Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-41P/176/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O., ul. P. XX, toho času bytom u navrhovateľky Q. U., bytom O., P. XX, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťaťa rodičov: nebohej matky G.. G. F. rod. U., nar. X.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX a otca G.. Q. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O., ul. P. XX, zastúpeného Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, na návrh starej matky Q. U., nar. XX.X.XXXX, v konaní o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Z v e r u j e maloletého P. F., nar. XX.X.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky

- starej matky Q. U., nar. XX.X.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných veciach, pričom veci závažného charakteru podliehajú schváleniu súdu.

Otec je p o v i n n ý počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna prispievať na výživu mal. P. F., nar. XX.X.XXXX, výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky Q. U..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

O náhrade trov štátu súd r o z h o d n e osobitným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľka, ktorá je starou matkou maloletého P. F., nar. XX.X.XXXX, návrhom zo dňa XX.X.XXXX žiadala zveriť maloletého P. do jej náhradnej osobnej starostlivosti.

Návrh na zverenie maloletého zdôvodnila tým, že mal. P. žije od XX.XX.XXXX v jej domácnosti a odvtedy sa o maloletého sama stará. Je starou matkou maloletého P. z matkinej strany, nebohej G. F., ktorá zomrela XX.X. XXXX. Otcom mal. P. je G.. Q. F., ktorý toho času žije v 1-izbovom byte na ulici P. XX v O. so svojou priateľkou, jej mal. synom C. a ich spoločnou dcérou P., nar. X.XX.XXXX. Otec vykonával riadnu starostlivosť o maloletého syna do októbra 2011, kedy spoločne s maloletým prišli ku nej domov a otec maloletého ju prosil o to, aby mal. P. mohol ostať u nej bývať. Súhlasila s tým a tak je to doteraz. O zverenie maloletého P. do jej osobnej starostlivosti žiadala už predtým v roku 2006, keďže aj vtedy žil maloletý P. po smrti svojej matky u nej a o P. sa riadne starala, na čom sa aj s otcom dieťaťa dohodli. V tom čase sa otec vyjadril , že nie je schopný sa o maloletého P. postarať. Okresný súd Košice II dňa 2.10.2007 rozsudkom č.k. -87 jej návrhu vyhovel a zveril maloletého P. do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Otec maloletého sa však voči rozsudku odvolal a Krajský súd v Košiciach dňa 23.5.2008 č.k. -137 rozhodol o zamietnutí jej návrhu a zveril maloletého

do osobnej starostlivosti otca a upravil styk starej matky s maloletým každý týždeň od štvrtka do pondelka. Otec maloletého jej však tento styk s maloletým neumožňoval a až po čase sa dohodli na tom, že sa bude s vnukom stretávať každý druhý víkend v mesiaci a počas prázdnin. Od 22.10.2011 žije na žiadosť otca mal. P. opäť v jej domácnosti a o P. sa navrhovateľka riadne stará. Do marca 2012 otec na výživu mal. P. neprispieval, od marca do decembra 2012 jej prispieval sumou 50 eur mesačne a od januára 2013 do mája 2013 sumou 100 eur mesačne. Od júna 2013 prispieva na výživu maloletého syna 50 eur mesačne, čo však považuje navrhovateľka za neadekvátnu čiastku v súvislosti s vekom a potrebami maloletého. Otec maloletého taktiež poberá sirotské a rodinné prídavky aj napriek tomu, že o vnuka sa sama stará. Navrhovateľka je momentálne na dôchodku, poberá starobný dôchodok vo výške 403 eur a brigádnicky si privyrába upratovaním vchodu, v ktorom býva, z čoho dosahuje príjem vo výške 42 eur mesačne.

Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. -6 zo dňa 18.10.2013 ustanovil mal. P. F., nar. XX.X.XXXX, za opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom otca mal. dieťaťa i samotného maloletého, výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka je starou matkou mal. P. F., nar. XX.X.XXXX, po matkinej strane nebohej G.. G. F., zomrelej XX.X.XXXX. Od 24. mája 2002 je poberateľkou starobného dôchodku. Starobný dôchodok poberá v sume XXX,XX eur mesačne. Menovanej sa z dôchodku nevykonávajú zrážky.

Otec maloletého G.. Q. F., nar. X.X.XXXX, poberá invalidný dôchodok od 5.júla XXXX, toho času v sume XXX,XX eur, vdovecký dôchodok od XX.júla XXXX, toho času v sume XXX,XX eur mesačne a sirotský dôchodok od XX. júla XXXX, toho času v sume XXX,XX eur mesačne. Okrem toho otec maloletého poberá prídavok na dieťa od X.X.XXXX do doby trvania podmienok, aktuálne mesačne v sume XX,XX eur mesačne.

Navrhovateľka na pojednávaniach zotrvala na podanom návrhu a žiadala zveriť mal. P. do svojej osobnej starostlivosti. Uviedla, že prvýkrát prišiel ku nej P. XX.XX.XXXX, kedy ho ku nej doniesol samotný otec dieťaťa s tým, že P. chce byť u nej. Prvý polrok, kedy bol P. u nej, zať jej na vnuka nedal ani korunu a v tom čase poberala dôchodok niečo vyše XXX eur. Návrh na zverenie maloletého P. do osobnej starostlivosti a určenie výživného zo strany otca teraz podala z toho dôvodu, že z dôchodku, ktorý poberá, keď poplatí účty, ostane jej XXX-XXX eur, z ktorých peňazí musí žiť. A keď to povedala zaťovi, tak jej povedal: „Preto toľko platíte, lebo máte veľký byt“. Je pravda, má 3-izbový byt, ale chce, aby ten byt zostal P.. Po polroku otec začal prispievať na P. po XX eur. Oblečenie P. veľmi nekupoval, ale keď ho poprosila, tak mu napr. minulý rok kúpil teplé nohavice a vetrovku. Inač oblečenie mu otec nekupuje žiadne. Aj mu poslala bloček s vnukom, čo pokúpila, ale peniaze jej za to nedal. Vnuk potreboval aj nové okuliare a podarilo sa jej zabezpečiť nové okuliare za 50 eur. Za celý čas, čo je vnuk u nej, sa otec neopýtal, čo syn potrebuje. A keď sa ho opýtala, prečo synovi neprispeje, tak jej povedal „Keď je u Vás a vy sa o neho staráte, prečo pýtate?“ Vnukovi musela kúpiť i teplé topánky, mikinu, ponožky, spodné prádlo a to od otca peniaze už ani nepýtala. P. chcel ísť na výlet, ale za výlet trebalo zaplatiť XX eur, i pýtal od otca, tak mu otec povedal, či si nevie požičať od rodiny. A tak zašla za susedou, požičala si od nej XX eur na výlet zo školy, lebo to musel mať vyplatené. Ale otec nakoniec tie peniaze na výlet priniesol. Pokiaľ sa jedná o to, prečo bol vnuk na psychiatri, uviedla, že jej zať si neuvedomuje, že je schizofrenik, aj nebohá dcéra bola schizofrenička. P. obvodnej lekárke P.. E. doniesla správu z nemocnice od psychiatričky P.. Y.. A keď bol P. na psychiatrii v nemocnici, povedala zaťovi, aby šiel za P.. Y. a tá mu vysvetlí dôvody. Teraz naposledy, keď bol P. v nemocnici, bolo to preto, že počul hlasy, bol nepokojný, nevedel si nájsť miesto, musela s ním ísť k lekárovi a tak išiel na pozorovanie do nemocnice, aby mu mohli nasadiť lieky. Ide tu o to, že je potrebné nasadiť P. lieky preto, že to potrebuje a nie preto, či sa to otcovi páči. I doktorka povedala, že na XX % to P. mohol zdediť po rodičoch. Tá P. diagnóza je pravdepodobne schizofrénia, nie je to ešte dokázané. Navrhovateľka ďalej uviedla, že ona na psychiatrii liečená nebola, nemá duševnú chorobu. Len pred XX rokmi, keď bola v menopauze, mala krátkodobú depresiu a odvtedy problémy nemá. Občas si zájde po D., ktorý ju ukľudní a jej ambulantným lekárom psychiatrom je P.. P..

Otec maloletého G.. Q. F. v rámci svojej účastníckej výpovede uviedol, že býva v 1-izbovom byte aj s kuchyňou so svojou priateľkou, predtým aj s jej synom, ďalej s ich spoločnou dcérou. Spočiatku u nich býval aj P.. So zverením P. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky nesúhlasí. Zároveň si myslí, že syn s nim ani nechce bývať. Veľmi málo syn k nemu chodí na návštevy a keď príde, aj to nakrátko. Niekedy nepríde ani za 2 týždne a keď príde, tak sa ponáhľa, že nemá tam čo robiť. Maximálne príde na pol až trištvrte hodiny. Podľa názoru otca nie je v záujme mal. P., aby chodil na psychiatrické pobyty do nemocnice. Prvý pobyt bol v nemocnici XX.X.XXXX, nevie sa k tomu bližšie vyjadriť, ale si myslí, že svokra mala také problémy, že P. s ňou nekomunikoval alebo sa možno svokra bála toho, že sa P. ku nemu vráti alebo niečo také. Za synom bol v nemocnici na návšteve a syn mu tak ľútostivo povedal, že „aby som sa nehneval, že zostane bývať u navrhovateľky“. Na otázku súdu, keď bol syn dvakrát hospitalizovaný na psychiatrii, či sa bol opýtať lekára, čo je dôvodom hospitalizácie, otec uviedol, že „nepovažoval som to za potrebné sa ísť opýtať. Bol som za P.. Y., tá ma chcela vidieť, tak som za ňou bol a tá mi povedala, aby som sa s navrhovateľkou dohodol, ale ja sa žiaľ s navrhovateľkou dohodnúť neviem“.

Právna zástupkyňa otca žiadala, aby súd preveril dôvody, prečo bol maloletý P. hospitalizovaný na psychiatrickej klinike. Podľa nej navrhovateľka má podozrenie, že už tým, že matka maloletého bola psychiatricky liečená, zať je psychiatricky liečený, automaticky aj mal. P.. Zo strany otca má informácie, že s P. sa rozprával a problém spočíva v tom, že navrhovateľka sa s otcom dieťaťa nevedia dohodnúť a P. nemôže byť jednoducho u otca v byte, pretože tam nie sú vytvorené podmienky. A mal taký vnútorný pocit viny, že otca opúšťa. A pokiaľ netrpí nejakou schizofréniou, čo je závažná choroba, tak toto je P. problém. A poukázala na to, že je potrebné pozerať do budúcna maloletého, pretože pokiaľ tie hospitalizácie nie sú odôvodnené, bude mať P. problémy s nájdením si zamestnania. A poukázala, že doteraz nevideli diagnózu, na ktorú P. trpí. P.. H. hovorila, že má poruchy správania, je schizoidný a potom následne aj drzý v škole, že je autistický. A buď sú tí lekári neschopní, ale je tu nejaký iný problém u P.. Otcovi vadí len to, že nechce, aby bol syn vedený ako psychiatrický pacient, nakoľko je to prekážka do budúcna. A pokiaľ je P. chorý, tak je treba, aby bol liečený. Je pravda, že schizofrénia je diagnóza vážna, dedičná, ale u tej prvej generácie sa ešte nemusí prejaviť automaticky a nemusí sa ani v druhej, tretej.

Z lekárskej správy pedopsychiatričky P.. H. S. zo dňa X.XX.XXXX vyplynulo, že maloletý bol prepustený z psychiatrickej kliniky a píše mu lieky. W. k nej prišla po dlhom čase (chodila k P.. Y.), babka udáva, že chlapec od XX.XX.XXXX žije u nej, za celé obdobie otec zanedbáva finančný príspevok na dieťa- on je poberateľom sirotského dôchodku aj detských prídavkov, stará matka je na starobnom dôchodku, nevie dieťaťu poskytnúť primerané sociálne zabezpečenie (otec sporadicky prispeje malou sumou). Uviedla, že toho času bude zasadať okresný súd, aby určil zverenie dieťaťa do starostlivosti starej matky. V minulosti opakovane už podávali lekárske nálezy, ktoré odporúčajú takéto zverenie - podmienky u otca sú značne nevyhovujúce (otec aj jeho partnerka sú dlhodobo psychiatricky liečení pre závažnú psych. dg, rodina žije v malom byte, sociálny status je nízky, v rodine sú okrem P. ešte dve deti. Odporúča, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti starej matky.

Z lekárskej správy psychiatra P.. P. P. zo dňa XX.X.XXXX, vyplynulo, že navrhovateľka Q. U., nar. XX.X.XXXX, je vedená na tunajšej psychiatrickej ambulancii od júla XXXX pre úzkostné a depresívne stavy. Užívala lieky proti úzkosti, v minulosti opakovane užívala lieky proti depresii. V priebehu roka 2013 už neužívala lieky proti depresii, už len sporadicky liek proti úzkosti (bromazepam). Psychiatrické kontrolné vyšetrenia realizované sporadicky, stav je uspokojivo stabilizovaný. Z psychiatrického hľadiska neboli, a ani aktuálne nie sú, prítomné také prejavy psychickej poruchy, ktoré by akokoľvek negatívne ovplyvnili jej schopnosť starostlivosti o maloletého vnuka.

Z lekárskej správy Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo dňa 7.1.2014 a 4.3.2014 vyplynulo, že maloletý P. F., nar. XX.X.XXXX, bol na psychiatrickom oddelení hospitalizovaný od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy bol prepustený do ambulantnej starostlivosti. Maloletý bol na hospitalizáciu poukázaný detskou ambulantnou psychiatričkou. Maloletý bol zverený do striedavej starostlivosti starej matky a biologického otca, pričom dohoda zo dňa XX.XX.XXXX znela , že bude prevažne v trvalej starostlivosti starej matky.

Z výpovede svedkyne P.. O. Y., vyplynulo, že P. je jej pacientom, odkedy bol prvýkrát hospitalizovaný na detskom psychiatrickom oddelení na H. ulici pri II. psychiatrickej klinike. Pracuje ako detský psychiater

a v tom čase pracovala na II. psychiatrickej klinike. P. bol hospitalizovaný v máji 2012 a po tom čo bol prepustený, chodil pravidelne asi v intervale jedného mesiaca na ambulančné pedopsychiatrické vyšetrenie a bolo to vždy v sprievode starej matky. Maloletý bol prijatý s diagnózou zmiešaná porucha správania a emócií v detskom veku a vyžadovalo to liečbu a ambulantné vedenie. Je to diagnóza, kedy sa v detstve vyskytnú určité problémy, čo sa týka správania, emocionálnych stavov a vyžadovalo to, aby maloletý užíval psychofarmatiká. Jeho zdravotný stav si vyžadoval pravidelné kontroly, čo stará matka aj dodržiavala a so starou matkou bola a je veľmi dobrá spolupráca. Stav bol u maloletého stabilizovaný, niektoré lieky pomocné na úzkosť mu vynechali a taký vážnejší stav, ktorý vyžadoval hospitalizáciu, ako už bolo spomenuté, bolo v čase od 30.10.2013 do 14.11.2013 a tu sa už jednalo o vážnejšiu diagnózu a podľa symptómov, kedy ho videla na ambulancii, nejednalo sa o bežnú poruchu správania v detstve, ale o akútnu psychotickú poruchu z okruhu schizofrénie. Bol to taký stav, kedy maloletý bol bezradný, nevyznal sa sám v sebe, dokonca produkoval také veci, že mal vidiny v smere akustických halucinácií, celkovo bol ladený, čomu psychiatri hovoria, že má bludovú náladu, čiže je to typický obraz, ktorý sa zvykne objaviť u mladistvých, „my hneď nedávame diagnózu schizofrénia, pretože keď to bola prvá ataka, vtedy dávame diagnózu akútna psychotická porucha so schizofrénnymi príznakmi. Svedkyňa ďalej uviedla, že už pred príjmom maloletého stará matka s ňou opakovane telefonicky konzultovala a dohodli sa na tom, že chlapec ku nej musí prísť do ambulancie a vtedy rozhodla , že je nutná tá hospitalizácia. Maloletého P. svedkyňa pozná aj zo zdravotnej dokumentácie, v rodine - jeho biologickí rodičia trpia endogénnou psychickou chorobou vo smere schizofrénie. Obidvaja rodičia trpeli schizofréniou podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie a podľa odbornej literatúry, keďže je to veľká záťaž zo strany biologických rodičov (tak u otca ako i u matky), je riziko ochorenia schizofrénie teda endogénneho psychického ochorenia až 46 % z okruhu schizofrénie. A to, že sa u chlapca objavila tá prvotná psychotická porucha, podľa odborných poznatkov a zdravotnej dokumentácie je veľká pravdepodobnosť, že veľký podiel tu zohráva záťaž zo strany biologických rodičov. Otec sa bol u nej informovať o zdravotnom stave mal. P., a to pri druhej hospitalizácii (október, november 2013), a to na základe toho, že dostal echo od starej matky. Čo sa týka súčasného psychického stavu maloletého, mal. P. užíva antipsychotiká, ktoré zabránia tomu, aby sa zabránilo ďalšiemu relapsu alebo recidíve psychotickej ataky. Jej povinnosťou bolo, keď sa objavila tá prvá ataka, uviesť ako akútnu psychotická porucha. Po šiestich mesiacoch sa stav prehodnotí a dá sa s veľkou pravdepodobnosťou diagnóza, že sa jedná o paranoidnú schizofréniu. Naďalej spolupráca so starou matkou je veľmi dobrá, konzultuje s ňou, dokonca doťahujú niektoré veci. Navrhla maloletému neurologické vyšetrenie, endokrinologické vyšetrenie, aby sa vylúčili aj iné možnosti príčin ochorenia. Pravdepodobnosť skoro 50 % tu je a žiaľ veľmi vysoká. Podľa názoru svedkyne, keďže v súčasnosti mal. užíva pomerne vysoké dávky antipsychotík a je to veľmi citlivý chlapec, ktorý veľmi ťažko znáša skúšanie pred polročným vysvedčením a veľmi úzkostlivo to prežíva, má za to, že ak to nie je nutné, aby jeho psychický stav bol kompenzovaný, nemal by byť maloletý vystavený tejto záťaži (účasti na pojednávaní). Na otázku právnej zástupkyne otca, aké konkrétne antipsychotiká maloletý berie a aké sú vedľajšie účinky, svedkyňa udáva: Maloletý užíva to, čo bolo nastavené na klinike , teda užíva Olanzapin 5 mg v dennej dávke 10 mg, čo je terapeutická dávka pre tú diagnózu, ktorá bola stanovená a vzhľadom na to, že sa u maloletého objavili úzkostné stavy v súvislosti so školou, užíva maloletý ešte anidepresívum a to Sertralin v dennej dávke 50 mg a užíva ešte pomocné Oxazepam v minimálnej dávke vzhľadom na to, že úzkostný stav ustúpil. Čo sa týka nežiaducich účinkov, tieto má každý liek. U antipsychotika nežiadúcim účinkom je to, že dieťa alebo dospelý človek priberá na hmotnosti, čo sa však sleduje v tomto smere, sú nariadené vyšetrenia biochémie. Čo sa týka strachu, maloletý sa vyjadril, že má strach, že to skúšanie nezvládne, či obstojí a i v tomto smere ju stará matka informovala, že preberá s vnukom okruh učiva, učí sa s ním, je pripravený na skúšanie, ale stalo sa i to, že párkrát nebol schopný ísť na tie skúšania, písomky, preto sa maloletému nastavili tie lieky -antidepresíva. Úzkosť je normálna fyziologická vec, ktorú prežíva každý zdravý človek, lenže u P. stále musíme maž na zreteli, že ide o pacienta, ktorý má podozrenie na schizofrénne ochorenie, je krytý antipsychotikami, užíva ten Olanzapín (to je ten hlavný liek) a úzkosť sa prejavila u maloletého aj pri príjme v novembri 2013, ale to už bola závažnejšia úzkosť a tu by sa dal dokumentovať rozdiel medzi úzkosťou u zdravých detí a tou, ktorá sa objavila u P. pri príjme (tá už bola psychotická, bola tam bludová nálada, bol úzkostlivý, bezradný, nevyznal sa sám v sebe). Na otázku právnej zástupkyne otca svedkyňa ďalej uviedla, že diagnózu P. najsamprv určila ona na základe 20 - ročnej skúsenosti z pedypsychiatrickej praxe a keď bol P. hospitalizovaný na klinike, diagnózu určila primárka, vyplýva to z prepúšťacej správy. Nič nebráni otcovi konziliárne prešetriť P. diagnózu.

Z výsluchu maloletého P. súd zistil, že je žiakom 9. ročníka N. školy na S. X. XXX v O.. Pri pohovore s maloletým len za prítomnosti sudcu a kolízneho opatrovníka P. uviedol, že po ukončení X.ročníka by

rád išiel na X. E., odbor športový manažment, pretože šport ho baví, aj keď nešportuje. Uviedol, že už tri roky býva u starkej, sám chcel ísť ku nej bývať, lebo u starej mamy je mu lepšie. Na otázku sudkyne, čo bolo dôvodom, že od otca odišiel, konkrétne neodpovedal, len tým, že „u starkej je mu lepšie“. Celá výpoveď maloletého bola vlastne odpovedaním na otázky v rozsahu „áno“ alebo „nie“, P. nevedel alebo nechcel súvislo odpovedať alebo popísať skutočnosti. Ku vzťahu s otcom sa P. vyjadril, že vzťah je dobrý, tak isto s otcovou priateľkou a uviedol len toľko, že keď býval s otcom, žili v jednoizbovom byte a žil tam otec, jeho priateľka, sestra a ešte C.. Na otázku, prečo chce ísť k babke , znova odpovedal: „Lebo u babky je lepšie, má lepší vzťah s babkou ako s otcom“. Na otázku sudkyne, že keď bol v nemocnici, kto za ním chodieval, uviedol: „Chodievala za ním babka každý deň a otec bol asi 2-3 krát a v nemocnici bol dva týždne. Na otázku, kto s nim chodí k lekárovi alebo keď mu niečo treba vybaviť, uviedol, že babka, len na rodičovské združenie chodí otec. Na otázku sudkyne, ako často navštevuje otca, P. uviedol, že kedy - ako, niekedy každý týždeň na 2-3 hodinky alebo si navzájom zavolajú. Na otázku sudkyne, prečo u otca neprespí a či mal takú možnosť, uviedol, že nemal takú možnosť, neponúkli mu to. K babke odišiel aj preto, že mu vadili cigarety. Na otázku kolízneho opatrovníka, koho má P. radšej otca či babku, povedal, že má rád obidvoch, ale lepší vzťah má s babkou a chce s ňou bývať.

Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice v správe z prešetrenia pomerov zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že s mal. P. dňa XX.XX.XXXX vykonal pohovor, kedy uviedol, že by si prial, aby bol zverený do osobnej starostlivosti starej mamy. S babkou má veľmi dobrý vzťah a má ju rád. Cíti sa u nej dobre, má tam vytvorené podmienky, má samostatnú izbu, ktorá je plne a funkčne zariadená. Maloletý uviedol, že sa vie s otcom na stretávaní dohodnúť a má za to, že nie je potrebné upravovať jeho styk s otcom. Na základe vykonaných šetrení kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého P. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a otca zaviazať platením výživného s prihliadnutím na vek a potreby dieťaťa a s ohľadom na finančné možnosti otca. Úpravu styku ponechal na zvážení súdu.

Podľa , , , , , , , zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k mal. dieťaťu. Osoba, ktorej bolo mal. dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o mal. dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

Podľa ust. § 46 ods. 2, 3 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela. Súhlas podľa odseku 2 nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak zadováženie súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh na zverenie mal. P. F., nar. XX.X.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky Q. U., nar. XX.X.XXXX, je dôvodný. Súd konštatuje, že vzhľadom na vek a rozumové schopnosti mal. P. je schopný prejaviť svoj názor, preto súd pristúpil i k výsluchu maloletého za účelom zistenia jeho názoru, komu chce byť zverený do osobnej starostlivosti a s kým chce bývať. Maloletý P. pred súdom za prítomnosti kolízneho opatrovníka a predtým samotne pred kolíznym opatrovníkom jasne a zreteľne uviedol, že chce bývať so starou matkou a byť zverený do osobnej starostlivosti starkej , je to jeho osobná vôľa a prianie, lebo starkú má rád, cíti sa u nej lepšie

a má s ňou lepší vzťah ako s otcom. Podľa názoru súdu je preto v záujme dieťaťa, aby ostal v opatere osoby, ktorú má rád, ktorú dieťa dobre pozná, cíti sa s ňou dobre a ktorá sa o dieťa od smrti matky resp. od XX.XX.XXXX súvisle riadne stará a i do budúcna prejavila záujem ho vychovávať a zabezpečovať o neho riadnu starostlivosť. V byte starej matky má dieťa vytvorené vhodné podmienky a dieťaťu stará matka poskytuje vhodné prostredie pre všestranný vývoj. Na druhej strane aj keď otca má P. rád, otec je s nim v telefonickom kontakte prakticky denne, osobne raz za týždeň -dva týždne v rozsahu 2-3 hodín, ale bývať s nim nechce, nakoľko so starou matkou si lepšie rozumie a má s ňou lepší vzťah ako s otcom.

Nakoľko mal. P. je vzhľadom na svoj vek a rozumové schopnosti schopný prejaviť svoj názor a záujem mal. dieťaťa je pri rozhodovaní súdu prvoradý, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, návrhu starej matky vyhovel a zveril mal. P. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, nakoľko je to v záujme mal. dieťaťa, ktoré si výslovne praje žiť so starou matkou a byť zverené do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Zverením mal. P. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky sa vlastne len zlegalizuje skutočný stav ktorý pretrváva už tretí rok s právnym stavom, nakoľko maloletý P. je v starostlivosti starej matky od XX.XX.XXXX až doteraz.

Súd vo veci považuje za potrebné poukázať na nasledovné: Ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, otec nesúhlasí so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Na druhej strane otcovi maloletého nevadí to, že maloletý od XX.XX.XXXX žije u starej matky a je si vedomý toho, že P. s nim nechce bývať, ani často stýkať sa, napriek tomu so zverením maloletého nesúhlasí. Podľa všetkého (ako vyplýva z vyjadrenia otca a jeho právnej zástupkyne) najzávažnejšou námietkou, pre ktorú otec nesúhlasí so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky je podľa vyjadrenia právnej zástupkyne otca to, že teraz a aj v minulosti otec bol presvedčený, že stará matka aj keď nie vedome alebo podvedome stále sa snažila, aby mal. P. bol vedený ako psychiatrický pacient z obavy úzkosti, že schizofrénia sa prejaví aj u maloletého, keďže matka i otec sú schizofrenici. Podľa názoru otca, keď dieťa bude zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, už teraz je zrejmé vzhľadom na názory navrhovateľky a jej spoluprácu s lekármi, nehľadanie žiadnych alternatívnych možností, napr. pohovorom so psychológom, hľadanie liekov na prírodnej báze, že P. bude vedený ako psychiatricky pacient a táto diagnóza - schizofrénia už nikdy zmenená nebude. Psychiatri napr. po 10-tich rokoch, keď vedú niekoho ako schizofrenika, málokedy zmenia svoju diagnózu. Táto psychiatrická diagnóza bude mať vplyv na ďalší budúci život P., na invaliditu, nemožnosť sa zamestnať v určitých profesiách. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že od októbra 2011, odkedy je mal. P. v osobnej starostlivosti starej matky, otec nič neučinil preto, aby P. zmenil svoj postoj vo vzťahu k osobnej starostlivosti otca a chcel bývať u otca. A pokiaľ má otec problém s tým, že P. berie medikamentóznu liečbu psychiatrického charakteru, ktorá môže mať vedľajšie účinky na P. a nie je presvedčený o preukázaní tejto diagnózy napriek tomu, že obidvaja biologickí rodičia P. sú schizofrenici, súd poukazuje na to, že odkedy bol P. dvakrát hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení pre zdravotné problémy uvádzané starou matkou a potvrdené pedopsychiatričkou, nič otcovi nebránilo dať posúdiť zdravotný stav maloletého P. inému nezávislému pedopsychiatrovi, avšak otec túto možnosť nevyužil a zdravotný stav P. nedal posúdiť znalcovi či pedopsychiatrovi. Preto nesúhlas otca so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky vzhľadom na nečinnosť otca a na postoj maloletého k otázke osobnej starostlivosti, považuje súd zo strany otca za účelový.

Podľa ust. , Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku l, nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať mal. dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa ust. , , , , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti,

možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V danom prípade súd zaviazal otca k plateniu minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine k rukám navrhovateľky Q. U., podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Minimálne zákonné výživné počnúc dňom 1.7.2013 predstavuje sumu 27,13 eur mesačne. Súd zaviazal otca mal. dieťaťa k plateniu výživného k rukám navrhovateľky od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ods. l písm. a) , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

V danom prípade vznikli trovy štátu titulom svedočného JUDr. O. Y. za účasť na pojednávaní dňa X.X.XXXX. Keďže v čase rozhodovania súdu nebolo svedočné právoplatné, súd rozhodol tak, že o náhrade trov štátu rozhodne osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.