Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30P-202-2013.pdf
PDF · 84.09 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/202/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. X., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, dieťa rodičov: matky, Ľ. X., Y., bydliskom Z., F. XXX/ XX, štátnej občianky Slovenskej republiky a otca, R. U., Q., bydliskom D. X., Š. XXX/XX, štátneho občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na zvýšenie výživného maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Otec dieťaťa je p o v i n n ý platiť na výživu maloletému J. sumou po 85,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 01.06.2013, čím sa z v y š u j e jeho vyživovacia povinnosť k maloletému J. z doteraz určenej sumy 65,- Eur mesačne a z m e ň u j e sa rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 32P/98/2010-42, zo dňa 17.02.2011.
Dlh na výživnom za obdobie od 01.06.2013 do rozhodnutia súdu pre maloletého J. vo výške 200,- Eur súd p o v o ľ u j e otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 5,-
Eur, k rukám matky, spolu s určeným výživným, od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka svojim návrhom zo dňa 15.05.2013 žiadala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého J. zo sumy 65,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2013. Uviedla, že je slobodná a spolu s maloletým J. žije v rodinnom dome svojich rodičov, spolu s matkou. Do spoločnej domácnosti, ktorú spolu vedú, kupuje potraviny. Za plyn a elektrinu platí jej matka. Spláca jednu pôžičku, ktorú si spolu so svojim nebohým otcom vzala na prerábku domu od SLSP a.s. vo výške 14.000,- Eur s mesačnými splátkami 187,90 Eur. Iné dlhy ani pôžičky nemá. Ďalšie výdavky má osobné a s potrebami maloletého J., ktorý má XX rokov a 9 mesiacov a je žiakom X. ročníka ZŠ. Je G. a má G.. Na tieto zdravotné problémy má výdavky 10,- Eur mesačne. Ďalšie výdavky u maloletého J. sú bežné, primerané jeho veku a potrebám. Matka pracuje ako Y. v spoločnosti X., s priemerným mesačným zárobkom v roku 2013 vo výške 624,60 Eur. Poberá prídavok na jedno dieťa a synovi platí poistenie 98,- Eur polročne a stavebné sporenie 50,- Eur mesačne. Otec súdom stanovené výživné neplatí ani riadne, ani včas. Na výživnom má dlh vo výške 195,- Eur a musela preto podať na otca trestné oznámenie.
Otec dieťaťa je slobodný, býva s rodičmi v ich rodinnom dome a na bývanie neprispieva ničím, lebo ako uviedol, nemá finančné prostriedky. Má nedokončené stredné vzdelanie. Nepracuje od roku 2012.
Naposledy pracoval ako T. v roku 2012 v spoločnosti Q. Y. Y..N..K.. so zárobkom asi 600,- Eur mesačne. Spoločnosť bola zrušená, a preto stratil zamestnanie. Má vodičské oprávnenie skupiny C a D. Na to, aby pracoval ako vodič by potreboval mesačné školenie, ktorým by získal kartu vodiča, psychotesty, kartu do tachografu a zdravotnú prehliadku. Finančné prostriedky na zabezpečenie týchto dokladov nemá. Prácu si hľadá, ale nevie si ju zabezpečiť. Je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 05.02.2012. Do času, kedy nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pracoval ako T. Q. G. so zárobkom cca 20,- Eur. V závere pojednávania otec vyjadril svoj súhlas so zvýšením výživného na sumu 85,- Eur mesačne a bol ochotný na túto čiastku uzatvoriť s matkou aj rodičovskú dohodu. Keď však matka trvala na zvýšení výživného so spätnou účinnosťou od 01.06.2013, súhlasil so zvýšením výživného na sumu 80,- Eur mesačne s tým, že dlh na výživnom bude platiť sumou 5,- Eur mesačne.
Kolízny opatrovník s poukazom na zmenu v pomeroch na strane maloletého J., ktorý sa stal žiakom 2. stupňa základnej školy, odporučil zvýšiť výživné s účinnosťou od 01.09.2013, kedy došlo k výraznej zmene v pomeroch, keď sa stal maloletý žiakom 2. stupňa ZŠ aspoň na sumu 90,- Eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil obsah tunajšieho spisu, sp. zn. 30P/202/2013, odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni, správy ÚPSVaR Trenčín a Považská Bystrica, pracovisko Púchov, správu o príjme matky od jej zamestnávateľa, výpis z účtu SLSP a zistil nasledovný skutkový stav.
Maloletý J. sa narodil zo vzťahu mimo manželstva svojich rodičov. Rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 22P/147/2004-18, zo dňa 23.09.2004 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý J. zverený do výchovy matky a otec sa zaviazal platiť na jeho výživu v tom čase sumou 1.000,- Sk mesačne. Naposledy bolo o výške výživného rozhodnuté rozsudkom tun. súdu, č.k. 32P/98/2010-42, zo dňa 17.02.2011, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v ktorej sa otec dieťaťa zaviazal platiť maloletému J. výživné sumou 65,- Eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že otec pracoval ako T. Q. G. v spoločnosti Q. Y. Y..N..K.., s priemerným mesačným zárobkom cca 400,- Eur bez stravného. Matka pracovala ako Y. s priemerným mesačným zárobkom 430,- Eur a maloletý J. mal necelých 9 rokov.
V súčasnosti je otec dieťaťa nezamestnaný. Do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol zapísaný 05.02.2014. Otec uviedol, že nezamestnaný je od roku 2012, kedy prácu stratil z dôvodu, že spoločnosť bola zrušená. Je vlastníkom vodičského oprávnenia skupiny C a D a ako sám otec uviedol, pracoval ako T., keď vozil do R. pre nejakého súkromníka objednané odliatky. Takto získal príjem asi 20,- Eur. Matka pracuje ako Y. v spoločnosti X., s priemerným mesačným zárobkom v roku 2013 vo výške 624,60 Eur. Maloletý J. bude mať XX rokov a je žiakom X. ročníka základnej školy. Okrem výdavkov na G. a G. má výdavky bežné, primerané jeho veku a potrebám.
Zo správy ÚPSVaR Považská Bystrica, pracovisko Púchov, mal súd preukázané, že otec dieťaťa je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 10.02.2014. Nepoberal a ani nepoberá pomoc v hmotnej núdzi a o žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi si ani nepodal.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V danej veci mal súd za preukázané, že návrh matky bol podaný dôvodne. Od posledného rozhodovania o určení výšky výživného uplynuli viac ako 3 roky. Maloletý J. mal pri poslednom rozhodovaní o zvýšení výživného necelých X rokov a bol žiakom X. ročníka základnej školy. V súčasnosti bude mať XX rokov a je žiakom X. ročníka základnej školy. Je tak vekovo starší, vyspelejší a všetky jeho potreby prirodzeným spôsobom vzrástli. Pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného mala matka priemerný mesačný zárobok 430,- Eur a v súčasnosti má priemerný mesačný zárobok 624,60 Eur a jej príjem tak vzrástol o 194,60 Eur mesačne. Otec mal pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného priemerný mesačný zárobok asi 400,- Eur. Pracoval ako R. T., nepoberal diéty a necestoval do zahraničia. V súčasnosti je otec nezamestnaný. Od 10.02.2014 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR Považská Bystrica, pracovisko Púchov. Tu je potrebné poukázať, že otec nepoberá dávky v hmotnej núdzi a o takúto dávku ani nepožiadal. Do zoznamu uchádzačov o zamestnanie sa zapísal 10 dní po tom, čo obdržal predvolanie na pojednávanie vo veci zvýšenia výživného maloletému J.. Súd mal preto zato, že zápis otca do evidencie uchádzačov na úrade práce bol účelový, v snahe otca preukázať že je nezamestnaný a bez príjmu, práve pre potrebu tohto konania o zvýšenie výživného pre mal. J.. V konaní opakovane uvádzal, že nemá príjem, alebo ak má, tak iba z príležitostnej práce vo výške 20,- Eur. V závere konania bol však otec ochotný uzatvoriť s matkou rodičovskú dohodu, v ktorej sa mienil zaviazať platiť maloletému výživné vo výške 85,- Eur mesačne, avšak nie s účinnosťou od podania návrhu matkou, ale od právoplatnosti rozsudku o zvýšení výživného. V konaní tak bolo preukázané, že otec má príjem, z ktorého by mohol platiť vyššie výživné, a preto súd pri rozhodovaní o zvýšení výšky výživného vychádzal zo súhlasu otca so zvýšením výživného na 85,- Eur mesačne a výživné pre mal. J. zvýšil zo sumy 65,- Eur mesačne na sumu 85,- Eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu matkou, t.j. od 01.06.2013. Takto zvýšenú vyživovaciu povinnosť zo strany otca súd považuje za primeranú možnostiam, schopnostiam, aj majetkovým pomerom otca. Zároveň takto určenú výšku výživného súd považuje za primeranú aj oprávneným potrebám maloletého J.. Keďže výživné bolo zvýšené so spätnou účinnosťou od 01.06.2013, vzniknutý dlh na výživnom za obdobie od 01.06.2013 do rozhodnutia súdu pre maloletého J. vo výške 200,- Eur (mesiace 06/2013-03/2014, t.j. 10 mesiacov x 20,- Eur, čo je suma zvýšeného výživného) súd povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 5,- Eur za podmienok, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).