Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_5Sp-29-2013.pdf
PDF · 106.4 KB
Case nature
Subarea
5Sp/29/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Prešov, katastrálny odbor, Konštantínova 6, za účasti V. S., bytom K. XXX a ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci, so sídlom v Bratislave, , o preskúmanie rozhodnutia bývalej Správy katastra Prešov zo dňa 28.augusta 2013 číslo: V 3075/2013-Bu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie bývalej Správy katastra Prešov zo dňa 28. augusta 2013 číslo: V 3075/2013-Bu.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.8.2013 rozhodla bývala Správa katastra Prešov, ktorej právnym nástupcom je odporca (ďalej len odporca) ako príslušný správny orgán podľa § 16 ods. 2, § 18 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon), o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe záložnej zmluvy č. 171/2013-RAČ uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a V. S. ako záložcom tak, že podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona návrh na vklad záložnej zmluvy č. 171/2013-RAČ zamietol.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 28.5.2013 bol doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorého prílohou bola záložná zmluva č. 171/2013-RAČ zo dňa 14.5.2013.Ďalej odporca citoval § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona, opísal skutkový stav, poukázal na to, že konanie bolo prerušené, záložca bol vyzvaný aby sa vyjadril k otázkam ktorých účelom bolo zistiť za akých okolností došlo k uzavretiu dohody o splnomocnení, či mal účastník voľbu výberu splnomocnencov a či v čase podpisu dohody o splnomocnení v nej boli uvedené všetky nehnuteľnosti, ktorými sa zabezpečuje pohľadávka záložného veriteľa. Správny orgán za účasti Mgr. F. G., JUDr. S. N., JUDr. S. I. a manžela záložcu K. S. položil účastníčke konania otázky o spôsobe zabezpečenia pohľadávok záložného veriteľa. Z výpovede jednoznačne vyplynulo, že záložca nemal vedomosť o poskytnutí plnej moci spoločnosti ProHelp, združeniu občianskoprávnej pomoci ani o možnosti zabezpečenia pohľadávok vyplývajúcich z úverovej zmluvy záložným právom. Presné znenie otázok aj odpovedí je zaznamenané v úradnom zázname zo dňa 17.7.2013, ktorý tvorí súčasť administratívneho spisu. Keďže záložca potvrdil, že svojho zástupcu si nevybral slobodne a dobrovoľne, nevedel, že podpisuje plnú moc na založenie svojich nehnuteľností, rozhodol tak, že návrh na vklad záložného práva zamietol.
Ďalej citoval § 31 ods. 1, 4, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z obsahu predloženej dohody o splnomocnení a z vyjadrenia záložcu je zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere (článok II. zmluvy o zriadení záložného práva) nemohol ovplyvniť
výber splnomocnenca, nakoľko podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Tým nastal konflikt v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka , keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti.
V rovine ochrany spotrebiteľa, aj keď bola dohoda o splnomocnení uvedená na samostatnej listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, preto bola vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je absolútne neplatná.
Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vybral veriteľ je v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 10Sžr 19/2010). Odporca poukázal aj na ďalšie rozhodnutia okresných a krajských súdov.
Z uvedených dôvodov návrh na vklad záložnej zmluvy zamietol.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. Citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1 a § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2 , § 46 správneho poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len splnomocnenec) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Nie je ani jasné, na základe čoho dospela správa katastra k tomu, že splnomocnenec je v styku so záložným veriteľom.
Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať (Komentár k Občianskemu zákonníku, ASPI; Jiŕí Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektív, Občanský zákoník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).
Pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 správneho poriadku). Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie; pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Poukázal na znenie § 46 správneho poriadku v zmysle ktorého rozhodnutie musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome.
Napadnuté rozhodnutie vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Zmienené ustanovenia správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 katastrálneho zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolení vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností.
Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
V prípade Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval.
Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.
Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.
Dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa správy katastra bola aj existencia predbežného opatrenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/121/2011 zo dňa 26.7.2011, ktorým bolo pre záložné právo veriteľa nariadené, aby sa zdržal výkonu záložného práva ... zo zmlúv, ktoré uzavreli splnomocnenci spotrebiteľov. Takýto dôvod je nesprávny už na prvý pohľad. V danom prípade ide o zápis záložného práva do katastra nehnuteľností, a nie o výkon záložného práva. Niet teda prekážky na povolenie vkladu záložného práva. Treba pripomenúť aj to, že v prípade predbežného opatrenia nejde o meritórne rozhodnutie, pričom naviac konanie o predbežnom opatrení nie je skončené a prebieha v tomto smere konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky, a to s ohľadom na rozhodnutie veci miestne nepríslušným súdom a pre nesplnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia.
Ďalej treba uviesť, že predmetné predbežné opatrenie bolo vydané na základe úplne iného skutkového stavu, ako je rozoberaný prípad. O toto napokon svedčí aj samotný výrok predbežného opatrenia (ktorý správa katastra iba parafrázovala, a to naviac rozporne s jeho obsahom): Odporca je povinný zdržať sa výkonu záložného práva zo záložných zmlúv uzavretých medzi odporcom a spotrebiteľmi, ktoré za spotrebiteľov podpísala osoba, ktorá bola v zmluve o úvere predformulovaná alebo dodatočne v zmluve o úvere uvedená na návrh odporcu, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo veci samej.
Ohliadnuc od toho, že v danom prípade nejde o výkon záložného práva, záložnú zmluvu nepodpísala osoba, ktorá bola predformulovaná alebo dodatočne uvedená v zmluve o úvere na návrh odvolateľa. V predmetnej veci ide o splnomocnenie v podobe samostatného dokumentu (nie zmluvy o úvere) uzavreté medzi dlžníkom a spotrebiteľským združením, resp. združením chrániacim občanov, a to bez akéhokoľvek jeho predformulovania alebo navrhovania zo strany odvolateľa. Argumentácia predbežným opatrením je teda od základu nesprávna.
Z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.
Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v tomto podaní.
Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam.
Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.
Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 27.3.2014 sa písomne ospravedlnil.
Odporca v predkladacej správe navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 27.3.2014 sa písomne ospravedlnil.
Účastníčka konania V. S. na pojednávaní konanom dňa 27.3.2014 okrem iného uviedla, že v žiadnom prípade nemienila splnomocniť zastupovaním svojej osoby združenie ProHelp. O tom, že ho splnomocnila sa dozvedela až z katastra keď sa viedlo správne konanie. Vôbec nebola poučená o tom, že podpísala dohodu o splnomocnení ktorou poveruje zastupovaním svojej osoby ProHelp, o tejto skutočnosti s ňou nikto osobne nerokoval, neposkytol jej potrebné poučenie o právnych úkonoch s ňou spojených a o právach a povinnostiach ktoré sa nimi zakladajú. Nešlo o jej slobodné a vážne rozhodnutie, zrejme pri podpise zmluvy o pôžičke jej táto dohoda bola podsunutá. Navrhla, aby krajský súd preskúmavané rozhodnutie potvrdil.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa § 250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, odporcu a združenia ProHelp, vypočul V. S., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie odporcu, ktorý podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 14.5.2013 navrhovateľ podal návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 171/2013-RAČ do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola Zmluva o zriadení záložného práva č. 171/2013-RAČ uzavretá dňa 14.5.2013 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a V. S., zastúpenou ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci ako záložcom. Zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k bezpodielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 802001362 zo dňa 2.8.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.
Súčasťou administratívneho spisu bola aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľkou V. S. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, v zastúpení K. S.. Z dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., číslo zmluvy 802001362. Ďalej je v nej uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. V dohode je ďalej uvedené, že splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho
záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.
Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
V § 30 ods. 3, 4 katastrálneho zákona sú uvedené náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.
Podľa § 31 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo urobiť písomne.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.
Podľa § 151d ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 3 záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom.
V súlade s § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona bol oprávnený posudzovať náležitosti zmluvy a prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania. Platný právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného určito a zrozumiteľne.
Navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdil, že zástupca (ProHelp) splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú.
V predmetnej dohode je ďalej v bode 2 a 3 deklarovaná vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy a úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre združenie Prohelp a to vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode.
Z výpovede účastníčky konania V. S. však tieto deklarované skutočnosti nevyplývajú. Podľa jej výpovede nemala reálnu vedomosť o tom, že splnomocnila zastupovaním združenie ProHelp. V predmetnej veci s ňou nikto osobne nerokoval, neposkytol jej potrebné poučenie o právnych úkonoch v dohode o splnomocnení uvedených ani o právach a povinnostiach ktoré sa nimi zakladajú. Nešlo o jej slobodné a vážne rozhodnutie. Na pojednávaní vyslovila názor, že zrejme pri podpise zmluvy o pôžičke jej táto dohoda o splnomocnení bola „podsunutá“, nikdy nemala v úmysle splnomocniť zastupovaním združenie ProHelp.
Vzhľadom na uvedené je dôvodná pochybnosť o vážnosti vôle V. S. uzavrieť takýto právny úkon.
Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári kde je vopred určený splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., z čoho sa dá usudzovať, že v prípade V. S. nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode uzavretý právny úkon, a že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa.
Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej pomoci a môže oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta.
Z dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť rozpor, či dlžníčka V. S. mala možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc a či jej vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna. Z výpovede V. S. v rámci správneho konania ale aj na pojednávaní konanom dňa 27.3.2014 vyplýva, že tieto podstatné náležitosti právneho úkonu splnené neboli.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.