Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/192/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom Mgr. Milošom Kolekom, v právnej veci navrhovateľky: E. M., G.. XX. XX. XXXX, K. O., F. X, proti odporcom: X. B.. K. P., G.. XX. XX. XXXX, K. O., W. X, X. B.. K. B., G.. XX. XX. XXXX, K. O. W. X Q. X. T.. V. Z., G.. XX. XX. XXXX, K. A.A. G. Z., Y.. F. XX, odporcovia v 1. a v 3. rade zastúpení B.. B. K., o nemajetkovú ujmu, takto

rozhodol:

návrh zamieta,

o trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 09. 11. 2011 domáhala sa navrhovateľka, aby súd zaviazal odporcov v 1., v 2. a v 3. rade spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľke nemajetkovú ujmu v sume 16.000,- Eur. V návrhu opisovala okolnosti podania návrhu o nemajetkovú ujmu, ktorý podali odporcovia v 1. a v 2. rade, kde si uplatnili aj proti navrhovateľke sumu 2.550.000,- Sk v návrhu o ochrane osobnosti. Dôvodom bol, ako uviedli, článok, uverejnený v časopise „Plus 7 dní“. Tvrdili, že informácie v článku sú nepravdivé, nepresné a zavádzajúce. Podrobné vyšetrovanie tohto prípadu, ktorý trval 11 rokov, ukázal, že v článku neboli uvedené nepravdivé informácie. Záver bol, že ich návrh bol zamietnutý. Odporcovia sa v konaní správali povýšenecky a arogantne. Bol to vyčerpávajúci boj, pretože sa navrhovateľka musela báť i o holý život. Opísala okolnosti viacerých súdnych konaní. Uviedla, že sa domáha náhrady škody, ktorú spôsobili odporcovia nedôvodnou žalobou a ešte sa jej i vyhrážali. Z návrhu nevyplývalo jednoznačne, na základe akých skutkových okolností sa navrhovateľka domáha priznania nemajetkovej ujmy.

Podaním doručenom súdu dňa 07. 06. 2013 navrhovateľka doplnila návrh a uviedla, že návrh podala potom, čo konanie voči nej bolo zastavené Okresným súdom Prešov z dôvodu späťvzatia navrhovateľmi po 11 rokoch bez zdôvodnenia. Očakávala, že za tých 11 rokov utrpenia sa jej niekto ospravedlní a uhradí aspoň čiastočne škody, ktoré jej boli spôsobené za 11 rokov. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý potvrdil zastavenie (konania a v texte zdôvodnil to tým „aké jej právo zastavením bude ohrozené, ktorého sa nebude môcť domáhať v inom konaní“. Toto uznesenie bolo zo dňa 09. 09. 2011, doručené jej bolo v októbri a už 09. 11. 2011 osobne podala na súde návrh o nemajetkovú ujmu. Uviedla, že sa domáha ochrany osobnosti podľa §§ 11 a 13 ustanovení zákona a je to jej právo. Uviedla, že si myslí, že porušením práva u nej došlo tým, že ju bezdôvodne šikanovali a vláčili po súdoch, čo uviedla v návrhu. Tiež si myslí, že žiadneho ľudského mravného zadosťučinenia sa nemôže od odporcov dočkať v tom zmysle, ako to hovorí , a preto sa v tomto smere ani nijako nedomáha, lebo vopred vie, že sa ho nedočká. Týmto všetkým, ako sa ku nej správali ale i voči synovi a ako sa zbehli všetky okolnosti dražby, porušili všetky mravné zákony, lebo náš právny systém to tak nenazýva. Zasiahli tak do integrity celej jej rodiny, neoprávnene napadli i jej osobu, lebo dobre vedeli, ako nečestne a nespravodlivo sa uskutočnila celá dražba domu jej syna. Preto ju zastrašovali

a vyhrážali sa jej. Súdy síce nevyriekli výrok o neplatnosti dražby, lebo naoko bolo všetko v poriadku, aj znalecká cena domu 800.000,- Sk, ktorý mal však trhovú hodnotu najmenej trojnásobnú a hlavne to, že odporca v 3. rade bol jediným dražiteľom, pretože sa postarali o to, aby o dražbe nik nevedel. Je presvedčená o tom, že žalovať ju, matku poškodeného syna v žalobe na ochranu osobnosti a žiadať tak nehorázne odškodnenie voči nej za poskytnutú informáciu pre médiá a to pravdivá, nie je mravne v poriadku. Vykresľovali jej osobu v najnegatívnejšom svetle a verejnosť dostáva informácie od nich a ich priateľov v tom zmysle, že im ubližuje a že majú rozvrátený manželský život, problémy s dcérou a podobne. Pritom napríklad ich dcéru nepozná a ani ju nikdy nevidela a nekonkretizovali ani to, čím rozvrat manželstva zapríčinila ona. Preto sa domáha nemajetkovej ujmy, lebo súdnym rozhodnutím bolo potvrdené, že voči nej odporcovia podávali súdu nepravdivé tvrdenia a obvinenia a tým porušili jej právo osobnosti, ktoré zákon chráni v § 11. Samozrejme, že sa tým znížila vážnosť celej jej rodiny, lebo celá žaloba potom vyznela tak, že „...že sme to my, ktorí sme odporcom ublížili a že sme to my, ktorí zasiahli do ich životov neprávom, pričom opak je pravdou.“ Celý Poprad o tom hovoril a rozoberal to a aj na ňu sa ľudia dívali ako na nespratnú babu, ktorá nemá úctu k sudcom. Požiadala, aby súd pri hodnotení výšky odškodnenia zobral do úvahy dobu trvania súdneho sporu voči nej, ale aj okolnosti, za akých došlo k jej konaniu, ktorým jej odporcovia zasiahli do jej života, aké dôsledky to malo na ňu a na jej rodinu.

Na pojednávaní dňa 19. 06. 2013 špecifikovala podaný návrh a uviedla, že žiada o priznanie o nemajetkovej ujmy z dôvodu, že 1. bol na ňu podaný návrh na ochranu osobnosti zo strany odporcov. Domáha sa nemajetkovej ujmy z dôvodu, že súdnym rozhodnutím bolo potvrdené, že odporcovia podali súdu o navrhovateľke nepravdivé tvrdenia v tom, že im pošpinila česť tým, že dala informácie pre časopis „Plus 7 dní“ v článku, ktorý bol predmetom konania . 2. že sa jej odporcovia vyhrážali. Uviedla, že tieto jej vyhrážky neboli prednesené osobne žalovanými, predniesol ich exekútor, ale sám uviedol, že iba prišiel tlmočiť odkaz od druhej strany. Navrhovateľka to vnímala ako odkaz od B.. K. Q. T.. V.. 3. Odporkyňa v 2. rade sa nevhodne správala voči navrhovateľke na súdnom pojednávaní, prerušovala jej prednesy a chcela ju zneistiť. Aj toto považuje navrhovateľka za dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy. Tohto konania sa odporkyňa v 2. rade dopustila v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. . 4. Navrhovateľka ďalej uviedla ďalej ako dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy, že bola obviňovaná že sa stará odporcom do života, že im rozvracia manželstvo a podobne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, návrhom na začatie konania vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , zápisnica vo veci zo dňa 10. 03. 2005, listami navrhovateľky, zápisnicou vo veci zo dňa 06. 06. 2005, listom Okresného riaditeľstva úradu justičnej a kriminálnej polície z 25. 07. 2005 a zistil tento skutkový stav:

Z návrhu na začatie konania, ktorí podali navrhovatelia B.. P. K., B.. B. K., T.. Z. I., súdny exekútor a T.. Z. V. proti odporcom Spoločnosť 7 plus, s.r.o., M. E., Ing. L. E. Q. Q. E. o ochranu osobnosti dňa 05. 06. 2000 na Okresný súd Kežmarok vyplýva, že odporca v 1. rade, teda Spoločnosť 7 plus, s.r.o. uverejnil v týždenníku „Plus 7 dní“ číslo 21 z 22. mája 2000 článok s názvom „S rodinou na ulici“. Uverejnené boli údaje osobnej povahy odporcov v 1. až v 4. rade - plné mená a priezviská, miesto bydliska navrhovateľov a fotografiu ich domu. Tieto údaje poskytla redaktorke M. O. odporkyňa v 2. rade ako splnomocnená zástupkyňa odporcov v 3. až v 4. rade. Odporca v 1. rade tieto údaje zverejnil bez predchádzajúceho súhlasu odporcov v 1. až v 4. rade. Zverejnením osobných údajov navrhovateľov v 1. až v 4. rade odporca v 1. rade zasiahol do osobného a profesionálneho života navrhovateľov. Konanie sa viedlo na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. .

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že návrh vo veci proti M. E. bol vzatý späť a súd konanie zastavil uznesením z 11. 02. 2011. Na odvolanie bolo toto uznesenie potvrdené odvolacím súdom - Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením z 9. septembra 2011. Proti uzneseniu podala odvolanie M. E., žiadala ho zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, v ktorom by boli „zohľadnené naše požiadavky o náhrade škody na majetku, ale i na zdravie pre ustavičné ataky zo strany žalobcov i prostredníctvom ich priateľov.“ Odvolací súd uznesenie potvrdil a uviedol, že žalovaná v 2. rade neuviedla žiadny vážny dôvod nesúhlasu so zastavením konania, napr. aké jej právo zastavením konania bude ohrozené, ktorého sa nebude môcť domáhať v inom súdnom konaní. Predmetom konania

totiž tiež neboli žiadne „naše nároky súvisiace s touto žalobou“, žiadna „náhrada škody na majetku na zdraví“.

Zo zápisnice zo dňa 10. 03. 2005 v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. vyplýva, že pojednávania sa zúčastnil žalobca v 3. rade, žalovaná v 2. rade a zástupca žalovaného v 1. rade. Dodatočne sa dostavil právny zástupca žalobcov v 1. až v 4. rade B.. M.. Na pojednávaní vypovedal žalobca v 3. rade T.. Z. I., pričom obsahom zápisnice nebolo potvrdené tvrdenie žalobkyne, že sa jej súdny exekútor vyhrážal a niečo jej odkazoval od B.. K., P.. B.. K.. Na tomto pojednávaní vypovedala aj M. E. a z jej výpovede vyplýva, že namietala spôsob vykonávania dražby. Uviedla, že všetko, čo je v článku uvedené, sa zakladá na pravde, že ona sama kontaktovala žalovaného v 1. rade a denník „Nový čas“ a oboznámila ich so situáciou. Z jej výpovede vyplýva, že žalobca v 3. rade sa jej vyhrážal, že ak do toho bude strkať nos, tak sa jej niečo stane. V tejto súvislosti bolo podané trestné oznámenie na príslušné OO PZ.

Zo zápisnice vo veci zo dňa 06. 06. 2005 vyplýva, že na pojednávaní vypovedal ako účastník konania B.. P. K., ktorý uviedol, že „zároveň došlo aj vo vzťahu k manželstve, teda v osobnom živote k nedorozumeniam a hádkam medzi mnou a žalobkyňou v 2. rade, pričom sme si vyčítali všetko súvisiace s nadobudnutím tejto nehnuteľnosti.“ Ako zásah do svojho osobného života považoval to, že v článku bolo označené číslo rodinného domu a číslo motorového vozidla. Uviedol, že žalovanú v 2. rade, teda M. E. žaluje preto, lebo poskytla úmyselne nepravdivé informácie, ktoré ich poškodili. Zo zápisnice nevyplýva, že by sa B.. K., voči M. E., správala nevhodne. Zo zápisnice vyplýva, že M. E. uviedla, že nesúhlasí s výpoveďou JUDr. K.. Uviedla, že má za to, že sú to samé lži. V zápisnici nie je zaznamenaná žiadna reakcia žalobkyne v 2. rade B.. K. G. M. E..

Z listu Okresného riaditeľstva úradu justičnej a kriminálnej polície Poprad z 25. 07. 2005 vyplýva, že policajný orgán oznamoval M. E. že spisový materiál vo veci trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, v ktorej veci dňa 13. 06. 2005 podala písomný podnet, bol z dôvodu vecnej príslušnosti odstúpený na Úrad boja proti korupcii Košice k ďalšej realizácii.

Zo zápisnice zo dňa 22. 07. 2005 o trestnom oznámení, ktoré podala navrhovateľka vyplýva, že podala trestné oznámenie pre skutok, v ktorom videla naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa v tom, že v konaní sudcov vidí prepojenosť, ústretovosť k sudcom B.. K. Q. B.. K.. Ústretovosť sa týkala exekučnej veci proti jej synovi.

Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že na pojednávaní Okresného súdu v Prešove sa B.. K. úplne správala neadekvátne, osočovala ju pred prítomným sudcom B.. K., skákala jej do reči, spochybňovala jej legitímnosť vo veci sa vyjadrovať. Jej život bol v súvislosti s dražbou domu jej syna ohrozovaný napríklad vozidlom polície. Bez dôvodu ju navštevovali policajti. Bála sa o vlastný dom, pretože B.. M., ktorý zastupoval v uvedenej veci, odporcovi povedal, že o dom príde.

Žalobkyňa navrhla, aby súd vypočul ako svedka O. V., pracovníka IRB banky, ktorý sa staral o synove úvery a za účelom zistenia charakteristiky i jej syna a jej osoby. Tento návrh súd zamietol, pretože skutočnosti týkajúce sa charakteru syna navrhovateľky nie sú pre toto konanie podstatné. Rovnako ani charakteristika navrhovateľky. Navrhovateľka navrhovala výsluch všetkých odporcov. Súd ich výpoveď nepovažoval za potrebnú a preto tento návrh zamietol. Predmetom konania je nemajetková ujma z dôvodov, ktoré vymedzila navrhovateľka. Odporcovia nemôžu svojim výsluchom viac objasniť skutočnosti, o ktoré opiera navrhovateľka svoje právo - vyhrážky na pojednávaní vo veci , pretože na tomto pojednávaní sa nezúčastnili a v zápisnici vyhrážky nie sú zaznamenané. Taktiež nemohli objasniť okolnosť vyhrážania sa navrhovateľke, pretože podľa tvrdenia samotnej navrhovateľky, tieto vyhrážky jej boli tlmočené súdnym exekútorom, nie odporcami.

Podľa -13 :

§ 11

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

§ 12

(1) Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

(2) Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.

(3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. § 13

(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Predmetom tohto konania je priznanie nemajetkovej ujmy vyplývajúce zo zásahu do práva na ochranu osobnosti. Na to, aby navrhovateľka bola v konaní úspešná, je potrebné predovšetkým preukázať, že odporcovia zasiahli do jej práva na ochranu osobnosti. Navrhovateľka tvrdený zásah do práva na ochranu osobnosti vymedzila štyrmi dôvodmi.

1. Za prvý dôvod považuje to, že na ňu bol zo strany odporcov podaný návrh na ochranu osobnosti. Podľa názoru súdu, samotné podanie návrhu na ochranu osobnosti nie je zásahom do práva na ochranu osobnosti. Domáhať sa svojich (aj keď len domnelých) práv na súde je ústavným právom a teda využitie tohto práva nemôže spôsobiť zásah do práva na ochranu osobnosti. V zásahu do práva na ochranu osobnosti podaním návrhu na súd by mohlo dôjsť vtedy, pokiaľ by obsahom podaného návrhu boli skutočnosti, ktoré by zasahovali do práva na ochranu osobnosti. V danom prípade však nejde o tento prípad. Navrhovateľka bola v konaní na ochranu osobnosti žalovaná z toho dôvodu, že ona poskytla informácie k článku týždenníku „Plus 7 dní“, čo nepopiera ani samotná navrhovateľka. Navrhovatelia sa domáhali ochrany osobnosti z dôvodu, že boli zverejnené ich osobné údaje (meno, priezvisko, bydlisko), nie preto, že M. E. „pošpinila ich česť“.

Za uvedených okolností (že návrh nezasahoval do práv navrhovateľky), teda ani trvanie konania (11 rokov) taktiež nie je dôvodom na konštatovanie zásahu odporcov do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky.

2. Ďalším dôvodom na priznanie nemajetkovej ujmy bolo tvrdenie navrhovateľky, že sa jej odporcovia vyhrážali. Podľa tvrdenia navrhovateľky, tieto vyhrážky neboli prednesené osobne odporcami, ale predniesol ich exekútor. V konaní nebolo preukázané, že došlo k vyhrážaniu zo strany odporcov voči navrhovateľke. Túto skutočnosť navrhovateľka tvrdí, odporcovia s ňou nesúhlasia. V konaní neboli predložené žiadne dôkazy svedčiace o jej pravdivosti. Navrhovateľka uviedla, že súdny exekútor jej v roku 1999 povedal, že „ak neprestane do toho pchať nos, že sa jej niečo stane“. Konania sa teda mal dopustiť súdny exekútor, ktorý však nie je účastníkom tohto konania. Mal uviesť, že „ho poslala druhá strana“ upozorniť navrhovateľku, pričom sama navrhovateľka za túto druhú stranu považovala B.. K. a jej otca. Teda z tvrdení navrhovateľky vyplýva, že nedošlo k vyhrážkam zo strany odporcov, ale zo strany tretej osoby, ktorá nie je účastníkom tohto konania a že ona sama tieto tvrdené vyhrážky vnímala ako odkaz od B.. K. a jej otca.

3. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že odporkyňa v 2. rade sa nevhodne správala voči navrhovateľke na súdnom pojednávaní. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní nevyplýva žiadne nevhodné správanie sa

odporkyne v 2. rade voči navrhovateľke a takéto nevhodné správanie nebolo preukázané ani v tomto konaní. Navrhovateľka túto skutočnosť tvrdí, odporcovia s ňou nesúhlasia.

4. Štvrtým dôvodom má byť, že navrhovateľka mala byť obviňovaná, že sa stará odporcom do života, že im rozvracia manželstvo. Ani táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Súdu neboli predložené dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že odporcovia tvrdili, že navrhovateľka sa im stará do života a že im rozvracia manželstvo. Zo zápisnice v konaní vyplýva, že po zverejnení predmetného článku došlo v osobnom živote odporcov v 1. a v 2. rade k nedorozumeniam a k hádkam, pričom si vyčítali všetko súvisiace s nadobudnutím predmetnej nehnuteľnosti. Obsahom tohto tvrdenia nie je informácia o tom, že navrhovateľka zasahuje odporcom do života a že im rozvracia manželstvo, ale že k nedorozumeniam medzi manželmi K. dochádzalo kvôli okolnostiam nadobudnutia nehnuteľnosti. Účasť navrhovateľky M. E. na týchto nezhodách nebola v tomto vyjadrení nijako špecifikovaná.

Z uvedeného vyplýva, že prvý dôvod uvádzaný navrhovateľkou nie je spôsobilý zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti, ďalšie tri dôvody neboli v konaní preukázané.

Súd uvádza, že pri hodnotení skutkovej situácie nemôže vychádzať len z výpovede navrhovateľky, ktorá jediná tieto skutočnosti potvrdzuje, ale je potrebné prihliadať aj na to, že odporcovia s týmito tvrdeniami nesúhlasia a teda bolo nevyhnutné predložiť ďalšie dôkazy na to, aby navrhovateľka uniesla svoju dôkaznú povinnosť.

Súd ďalej poukazuje aj na to, že právo na priznanie nemajetkovej ujmy ako majetkové právo sa premlčuje (napr. rozsudok NS SR ) v trojročnej premlčacej dobe a premlčiava sa odo dňa, kedy k týmto zásahom do práva na ochranu osobnosti došlo. V danom prípade by teda premlčacia lehota uplatneného nároku začala plynúť najneskôr od 6.6.2005 (k tvrdeným vyhrážkam exekútora malo dôjsť v roku 1999, k nevhodnému správaniu odporkyne v 2. rade 6.6.2005, rovnako k obviňovaniam, že sa stará navrhovateľka odporcom do života, malo dôjsť 6.6.2005). Premlčacia doba teda uplynula najneskôr uplynutím roka 2008. Keďže návrh vo veci samej bol podaný v roku 2011, možno konštatovať, že aj keby boli tieto zásahy do práva na ochranu osobnosti preukázané, právo na priznanie nemajetkovej ujmy by bolo premlčané.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania vzhľadom na obtiažnosť veci rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.