Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoKR-37-2013.pdf
PDF · 76.62 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/37/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: C. P., L. 8, XXX XX P., IČO: XX XXXX, zast. Y.. G. Y. L.., advokátom, X. XX, XXX XX W. proti žalovanému: L. P. s.r.o., V. XX, XXX XX P., IČO: XX XXX XXX, v konaní o určenie zabezpečovacieho práva - vyvolaného reštrukturalizačným konaním, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 29Cbi/4/2012-189 zo dňa 13.6.2013 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 13.6.2013 zastavil konanie o určenie zabezpečovacieho práva vyvolaného reštrukturalizačným konaním a žalovaného zaviazal nahradiť trovy konania žalobcovi vo výške 200,52 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Y.. G. Y., L.., AK, X. XX, W., do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že pohľadávky prihlásené prihláškami zabezpečených pohľadávok zo dňa 27.9.2012 vedené pod číslami 2 až 15, 17 a 18 v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod č.k. 31R/2/2012 voči dlžníkovi L. P. s.r.o. sú zabezpečené zabezpečovacím právom - zákonným záložným právom v zmysle § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka a toto zabezpečovacie právo je zistené.
Za konania pred pojednávaním vzal žalobca späť žalobu v celom rozsahu a navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že nadobudlo právoplatnosť uznesenie súdu, ktorým bol schválený reštrukturalizačný plán dlžníka, v ktorom boli pohľadávky žalobcu zaradené do skupiny reštrukturalizáciou nedotknutých pohľadávok a žalobca stratil naliehavý právny záujem na určení zabezpečovacieho práva. Žalobca navrhol, aby žalovaný bol zaviazaný na úhradu trov konania.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v súlade s ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Mal za to, že žaloba bola doručená súdu 28.11.2012 a dlžník zaradil pohľadávky žalobcu do skupiny reštrukturalizáciou nedotknutých pohľadávok až pod ťarchou žaloby, na základe uznesenia veriteľského výboru č. X/XXXX zo dňa 29.12.2012. Preto bola žaloba podaná dôvodne. Trovy konania, na zaplatenie ktorých bol zaviazaný žalovaný v sume 200,52 eur predstavujú 3 úkony právnej služby ( 2 úkony á 58,69 eur a 1 úkon á 60,07 eur, 2x paušálnu odmenu á 7,63 eur a 1x 7,81 eur).
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. a § 11 ods. 1 a § 16 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa a to výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žalobcovi
náhradu trov konania nepriznáva. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v odôvodnení uznesenia, čo do náhrady trov právneho zastúpenia uvádza, že žalobca sa v konaní domáhal určenia, že pohľadávky prihlásené prihláškami zabezpečených pohľadávok zo dňa 27.9.2012 vedené pod číslami 2 až 15, 17 a 18 v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, sp.zn. 31R/2/2012 voči dlžníkovi L. P. s.r.o., so sídlom V. č. XX, P., IČO: XX XXX XXX sú zabezpečené zabezpečovacím právom- zákonným záložným právom v zmysle § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka a toto zabezpečovacie právo je zistené. Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že za konania pred pojednávaním vzal žalobca späť žalobu v celom rozsahu a konane navrhol zastaviť z dôvodu, že nadobudlo právoplatnosť uznesenie súdu, ktorým bol schválený reštrukturalizačný plán dlžníka, v ktorom boli pohľadávky žalobcu zaradené do skupiny reštrukturalizáciou nedotknutých pohľadávok a žalobca stratil naliehavý právny záujem na určení zabezpečovacieho práva. Konajúci súd sa ustálil, že vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná dňa 28.11.2012 a k zaradeniu pohľadávok žalobcu do skupiny reštrukturalizáciou nedotknutých pohľadávok došlo až na základe uznesenia č. X/XXXX veriteľského výboru konaného dňa 19.12.2012, žalovaný preradil pohľadávky žalobcu až pod ťarchou žaloby a z toho titulu zavinil zastavenie konania. V zmysle uvedeného s prihliadnutím na ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
S aplikáciou tohto zákonného ustanovenia sa žalovaný nestotožňuje. Podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý je podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa ust. § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou veci vylúčených z výkonu rozhodnutia.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zákonné záložné právo vzniká na hnuteľných veciach, ktoré sú vnesené na predmet nájmu. Rovnako však odstránením predmetných vecí zákonné záložné právo zaniká.
Žalovaný ďalej uviedol, že v čase posudzovania prihlášok žalobcu z prihlášky žalobcu nebolo zrejmé o aké zákonné záložné právo ide a či v čas posudzovania prihlášok existovali podmienky pre trvanie zákonného záložného práva. Na základe uvedeného uviedol, že k zaradeniu prihlášok žalobcu do skupiny reštrukturalizáciou nedotknutých pohľadávok nemohlo dôjsť a ani nedošlo tak, ako to v odôvodnení uznesenia uviedol súd prvého stupňa, pod ťarchou žaloby. Preto má žalovaný za to, že aplikácia ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. súdom prvého stupňa nie je na mieste, nakoľko samotný návrh žalobcu je nedôvodný.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 37,85 eur.
Uviedol, že napadnuté uznesenie je po vecnej ako aj právnej stránke správne. Je nepochybné, že žalobca ako prenajímateľ nehnuteľností pre žalovaného má v zmysle ust. § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zákonné záložné právo na zabezpečenie nájomného k hnuteľným veciam, ktoré sú na nehnuteľných veciach a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s nim žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia. Teda, žalobca má záložné právo k hnuteľným veciam žalovaného nachádzajúcich sa v prenajatých nehnuteľnostiach za účelom zabezpečenia pohľadávok na nájomnom. A práve toto zabezpečovacie právo bolo uplatnené aj v rámci prihlášok v predmetnom reštrukturalizačnom konaní.
V rámci prihlášok pohľadávok v predmetnom reštrukturalizačnom konaní si žalobca uplatnil zabezpečovacie právo presne v intenciách zákona, t.j. vo vzťahu ku všetkým hnuteľným veciam nachádzajúcich sa v prenajatých nehnuteľnostiach. Vzhľadom na to, že začaté reštrukturalizačné konanie vylučuje individuálny výkon záložného práva, vrátane súpisu vecí, nebolo možné hnuteľné veci individuálne špecifikovať. Ani takáto požiadavka z právnych predpisov nevyplýva. No na druhej strane to neznamená, že predmet záložného práva nebol dostatočne určiteľný. Totiž súčasťou návrhu na povolenie reštrukturalizácie musel byť, a aj bol, súpis majetku žalovaného. Z daného súpisu jednoznačne
vyplývalo, aké vecí sa nachádzajú v prenajatých priestoroch. Rovnako súpis majetku bol vykonaný aj počas reštrukturalizačného konania. Preto, námietka žalovaného spočívajúca v tom, že v čase podávania prihlášok existovali pochybnosti v tom, či trvalo dané zákonné záložné právo, je právne a skutkovo neopodstatnená. Ak by boli tvrdenia uvádzané žalovaným správne, potom by bolo absolútne nemožné uplatniť takéto zákonné záložné právo v reštrukturalizačnom, ako aj konkurznom konaní, čo by bolo absurdné. Predmet zákonného záložného práva bol v prihláškach špecifikovaný spôsobom uvedeným v zákone (ust. § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rovnako bol aj individuálne určiteľný s prihliadnutím na vykonané súpisy majetku, ktoré v reštrukturalizačnom konaní nahrádzajú individuálny súpis hnuteľných vecí pri výkone záložného práva, ktorý je počas reštrukturalizačného konania nemožný.
Žalobca trvá na tom, že preradenie pohľadávok žalobcu do skupiny reštrukturalizáciou nedotknutých pohľadávok bolo uskutočnené až pod ťarchou podanej žaloby. V prvom návrhu reštrukturalizačného plánu z novembra 2012 boli pohľadávky žalobcu zaradené do skupiny nezabezpečených pohľadávok bez zohľadnenia prihláseného zabezpečovacieho práva, ako aj podanej žaloby. Následne žalobca dňa 18.12.2012 doručil právnemu zástupcovi predsedu veriteľského výboru list, ktorým poukázal na porušovanie práv žalobcu zo strany žalovaného a správcu. Na to veriteľský výbor na svojom zasadnutí konanom dňa 31.12.2012 uložil žalovanému povinnosť prepracovať návrh reštrukturalizačného plánu. Až na základe toho bol spracovaný nový reštrukturalizačný plán, v ktorom pohľadávky žalobcu boli zaradené do skupiny reštrukturalizáciou nedotknutých pohľadávok. Po schválení reštrukturalizačného plánu, preto žalobca stratil naliehavý právny záujem na rozhodnutí v rozsahu navrhovaných petitov.
Vzhľadom na to, že žalobca mal svoje pohľadávky zabezpečené zákonným záložným právom v zmysle ust. § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na to, že predmet záložného práva bol dostatočne určiteľný, žalobca má za to, že žaloba bola podaná dôvodne.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu vo výške 200,52 eur s odôvodnením, že žaloba bola doručená súdu dňa 28.11.2012 a dlžník zaradil pohľadávky žalobcu do skupiny reštrukturalizáciou nedotknutých pohľadávok až pod ťarchou žaloby dňa 19.12.2012, na základe uznesenia veriteľského výboru č. X/XXXX.
Odvolací súd v prvom rade uvádza, že z obsahu spisu nevyplýva skutočnosť, že by žaloba bola doručená žalovanému a že žalovaný mal o tejto vedomosť, preto tvrdenie žalobcu, že žalovaný zaradil jeho pohľadávky do skupiny reštrukturalizáciou nedotknutých pohľadávok pod ťarchou žaloby je neodôvodnené.
Súd prvého stupňa si osvojil jednostranné tvrdenie žalobcu, ktorý v späťvzatí návrhu uviedol, že žalovaný zaradil jeho pohľadávky pod ťarchou žaloby.
Z obsahu spisu taktiež nevyplýva, či žalobca k prihláške pripojil v súlade s ust. § 29 ods. 6 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na ktorý odkazuje § 122 Zákona o reštrukturalizácii aj listiny preukazujúce záložné právo k hnuteľným veciam.
Úlohou súdu prvého stupňa bude preto preveriť, na základe čoho veriteľský výbor uložil predkladateľovi plánu (žalovanému) prepracovať reštrukturalizačný plán tak, aby žalobca bol zaradený nie v skupine ostatných nezabezpečených pohľadávok, ale do skupiny veriteľov z verejného sektora, nakoľko tento subjekt je predstaviteľom štátnej moci. Ďalej zistiť, že či správca následne uznal záložné právo žalobcu a na základe čoho toto právo uznal. Taktiež zistiť, či žalovaný mal vedomosť o podanej žalobe, odkiaľ túto vedomosť mal a či prepracoval reštrukturalizačný plán až na základe podanej žaloby.
Až po zistení uvedených skutočností, rozhodne súd prvého stupňa o náhrade trov konania súdu prvého stupňa a odvolacích trovách.
Vzhľadom na uvedené skutkové zistenia, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. zrušil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.