Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-66-2013.pdf
PDF · 94.28 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/66/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci navrhovateľa: Pear s. r. o., Kozia 22, Bratislava 811 03, IČO: 31 327 249, zastúpený: Mgr. Alica Mendlová, advokátka, Riečna 2, Bratislava 811 02, proti odporcovi: ARX HOLDING s. r. o., Bárdošova 2/A, Bratislava - Nové Mesto 831 01, IČO: 46 243 682, zastúpený: JUDr. Katarína Bieliková, advokátka, Roľnícka 116, Bratislava 831 07, o zaplatenie 6.180,-- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 180,-- eur spolu s 9% p.a. úrokom z omeškania od 31.12.2012 do zaplatenia a 9% p.a. úrokom z omeškania ? zo sumy 2.000,-- eur od 31.12.2012 do 07.06.2013 ? zo sumy 2.000,-- eur od 31.12.2012 do 06.08.2013 všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žalobou doručenou súdu dňa 11.01.2013 sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške 6.180,-- eur s príslušenstvom, titulom nárokov vyplývajúcich z dohody o zložení rezervačnej zálohy.
Žalovaná istina pozostáva z nárokov:
- 4.000,-- eur - vrátenie zloženej rezervačnej zálohy,
- 2.000,-- eur -- nárok podľa článku V. bod 4. Zmluvy - zmluvná pokuta vyúčtovaná pre predávajúceho,
- 180,-- eur za úkon notára, ktorý nebol vykonaný.
Skutkový stav:
Medzi navrhovateľom ako klientom a odporcom ako realitnou kanceláriu bola podľa §§ 262 a 269 ods. 2 Obchodného zákonníka uzatvorená Dohoda o zložení rezervačnej zálohy (ďalej Dohoda). Predmetom Dohody bol záujem klienta o kúpu bytu. Predmetná nehnuteľnosť je presne popísaná v článku I.. V článku IV. sa klient (navrhovateľ) zaviazal uhradiť rezervačnú zálohu vo výške 4.000,-- eur za účelom kúpy nehnuteľnosti. Podľa článku IV. bod 2. Dohody, v prípade ak k uzavretiu kúpnej zmluvy, nedôjde z dôvodu stojacich na strane vlastníka nehnuteľnosti, v lehote do 30.11.2012 bude rezervačná záloha vrátená späť klientovi najneskôr do tridsiatich dní po márnom uplynutí tejto lehoty. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok bude vlastník nehnuteľnosti povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške rezervačnej zálohy uvedenej v článku IV. ods. 1 Zmluvy a to do tridsiatich dní odo dňa písomného oznámenia od odstúpení
od kúpnej zmluvy. Zmluvná pokuta uhradená vlastníkom nehnuteľnosti bude do pätnástich dní odo dňa pripísania finančných prostriedkov v polovici postúpená klientovi na jeho bankový účet. Dohoda sa uzatvorila na dobu určitú do 30.11.2012. V článku V. bod 1 je vyjadrený záväzok realitnej kancelárie, že po dobu účinnosti Dohody upovedomí prípadných záujemcov o kúpu predmetnej nehnuteľnosti, že táto je už rezervovaná a dokedy je platná rezervácia. Neumožní tretej osobe nadobudnúť vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal klient príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti. Kúpna zmluva medzi navrhovateľom a predávajúcim nebola uzatvorená. Jeden zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti nepristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy.
Navrhovateľ pred otvorením pojednávania vzal žalobu v časti povinnosti zaplatiť istinu vo výške 4.000,-- eur (rezervačná záloha) späť. Súd konanie v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. v tejto časti konanie zastavil.
V posudzovanom prípade navrhovateľov nárok pozostával z 2.000,-- eur titulom náhrady škody (v priebehu konania navrhovateľ zmenil právnu kvalifikáciu) a 180,-- eur nedôvodne vyplatenej časti za úkony notára odporcovi a príslušenstvo k pohľadávkam.
Nárok na náhradu škody navrhovateľ odôvodnil nasledovne: Odporca spolu s predávajúcimi nehnuteľnosti neuzatvoril platnú zmluvu a preto odporca si nemôže uplatňovať nárok na zmluvnú pokutu, ktorej časť sa zaviazal poskytnúť navrhovateľovi podľa článku IV. bod 5 Dohody. Navrhovateľ mal garanciu, že ak príde k odstúpeniu od zmluvy bude mu poskytnutá náhrada. Porušenie povinnosti spočíva v tom, že navrhovateľ bol uvedený do omylu, vychádzal z toho, že v prípade ak nedôjde k naplneniu dohody bude mu poskytnutá kompenzácia. Porušenie povinnosti spočíva v tom, že odporca ako realitná kancelária musela vedieť okruh vlastníkov. Kataster nehnuteľností je verejne prístupný. Nemala súhlas obidvoch spoluvlastníkov. Výšku škody odôvodňuje s odkazom na článok V. bod. 4 Dohody, kde mal garantované plnenie vo výške 2.000,-- eur v prípade ak dôjde k vymoženiu. Príčinný vzťah je v tom, ak by si odporca plnil riadne svoje povinnosti, bol dôsledný a uzatvoril platnú sprostredkovateľskú zmluvu, mal možnosť si od predávajúcich vymáhať garantovanú zmluvnú pokutu, čím by súčasne plnil svoju povinnosť aj navrhovateľovi.
Odporca navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z nasledovných dôvodov: Pre vznik nároku na náhradu škody sa vyžaduje kumulatívne splnenie troch predpokladov: porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Odporca namieta akékoľvek porušenie právnej povinnosti vo vzťahu k navrhovateľovi, porušenie akéhokoľvek zmluvného záväzku, ktorý by mal voči navrhovateľovi. Odkázal na článok V. bod. 4. Dohody o zložení rezervačnej zálohy. Odporca sa pre tento prípad zmluvne zaviazal poskytnúť uvedené plnenie navrhovateľovi v lehote do pätnástich dní odo dňa pripísania finančných prostriedkov. Zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom žiadnym spôsobom časovo nevymedzuje zmluvné povinnosti odporcu, týkajúce sa úkonov súvisiacich s vymáhaním predmetného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pokiaľ dlžník nezaplatí dlžnú sumu svojmu veriteľovi, nemožno úspešne uplatniť nárok na jeho náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, lebo škoda mu zatiaľ nevznikla; samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, dokonca ani súdne rozhodnutia o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh, tým menej potom uznanie dlhu v zmysle ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom" (Uz NS ČR z 27.06.2006, sp. zn. 25 Cdo/2225/2004). Dňa 24.06.2012 uzatvoril odporca s predávajúcim - Prof. Ing. L. F. a manželkou L. M. (vlastníci bytu) zmluvu o poskytovanie realitných služieb (sprostredkovateľská zmluva). Pani M. ubezpečila odporcu pri podpise zmluvy, že je manželom plne splnomocnená na podpis predmetnej sprostredkovateľskej zmluvy, s ktorou jej manžel bez výhrad súhlasí.
Odporca ďalej poukázal na ustanovenia § 266 Obchodného zákonníka - výkladové pravidla vôle. Odporca predložil doklady ktorým deklaroval, že bol splnomocnený na úkony od predávajúcich v súvislosti s ich záujmom o predaj bytu. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Byt bol v čase uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní v bezpodielovom spoluvlastníctve odporkyne a jej manžela. Podpísanie sprostredkovateľskej zmluvy nie je takým právnym úkonom, ku ktorému by bol potrebný aj súhlas manžela odporkyne. Uvedená zmluva sa ešte bezprostredne nedotýka dispozície s predmetným bytom. Až prípadná zmluva o prevode vlastníctva bytu vyžaduje súhlas manžela odporkyne. Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 33 Odo 533/2005 vyslovil právny názor: uzavretie
sprostredkovateľskej zmluvy nie je ešte takým úkonom, ktorý by sa bezprostredne dotýkal spoločnej veci patriacej do spoločného majetku manželov v zmysle § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka; až kúpna zmluva, ktorej účastníkom by musel byť aj druhý z manželov, s ohľadom na spoluvlastnícky podiel spadajúci do spoločného majetku manželov, prestavuje taký právny úkon, ku ktorému treba aj súhlas tohto druhého manžela. Zmluva o poskytovaní realitných služieb ako inominátna zmluva medzi vlastníkmi bytov a realitnou kanceláriou bola uzatvorená v režime Obchodného zákonníka a preto podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzatvorení zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzatvorila v písomnej forme. Podľa odporcu na platnosť uzatvorenia tejto zmluvy nebola predpísaná písomná forma. Sprostredkovateľská zmluva je platným právnym úkonom. Zmluva bola účastníkmi právneho vzťahu riadne uzatvorená a ani netrpí žiadnou takou vadou, ktorá by ju robila neplatnou. Na platnosť právneho úkonu sprostredkovateľskej zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu. Škodou sa rozumie skutočná škoda ako majetková škoda vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového práva oproti stavu pred škodou a ušlý zisk ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodová udalosť. Dokiaľ dlžník nezaplatí dlhovanú sumu svojmu veriteľovi, škoda mu zatiaľ nevznikla, pretože samotná existencia pohľadávky veriteľa veci dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh neznižuje majetkový stav poškodeného (dlžníka) a nie teda skutočnou škodou ani ušlým ziskom. (sp. zn. 25 Cdo 2328/2004) Pokiaľ dlžník nezaplatil dlžnú sumu svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, lebo škoda mu zatiaľ nevznikla: samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi nie je totiž skutočnou škodou ani ušným ziskom. (NS ČR 25 Cdo 2225/2004). Náhrady za plnenie, na ktoré je povinný priamy dlžník, sa preto nemožno úspešne domáhať od ďalších subjektov z titulu ich zodpovednosti za škodu skôr, než vôbec majetková ujma veriteľovi vznikla (NS ČR 26 Cdo 28/2005). Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. V ďalšom odporca poukázal na inú judikatúru, avšak vo vyjadrení zdôrazňuje skutočnosť, že nedošlo k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu. Nárok vo výške 180,-- eur, podľa neho je oprávnený s odkazom na článok I. Dohody o zložení rezervačného zálohy, podľa ktorého, poplatky spojené s notárskou úschovou znáša klient.
Súd vo veci vypočul svedka R. M., ktorá v rozhodnom období bola zástupkyňou konateľa. V čase keď sa vyplňovala zmluva o poskytovaní realitných služieb pani M. volala s manželom s ktorým dohadovala cenu. Pripravili jej aj plnú moc. Ako realitná kancelária zabezpečovali služby - propagácia bytu. Vykonali so záujemcami obhliadky. Záujemca pani B. vykonala obhliadku. Asi po dvoch mesiacoch od obhliadky im volal pán B. (v tom čase konateľ odporcu) s tým, či nevyjednajú zníženie ceny. Došlo k dohode o znížení ceny a k podpisu dohody o zložení rezervačnej zálohy. V súvislosti s prípravou kúpno-predajnej zmluvy a návrhom do katastra požiadali notársky úrad o prípravu na spísanie notárskej zápisnice. Pán B. sa spolu s predávajúcimi (F. a M.) sa poznajú, bývajú vo vedľajšom vchode, t.z., že pán B. sa s predávajúcimi skontaktoval vedel o ich zámere.
Podľa § 268 Obchodného zákonníka kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti /§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka /.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
V prvom rade súd musí vychádzať z účelu zmluvy. Účelom zmluvy bol záväzok odporcu ako realitnej kancelárie, že po dobu trvania tejto dohody upovedomí prípadných záujemcov o kúpu nehnuteľností, že táto je rezervovaná, dokedy je platná táto rezervácia a neumožniť tretej osobe nadobudnúť vlastnícke
právo k predmetu nehnuteľnosti. Ďalej to bol záväzok realitnej kancelárie spísať kúpnu zmluvu. Už pri podpise tejto zmluvy navrhovateľ ako kupujúci vedel, že nemusí prísť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že odporca ako realitná kancelária robila úkony v súvislosti s poskytovaním realitnej činnosti pre predávajúceho. Odporca ako záujemca si byt prezrel, mal vedomosť o tom, že realitná kancelária nevyvíjal túto činnosť svojvoľne bez akéhokoľvek oprávnenia. Skutočnosť, že nedošlo k podpísaniu kúpnopredajnej zmluvy nemôže viesť k zodpovednosti realitnej kancelárie za porušenie zmluvy. V článku V. bod 4. Dohody navrhovateľovi vznikol nárok na 2.000,-- eur (polovica zmluvnej pokuty) ktorú zaplatí predávajúci až vtedy, keď bude pripísaná na účet odporcu Nárok na časť zmluvnej pokuty navrhovateľovi ako klientovi vznikne až vtedy, keď dôjde k pripísaniu týchto finančných prostriedkov. V zmluve sa nenachádza záväzok realitnej kancelárie, že zmluvnú pokutu bude vymáhať a musí vymáhať. Je to jej dispozičné oprávnenie. V prípade sprostredkovania predaja bytov je bežné že sprostredkovateľské zmluvy uzatvára realitná kancelária iba s jedným spoluvlastníkom, táto bola uzatvorená písomne. Zmluvnú pokutu mal vlastník nehnuteľnosti uhradiť v zmysle Všeobecných obchodných podmienok. Osoba, ktorá spôsobila neplatnosť právneho úkonu, môže vzniknúť povinnosť nahradiť škodu spôsobenú druhej strane neplatnosťou zmluvy. Nárok na náhradu škody je však vylúčený, ak druhá strana v dobe rozhodnej pre uzatvorenie zmluvy od tejto neplatnosti vedela (§ 268). Nárok na náhradu škody teda nemôže vzniknúť pri neplatnosti zmluvy pre nedostatok jej písomnej formy, tj. ak táto forma je vyžadovaná zákonom, alebo jednou zo strán pri uzatváraní zmluvy, poprípade dohodnutá stranami. Neplatnosťou právneho úkonu nevznikne , ak jednostranný právny úkon (napríklad prehlásenie o niečom) nie je dostatočne určitý alebo je nezrozumiteľný. Tieto nedostatky právneho úkonu vyplývajú už i z jeho obsahu. Porušenie zákona, ktorý má za následok neplatnosť obchodnej zmluvy, treba odlišovať od porušenia zákona upravujúcich obchodný záväzkový vzťah, ktorý znamená porušenie zmluvnej povinnosti. Pri neplatnosti právneho úkonu vzniká nárok na náhradu škody, ak je príčinná súvislosť medzi škodou a touto neplatnosťou, nie medzi škodou a porušením zákona . V súlade s ustanovením § 268 citovaného zákona, ten, ktorý sa dovoláva náhrady škody musí preukázať existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi porušením a škodou. Škoda je majetková ujma poškodeného a je oceniteľná určitou peňažnou čiastkou. Táto ujma zahrňuje: skutočnú škodu - hodnota, o ktorú sa škodnou udalosťou zmenšil majetok poškodenej osoby. Ušlý zisk, o ktorý by sa majetok poškodenej strany zväčšil, keby nedošlo ku škodovej udalosti. V prejednávanom prípade navrhovateľ uviedol, že sa zmenšil majetok poškodeného, pretože predpokladal, že v prípade odstúpenia od zmluvy predávajúceho mu bude poskytnutá kompenzácia 2.000,-- eur. Ušlý zisk je poskytnutie poškodenému takej náhrady, aby bol v majetkom postavení, keby nedošlo k porušeniu povinností zmluvnou stranou. Majetková ujma, ktorá spočíva v tom, že sa nezväčší majetok poškodeného v rozsahu, v akom by sa zväčšil, kedy ku škodovej udalosti nedošlo. Ušlý zisk môže spočívať v tom, že sa neuskutočnil obchod veriteľa (napr. v dôsledku odstúpenia od zmluvy s obchodným partnerom veriteľa) pre ktorého malo byť plnenie použité, zahrňuje ich zisk, ktorý by veriteľ jednak dosiahol uskutočnením tohto obchodu. Výpočet ušlého zisku však spočíva na predpokladu určitého priebehu podnikania aj jeho výsledku a môže s ním byť spojený celý rad sporných otázok. Tak ako bolo uvedené, nárok na alikvotnú časť zmluvnej pokuty by navrhovateľovi vznikol iba v prípade, ak by boli pripísané na účet realitnej kancelárie. Nie záväzok odporcu, že musí vymáhať zmluvnú pokutu od predávajúcich. Ak by záväzok vyplatenia časti zmluvnej pokuty nebol podmienený, možno povedať že navrhovateľ predpokladal, že na túto časť finančných prostriedkov má nárok. Konanie odporcu sa neprieči zásadám dobrých mravov alebo obchodných zvyklostí. V čom malo spočívať konanie odporcu v rozpore so zásadou dobrých mravov alebo rozpor s obchodnými zvyklosťami, navrhovateľ nekonkretizoval. Odporca neuviedol úmyselne do omylu navrhovateľa, neuviedol nepravdivé údaje. Konateľ navrhovateľa bol v kontakte s vlastníkmi nehnuteľnosti. Byt si prezrel a vedel o záujme vlastníkov bytu tento predať.
Nárok na vrátenie 180,-- eur, ktoré navrhovateľ zaplatil odporcovi za poskytnuté notárske služby, súd považoval za dôvodný a to z toho dôvodu, že podľa článku I. Dohody, notárske poplatky mal klient platiť až pri spísaní notárskej zápisnici o zložení kúpnej ceny do notárskej úschovy. Samotná iniciatíva odporcu s notárom neodôvodňuje tento nárok odporcu.
O povinnosti platiť úroky z omeškania z oneskorene vrátenej rezervačnej zálohy súd rozhodol s poukazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rezervačnú zálohu mal odporca povinnosť vrátiť do 30 dní po dobe rezervácia, t.j. do 30.12.2012.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 26Cb/66/2013-75 zo dňa 31.08.2013 súd konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 4.000,-- eur zastavil. Nerozhodol o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. podľa zavinenia. Zastavenie konania zavinil odporca, ktorý túto pohľadávku uhradil po podaní žaloby. Navrhovateľovi by v súvislosti s týmto zastavením konania vznikol nárok na náhrade trov konania z tejto časti za úkony prevzatie, príprava, podanie žaloby a čiastočné späťvzatie. O náhrade trov konania v súvislosti s rozsudkom, v ktorom bol navrhovateľ úspešný v nepatrnej časti, podľa pomeru úspechu by vznikol nárok na náhradu trov konania odporcovi podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Vzhľadom na uvedený pomer trov konania (§ 146 ods. 2 a § 142 ods. 3), súd v prejednávanom prípade rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave cestou tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, § 205 ods.1 O.s.p.