Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cpr-2-2013.pdf
PDF · 90.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-6Cpr/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudcom JUDr. Ladislavom Vašutom, v právnej veci navrhovateľa: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, U., proti odporcovi: TRANS - EUROPE, s.r.o., Zámostie 180, Považská Bystrica, IČO: 46155295, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, č i a s t o č n ý m rozsudkom takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktoré dal odporca navrhovateľovi dňa 20. 10. 2013 je n e p l a t n é .
V časti, aby súd určil, že pracovný pomer skončí dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, súd konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 20.10.2013 je neplatné, a že pracovný pomer skončí dňom právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň žiadal, aby mu odporca vyplatil náhradu mzdy. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 08.08.2013 uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu so vznikom pracovného pomeru ku dňu 09.08.2013 a s dohodnutou skúšobnou dobou na 3 mesiace, ktorá sa mala skončiť dňa 08.11.2013. Uviedol ďalej, že dňa 06.11.2013 mu zaslal odporca elektronickú správu na súkromnú mailovú schránku, ktorej prílohou bol dokument „Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe“. Podľa tohto dokumentu mal pracovný pomer skončiť k 20.10.2013 a k tomuto dátumu bol aj vyhotovený. Dôvod neplatnosti videl navrhovateľ v tom, že skončenie pracovného pomeru mu nebolo zo strany odporcu doručené v predpísanej forme a predpísaným spôsobom. Poukázal na to, že oznámenie o skončení pracovného pomeru mu nebolo doručené aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť v zmysle § 72 ods. 2 Zákonníka práce a nebolo mu doručené ani do vlastných rúk alebo poštovým podnikom ako doporučená zásielka, preto, keďže skončenie pracovného pomeru nespĺňa formálne náležitosti vyžadované Zákonníkom práce, je neplatné. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vyzval odporcu listom zo dňa 12.11.2013, aby mu naďalej prideľoval prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Odporca tejto žiadosti nevyhovel.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením nesúhlasu so skončením pracovného pomeru, podacím lístkom odoslaným dňa 12.11.2013, listinou skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 20.10.2013, dohody o hmotnej zodpovednosti a pracovnej zmluvy zo dňa 08.08.2013, spisu Okresného súdu Považská Bystrica 3Cpr 1/2013 a zistil tento skutkový stav veci.
Dňa 08.08.2013 uzatvoril navrhovateľ ako zamestnanec s odporcom ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, v ktorej si ako druh práce dohodli vodič MKD s miestom výkonu práce v Považskej Bystrici.
Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 08.08.2014 so skúšobnou 3 mesačnou dobou do 08.11.2013 a nástupom do zamestnania dňa 09.08.2013. Bola dohodnutá dĺžka pracovného času 40 hodín týždenne s hrubou mzdou 497,91 € + 50,- € diéty na deň. Zároveň sa navrhovateľ s odporcom v zmluve dohodli, že navrhovateľ je prijatý do pracovného pomeru ako dvojkár so svojím kolegom.
Z listiny skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 20.10.2013 vyplýva, že odporca oznámil navrhovateľovi skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pričom pracovný pomer sa mal skončiť dňom 20.10.2013.
Z listiny „nesúhlas so skončením pracovného pomeru“ a poštového podacieho lístku odoslaného dňa 12.11.2013 odporcovi vyplýva, že navrhovateľ odoslal na poštovú prepravu dňa 12.11.2013 odporcovi list, v ktorom mu oznámil, že so skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe nesúhlasí a považuje ho za neplatné z dôvodu, že nebola dodržaná 3 dňová lehota podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce a podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, nebol dodržaný postup pri doručovaní písomnosti skončenia pracovného pomeru, ktoré musí byť zamestnancovi doručené do vlastných rúk alebo poštovým podnikom ako doporučená zásielka. V liste navrhovateľ odporcovi ďalej uviedol, že až dňa 06.11.2013 mu bola doručená emailová správa, ktorej súčasťou bolo skončenie pracovného pomeru. Keďže skončenie pracovného pomeru je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá, žiadal odporcu o prideľovanie práce a vyplatenie mzdy. Ďalej žiadal o opätovné prihlásenie do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Vyjadril ochotu dohodnúť sa na skončení pracovného pomeru dohodou po vyporiadaní záväzkov v Sociálnej a Zdravotnej poisťovni.
Na pojednávaní dňa 10.02.2014 odporca uviedol, že ich spoločnosť sa zaoberá medzinárodnou nákladnou dopravou, a keďže zamestnanci cestujú po Európe, uzatvárajú pracovné pomery spravidla vždy s dvoma zamestnancami, ktorí sú si blízki. Rovnako uzatvorili pracovný pomer aj s navrhovateľom a R. M.. Dohodli si skúšobnú dobu 3 mesiace a pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 08.08.2014, so vznikom pracovného pomeru 09.08.2013. Keďže z dôvodu prekážky na strane pána M. v septembri 2013 a prekážky na strane navrhovateľa v októbri 2013, nenastúpil navrhovateľ s pánom M. na vopred určenú cestu a keď aj následne po telefonickom rozhovore odmietli na cestu nastúpiť, bol s nimi rozviazaný pracovný pomer v skúšobnej dobe dňa 20.10.2013 telefonicky. Telefonicky im bolo oznámené, že o dva dni sa majú dostaviť do kancelárie spoločnosti prevziať si potvrdenie o rozviazaní pracovného pomeru a zápočtový list. Navrhovateľ ani pán M. sa nedostavili. Telefonicky bolo s navrhovateľom dohodnuté, že mu výpoveď bude zaslaná na mailovú adresu, k čomu aj došlo. Odporca ďalej uviedol, že dňa 18.11.2013 sa navrhovateľ s pánom M. dostavili a boli im predložené doklady, zápočtový list, potvrdenie o príjme, výplatné pásky, priestupkový protokol a digitálne karty, zároveň im bola ponúknutá možnosť nástupu do pracovného pomeru, pričom navrhovateľ si zobral len digitálnu kartu, ostatné doklady odmietol prevziať, čoho svedkami boli E. S., aj R. P., ktoré odmietnutie prevzatia dokladov môžu dosvedčiť. Súčasťou dokladov bolo aj rozhodnutie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Odporca trval na tom, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom bol skončený telefonicky dňa 20.10.2013.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 10.02.2014 trval na podanom návrhu. Uviedol, že nie je pravdou, že by s ním zástupkyňa odporcu, pani R. telefonovala, telefonicky s ním hovorila len pani E. S. dňa 25.10.2013, ktorá mu oznámila, že spoločnosť potrebuje, aby nastúpili do práce, čo on zo zdravotných dôvodov nemohol, pretože o niekoľko dní musel ísť na kontrolu k lekárovi. Skutočnosť, že musel byť doma vedel pracovník špedície M. W., ktorý zadáva prácu vodičom. Ten súhlasil s tým, že na nevyhnutý čas môže navrhovateľ byť doma. Navrhovateľ ďalej uviedol, že s M. bol dohodnutý, že do 28.10.2013 bude doma, a že následne telefonicky jeho a pána M. budú telefonicky kontaktovať, aby nastúpili do práce. Ďalej uviedol, že dňa 06.11.2013 mu telefonoval kolega a povedal mu, aby si otvoril mailovú schránku, kde zistil, že mu bola daná výpoveď. Následne deň alebo dva potom bol na Úrade práce, kde sa chcel zaevidovať, čo mu nebolo umožnené z dôvodu, že nemá žiaden doklad o skončení pracovného pomeru. Následne po konzultácii s právnikom zaslal odporcovi názvy paragrafov s tým, že žiadal, aby mu bolo umožnené nastúpiť do práce. Zástupkyňa odporcu mu telefonicky oznámila, že pokiaľ by nastúpil do práce, bolo by to na základe novej zmluvy, a že odporca nie je ochotný doplatiť sociálne a zdravotné poistenie. Navrhovateľ trval na tom, aby sa pokračovalo v pracovnej zmluve uzatvorenej dňa 08.08.2013. Ďalej navrhovateľ uviedol, že nemá problém s tým, že dostal výpoveď, hoci trvá na tom, že ani telefonicky mu dňa 20.10.2013 žiadna výpoveď nebola daná. Uviedol, že aj zástupkyňa odporcu uviedla, že mu ešte dňa 25.10.2013 ponúkala prácu, teda nie je logické, že by mu ponúkla prácu potom ako mu bola daná
výpoveď. Problém je v tom, že má hluché miesta v zdravotnom a sociálnom poistení, teda v dňoch, keď sa nemohol prihlásiť na úrade práce, lebo nedisponoval žiadnym rozhodnutím o skončení pracovného pomeru, pričom doposiaľ nie je evidovaný na úrade práce. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 27.03.2014 uviedol, že v časti, v ktorej žiadal, aby súd určil, že pracovný pomer končí dňom právoplatnosti rozhodnutia berie návrh späť a žiada, aby súd konanie zastavil.
Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca, alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Podľa § 38 ods. 1-4 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Podľa § 72 ods. 1,2 Zákonníka práce v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru, sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 152 ods. 2 O.s.p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
Z ustanovenia § 72 ods. 1,2 Zákonníka práce vyplýva, že tak zamestnanec ako aj zamestnávateľ môžu v skúšobnej dobe skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, pričom písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri pracovné dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Skončiť pracovný pomer tak možno spôsobom, akým účastník uzná za vhodné a nedodržanie písomnej formy nemá v zásade za následok neplatnosť právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu nespôsobuje ani nedodržanie 3-dňovej lehoty na oznámenie skončenia pracovného pomeru, nakoľko sa jedná len o poriadkovú lehotu postihnuteľnú pracovnoprávnymi sankciami.
Napriek vyššie uvedenému, v prípade, ak zamestnávateľ končí pracovný pomer písomnou formou, takéto oznámenie o jeho skončení je jednostranným adresovaným právnym úkonom, ktorý je právne perfektný až vtedy, ak sa dostane do sféry dispozície druhého účastníka, teda až v prípade, ak sa mu doručí, pričom z ustanovenia § 38 Zákonníka práce, ktoré je kogentným ustanovením vyplýva, že všetky písomnosti týkajúce sa okrem iného aj skončenia pracovného pomeru musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. V prípade, ak sa písomnosť týkajúca sa skončenia pracovného pomeru doručuje poštou, musí sa zaslať ako doporučená zásielka.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 08.08.2013 pracovnú zmluvu na dobu určitú do 08.08.2014, s dňom nástupu do práce 09.08.2013. V pracovnej zmluve si účastníci dohodli skúšobnú dobu do 08.11.2013. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Z uvedeného vyplýva, že ako navrhovateľ, tak aj odporca mohli do 08.11.2013 skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu. Medzi účastníkmi nebolo sporné ani to, že odporca zaslal emailom navrhovateľovi oznámenie o skončení pracovného pomeru ku dňu 20.10.2013. Medzi účastníkmi však bolo sporné to, že odporca oznámil skončenie pracovného pomeru navrhovateľovi dňa 20.10.2013 telefonicky. Keďže odporca tvrdil, že skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe s navrhovateľom telefonicky dňa 20.10.2013 a navrhovateľ túto skutočnosť poprel, súd nemal za preukázané, že by k tejto skutočnosti došlo. Preto za rozhodujúce bolo skúmanie, či doručenie oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe mailom je dostačujúce, vzhľadom ku kogentným ustanoveniam § 38 Zákonníka práce, v zmysle ktorého písomnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru musia byť zamestnancovi doručené do vlastných rúk, v prípade, ak sa doručuje poštou, doporučenou zásielkou. Odporca neuviedol, že by oznámenie o skončení pracovného pomeru zasielal navrhovateľovi poštou ako doporučenú zásielku. Pokiaľ ide o osobné doručenie oznámenia o skončení pracovného pomeru, odporca na pojednávaní uviedol a túto skutočnosť navrhovateľ nijakým spôsobom nespochybňoval, že až dňa 18.11.2013 sa navrhovateľ dostavil do sídla odporcu, kde mu boli predložené doklady, okrem iného aj oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe ku dňu 20.10.2013. Aj keď navrhovateľ odmietol dňa 18.11.2013 oznámenie o skončení pracovného pomeru prevziať, súd konštatuje, že k odmietnutiu došlo až po skončení skúšobnej doby, ktorá bola dohodnutá v pracovnej zmluve iba do 08.11.2013 a súd uvádza, že aj prípadné prijatie oznámenia o skončení pracovného pomeru po skončení skúšobnej doby, s dátumom skončenia v priebehu trvania skúšobnej doby je neprípustné a nemalo by za následok skončenie pracovného pomeru spätne. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že odporcovi nebolo v priebehu skúšobnej doby riadne doručené oznámenie o skončení pracovného pomeru, keďže podľa názoru súdu doručenie mailom nie je dostačujúce pre naplnenie perfektnosti znakov adresovaného právneho úkonu, a preto súd túto písomnosť (oznámenie o skončení pracovného pomeru) považoval za nedoručenú. Preto súd návrh navrhovateľa v časti, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe považoval za dôvodný, tomuto vyhovel a rozhodol čiastočným rozsudkom v zmysle § 152 ods. 2 O.s.p., pričom po právoplatnosti čiastočného rozsudku bude pokračovať v konaní, ktorého predmetom bude návrh navrhovateľa na náhradu mzdy podľa § 79 Zákonníka práce.
Keďže navrhovateľ na pojednávaní dňa 27.03.2014 vzal návrh v časti, v ktorej žiadal, aby súd určil, že pracovný pomer končí dňom právoplatnosti rozhodnutia späť, súd v tejto časti podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.
Z dôvodu, že súd rozhodol podľa § 152 ods. 2 čiastočným rozsudkom, o trovách celého konania rozhodne až v konečnom rozhodnutí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.