Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/9/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: A.J.P. PETRUS s.r.o., so sídlom Drobného 22, Bratislava IČO: 31 342 663, zast. JUDr. Petrom Árendackým, so sídlom Čapkova 2, Bratislava, proti žalovaným: 1. Z.. W. R., bytom O. XX, Q. F., nar. X.X.XXXX, 2. J. A., bytom O. XX, Q. F., nar. XX.X.XXXX, obaja zast. JUDr. Kristiánom Kürthym, advokátom, so sídlom Hollého 22, Šaľa, o odporovateľnosť právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaným súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom zo dňa 18.11.2009 domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi Stavebným bytovým družstvom ("SBD") Trenčianska, Bratislava, IČO: 35 817 021 a odporcami, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť - byt č. XXX-X na 4. Poschodí bytového domu na R. ul. XX, súp. č. XXXXX, postavenom na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a k bytu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti XXXXX/XXXXXXX, zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou Katastra pre hl. mesto Bratislavu, v k. ú. Ružinov, ako aj náhrady trov konania.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že Stavebné bytové družstvo Trenčianska a odporcovia uzavreli vyššie špecifikovanú kúpnu zmluvu, ktorou každý z žalovaných nadobudol podiel ? uvedenej nehnuteľnosti. Žalovaní sú a v rozhodnom čase - 24.11.2006, kedy bolo zavkladované ich vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti, boli členmi SBD Trenčianska. Žalobca mal v rozhodnom čase voči SBD Trenčianska splatnú pohľadávku vo výške 678 523,20 Sk (22 821,58 €) s príslušenstvom. Kúpna zmluva bola uzavretá medzi dlžníkom žalobcu a osobami v postavení spoločníka dlžníka - členmi družstva dlžníka. Pokiaľ preto žalovaní nepreukážu, že nemohli pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, je potrebné považovať predmetnú kúpnu zmluvu za právny úkon voči žalobcovi neúčinný. Samotné postavenie žalovaných ako členov dlžníka podľa názoru žalobcu preukázanie nemožnosti poznať úmysel dlžníka vyvracia. Je povinnosťou člena zaujímať sa a mať vedomosť o hospodárení družstva. Ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu spočíva v skutočnosti, že predmetný byt, bol vystavaný z členských vkladov odporcov do družstva, pričom tieto vklady im po prevode boli započítané do kúpnej ceny. Žalovaní tak získali od družstva majetok v hodnote prevádzaného bytu, pričom zaň zaplatili iba zlomok z ceny. Návrh bol podaný včas - za dodržania 3- ročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, t.j. dňa 24.11.2006.

Žalovaní sa k návrhu navrhovateľa vyjadril podaním zo dňa 5.3.2012, v ktorom uviedli, že s návrhom nesúhlasia. Poukázali na to, že ešte dňa 12.03.2003 uzavreli s SBD Trenčianska zmluvu o obstaraní bytu č. XXXa/X (neskôr premenovaný na byt č. XXX/X). Predmetom zmluvy bol záväzok družstva obstarať pre člena výstavbu bytu spolu s nadobudnutím vlastníckeho práva k nemu. V zmysle zmluvy o obstaraní bytu bolo družstvo okrem iného povinné najneskôr do 45 dní po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na bytový dom podať návrh na zápis vlastníckeho práva člena k bytu, pričom samotné nadobudnutie tohto vlastníckeho práva bolo bezplatné, čo je logické, nakoľko cena za nadobudnutie vlastníckeho práva ako aj samotnej stavby bytu bola odporcami uhradená v zmysle zmluvy o obstaraní bytu. Podľa odporcov označenie ceny za obstaranie bytu ako "ďalší členský vklad" nemá v kontexte celej zmluvy svoje právne opodstatnenie. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie navrhovateľa, že následnou zmluvou o prevode vlastníckeho práva k rozostavanému bytu došlo k ukráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky je právne nepodložené, nakoľko tento právny úkon bol už len následkom zmluvy o obstaraní bytu. Z uvedenej zmluvy o obstaraní stavby bytu vyplýva aj to, že ďalší členský vklad odporcu v úmysle tejto zmluvy sa de facto v konečnom dôsledku mal stať majetkom družstva len v tom rozsahu, v akom možno hovoriť o zisku družstva z uzavretia a splnenia záväzkov z tejto zmluvy. Samotný odporcovia v čase prevodu vlastníckeho práva napadnutou zmluvou o prevode vlastníckeho práva nemohli mať ani vedomosť o navrhovateľovej pohľadávke, nakoľko táto ani nebola evidovaná v účtovníctve SBD Trenčianska, ktorého kontrolu vykonali prostredníctvom splnomocnených zástupcov členskej schôdze, ktorá vykonávala v SBD Trenčianska funkciu kontrolnej komisie. Odporcovia tiež nesúhlasili s názorom navrhovateľa, že člena družstva možno považovať za spoločníka právnickej osoby, poukazujúc na ustanovenia . Odporcovia teda ani pri náležitej starostlivosti nemohli vedieť o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, pretože úmysel, ako to vyplýva zo zmluvy o obstaraní bytu, nemohol byť vôbec daný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu a pripojeným spisom Správy katastra pre hl. mesto Bratislavu sp. zn. V 6000/05 a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o obstaraní bytu zo dňa 14.3.2003 uzavretej medzi SBD Trenčianska a žalovaným v 1. Rade vyplýva, že SBD Trenčianska sa zaviazalo obstarať pre odporcu v 1. rade ako člena družstva, výstavbu bytu č. 406a/1 spolu s nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a pozemku na základe zmluvy o výstavbe bytu uzatvorenej členmi družstva - budúcimi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Podľa článku I bod 6. v spojení s čl. IV . bod 2 písm. b) uvedenej zmluvy sa odporca zaviazal byt prevziať a uhradiť družstvu cenu bytu (ďalší členský vklad). Podľa článku V. Zmluvy bola cena bytu (v ktorej je zahrnutá aj cena spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo výške 29 515,- Sk) určená dohodou zmluvných strán vo výške 929 550,- Sk (30 855,40 €).

Z Dodatku č. 1 k zmluve o obstaraní bytu, uzavretého dňa 19.4.2005 vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali bez zbytočného odkladu po uzatvorení dodatku, najneskôr však tak, aby nimi hradené peňažné prostriedky podľa tohto dodatku boli dňa 30.4.2005 pripísané na dohodnuté miesto plnenia, uhradiť družstvu skutočne vynaložené náklady spojené s výstavbou bytu na základe vystavenej konečnej faktúry (ďalší členský vklad) vo výške 208 171,- Sk (6 910,01 €). Dôvodom bol záväzok družstva zo zmluvy o úvere zo dňa 6.7.2004 a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2004 voči spoločnosti ARDOM s.r.o., zabezpečený zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k bytovému domu.

Zo zmluvy o prevode vlastníckeho práva, uzatvorenou medzi SBD Trenčianska a žalovanými dňa 8.7.2005 vyplýva, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k rozostavanému bytu č. 407/1 na 4. nadzemnom podlažní rozostavaného bytového domu - Polyfunkčný obytný dom Polárna, postavený na pozemkoch parc. č. 1240/195, parc. č. 1240/228, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach rozostavaného bytového domu o veľkosti 49999/1647529. Podľa článku VI. Bod 2 uvedenej zmluvy, predávajúci podpisom zmluvy potvrdzuje, že nadobúdatelia (odporcovia) mu pred uzatvorením tejto zmluvy, cenu predmetu prevodu podľa odseku 1 tohto článku zmluvy, 1 138 982,- Sk (37 807,27 €), uhradili v plnej výške a zároveň prehlasuje, že nemá voči

nadobúdateľom ďalšie nároky akéhokoľvek charakteru alebo pohľadávky z tejto zmluvy, ani zo zmluvy o obstaraní bytu.

Z rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. V-6000/2005 zo dňa 24.11.2006 vyplýva, že Správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva k uvedenému bytu a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu povolila.

Z obsahu právoplatných a vykonateľných rozsudkov Okresného súdu Bratislava II, vedených pod spisovými značkami , , , , , . , , , má súd preukázanú existenciu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu vo výške 22.522,84 € voči SBD Trenčianska.

Z obsahu protokolu o kontrole nakladania s členskými vkladmi a hospodárení SBD Trenčianska vyplýva, že dňa 20.09.2006 začala komisia zvolená členskou schôdzou družstva, pozostávajúca z troch členov: p. U., p. X., p. X., vykonávať kontrolu nakladania s členskými vkladmi a kontrolu hospodárenia SBD Trenčianska. V účtovných dokladoch, ktoré mali členovia družstva k dispozícii (súvaha a výsledovka za rok 2005, kniha záväzkov za rok 2005 a pohyby na účte od 01.01. do 31.12.2005), však navrhovateľ ako veriteľ družstva v danom čase nevystupoval a vedomosť o ňom nemali.

Súd sa oboznámil s výpoveďou svedkov, ktorí boli vypočutí v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. s totožným predmetom konania.

Z obsahu výpovede svedka Ing. arch. D. X. súd zistil, že žaluje SBD Trenčianska v inom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, ktoré nie je právoplatne skončené. Svedok tvrdil, že členovia družstva boli na členských schôdzach družstva informovaní o všetkých záväzkoch družstva, a to aj voči navrhovateľovi, avšak nevedel uviesť, prečo tieto skutočnosti nie sú zaprotokolované zápisniciach z jednotlivých schôdzí. Svedok sa nevedel vyjadriť, či finančné prostriedky poskytnuté členmi bytového družstva predstavovali cenu za nadobudnuté byty alebo ďalšie členské vklady.

Svedok K. X. ako člen SBD Trenčianska a zároveň jeden z poverených členov komisie, vo svojej výpovedi potvrdil, že z vykonanej kontroly v roku 2006 zistili, že družstvo je solventné, jeho peniaze, majetok a pohľadávky prevyšujú jeho záväzky. Rozdiel medzi pohľadávkami a záväzkami družstva v tom čase bol viac ako milión slovenských korún. O pohľadávke navrhovateľa voči družstvu nemal vedomosť, tiež nevie o tom, že by navrhovateľ niekedy kontaktoval niektorého z členov družstva.

Predsedníčka SBD Trenčianska R.. P. U. vo svojej výpovedi uviedla, že družstvo disponovalo v rokoch 2004 až 2006 dostatkom finančných prostriedkov. Jednotlivých členov družstva o sporoch s navrhovateľom neinformovali, nakoľko nepredpokladali, že by vzhľadom na okolnosti družstvo mohlo spory prehrať. Svedkyňa na margo spolupráce s navrhovateľom uviedla, že na základe ústnej dohody tento sprostredkovával záujemcov o kúpu bytov. Pán S. a Z.. G.. X. v spolupráci s konateľom navrhovateľa, H.. H. boli zakladateľmi projektu výstavby bytového domu na R. ulici, za účelom ktorého bolo družstvo aj založené, a ktoré nevykonávalo žiadnu podnikateľskú činnosť. Zo strany svedkyne boli súdu predostreté problémy a nespokojnosť vo vzťahu k spolupráci s navrhovateľom, ktorými sa však súd nezaoberal, nakoľko to nebolo predmetom konania. Svedkyňa záverom dodala, že konateľ navrhovateľa H.. H. sa zúčastňoval pracovných porád predstavenstva družstva a bol informovaný o finančných tokoch SBD Trenčianska, dokonca v určitom období mal aj podpisové právo, vždy spolu s jedným členom predstavenstva podpisovať bankové finančné transakcie. Tiež uviedla, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, že uvedené faktúry nie sú zavedené v účtovníctve. Svedkyňa nevedela potvrdiť ani vyvrátiť, či by iný člen predstavenstva mohol informovať členov družstva o prebiehajúcich sporoch s navrhovateľom. Dodala, že členov družstva neinformovali ani o spore medzi SBD Trenčianska a Z.. G.. X.. Záverom svedkyňa potvrdila, že v čase podpisovania kúpnych zmlúv, voči družstvu, okrem exekúcie z roku 2004, neboli vedené žiadne iné exekúcie.

Svedkyne, J.. G. A. a J.. Z. Š.W., svojimi výpoveďami zhodne potvrdili, že nemali vedomosť o pohľadávke navrhovateľa ani Z.. G.. X.Č., voči družstvu. Dozvedeli sa to až z navrhovateľom podaných žalôb. Svedkyňa Š. zároveň uviedla, že na jednej z členských schôdzí družstva Z.. X., ktorý členov informoval o potrebe doplatiť družstvu ešte 6 miliónov slovenských korún, na otázku jednej členky družstva uviedol, že ide o skutočne posledné navýšenie.

Zo znaleckého posudku Ing. Daniely Svetlíkovej, znalkyne z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, č. 6/2010, vypracovaného na žiadosť vlastníkov bytov bytového domu na R. ulici č. XX v Bratislave bolo zistené, že kontrola vykonaná v roku 2006 bola vykonaná v potrebnom rozsahu a v súlade so zákonom o účtovníctve s tým, že boli zaúčtované všetky doklady, ktoré boli známe v čase, keď sa o nich účtovalo. Podľa predložených dokladov okrem v posudku uvedených faktúr sa v účtovníctve nenachádzali žiadne záväzky spol. A.J.P. PETRUS, spol. s r.o. a družstvo malo ku dňu 30. 06. 2005 stav finančných prostriedkov vo výške 150.405,44 € (4.531.114,24 Sk). Znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z účtovných podkladov poskytnutých SBD Trenčianska, a ktorých zoznam je súčasťou znaleckého posudku. Výsledky vykonaného auditu potvrdili v konaní naznačené pochybnosti o vedení účtovníctva a hospodárení SBD Trenčianska a poukázali na mnohé chyby, nezrovnalosti a porušovanie viacerých zákonov z oblasti účtovníctva a daňovníctva. Predmetom vykonaného auditu bola kontrola účtovníctva družstva od jeho vzniku (rok 2001) až do roku 2006.

Podľa právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

a) Členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b) Osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),

c) Právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d) Právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

e) Právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa , právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je splnenie nasledovných kumulatívne stanovených hmotnoprávnych podmienok upravených v ustanovení : 1.) existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, 2.) právny úkon dlžníka ukracujúci uspokojenie tejto pohľadávky veriteľa, za predpokladu jeho platnosti, 3.) trojročná prekluzívna lehota, v ktorej došlo zo strany dlžníka k napádanému právnemu úkonu, 4.) úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany o tomto úmysle, ktoré sa v zmysle ustanovenia prezumujú; to však neplatí, ak druhá strana preukáže že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

V konaní bolo preukázaná existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa voči dlžníkovi SBD Trenčianska a to rozsudkami Okresného súdu Bratislava II, v konaniach vedených pod sp. zn. , , , , , , , . Návrh bol podaný v zákonne trojročnej prekluzívnej lehote.

V konaní bolo sporné, či zmluvou o prevode vlastníctva bytu uzavretou medzi žalovanými v 1. a 2. rade na strane nadobúdateľov a SBD Trenčianska na strane prevádzajúceho, došlo k ukráteniu uspokojenia žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky.

Podľa názoru súdu však nebola splnená podmienka existencie právneho úkonu, ktorým by dlžník ukrátil vymáhateľnú pohľadávku veriteľa. Pokiaľ ide o odporovateľný právny úkon, za takýto by bolo možné považovať taký právny úkon, pri ktorom by dlžníkovi nebola poskytnutá zodpovedajúca finančná náhrada, teda ak by v dôsledku takéhoto právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka. Keďže v danom prípade mal súd z obsahu príjmových pokladničných dokladov a prevodných príkazov z peňažného ústavu odporcov preukázané, že odporcovia za prevádzané nehnuteľnosti SBD Trenčianska riadne a včas uhradili cenu dohodnutú v zmluve o obstaraní bytu v znení dodatku k nej, nadobudlo týmto družstvo finančný ekvivalent prevádzaných nehnuteľností. Nie je teda možné uvažovať o tom, že by došlo uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva k rozostavanému bytu k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa, pretože na druhej strane družstvo získalo finančný ekvivalent za prevedenú nehnuteľnosť, teda de facto nedošlo k zmenšeniu majetku družstva.

Súd má za to, že je nevyhnuté diferencovať medzi postavením spoločníka obchodnej spoločnosti a členom družstva. Aj dôsledne rozlišuje medzi obchodnými spoločnosťami a družstvom.

Súd posudzoval vedomosť odporcov o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ku dňu uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej odporovateľnosti sa navrhovateľ v tomto konaní domáha a dospel k záveru, že v konaní bol tento úmysel odporov vyvrátený jednak výpoveďami svedkov, znaleckým posudkom Z.. Y., výpisov z účtu dlžníka. V konaní bolo preukázané, že družstvo sa dopustilo viacerých chýb a nezrovnalostí pri vedení účtovníctva. Nie všetky záväzky družstva voči svojím veriteľom boli zavedené v účtovníctve, o čom odporcovia nemohli mať vedomosť. Za takéto pochybenie družstva nemôžu niesť zodpovednosť odporcovia, ak členovia družstva postupovali v rozpore so zákonom a porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie. Odporcovia v 1. a 2. rade ani vynaložením najväčšej starostlivosti nemohli mať vedomosť o spôsobe účtovania družstva a o záväzkoch družstva, ktoré v účtovníctve zavedené neboli a o ktorých neboli členmi predstavenstva informovaní.

Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný, v konaní nedošlo ku kumulatívnemu naplneniu všetkých hmotnoprávnych predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle . V konaní bolo síce preukázané, že žalobca mal v čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva rozostavaného bytu a nebytového priestoru vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi, nebolo však preukázané, že uzavretím citovanej zmluvy došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky, pretože dlžník obdržal za prevod vlastníctva trhovú cenu nehnuteľnosti, teda týmto právnym úkonom nemohlo dôjsť a ani nedošlo k zmenšeniu majetku družstva ako dlžníka navrhovateľa. Z uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa a o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s Nakoľko žalovaní trovy konania v 3-dňovej lehote nevyčíslili a zo spisu im žiadne trovy nevyplývajú, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( veta prvá ).