W. Š. XXXX neoprávnene odoberala elektrickú energiu, pričom toto odberné miesto bolo zapnuté v prevádzke bez zmluvy. Zmluva bola ukončená dňa 20.12.2010. Faktúrou zo dňa 1.6.2012 platnou dňa 18.6.2012 bol odporkyni vyúčtovaný nedoplatok vo výške 1.266,63 €. Z uznania záväzku a dohody o splátkach č.l. 7 zo dňa 21.12.2012 súd zistil, že odporkyňa uznala svoj dlh voči veriteľovi a to navrhovateľovi vo výške 1.056,63 €. Medzi veriteľom a odporkyňou došlo k dohode, že táto bude svoj dlh splácať v mesačných splátkach po 88,-€ a taktiež sa aj zmluvné strany dohodli, že v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek zo splátok sa stane splatným celý dlh. V bode 2.4. vzala odporkyňa na vedomie, že v prípade porušenia tejto dohody je povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu veriteľa zmluvnú pokutu vo výške 61,41 €. Taktiež sa v prípade porušenia tejto dohody zaviazala zaplatiť na účet právneho zástupcu veriteľa ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka náklady spojené s vyhotovením dohody vo výške 73,69 €.
Podľa ustanovenia § 39 ods.1, písm.a) Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou po 1/ pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2/ dodávke elektriny, 3/ zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4/ prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania alebo 5/ distribúcii elektriny.
Podľa ustanovenia § 39 ods.2 Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočnú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý stanový všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa ustanovenia § 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. o energetike, odberateľ, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa ods.2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je po a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.
Podľa ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku z úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška úrokov z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 544 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka
(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania a to najmä z listinných dôkazov predložených navrhovateľom mal súd preukázané, že odporkyňa odoberala elektrinu bez uzavretej zmluvy, čo znamená, že elektrinu odoberala neoprávnene a vznikla jej povinnosť uhradiť navrhovateľovi skutočnú škodu, ktorú v čase podania návrhu navrhovateľ vyčíslil na sumu 616,63 €, pričom v priebehu konania zobral ním podaný návrh vo výške 352,-€ späť, nakoľko v priebehu konania odporkyňa čiastočnými platbami za neoprávnene odobratú energiu zaplatila a ku dňu vyhlásenia rozsudku bolo predmetom konania len zaplatenie istiny v sume 326,04 €, k úhrade ktorej sumy ju aj súd zaviazal. Keďže odporkyňa sa dostala s plnením do omeškania je povinná v zmysle ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 616,63 € od 19.6.2012 do 26.8.2013, zo sumy 528,63 € od 27.8.2013 do 22.10.2013, zo sumy 440,63 € od 23.10.2013 do 21.11.2013 a zo sumy 352,63 € od 22.11.2013 do 24.1.2014, zo sumy 264,63 € od 25.1.2014 až do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania bola zo strany navrhovateľa uplatnená v súlade s § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. § 3 ods.1, preto boli priznané v celom rozsahu.
Z uznania záväzku a dohody o splátkach č.l. 7 súd zistil, že medzi účastníkmi v bode 2.4 bola dohodnutá aj zmluvná pokuta. Táto bola dohodnutá účastníkmi písomne. Bola v dojednaní určená aj výška pokuty, preto súd odporkyňu k úhrade zmluvnej pokuty vo výške 61,41 € zaviazal.
Podľa § 121 ods. 3 OZ
(3) Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 73,69 € v tejto časti súd návrh navrhovateľa zamietol a to pokiaľ ide o zaplatenie nákladov spojených s vyhotovením uznania záväzku a dohody o splátkach, nakoľko súd mal za to, že sa nejedná o náklady spojené s uplatnením pohľadávky, keďže tieto by mohli vzniknúť navrhovateľovi až za úkony nasledujúce po nesplnení povinnosti odporkyne z dohody o splátkach a navrhovateľ ani nepredložil dôkaz, že mu tieto náklady vznikli.
Podľa § 142 ods.2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ mal úspech vo veci len čiastočný, súd mu priznal náhradu trov konania podľa miery jeho úspechu. Pôvodne sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 751,73 € z čoho 616,63 € bola istina, 61,41 € bola pokuta a suma 73,69 € si navrhovateľ vyúčtoval ako príslušenstvo pohľadávky. Následne v priebehu konania zobral ním podaný návrh v časti zaplatenia istiny 352,-€ späť, nakoľko odporkyňa v priebehu konania túto sumu zaplatila, čiže predmetom konania v čase vyhlásenia rozsudku bolo zaplatenie istiny 264,63 €, zmluvnej pokuty 61,41 € a pohľadávky 73,69 €, t.j. celkom sumy 399,73 €. V tomto konaní bol navrhovateľ úspešný, čo sa týka zaplatenia sumy 326,04 €, vo zvyšku t.j. čo sa týka zaplatenia sumy 73,69 € bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Čiže navrhovateľ bol v konaní úspešný v 81,56 %. Odporkyňa bola v konaní úspešná v 18,44 %. Čistý úspech navrhovateľa teda činil 63,12 €.
Navrhovateľovi v tomto konaní vznikol nárok na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 26,20,-€ (19,50€ + 6,70.- € ). Taktiež mu vznikol aj nárok na úhradu trov konania. Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil trovy konania celkom vo výške 296,74 € (viď vyčíslenie č.l. 32 spisu).
Súdom boli priznané právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. celkom za 5 úkonov právnej pomoci a to prevzatie zastúpenia, podanie návrhu dňa 22.8.2013, čiastočné späťvzatie návrhu č.l. 15, čiastočné späťvzatie návrhu č.l. 19 a čiastočné späťvzatie návrhu č.l. 31. Základnú tarifnú odmenu súd určil podľa § 10 ods.1 vyhlášky na sumu 51,45 € x 5 úkonov = 257,25 €. Súd nepriznal navrhovateľovi trovy konania za úkon právnej pomoci, a to spísanie dohody o splátkach a uznaní dlhu, keďže sa nejedná o trovy konania v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Naviac uznanie dlhu nebolo ani v záujme odporkyne. Z takéhoto uznania profitoval predovšetkým navrhovateľ. Pokiaľ sa týka dohody o splátkovom kalendári jednalo sa o úkon, ktorý síce bol v prospech odporkyne, ale z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. nevyplýva, že by za spísanie dohody o splátkach prináležala právnemu zástupcovi odmena, naviac keď k uzavretiu takejto dohody došlo ešte pred podaním návrhu na súd.
Podľa § 16 ods.3 vyhlášky súd priznal právnemu zástupcovi za týchto 5 úkonov aj tzv. režijný paušál a to 1 x 7,63 €, 3 x 7,81 € a 1 x v sume 8,04 € spolu 39,10.- € . Celkom trovy právneho zastúpenia vo výške 296,35.- € . Právny zástupca si taktiež uplatnil aj daň z pridanej hodnoty, ktorá mu s poukazom na ustanovenie § 18 ods.3 vyhlášky prináleží vo výške 20 % zo sumy 296,35.- € t.j. 59,27.- €. Právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorú skutočnosť preukázal osvedčením o registrácii (č.l. 4), čiže celkom trovy právneho zastúpenia činia 355,62.- €, súdny poplatok bol zaplatený vo výške 19,50,-€ + 6,70.- € krátený= 26,20.- € , čiže celkom trovy konania 381,82.- €, pričom 63,12 % z tejto sumy je 241,- €, k úhrade ktorých trov aj súd odporkyňu zaviazal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier)
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.