Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-106-2013.pdf
PDF · 173.37 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/106/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: MENERT spol. s r.o., so sídlom Hlboká 3, 927 01 Šaľa, IČO: 17 330 165, právne zastúpeného: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: AB Facility s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 44 390 823, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom, so sídlom B. U. XX, XXX XX K., v konaní o zaplatenie 11.715,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/48/2011-301 zo dňa 21.12.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/48/2011-301 zo dňa 21.12.2012 p o t v r d z u j e .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 605,29 Eur za trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného, JUDr. Jozefa Pikuliaka, advokáta, B. U. XX, XXX XX K..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 702,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.356,42 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd poukázal na žalobu, doručenú súdu 15.11.2010, ktorou žalobca uplatnil voči žalovanému (pôvodne ENERGO CONTROLS spol. s r.o., Lesná 50, 010 04 Žilina, IČO: 00 693 294; ďalej len „žalovaný“), nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 11.715,33 Eur. Podľa žaloby spoločnosť BAT, a.s., objednala u spoločnosti ENE-TEP, a.s., práce na odovzdávacej stanici tepla. Spoločnosť ENE-TEP, a.s., objednala u žalobcu realizáciu časti diela, ktorú žalobca realizoval prostredníctvom žalovaného v časti opravy sekundárnych rozvodov; účastníci uzavreli zmluvu o dielo. Uvedenie rozvodov do prevádzky sa malo uskutočniť do 10.09.2008, žalovaný však povinnosť splnil až 28.09.2008, teda s omeškaním, o ktorom mal svedčiť zápis o odovzdaní a prevzatí zariadenia z opravy. Žalobca uplatnil dojednanú zmluvnú pokutu 0,2 % z dohodnutej ceny diela za každý deň omeškania a vyčíslil ju na 16.846,35 Eur. Žalobca listom z 29.01.2010 jednostranne započítal svoju pohľadávku na úhradu zmluvnej pokuty voči pohľadávke žalovaného v zmysle jeho faktúry vo výške 5.131,02 Eur; zostatok zmluvnej pokuty vo výške 11.715,33 Eur žalobca uplatnil touto žalobou.
S odkazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a závery a za aplikácie ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), § 537 ods. 1, 3 OBZ, § 552 ods. 1 OBZ, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 545 ods. 1, 3 OZ, § 300 OBZ, okresný súd prijal záver o nedôvodnosti žaloby a zamietol ju. Konštatoval, že žalobca zmluvnú pokutu uplatnil
za tvrdené omeškanie žalovaného s realizáciou časti diela podľa uzavretej zmluvy o dielo účastníkov. Vzhľadom na okolnosť jednostranného zápočtu predmetom prvostupňového konania bol nárok žalobcu na zaplatenie zostatku zmluvnej pokuty 11.715,33 Eur. V čl. VIII. bod 8.6 zmluvy o dielo účastníci dohodli, že ak zhotoviteľ nesplní zmluvne dohodnuté dielčie termíny zhotovenia diela podľa čl. III. bod 3.1.1 až 3.1.3 preukázateľne z jeho viny, má objednávateľ právo požadovať a zhotoviteľ povinnosť zaplatiť za každé porušenie zmluvnej povinnosti osobitne zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z dohodnutej ceny diela za každý deň omeškania. Účastníci v uvedenom zmluvnom ustanovení vymedzili zmluvnú povinnosť zhotoviteľa, ktorá bola (jej splnenie) zmluvnou pokutou zabezpečená. Podľa okresného súdu účastníci dohodou modifikovali otázku zavinenia nielen vo vzťahu k úprave v OBZ, ale aj podľa úpravy v OZ, keďže stanovili povinnosť platiť zmluvnú pokutu len v prípade, ak k nesplneniu zmluvne dohodnutých termínov dôjde preukázateľne z viny zhotoviteľa. Podľa okresného súdu v obchodných vzťahoch nie je možné použiť ust. § 545 ods. 3 OZ. Účastníci však môžu ustanovenie § 300 OBZ vo svojom zmluvnom vzťahu vylúčiť a uplatniť zodpovednostný princíp vo vzťahu k zmluvnej pokute odlišne. Strany môžu aj v obchodných záväzkových právnych vzťahoch dohodnúť, že dlžník nebude povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ak porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil. Napokon aj úprava v § 545 ods. 3 OBZ je dispozitívna, od ktorej sa účastníci môžu odchýliť. V danej veci účastníci dohodou v bode 8.6 zmluvy o dielo sa odchýlili od všeobecnej úpravy zmluvnej pokuty v OBZ i od všeobecného princípu prezumpcie zavinenia podľa úpravy v OZ. Podľa tejto dohody dlžník (zhotoviteľ) je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, len ak jeho vina bude preukázaná a vo vzťahu k tejto okolnosti spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi, pričom na preukázanie viny (zavinenia) žalovaného postačovalo preukázanie v rovine nedbanlivostného zavinenia, či už vo forme vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti.
Okresný súd z dokazovania ustálil, že k uzavretiu doloženej písomnej zmluvy o dielo došlo doručením podpísaného návrhu zmluvy žalovaným žalobcovi dňom 26.08.2008. Konštatoval, že už pred týmto dátumom žalovaný začal vykonávať činnosť zhotoviteľa. V tomto smere okresný súd poukázal na rokovanie konateľa žalovaného so zástupcami spoločnosti BAT a so zástupcom žalobcu (pánom Q.) dňa 29.07.2008 a na cenovú ponuku vypracovanú žalovaným z 10.07.2008. Konateľ žalovaného tiež potvrdil, že vytyčovanie inžinierskych sietí mu trvalo približne 14 dní a bolo ukončené ku dňu 18.08.2008. Okresný súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo ešte skôr, než bola písomná zmluva o dielo podpísaná žalovaným doručená späť žalobcovi. Samotné výkopové práce podľa zápisov v stavebnom denníku začali ku dňu 18.08.2008. K uzavretiu ústnej zmluvy o dielo došlo konaním spoločníka a bývalého konateľa žalovaného, pána R., s pánom Q. ako zástupcom žalobcu. Nič nebránilo tomu, aby účastníci po uzavretí ústnej zmluvy o dielo v čase, kedy sa už podľa tejto zmluvy realizujú práce, potvrdili svoj zmluvný vzťah aj vo forme písomne spracovanej zmluvy o dielo, kde bližším spôsobom špecifikujú vzájomné práva a povinnosti. Tak tomu bolo i v danom prípade, kedy po tom, ako žalovaný vytýčil siete a začal s vykonávaním výkopových prác, došlo medzi účastníkmi ku dňu 26.08.2008 k uzavretiu písomnej Zmluvy o dielo. Tiež uvedenie pána X. ako pracovníka žalovaného v zmluvách uzavretých dňa 29.07.2008 potvrdzovalo, že k tomuto dňu už bola medzi účastníkmi uzatvorená ústna zmluva o dielo; účastníkom týchto zmlúv (medzi BAT a ENE-TEP, medzi ENE-TEP a žalobcom) tak k tomuto dátumu bolo jasné, že práce ako konečný zhotoviteľ na mieste samom bude realizovať žalovaný, v mene ktorého bude ako stavbyvedúci pôsobiť pán X.. Ku dňu 29.07.2008 bol pán X. oprávnený konať výlučne za svojho zamestnávateľa (ENERGO CONTROLS) a nebol oprávnený konať za ENE-TEP ani za MENERT. Podľa okresného súdu podpisom (pána X.) v stavebnom denníku z 29.07.2008 bez ohľadu na subjekt, ktorý bol pri jeho mene uvedený, došlo k prevzatiu staveniska žalovaným. O tom svedčí i fakt, že bezprostredne po tomto prevzatí staveniska začal žalovaný vytyčovať inžinierske siete a následne realizovať výkopové práce, a to ešte pred uzavretím písomnej zmluvy o dielo. V zmluve o dielo síce je uvedená povinnosť zápisnične odovzdať stavenisko objednávateľom zhotoviteľovi, okresný súd však bol názoru, že v danom prípade došlo k reálnemu odovzdaniu staveniska ešte pred podpisom zmluvy. Z jednotlivých zmlúv uzatvorených medzi zúčastnenými subjektmi pritom vyplývalo, že text zmlúv bol prakticky totožný s rovnakou úpravou povinnosti podľa čl. III. bod 3.2, odovzdať zápisnične miesto stavby objednávateľom zhotoviteľovi do jedného týždňa po podpise zmluvy. Rovnakým spôsobom bola koncipovaná aj zmluvná povinnosť medzi účastníkmi, napriek tomu, táto (písomná) zmluva ako jediná nebola uzavretá dňa 29.07.2008, ale až v čase (k 26.08.2008), kedy už žalovaný ako zhotoviteľ reálne práce vykonával. Relevantné bolo, že žalovaný v čase podpisu (písomnej) zmluvy o dielo, už mal stavenisko k dispozícii takmer jeden mesiac, preto námietku žalovaného o neplynutí lehoty na plnenie, a teda ani omeškania pre neodovzdanie staveniska zápisnicou, okresný súd vyhodnotil ako rozpornú s poctivým obchodným stykom a nemohol jej v zmysle § 265 OBZ poskytnúť
právnu ochranu. V tejto súvislosti okresný súd tiež poukázal, že (písomná) zmluva o dielo neobsahovala určenie (trvania) lehoty na vykonanie diela, obsahovala len konečný dátum, dokedy mali byť uvedené sekundárne rozvody do prevádzky. Lehotu plnenia diela tak bolo možné určiť len porovnaním dátumu uzavretia zmluvy s konečným termínom odovzdania časti diela. Vzhľadom na faktické odovzdanie staveniska 29.07.2008 bol okresný súd názoru, že žalovaný mal časový priestor na realizáciu svojej povinnosti až do 10.09.2008. Okresný súd konštatoval, že do uvedeného termínu predmetná časť diela realizovaná nebola; z dokazovania nepochybne vyplynulo, že termín odovzdania diela bol po termíne 28.09.2008.
K príčinám nedodržania dohodnutého termínu do 10.09.2008 v rovine preukázaného zavinenia žalovaného okresný súd poukázal na rozporné tvrdenia účastníkov. K obrane žalovaného o komplikovanosti výkopových prác pre nedostatočné vytýčenie inžinierskych sietí okresný súd poukázal, že v dobe podpisu zmluvy o dielo žalovaný musel vychádzať zo skutočností, že inžinierske siete už boli vytýčené a dokonca začali výkopové práce. Napriek tomu žalovaný akceptoval termín realizácie diela do 10.09.2008. Z dokazovania mal okresný súd za preukázané, že výkopové práce začali žalovaným 18.08.2008, t.j. pred podpisom zmluvy o dielo konateľom žalovaného. Preto neobstála námietka, že až pri výkopových prácach bolo zistené, že inžinierske siete boli vytýčené nepresne, nesprávne, resp. neboli vytýčené vôbec. O tejto okolnosti musel mať žalovaný vedomosť už v čase, keď jeho konateľ zmluvu podpisoval (k 26.08.2008). K námietke hrubej vrstvy betónu na parkovisku, ktorá sťažila vykonávanie prác, okresný súd poukázal na postavenie žalovaného ako zhotoviteľa, teda ako na odborne spôsobilú osobu, ktorá mala zabezpečiť také plnenie svojich povinností podľa zmluvy o dielo, aby tieto prekážky prekonala a dodržala termín realizácie diela. Okresný súd konštatoval, že ohľadom týchto skutočností by bolo možné konštatovať aj zavinenie žalovaného, a to minimálne v rovine nedbanlivostného konania. Tieto okolnosti však neboli jedinou ani hlavnou príčinou omeškania. Podľa zmluvy o dielo sa žalovaný zaviazal realizovať dielo v rozsahu, za kvalitatívnych a technických podmienok určených zmluvou a dokumentáciou opravy, vypracovanou spoločnosťou TERMOKLIMA, s.r.o., Poprad. Dokumentáciu opravy zabezpečil žalobca ako objednávateľ diela (resp. vyšší dodávateľ alebo investor stavby); v tomto smere okresný súd poukázal na čl. IV. bod 4 zmluvy o dielo. Dokumentácia bola žalovanému odovzdaná 29.07.2008; žalovaný následne namietal, že pri realizácii diela zistil skutočnosti týkajúce sa projektovej dokumentácie, ktoré vyžadovali zmenu za účasti projektanta, v zmysle čl. VI. bod 3 zmluvy o dielo. O tom, že upozornenie žalovaného vo vzťahu k dokumentácii bolo vykonané, svedčil následný postup v realizácii diela a skutočnosť, že 10.09.2008 sa na stavbu dostavil projektant. Hoci zápis z kontrolného dňa 10.09.2008 okresnému súdu nebol predložený, o jeho uskutočnení svedčil doložený zápis z 23.09.2008. Okresný súd konštatoval, že až 10.09.2008 sa na stavbe riešili námietky žalovaného k projektovej dokumentácii. Zmeny dokumentácie (resp. zmeny vo vykonávaní diela oproti dokumentácii) sa týkali hĺbky uloženia pôvodného kolektora viac ako tri metre, ktorá okolnosť mohla byť zistená až po odkrytí kolektora, až po odkrytí zeminy bolo možné zistiť odlišnosť trasy podľa projektovej dokumentácie od skutočne realizovanej trasy pôvodného kolektora, až dodatočne bolo možné zistiť problematické napojenie rozvodov ústredného kúrenia pri základoch obytných domov, ktoré bolo dodatočne riešené projektantom realizáciou vonkajšej šachty. Uvedené okolnosti (zmeny) bolo možné žalovaným zistiť až po tom, ako začal reálne vykonávať dielo, pričom na ich riešenie bola potrebná účasť projektanta a ten na stavbu prišiel až 10.09.2008. Zo zápisu z 23.09.2008 vyplývalo, že až v tento deň bolo za účasti investora a projektanta rozhodnuté, akým spôsobom sa zistené nedostatky dokumentácie opravy budú riešiť. Uvedené malo vplyv na predĺženie realizácie diela. Projektant sa musel vyjadriť aj k otázke zmeny napojenia rozvodov na bytové domy. Z dokazovania vyplynulo, že projektant jednotlivé úpravy dokumentácie opravy realizoval až po termíne 23.09.2008, teda v dobe, keď žalovaný mal byť (oproti dojednaniu v zmluve o dielo) v omeškaní s plnením svojho záväzku. Keďže dokumentáciu opravy a s tým súvisiacu nevyhnutnú súčinnosť projektanta bol povinný zabezpečiť žalobca, ktorý sa dostal do omeškania, keď zabezpečil nevyhnutnú úpravu dokumentácie opravy so značným časovým omeškaním, až po termíne dokončenia čiastočného plnenia podľa zmluvy o dielo, teda po 10.09.2008, tak v dôsledku tohto omeškania žalobcu sa nemohol dostať podľa § 370 OBZ do omeškania žalovaný. Okresný súd poukázal i na rozhodnutie zúčastnených subjektov, vrátane žalobcu, na kontrolnom dni 23.09.2008 o posune termínov realizácie vetvy č. 2 a vetvy č. 1. Tlaková skúška na vetve č. 2 mala byť posunutá na 24.09.2008 a na vetve č. 1 do 26.09.2008, pričom zúčastnené osoby na kontrolnom dni 23.09.2008 tieto posunuté termíny tlakových skúšok označili za náhradné termíny sprevádzkovania opravy. Tým aj žalobca ako účastník tohto kontrolného dňa potvrdil, že na stavbe došlo k takým zmenám, ktoré si vyžiadali posun pôvodne dohodnutých tlakových skúšok, a teda celkového dokončenia tejto etapy
diela. Až ku dňu 23.09.2008 došlo k potrebným zmenám dokumentácie opravy; dosvedčujú to i zápisy zo stavebného denníka - po uvedenom termíne sa výrazne zintenzívnila činnosť na stavbe. Bez toho, aby bolo zrejmé, akým spôsobom sa má oprava zrealizovať, nebolo možné odporcom nasadiť viac pracovníkov a/alebo mechanizmov.
Okresný súd dospel k záveru, že základnou príčinou nedodržania zmluvného termínu nebolo porušenie povinnosti žalovaného, ale žalobcu, v neposkytnutí žalovanému súčinnosti nevyhnutnej na realizáciu diela, v dôsledku čoho došlo k posunutiu termínu, do ktorého bol žalovaný povinný splniť svoj zmluvný záväzok. Žalovaný záväzok splnil k 28.09.2008, t.j. ešte pred posunutým termínom realizácie diela 08.10.2008 (s posunom o 28 dní omeškania na strane žalobcu). Žalovaný sa tak (v rozhodnej dobe) nedostal do omeškania s plnením povinností, za ktoré omeškanie by žalobcovi vzniklo právo na žalovanú zmluvnú pokutu. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP, podľa výsledku konania.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (č.l. 325-341 spisu). S poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d), e) OSP namietol, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h) OSP), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ods. 1 písm. d) OSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca v odvolaní poukázal na dôvody podanej žaloby, zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa, vyjadril sa ku konštatovaniam a záverom o dôkaznej povinnosti preukazovania zavinenia žalovaného, k dátumu a forme uzavretia zmluvy o dielo, k odovzdaniu staveniska žalovanému, k vytýčeniu inžinierskych sietí a komplikáciám pri výkopových prácach a k dôvodom zamietnutia žaloby. Vytkol okresnému súdu, že nevenoval pozornosť dokazovaniu v otázke, kedy a akou formou bol žalobca upozornený zhotoviteľom na nedostatky, resp. vady v projektovej dokumentácii. Zistenia okresného súdu k otázkam relevantným pre závery, či žalovaný (ne)bol v rozhodnej dobe v omeškaní, nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu, a teda zistenému skutkovému stavu. Súd prvého stupňa podľa žalobcu posúdil takmer všetky sporné otázky v prospech žalobcu, pričom konštatoval aj preukázané zavinenie žalovaného pri omeškaní s termínom uvedenia sekundárnych rozvodov do prevádzky minimálne v rovine nedbanlivostného konania, kedy si žalovaný, ako odborne spôsobilá osoba, musel byť vedomý, že v prípade, ak na diele z jeho strany nebudú posilnené potrebné kapacity (pracovníci, mechanizmy), tak dôjde k porušeniu povinnosti dokončiť dielo do 10.09.2008. Napriek tomu však okresný súd žalobu zamietol s tým, že k omeškaniu žalovaného nedošlo, nakoľko bol v omeškaní v prvom rade žalobca, ktorý nezabezpečil opravu projektovej dokumentácie. Súd prvého stupňa podľa žalobcu nesprávne vychádzal z presvedčenia, že žalobca nezabezpečil včasnú účasť projektanta na stavenisku po tom, ako žalovaný namietol nedostatky dokumentácie. Uvedené skutkové zistenia žalobca označil za nesprávne, spôsobené nepresným vyhodnotením vykonaných dôkazov. K čl. VI. bod 6.3 prijal okresný súd nesprávne hodnotenie, že zmluva nestanovuje formu, ako mal na nedostatky v projektovej dokumentácie žalovaný, ako zhotoviteľ, žalobcu ako objednávateľa, upozorniť, keďže z prvej vety čl. VI. bod 6.5 zmluvy o dielo vyplývala povinnosť zhotoviteľa viesť odo dňa prevzatia miesta stavby o prácach, ktoré vykonáva stavebný denník, do ktorého sa zapisujú všetky skutočnosti dôležité pre plnenie zmluvy. Teda aj pre realizáciu upozornenia na nedostatky projektovej dokumentácie bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý modus operandy. Z doloženého stavebného denníka nevyplývajú k 10.09.2008, ani k neskoršiemu dátumu, akékoľvek upozornenia žalovaného na nedostatky projektovej dokumentácie, odôvodňujúce jeho omeškanie s plnením jeho zmluvných povinností. Žalobca uviedol, že žalovaný platne, t.j. v súlade s dohodnutou zmluvou a zvyklosťami, neupozornil žalobcu na nedostatky projektovej dokumentácie, čo logicky nemohlo spôsobiť omeškanie žalobcu so zabezpečením jej prípadnej opravy. Ak by okresný súd správne vyhodnotil vykonané dôkazy, nedospel by k názoru o posunutí termínu plnenia o 28 dní omeškania žalobcu, pretože podľa žalobcu z dokazovania vyplývalo, že k žiadnej oprave pôvodnej projektovej dokumentácie nikdy nedošlo. Zo samotného zápisu z kontrolného dňa z 23.09.2008 táto skutočnosť nevyplývala a žalobcovi nie je jasné, ako okresný súd dospel k záveru, že projektová dokumentácia musela byť kvôli svojim nedostatkom opravená. Zo zápisu vyplýva problematika opravy sekundárnych rozvodov, nie opravy projektovej dokumentácie. Počas vykonávania diela zo strany žalovaného boli za konzultácie projektanta iba navrhované určité technické riešenia, pričom projektová dokumentácia zostala zachovaná a nebola nikdy opravovaná ani nijakým spôsobom menená. Podľa
žalobcu neobstojí konštatovanie súdu, že žalovaný sa dozvedel od projektanta o tom, ako sa má dielo vykonávať až dňa 23.09.2008, pretože v tento deň boli technické riešenia, dohodnuté 10.09.2008, aj vykonané. Zistený skutkový stav je podľa žalobcu nedostatočný pre rozhodnutie vo veci samej. Hodnotením dôkazov iba v prospech žalovaného došlo k zvýhodneniu jedného z účastníkov konania na úkor druhého; tým bolo žalobcovi odopreté jedno zo základných práv na súdnu ochranu a inú právnu ochranu garantovaných čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. K žiadnej oprave projektovej dokumentácie nedošlo, realizovali sa len technické riešenia navrhnuté projektantom 10.09.2008, pričom sa naďalej postupovalo podľa pôvodnej projektovej dokumentácie odovzdanej žalovanému 29.07.2008. Tieto technické riešenia žalovaný splnil podľa návrhu, čo sa 23.09.2008 na kontrolnom dni skonštatovalo a akceptovalo. Žalobca vytkol okresnému súdu, že pri rozhodovaní vychádzal zo zápisu z 23.09.2008, pričom nevyžadoval od účastníkov konania aj predloženie zápisu z pracovného stretnutia z 10.09.2008, na ktorý vyslovene zápis z 23.09.2008 odkazoval, ako aj objasnenie skutočností uvádzaných v zápise z 23.09.2008, preto podľa žalobcu je prvostupňové konanie postihnuté vadou. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku „lakonicky konštatoval“, že zápis z kontrolného dňa z 10.09.2008 nebol súdu predložený, tak neuviedol prečo, či pre nečinnosť účastníkov konania, alebo „pre predčasné ukončenie dokazovania“. Žalobca bol názoru, že okresnému súdu nič nebránilo v prelomení zásady kontradiktórnosti konania tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, deklarovaná v § 1 OSP. V tomto smere žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2008, sp.zn. 5Cdo 170/2008. Za aplikácie rovnakého postupu mal okresný súd podľa žalobcu vykonať aj dôkaz výsluchom svedkyne J. W., zamestnankyne projektanta diela, spoločnosti TERMOKLIMA, s.r.o., ktorá sa osobne zúčastňovala realizovania diela na stavenisku. Žalobca vyjadril presvedčenie, že práve cez uvedené (nevykonané) dôkazy by žalobe bolo vyhovené.
Žalobca ďalej poukázal na ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz v prvostupňovom konaní neboli uplatnené. Uviedol, že pracovné stretnutie 10.09.2008 bolo iniciované žalobcom, ktorý na základe požiadavky žalovaného počas kontroly stavby 09.09.2008 zabezpečil projektantov zo spoločnosti TERMOKLIMA, s.r.o. (p. W., p. P.). Priebeh pracovného stretnutia je zrejmý z vyjadrenia p. W., zaslaného elektronickou poštou konateľke žalobcu 05.02.2013, ale predovšetkým z písomného zápisu z tohto stretnutia, ktorý vtedy p. W. vyhotovila a ktorého fotokópiu poskytla žalobcovi dňa 05.02.2013. Žalobca uviedol, že nemal tento zápis pred vyhlásením rozhodnutia a tak ho doteraz súdu nemohol predložiť. Zo zápisu z 10.09.2008 vyplýva jediný relevantný dôkaz, preukazujúci, kedy žalovaný naozaj vyslovil požiadavku účasti projektanta na stavenisku, t.j. 09.09.2008. Dovtedy nebola žalovaným namietaná žiadna vada projektovej dokumentácie alebo akýkoľvek iný problém, ktorý by mal spôsobiť omeškanie žalovaného s ukončením tejto časti diela v dohodnutom termíne. Zo zápisu vyplýva, že po odkrytí existujúceho kanála sekundárneho rozvodu bolo zistené, že trasa nie je identická s projektovou dokumentáciou. Po ohliadke 10.09.2008 však bolo zástupcami projektanta konštatované, že trasu rozvodu treba viesť podľa projektovej dokumentácie, tiež bola vyjadrená potreba dodržať hĺbky výkopov podľa pozdĺžnych profilov v projektovej dokumentácii (hĺbka existujúcich kanálov bola väčšia, ako sa uvažovalo v projektovej dokumentácii). Vzhľadom na navrhnuté technické riešenie podľa zápisu z pracovného stretnutia 10.09.2008 nebolo uvažované o zmene projektovej dokumentácie, zo strany projektanta iba došlo k návrhu určitých technických riešení, na základe ktorých realizácie sa pokračovalo dňom 10.09.2008 vo vykonávaní diela podľa pôvodnej projektovej dokumentácie. Žalobca uviedol, že uplatnený dôkaz nemohol predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, keďže ho mal k dispozícii až od 05.02.2013.
Žalobca vytkol okresnému súdu i procesnú vadu prvostupňového konania, ktorá podľa neho mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to, že na pojednávaní dňa 19.12.2012 vypočul Ing. J. K. ako zástupcu žalovaného, hoci Ing. K. už od 14.12.2012 nebol konateľom žalovaného. Okresný súd sa pritom v odôvodnení rozsudku „značne opieral aj o túto výpoveď“, pričom nepostupoval s poučením podľa § 126 OSP. Žalobca napokon v závere odvolania poukázal na vlastné tvrdenia, skutkové a právneho hodnotenie veci a závery, z ktorých konštatoval, že v prvostupňovom konaní bolo preukázané, že k omeškaniu uvedenia sekundárnych rozvodov do prevádzky došlo zavinením žalovaného, ktorý zo svojej pozície osoby povinnej vykonávať dielo s odbornou starostlivosťou, organizačne nezabezpečil kapacitne práce tak, aby splnil termín odovzdania diela podľa zmluvy o dielo. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 220 OSP zmenil tak, aby žalobe vyhovel.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v písomnom vyjadrení jeho právneho zástupcu (č.l. 379-385 spisu). Žalovaný oznámil zmenu právneho subjektu na jeho strane. Pre prípad, že by sa odvolací súd stotožnil s odvolacími dôvodmi žalobcu, uviedol dôvody, pre ktoré by mal odvolací súd potvrdiť vecnú správnosť rozsudku cez iné právne posúdenie veci, než z ktorého vychádzal okresný súd. Podrobne sa vyjadril ku všetkým odvolacím dôvodom žalobcu. Za správny považoval záver okresného súdu, že žalovaný nebol v omeškaní so splnením povinnosti zhotoviť dielo do 10.09.2008 z dôvodu času, po ktorý žalobca neodovzdal riadnu dokumentáciu, resp. neodstránil jej vadu. K výsluchu Ing. K. okresným súdom žalovaný poukázal, že napriek určitému rozdielu v poučení účastníka a poučení svedka, žalobca nenamietol obsah výpovede z hľadiska jej (ne)pravdivosti, preto nešlo o takú vadu procesného úkonu, pre ktorú by okresný súd nemohol tento dôkaz vyhodnotiť. Žalovaný za nesprávny považoval právny názor okresného súdu k námietke, že nedošlo k právnemu odovzdaniu miesta stavby, čo podľa žalovaného malo vplyv na povinnosť zhotoviť dielo v dohodnutých termínoch a tiež k námietke, že lehota na zhotovenie diela nezačala plynúť. V tomto smere žalovaný poukázal na viaceré právne názory a súdne rozhodnutia citované na strane 3-5 vyjadrenia (č.l. 381-383 spisu). Podľa žalovaného deň začiatku plynutia lehoty bol závislý odo dňa, kedy žalobca splní povinnosť odovzdať žalovanému miesto stavby podľa podmienok dohodnutých v čl. III. bod 3.2 veta prvá zmluvy o dielo; ide o podmienku, ktorá ak nastane, dňom jej splnenia sa stáva povinnosť zhotoviť dielo aj v ostávajúcej časti diela nepodmienená (mimo povinnosti vytýčiť inžinierske siete). Termín podľa čl. III. bod 3.1.2., t.j. deň 10.09.2008 podľa žalovaného predstavuje uloženie času, dokedy má žalovaný splniť povinnosť začať výstavbu diela, ak sa táto povinnosť stane nepodmienenou odovzdaním miesta stavby podľa podmienok v čl. III. bod 3.2 veta prvá zmluvy. Žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie žalovanej zmluvnej pokuty, pretože žalovaný neporušil povinnosť zhotoviť dielo v dohodnutom termíne, keď vznik povinnosti bol podmienený odovzdaním miesta stavby žalobcom podľa podmienok v čl. III. bod 3.2 veta prvá zmluvy o dielo, ktoré však žalobca nedodržal. Z hľadiska predmetu tohto súdneho sporu nebolo právne podstatné, že žalovaný vykonal dielo aj bez toho, aby mu začala plynúť lehota na vyhotovenie diela. Ak uzavretím zmluvy o dielo vznikla subjektívna povinnosť, bol okresný súd povinný aplikovať zmluvný záväzok, ktorý takúto povinnosť ukladá aj s podmienkami, ktoré obsahuje a vysloviť k nemu právne závery. Ak to v prípade podmienky v čl. III. bod 3.2 zmluvy o dielo okresný súd neurobil, vyslovil nesprávny právny názor. Z týchto odlišných právnych záverov vyplýva, že žalobcovi nevzniklo právo na zmluvnú pokutu. Žalobca miesto stavby neodovzdal žalovanému ani fakticky. Ak okresný súd vychádzal zo zápisov v stavebnom denníku, z nich vyplýva, že ani v jednom z nich nie je ako odovzdávajúci uvedený žalobca. Okresný súd neuviedol, z čoho vychádzal vo vzťahu k prekážkam pre vykonávanie diela, pri závere, že nešlo o také prekážky, ktoré by žalovanému bránili vo vykonávaní diela a mali vplyv na časť splnenia diela a zbavili ho zodpovednosti za omeškanie, pretože ich mohol zvýšeným úsilím, zvýšeným počtom pracovníkov a mechanizmov odstrániť. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca dňa 24.02.2014 doručil odvolaciemu súdu písomné vyjadrenie k podaniu právneho zástupcu žalovaného zo 07.11.2013.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1, 3 OSP, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.
V procesnej rovine k postupu v odvolacom konaní krajský súd primárne uvádza, že po zistení zániku pôvodného žalovaného, spoločnosti ENERGO CONTROLS, spol. s r.o., IČO: 00 693 294 dobrovoľným výmazom z obchodného registra od 02.07.2013, z dôvodu zlúčenia, bolo v odvolacom konaní ďalej na strane žalovaného konané s právnym nástupcom, obchodnou spoločnosťou AB Facility s.r.o., Krížkova 9, 811 04 Bratislava, IČO: 44 390 823. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 107 ods. 4 OSP (aplikovateľné pre odvolacie konanie cez ust. § 211 ods. 2 OSP), v zmysle ktorého, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Z obsahu podaného odvolania, ktorého rozsahom a dôvodmi bol odvolací súd pri prejednaní veci viazaný (§ 212 ods. 1 OSP), bolo zrejmé, že odvolacie dôvody žalobcu sa týkali tak procesnej ako i vecno-právnej roviny konania a rozhodovania okresného súdu v danej veci.
Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa ust. § 212 ods. 3 OSP, na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Základom rozhodnutia odvolacieho súdu o potvrdení napadnutého rozsudku okresného súdu bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť odvolacích dôvodov, t.j. dôvodov pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, čo vyústilo do jeho potvrdenia, za aplikácie ust. § 219 ods. 1 OSP. Okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov účastníkov v prvostupňovom konaní dostatočné dokazovanie, z neho správne zistil skutkový stav a rovnako správne vec i právne posúdil. Svoj postup v konaní, skutkové zistenia a aplikované právne normy, správne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd dostatočne zdôvodnil (§ 157 ods. 2 OSP), pričom sa podrobne a vyvážene venoval tak uplatnenému nároku žalobcu, ako aj obrane žalovaného. Logická, vecne správna argumentácia okresného súdu, za aplikácie právnych noriem citovaných a správne interpretovaných na zistený skutkový stav veci, vyústili do vecne správneho rozhodnutia, ktoré bolo odvolacím súdom potvrdené (§ 219 ods. 1 OSP), pričom za stotožnenia sa s dôvodmi rozhodnutia o zamietnutí žaloby, uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd podľa § 219 ods. 2 OSP primárne odkazuje na tieto dôvody.
Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a k jednotlivým relevantným odvolacím dôvodom uvádza odvolací súd nasledovné.
Vyššie uvedená viazanosť rozsahom a dôvodmi odvolania, podanými žalobcom v odvolacej lehote (§ 212 ods. 1, § 205 ods. 3 OSP), sa v zásade týka len tých argumentov žalobcu (tvrdení a dôkazov), ktoré mali väzbu na skutočnosti a dôkazy produkované v prvostupňovom konaní. Okresný súd účastníkov riadne poučil podľa ust. § 120 ods. 4 OSP, že pre daný typ sporového konania všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP (poučenie na č.l. 83 spisu v spojení s doručenkami na č.l. 82 spisu). Z odvolania žalobcu vyplývalo, že v ňom vyjadril i argumentáciu vo väzbe na novo tvrdené skutočnosti a novo označené a doložené dôkazy, ktoré neuvádzal v prvostupňovom konaní. Žalobca v tejto súvislosti poskytol tvrdenie o splnení podmienok podľa § 205a ods. 1 písm. d) OSP, podľa ktorého skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. K tomuto zákonnému ustanoveniu odvolací súd vo všeobecnej rovine uvádza, že účastník, ktorý si splní v priebehu prvostupňového konania svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1, 4 OSP), nemôže byť postihnutý (často účelovým) konaním protistrany, ktorá, či už vedome alebo opomenutím, až v odvolaní uvedie tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodovaciu činnosť súdu prvého stupňa. Preto ust. § 205a OSP vychádza z procesného systému tzv. neúplnej apelácie a taxatívne vymedzuje dôvody, len za splnenia ktorých odvolací súd môže prihliadať na nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa. Za vychádzania z dikcie ust. § 205a ods. 1 písm. d) OSP dospel odvolací súd k záveru, že uvedené zákonné ustanovenie sa nevzťahuje ani na jeden z novo označených dôkazných prostriedkov a nových tvrdení žalovaného.
Za novú argumentáciu žalobcu odvolací súd považoval predovšetkým tvrdenie, že 23.09.2008 boli technické riešenia dohodnuté 10.09.2008 žalovaným aj vykonané, že pracovné stretnutie 10.09.2008 bolo iniciované žalobcom, ktorý na základe požiadavky žalovaného, vyslovenej počas kontroly stavby 09.09.2008, zabezpečil účasť projektantov zo spoločnosti TERMO KLIMA, s.r.o. - p. W. a p. P., na stavenisku, že nezáujem a neodborná starostlivosť žalovaného pri vykonávaní diela bola potvrdená neúčasťou jeho zástupcu osobne na kontrolnom dni 23.09.2008, že ľahostajnosť žalovaného vyplýva aj z toho, že stavbyvedúci žalovaného, p. X. sa nezdržiaval na stavbe tak, ako by mal pri riadnom vykonávaní si povinnosti riadiť realizáciu prác, že zamestnanec žalobcu musel vždy p. X. telefonicky zháňať a žiadať ho, aby sa dostavil na stavenisko, že žalovaný počas 43 dní vykonávania diela neinformoval žalobcu o predpokladanom posune termínu plnenia, prvýkrát ho o určitých komplikáciách upovedomil až v predposledný deň obdobia, vyhradeného na vykonanie diela.
Návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne p. J. W. a na vykonanie dôkazu zápisom z kontrolného dňa 10.09.2008, doloženom až v odvolaní (č.l. 348-349 spisu), žalobca (ani žalovaný) v prvostupňovom konaní nepodal. Osobitne k doloženej emailovej komunikácii žalobcu z 05.02.2013 (až po doručení napadnutého rozsudku 23.01.2013) so svedkyňou J. W., odvolací súd uvádza, že i tento dôkaz objektívne mohol žalobca zabezpečiť (vyvolaním korešpondencie) už v prvostupňovom konaní a nepreukázal (len všeobecne tvrdil), že uvedený dôkaz bez svojej viny nemohol zabezpečiť už v prvostupňovom konaní (§ 205a ods. 1 písm. b) OSP). Prihliadaním na emailovú komunikáciu žalobcu s novo označenou svedkyňou by sa obchádzal princíp neúplnej apelácie i riadna svedecká výpoveď v zmysle § 122 a nasl. OSP. Ani okolnosť zmeny právneho zástupcu v odvolacom konaní spojenej s čiastočne rozšírenou argumentáciou, odlišným prístupom k zastupovaniu klienta advokátom v danom občianskom súdnom konaní, nezbavuje žalobcu ako účastníka občianskeho súdneho konania povinnosti preukázať splnenie niektorej zo zákonných podmienok podľa ust. § 205a ods. 1 OSP, aby odvolací súd mohol prihliadať na nové skutočnosti a nové dôkazy, ktoré netvorili predmet prvostupňového konania.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa nevidel priestor ani pre postup podľa § 120 ods. 1 veta tretia OSP, podľa ktorého súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V podmienkach súdenej veci ani odvolací súd nezistil výnimočnosť dôkaznej situácie, výnimočnosť posudzovanej veci, pre ktorú by mal prekročiť procesné návrhy účastníkov na vykonanie dôkazov. Podľa odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci súdom prvého stupňa bolo možné vychádzať z tých tvrdení a dôkazov, ktoré účastníci produkovali v prvostupňovom konaní. To, že výsledky dokazovania a ich zhodnotenie napokon vyústili do záveru okresného súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k uplatneným nárokom, bez ďalšieho neznamenajú vecnú nesprávnosť rozsudku z podaných odvolacích dôvodov. K tomu odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Osobitne k novým dôkazom, doloženým žalobcom až k podanému odvolaniu na č.l. 344-347 spisu, je potrebné tiež uviesť, že ide o záznam o emailovej korešpondencii, poskytnutý právnym zástupcom žalobcu, s dátumom 05.02.2013, medzi žalobcom a J. W., ako projektantkou spoločnosti TERMO KLIMA, s.r.o. V prvom rade odvolací súd pripomína, že žalobca návrh na vypočutie uvedenej osoby, či obsahom zápisu z 10.09.2008, v prvostupňovom konaní nepodal. Obsah emailovej korešpondencie tvorili otázky žalobcu a odpovede J. W., ktoré podľa žalobcu mali byť predmetom prvostupňového konania. Keďže emailovú komunikáciu vyvolal žalobca až v dobe po vydaní a doručení napadnutého rozsudku okresného súdu, vzhľadom na výsledok prvostupňového konania, podľa odvolacieho súdu nepreukázal naplnenie ust. § 205a ods. 1 OSP; predmetný dôkaz rovnako dobre mohol zabezpečiť i do skončenia dokazovania
na súde prvého stupňa. Žalobca netvrdil ani nepreukázal žiadne okolnosti pre záver, že predmetnú emailovú korešpondenciu nemohol bez svojej viny zabezpečiť už v prvostupňovom konaní. Treba uviesť, že v zásade musí ísť o dôkazy, ktoré existovali už v čase pôvodného konania. Dôvodom odvolania vo všeobecnosti tak môžu byť tak dôkazy, ktoré existovali už v čase vyhlásenia rozsudku napadnutého odvolaním, ako aj dôkazy, ktoré síce vznikli až neskôr, ale sú schopné spätne dokázať skutočnosti tvrdené pred vydaním rozhodnutia. V danom prípade však bolo relevantné, že o existencii možnej svedeckej výpovede J. W. a o existencii zápisu z 10.09.2008 žalobca vedel už v čase prvostupňového konania a tieto dôkazy mohol okresnému súdu navrhnúť. Pokiaľ ide o emailovú korešpondenciu, vyvolanú a zabezpečenú žalobcom až po dátume 05.02.2013, a podľa obsahu ktorá mala nahrádzať svedeckú výpoveď J. W., tak tento dôkaz rovnako nespĺňal tvrdenú podmienku podľa § 205a ods. 1 písm. d) OSP, keďže nešlo o dôkaz, ktorý by žalobca ako účastník daného občianskeho súdneho konania bez svojej viny nemohol označiť alebo zabezpečiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Naviac, pokiaľ obsahovo u emailovej korešpondencie ide len o iný spôsob zabezpečenia dôkazu výpoveďou svedkyne J. W., išlo by o obchádzanie ust. § 205a ods. 1 písm. c) OSP vo väzbe na § 120 ods. 4 OSP a okolnosti, že žalobca návrh na vypočutie tejto svedkyne v prvostupňovom konaní nepodal.
K námietke žalobcu o nesprávnom procesnom postupe okresného súdu pri dôkaze výsluchom Ing. J. K., odvolací súd zistil, že tento výsluch okresný súd vykonal na pojednávaní dňa 19.12.2012, pričom Ing. J. K. pred výsluchom poučil podľa ust. § 131 OSP (č.l. 248 spisu). Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, prístupného na internete pri mene konateľa spoločnosti ENERGO CONTROLS s.r.o. Žilina, Ing. J. K., je zrejmý zápis o vzniku funkcie 30.08.1995 so skončením funkcie 22.11.2012, pričom sa ďalej uvádza údaj zápisu konateľstva od 30.08.1995 až do 13.12.2012. Uvedenú okolnosť, že ku dňu výsluchu na pojednávaní 19.12.2012, Ing. J. K. už nezastával funkciu konateľa spoločnosti ENERGO CONTROLS s.r.o. Žilina, namietanú žalobcom v odvolaní, nespochybňoval ani žalovaný v písomnom vyjadrení jeho právneho zástupcu k odvolaniu žalobcu. V tomto smere k uvedenej okolnosti vyhodnocovanej v procesných súvislostiach teda nebolo potrebné k skutkovej rovine veci vykonať doplnenie dokazovania. Žalobca v odvolaní namietol nesprávny procesný postup okresného súdu pri vykonaní dôkazu výsluchom Ing. J. K., ak ho nepoučil ako svedka podľa § 126 OSP, ale poučil ho podľa ust. § 131 OSP a vypočul ho ako účastníka konania - resp. ako zástupcu účastníka konania. V tomto smere odvolací súd poukazuje na úpravu v § 125 OSP, podľa ktorého za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Pre výsluch svedka je stanovený spôsob vykonania dôkazu, a to v § 126 OSP. Z ust. § 126 ods. 1 OSP vyplýva, že svedok musí vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Z ust. § 126 ods. 2 OSP vyplýva, že svedka treba poučiť o význame svedeckej výpovede, o jeho právach a povinnostiach a o trestných následkoch krivej výpovede. Podľa § 126 ods. 3 OSP, predseda senátu alebo samosudca vyzve svedka, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu. Potom mu kladie otázky potrebné na doplnenie a vyjasnenie jeho výpovede. Otázky môžu dávať i členovia senátu a so súhlasom predsedu senátu alebo samosudcu i účastníci a znalci. Rovnako pre spôsob vykonania dôkazu výsluchom účastníka je daná úprava, a to v § 131 OSP. V zmysle § 131 ods. 1 OSP, ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť sa na výsluch; majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom musia byť poučení. Podľa ust. § 131 ods. 2 OSP, ustanovenie § 126 ods. 3 sa tu použije obdobne. Z citovanej právnej úpravy vyplýva podobnosť a príbuznosť spôsobu vykonania dôkazu predpísaného zákonnou úpravou tak u dôkazného prostriedku výsluchom svedka, ako aj u dôkazu výsluchom účastníka - a v tejto rovine jeho štatutárneho zástupcu. Je tu podobnosť v tom, že svedkovia musia a účastníci majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, odlišnosť je tu u výsluchu svedka v rámci poučenia svedka o význame svedeckej výpovede, jeho právach a povinnostiach a o trestných následkoch krivej výpovede. Pokiaľ ide o výsluch štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá je účastníkom konania, je zrejmé, že štatutárny orgán smie byť súdom v občianskom súdnom konaní vypočúvaný len ako účastník konania, nie ako svedok. Z časového hľadiska je rozhodné, či dotknutá osoba je štatutárnym orgánom právnickej osoby v čase výsluchu. Vzhľadom na jej vzťah k právnickej osobe (v čase výsluchu), nie je možné považovať výsluch takejto osoby za svedectvo.
V danom prípade okresný súd pri výsluchu Ing. J. K. nesprávne vychádzal z okolnosti jeho trvajúceho konateľstva k žalovanému, preto k jeho výsluchu pristúpil ako k výsluchu účastníka s postupom podľa § 131 OSP a nie podľa § 126 OSP. Odvolací súd však predmetnú vadu v procesnom postupe
okresného súdu posúdil v zmysle § 212 ods. 3 OSP tak, že v konečnom dôsledku nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v rovine nesprávneho hodnotenia dôkazov a zisťovania skutkového stavu. Podľa odvolacieho súdu výsluch Ing. J. K. nebol získaný nezákonne v absolútnom význame tohto pojmu, teda v danom prípade úplne mimo úpravy v OSP. Táto osoba bola poučená o tom, že má vypovedať pravdu a nič nezamlčovať a pokiaľ aj nebola poučená v zmysle § 126 ods. 2 OSP o význame svedeckej výpovede a o trestných následkoch krivej výpovede, neznižovalo to dôkaznú hodnotu predmetného dôkazného prostriedku tak, aby ho nebolo možné vyhodnotiť okresným súdom v rámci zhodnocovania celého vykonaného dokazovania vo veci. V danom prípade bolo prihliadané i na to, že odvolateľ nespochybnil vierohodnosť výpovede o okolnostiach, ktoré boli predmetom výpovede Ing. J. K., teda nebola spochybnená vierohodnosť, pravdivosť a z tohto hľadiska ani dôkazná sila tohto dôkazného prostriedku. Okresný súd pri vyhodnocovaní v napadnutom rozsudku predmetnému dôkaznému prostriedku priradil dôkaznú silu patriacu pre výpoveď účastníka, a teda vyhodnocoval ju tak, že zo strany Ing. J. K. nešlo pri jeho výpovedi o sankcionovanú povinnosť ako u svedka (alebo znalca) vypovedať pravdu a nič nezamlčovať pod trestnými následkami krivej výpovede. Už aj z tohto hľadiska nepriradil výpovedi Ing. J. K. okresný súd vyššiu dôkaznú silu, než ako patrila „len“ výpovedi účastníka a ani z tohto titulu nedošlo v rámci zhodnocovania vykonaného dôkazu (aj keď s určitou vadou pri jeho vykonaní) k nesprávnym skutkovým zisteniam a s následkom nesprávneho vecného rozhodnutia vo veci samej. Súčasne odvolací súd poukazuje na to, že predmetný dôkazný prostriedok bol len jedným z viacerých dôkazných prostriedkov, ktoré okresný súd vykonal, ktoré mal pri prejednaní a rozhodovaní veci k dispozícii a ktoré tak jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, v súlade s úpravou v § 132 OSP, zhodnocoval pri vyvodených skutkových a následne právnych záveroch pre rozhodnutie vo veci. Napokon odvolací súd dodáva, že ak Ing. J. K. v čase jeho výsluchu 19.12.2012 už vypovedal s vedomím, že nie je štatutárnym zástupcom právnickej osoby, ktorá bola účastníkom konania na žalovanej strane, tak i z hľadiska vierohodnosti jeho výpovede a priori nebol u neho daný predpoklad záujmu na výsledku sporu, ako by mohol byť predpokladaný u štatutárneho zástupcu.
Dôkaz výsluchom Ing. J. K. nemožno zo zisteného procesného postupu okresného súdu v prvostupňovom konaní považovať za získaný úplne nezákonne, pričom ak aj spôsob jeho vykonania nezodpovedal okolnosti zániku statusu štatutárneho zastúpenia v čase vykonania dôkazu, tak samotné poučenie Ing. J. K. podľa § 131 OSP a nie podľa § 126 OSP, neznamenalo vo svojom dôsledku nepoužiteľnosť dôkazu pri zisťovaní skutkového stavu. Aj keď takýto postup okresného súdu predstavuje tzv. inú vadu konania, a to pre zistené porušenie ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, a to tým, že osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok ku dňu 19.12.2012, bola vypočutá ako účastník konania, tak v konečnom dôsledku bolo relevantné, že zistená tzv. iná vada konania nemala vplyv na dostatočné a správne zistenie skutkového stavu z hľadiska celkového dokazovania, jeho vyhodnotenia v súlade s § 132 OSP, tiež za situácie, že odvolateľ pravdivosť okolnosti, o ktorých vypovedal Ing. J. K. nespochybnil, pričom bolo odvolacím súdom konštatované, že predmetný procesný postup okresného súdu nemal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (§ 212 ods. 3 OSP). Dôležité je, či zistená vada konania v procesnom postupe okresného súdu pri dokazovaní skutočne mala (a nielen mohla mať) za následok nesprávne vecné rozhodnutie prvostupňového súdu. Samotná skutočnosť, že tzv. iná vada konania existovala, poprípade mohla vyústiť do nesprávneho rozhodnutia súdu, sa nepovažuje za postačujúcu. Posúdenie vplyvu inej vady na nesprávne rozhodnutie vo veci pritom závisí na právnej úvahe konajúceho súdu v závislosti od okolností, podmienok konkrétneho prípadu. Práve okolnosti konkrétneho prípadu tak v dôkaznej a napokon aj v skutkovej rovine, boli zhodnocované i odvolacím súdom pri závere, že namietaný postup okresného súdu v prvostupňovom konaní v konečnom dôsledku nemal za následok nesprávne skutkové zistenia a nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že okresný súd hodnotil dôkazy vykonané vo veci iba v prospech žalovaného, čím zvýhodnil len jedného z účastníkov konania na úkor druhého a žalobcovi tak malo byť odopreté jedno zo základných práv na súdnu ochranu garantovanú v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, tak odvolací súd uvádza, že nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu. Vo všeobecnej rovine dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska
pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama o sebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 OSP. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 OSP (viď R 42/1993) (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011, sp.zn. 3Cdo 204/2009).
Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov súdov, teda v zmysle § 132 OSP. K tomu odvolací súd tiež uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03) (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp.zn. 5Cdo 218/2010).
K námietke žalobcu, že v rámci dojednania v čl. VI. o spolupôsobení zmluvných strán mal žalovaný povinnosť pri zistení nedostatkov v dokumentácii opravy upozorniť na ne zápisom do stavebného denníka, tak odvolací súd uvádza, že zo zmluvy o dielo ani dotknutých článkov VI. bod 6.3, bod 6.5 zmluvy o dielo takáto výslovná povinnosť žalovanému nevyplynula. Žalovaný ako zhotoviteľ len bol povinný viesť odo dňa prevzatia miesta stavby o prácach, ktoré vykonáva, stavebný denník, do ktorého sa zapisujú všetky skutočnosti dôležité pre plnenie zmluvy. V danom prípade považoval za dôvodné odvolací súd upriamiť pozornosť i na čl. X. zmluvy o dielo o iných ujednaniach, kde v bode 10.10 práve pri vynútených odchýlkach od dokumentácie opravy bola dohodnutá povinnosť zhotoviteľa vopred prerokovať vynútené odchýlky s objednávateľom. Vo väzbe na čl. VI. bod 6.3 až 6.5 teda odvolací súd prijal zhodne záver okresného súdu, pokiaľ nepovažoval za právne významnú absenciu zápisu upozornenia vo vzťahu k dokumentácii opravy v stavebnom denníku. Z úpravy Stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ust. § 46d ods. 1 vyplýva, že stavebný denník je dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku; zaznamenávajú sa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku. Do stavebného denníka sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach, o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a autorského dozoru a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby. Ani z uvedenej právnej úpravy vo väzbe na znenie zmluvy o dielo však nie je možné vyvodiť, že pri absencii upozornenia žalovaného ako zhotoviteľa v stavebnom denníku vo vzťahu k odchýlkam, ktoré boli zistené pri reálnom vykonávaní diela oproti projektovej dokumentácii, tu nebola daná povinnosť žalobcu ako objednávateľa poskytnúť spolupôsobenie k prerokovaniu možných vynútených odchýliek od dokumentácie opravy s projektantom.
Samotná absencia písomného upozornenia žalovaného voči žalobcovi o potrebe prítomnosti projektanta na mieste samom pri zistení odchýlneho stavu stavby oproti projektovej dokumentácii, zápisom v stavebnom denníku, ako namietol žalobca v odvolaní cez čl. VI. bod 6.3 a 6.5 zmluvy o dielo, neznamenala, že žalobca nemal ako objednávateľ povinnosť poskytnúť v tomto smere žalovanému ako zhotoviteľovi potrebnú súčinnosť; odvolací súd poukazuje v tomto smere i na čl. X bod 10.10 zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva prerokovanie odchýlok od dokumentácie opravy, teda opäť bez výslovnej zmluvnej úpravy písomnej formy takéhoto upozornenia či prerokovania. Okresný súd teda dôvodne konštatoval, že zmluva o dielo priamo nestanovila formu, akou mal na nedostatky dokumentácie žalovaný (zhotoviteľ) žalobcu (objednávateľa) upozorniť, a tiež to, že k tomuto upozorneniu došlo. Ak
bola súčinnosť žalobcom poskytnutá až 10.09.2008, kedy sa projektant dostavil na stavbu, tak žalovaný reálne nemohol dodržať termín splnenia dojednaný v zmluve o dielo k tejto časti diela, do 10.09.2008. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalovaný o súčinnosť projektanta požiadal až 09.09.2008, bolo nové a nevyplývalo z vykonaného dokazovania v prvostupňovom konaní. Okresný súd sa dostatočne zaoberal časovými súvislosťami, ako vyplynuli z vykonaného dokazovania a dôvodne vyvodil, že až po 10.09.2008 sa na stavbe riešili námietky žalovaného ako zhotoviteľa k nedostatkom, odchýlkam stavby oproti projektovej dokumentácii. Išlo o odchýlky zisteného stavu stavby oproti predpokladom v projektovej dokumentácii (napr. trasa kolektora, hĺbka uloženia potrubia, napojenie na bytový dom). Aj keby v konečnom dôsledku nešlo o vadu projektovej dokumentácie, vyžadujúcu jej opravu, neznamená to neexistenciu odchýlok reálneho stavu stavby oproti projektovej dokumentácii, ktoré vyžadovali súčinnosť projektanta - s jeho návrhom technického riešenia úprav vo vykonaní diela tak, aby zhotovené dielo napokon zodpovedalo projektovej dokumentácii. Aj žalobca v odvolaní uviedol, že „k žiadnej oprave projektovej dokumentácie nedošlo, realizovali sa len technické riešenia navrhnuté projektantom 10.09.2008“. Okresný súd správne prijal záver o neunesení dôkazného bremena na strane žalobcu vo vzťahu k preukázanému zavineniu na strane žalovaného ako zhotoviteľa za nedodržanie dojednaného času plnenia do 10.09.2008; odvolací súd súhlasil, že pre tento záver bol relevantný a postačoval hlavný dôvod omeškania žalovaného, ktorý nespočíval na jeho strane v rovine preukázaného zavinenia. Ak nebolo možné z vykonaného dokazovania prijať záver o (preukázateľne zavinenom) omeškaní žalovaného s plnením zmluvnej povinnosti splniť predmetnú časť diela do 10.09.2008, potom bol vecne správny záver okresného súdu, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku na žalovanú zmluvnú pokutu.
Pre úplnosť sa odvolací súd vyjadruje i k argumentácii žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v rovine poukazovaného (nesprávneho) právneho posúdenia otázky začatia plynutia lehoty na plnenie. Podľa odvolacieho súdu, ak žalovaný pristúpil na zhotovenie diela na základe ústnej zmluvy o dielo, ktorá predchádzala podpísaniu písomnej zmluvy o dielo z 26.08.2008, potom nemôže spravodlivo a opodstatnene žiadať (spätne) posudzovanie plynutia lehoty na plnenie až od zápisničného odovzdania staveniska, na ktorom podľa výsledkov dokazovania už začal s vykonávaním diela. Aj prípadná (dodatočne) spísaná zápisnica by mala za týchto okolností len deklaratórny charakter, bez vplyvu na začiatok behu lehoty na plnenie. Pre posúdenie omeškania žalovaného bolo relevantné dojednanie v čl. III. bod 3.1.2, v ktorom sa žalovaný ako zhotoviteľ už v čase, kedy reálne vykonával dielo na fakticky odovzdanom stavenisku, s dotvrdením zápisom v stavebnom denníku (list č. 0019641, list č. 291402 - vedenom popri hlavnom denníku), sám zaviazal vykonať dielo v časti - uvedenie sekundárnych rozvodov do prevádzky do 10.09.2008. Preto ho uvedená lehota v zmysle zmluvy o dielo zaväzovala a nebol opodstatnený argument žalovaného, že lehota na plnenie v tejto časti diela žalovanému de iure ani nezačala plynúť pre absenciu zápisničného odovzdania staveniska.
Rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žaloby sa opieralo o tvrdenia a dôkazy produkované účastníkmi v prvostupňovom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
Z vyššie uvedeného bolo dôvodné napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne rozhodnutie tak vo výroku vo veci samej, o zamietnutí žaloby, ako aj v závislom výroku o trovách prvostupňového konania, ktorý odvolaním ani nebol z konkrétnych dôvodov vecne napadnutý.
K precizovaniu dôvodov potvrdzujúceho rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, 8 OSP. Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní mal úspech žalovaný, ktorý uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania v podaní zo 07.11.2013 a 28.03.2014. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania tvorí náhrada za 2 vykonané úkony právnej služby vo výške podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov, a to za písomné vyjadrenie zo 07.11.2013 k odvolaniu žalobcu á 287,14 Eur + 1 x režijný paušál 7,81 Eur (= 294,95 Eur) + 20 % DPH 58,99 Eur = spolu 353,94 Eur a za účasť na verejnom vyhlásení rozsudku na Krajskom súde v Žiline dňa 27.03.2014 á 143,57 Eur + 1 x režijný paušál 8,04 Eur (= 151,61 Eur) + 20 % DPH 30,32 Eur = 181,93 Eur; za cestovné 27.03.2014 z Čadce do Žiliny a späť, 31 km x 2 = 62 km x 1,83 Eur = 11,35 Eur náhrada za používanie osobného motorového vozidla SUZUKI SX4 Ev. č. CA 552 BF, s doloženou spotrebou PHM 6,30 Eur, spolu cestovné 17,65 Eur + náhrada za stratu času 3 polhodiny x 13,40 Eur = 40,20 Eur + 20 % DPH z (17,65 + 40,20 =) 57,85 Eur = 11,57 Eur; celkom priznaná náhrada trov odvolacieho konania tvorí 605,29 Eur. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania zaplatí žalobca v zmysle § 149 ods. 1 OSP na účet právneho zástupcu žalovaného, a to v obvyklej paričnej lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.