Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-328-2013.pdf
PDF · 76.13 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/328/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľky Y. T., nar. XX.X.XXXX, bytom v M. M., H. č. XXXX, právne zastúpenej JUDr. Stanislavom Zajacom, advokátom so sídlom v Dubnici nad Váhom, Ul. Obrancov mieru č. 344/2 proti odporcovi M. T., nar. X.X.XXXX, bytom v M. M., H. č. XXXX, zastúpenému splnomocneným zástupcom T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom v M. M., H. č. XXXX v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči odporcovi naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.03.2013, č.k. 34P/383/2012-42 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.8.2013, č.k. 13CoP/73/2013-58 zanikla ku dňu 1.9.2013.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 19.09.2013, domáhala zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči odporcovi, ktorý je jej synom od 1.9.2013. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca už nie je študentom t.j. nepokračuje v ďalšej príprave na budúce povolanie ani v inom svojom vzdelávaní.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 21.10.2013, v ktorom uviedol, že s štúdium na vysokej škole prerušil ku dňu 31.8.2013, ale v štúdiu bude pokračovať budúci zimný semester, a preto žiadala, aby vyživovacia povinnosť nebola zrušená, ale len dočasne pozastavená do pokračovania jeho štúdia na vysokej škole. Na pojednávaní dňa 26.03.2014 svoj názor zmenil a s návrhom navrhovateľky súhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 34P 383/2012, rozhodnutím dekana Technickej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre zo dňa 28.8.2013 a zistil tento skutkový stav:
V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka je matkou odporcu. Výživné navrhovateľky na odporcu bolo naposledy určené v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 34P 383/2012, a to vo výške 70,- € mesačne s účinnosťou od 8.10.2012. Z rozhodnutia dekana Technickej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre zo dňa 28.8.2013 mal súd preukázané, že odporca dňom 28.8.2013 prestal byť študentom, nakoľko dekan fakulty súhlasil so zanechaním jeho štúdia.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine /zákon č. 36/2005 Z.z./ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 2 zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Zánik vyživovacej povinnosti nastáva momentom, kedy dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť. U každého dieťaťa je preto zánik vyživovacej povinnosti individuálny - podľa toho, kedy je schopné získať pravidelný príjem a samostatne si z vlastných zdrojov zaobstarať a uspokojovať svoje životné náklady. Rozsudok, ktorým súd rozhoduje o zániku tejto povinnosti rodiča je iba rozsudkom deklaratórnym, ktorým konštatuje splnenie či nesplnenie podmienok pre zánik zákonnej vyživovacej povinnosti, aj napriek tomu, že pojem zrušenie navádza na názor, že súd je tým orgánom, ktorý zruší vyživovaciu povinnosť rodiča voči dieťaťu. Túto právomoc však súd nemá. Zánik vyživovacej povinnosti nastáva zo zákona momentom získania schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť; súd iba deklaratórne potvrdzuje, či dieťa túto schopnosť získalo alebo nie.
Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí
a) zanechaním štúdia,
b) neskončením štúdia v termíne určenom podľa § 65 ods. 2,
c) vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy,
d) vylúčením zo štúdia podľa § 72 ods. 2 písm. c),
e) zrušením študijného programu podľa § 87 ods. 2, ak študent neprijme ponuku vysokej školy pokračovať v štúdiu iného študijného programu,
f) smrťou študenta.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že odporca dňom 28.8.2013 ukončil svoju prípravu na budúce povolanie, keď ukončil štúdium na vysokej škole v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, čím mal súd preukázané, že ku dňu 1.9.2013, kedy navrhovateľka navrhla zrušenie vyživovacej povinnosti, bol schopný samostatne sa živiť. Ako už súd vyššie uviedol, dôležité v tomto konaní je, či odporca získal schopnosť získať pravidelný príjem, a nie či pravidelný príjem naozaj získal. V prípade, že odporca sa opätovne rozhodne sústavne sa pripravovať na svoje budúce povolanie, čím by schopnosť samostatne sa živiť opätovne stratil, má právo, ak rodičia nebudú dobrovoľne si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť plniť, podať návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa.
Vzhľadom na uvedené závery má súd za to, že došlo k naplneniu podmienok stanovených zákonom pre zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa, v súlade s citovaným ustanovením § 62 zákona o rodine.
Na základe uvedeného súd vyhovel návrhu navrhovateľa a s účinnosťou od 1.9.2013 (podľa návrhu navrhovateľa, ktorým bol súd viazaný) konštatoval zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľky na odporcu.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Nakoľko účastníci konania o trovách konania nežiadali rozhodnúť, súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).