Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Sa/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobcu: K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX S. G., t.č. ÚVTOS Dubnica nad Váhom, právne zastúpeného: JUDr. Ivan Kišš, LL.M., advokát, so sídlom E. A. S. XXXX/XX, XXX XX B. E. K., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 09.12.2021, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca v žalobe uviedol, že si u žalovanej Sociálnej poisťovne - pobočka Považská Bystrica podal žiadosť o invalidný dôchodok, z dôvodu svojho zdravotného stavu. Sociálna poisťovňa - ústredie vydala dňa 01.07.2021 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým zamietla žalobcovi žiadosť o invalidný dôchodok. Ako dôvod pre toto rozhodnutie uviedla, že žalobca podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica zo dňa 21.05.2021 nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 25 % (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 24.08.2021 doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 26.08.2021, v ktorom namietal nesprávnosť, nepreskúmateľnosť a predčasnosť prvostupňového rozhodnutia, kde podrobne aj zdôvodnil odvolacie dôvody spočívajúce predovšetkým v tom, že prvostupňové rozhodnutie nebolo riadne odôvodnené a posúdenie zdravotného stavu bolo v jeho neprítomnosti, posudkový lekár si vytvoril svojvoľný záver o percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň namietal aj nedostatky v náležitostiach lekárskeho posudku. Žalovaná žalobcovo odvolanie zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“). Druhostupňové rozhodnutie je podľa žalobcu rovnako tak, ako prvostupňové rozhodnutie nezákonné a nesprávne, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúce v nesprávnych a nulitných odborných lekárskych posudkoch žalobcu, a preto takto nesprávne zistený skutkový stav neobstojí, pretože ľudia s rovnakým zdravotným problémom týkajúcim sa chrbtice ako má on, ktorí však posudkoví lekári hodnotili len okrajovo bez riadneho preskúmania vrátane vyšetrení, majú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zdravotný stav žalobcu je ešte vážnejší, keď okrem zdravotného stavu týkajúceho sa samotnej chrbtice (ktorý nebol riadne preskúmaný) má zdravotný problém týkajúci sa choroby tráviacej sústavy, hemoroidov, choroby tenkého a hrubého čreva (kolitídy) a s tým súvisiace. Konkrétne sa jedná o nešpecifikované zápalové

ochorenie čreva, keď ide o floridné štádium s komplikáciami charakterizovanými tvorbou vredov a polypov (ktoré má žalobca), pričom len pri takomto zdravotnom postihnutí je miera schopnosti poklesu 60 až 70%. Vzhľadom na postup posudkových lekárov posudzujúcich žalobcov zdravotný stav došlo k závažnému pochybeniu, keď žalobcov zdravotný stav bol posudzovaný jednak bez jeho prítomnosti, a jednak bez potrebných vyšetrení, ako je napríklad MR vyšetrenie tak, aby bol dostatočne a riadne zdravotný stav zistený, za účelom následného rozhodnutia o miere poklese schopnosti zárobkovej činnosti. V oboch odborných lekárskych posudkoch však bol posudzovaný len zdravotný stav týkajúci sa časti žalobcovho zdravotného stavu - chronický zápal čreva, avšak v rámci posudzovaného zdravotného stavu sa absolútne opomenulo komplexné a riadne posudzovanie zdravotného stavu túkajúceho sa chrbtice žalobcu. V žalobe žalobca uviedol, že poukazuje na skutočnosti a pochybenia, ktoré uvádzal vo už svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, kde sa jednalo o pochybenia a nedostatky odborného lekárskeho posudku, ktorý bol „odfláknutý“, navyše vykonaný lekárom, ktorý je bývalý väzenský lekár (pracoval v ÚVTOS Dubnica nad Váhom), čo vzbudzuje dôvodnú pochybnosť o jeho nezaujatosti voči žalobcovi. Prvostupňové rozhodnutie žalobcovi nebolo doručené ako originál, a odborný lekársky posudok, o ktorý sa rozhodnutie opiera, nebol podpísaný posudkovým lekárom. Jedná sa (len o kópiu prvostupňového rozhodnutia, čo tak jednoznačne nenaplnilo skutočnosti riadneho doručenia a toto rozhodnutie už len na základe tohto možno považovať za nulitné. Prvostupňové rozhodnutie nespĺňa formálne náležitosti a takéto pochybenie nemožno zhojiť právnou argumentáciou obsiahnutou v druhostupňovom rozhodnutí, ktorá je v rozpore so zákonom a (ako majú štátne orgány postupovať a „čo nie je zákonom dovolené, je zakázané“). Žalovaný má jednoznačne za to, že odborný znalecký posudok (vyhotovený pre účely prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia) pre jeho relevantnosť a záväznosť musí byť podpísaný a označený lekárom, ktorý ho vyhotovil, čo sa v danom prípade nestalo a argumentácia uvedená v druhostupňovom rozhodnutí k tomuto pochybeniu neobstojí. Žalobca v žalobe uviedol, že vzhľadom na postup posudkových lekárov posudzujúcich žalobcov zdravotný stav došlo k závažnému pochybeniu, keď žalobcov zdravotný stav bol posudzovaný jednak bez jeho prítomnosti, a jednak bez potrebných vyšetrení, ako je napríklad MR vyšetrenie tak, aby bol dostatočne a riadne zdravotný stav zistený, za účelom následného rozhodnutia o miere poklese schopnosti zárobkovej činnosti. V oboch odborných lekárskych posudkoch však bol posudzovaný len zdravotný stav týkajúci sa časti žalobcovho zdravotného stavu - chronický zápal čreva, avšak v rámci posudzovaného zdravotného stavu sa absolútne opomenulo komplexné a riadne posudzovanie zdravotného stavu týkajúceho sa chrbtice žalobcu. Žalobca zdôraznil, že napriek jeho písomnej žiadosti (príloha podací lístok zo dňa 02.02.2022) mu nebola doručená fotokópia spisu v predmetnej veci, ktorý sa nachádza na Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica, čím dospel k dôvodnému podozreniu, že predmetný spis neobsahuje žalobcovu kompletnú zdravotnú dokumentáciu, ktorá mala byť priložená k jeho žiadosti o invalidný dôchodok. V súčasnom stave žalobca berie lieky, ktoré neboli zohľadňované posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne a jeho zdravotný stav sa zhoršil, čo opätovne preukazuje, že odborné lekárske posudky vyhotovené posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne bez potrebných vyšetrení a prítomnosti žalobcu, neboli vykonané riadne a odborne. Žiadal, aby správny súd rozhodol tak, že „Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - gen. riaditeľom z 09.12.2021, č. XXX XXX XXXX X sa ruší v celom rozsahu Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie z 01.07.2021, č. XXX XXX XXXX X sa ruší v celom rozsahu a vec sa vracia na ďalšie konanie. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania do troch dní po právnej moci uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o výške náhrady trov.“

2. K doručenej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že „Posudkový lekár sociálneho poistenia pri posúdení zdravotného stavu žalobcu vychádzal z kompletnej zdravotnej dokumentácie, preštudoval odborné vyšetrenia a priloženú dokumentáciu žalobcu. Posudkový lekár sociálneho poistenia nedospel k záveru, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Prvostupňové rozhodnutie je vyhotovené výpočtovou technikou, je riadne opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom zodpovedného pracovníka žalovanej, ústredie, pričom ide o faksimile podpisu, s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby, s uvedením organizačnej zložky, ktorá rozhodnutie vydala, s uvedením čísla a dátumu rozhodnutia, pričom v znení neskorších predpisov takúto formu vyhotovenia rozhodnutí výpočtovou technikou nezakazuje. Odborný lekársky posudok je prílohou rozhodnutia žalovanej a je jeho neoddeliteľnou súčasťou, preto nie je potrebné, aby bol podpísaný, pričom napadnuté

rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti ustanovenia , t.j. je v ňom uvedené, ktorá organizačná zložka žalovanej rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí je odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. K námietke žalobcu, že jeho zdravotný stav bol posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia v jeho neprítomnosti, žalovaná uvádza, že účastníci konania sú posudzovaní v neprítomnosti v nadväznosti na prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID 19, v záujme vzájomnej ochrany zdravia a zamedzenia možného šírenia tohto ochorenia, v súlade s , v spojení s v znení , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Z uvedeného vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený objektívnym a nestranným spôsobom, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Odborné lekárske posudky zohľadnili všetky relevantné okolnosti namietané žalobcom. Závery posudkov vychádzali zo zdravotného stavu žalobcu aktuálneho v čase vyhotovovania posudku. K námietke žalobcu, že mu nebola doručená fotokópia spisu v predmetnej veci, žalovaná uvádza, že listom žalovanej, ústredie zo dňa 9. februára 2022 bol informovaný, že žalovaná ako verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom na výkon sociálneho poistenia môže konať len v rozsahu a spôsobom, ako to ustanoví zákon. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. decembra 2021 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. decembra 2021, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. júla 2021. Žalovaná má za to, že predmetné rozhodnutie je správne a zákonné.“ Z napadnutého rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.12.2021 vyplýva, že, generálny riaditeľ odvolanie podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo do dňa 1. júla 2021 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok zamietol v celom rozsahu. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica dňa 2. septembra 2021, ktorý zotrval na doterajšom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 25%, a vzhľadom na to, že odvolaniu nevyhovel, predložil spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove. V júni 2020 bol účastník konania rektoskopicky vyšetrený v Nemocnici pre obvinených v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne pre (pacientom) zistenú krv v stolici. Boli mu zistené vnútorné hemoroidy so zakrvácaným povrchom, zároveň sa podrobil kolonoskopickému vyšetreniu s normálnym nálezom v celom priebehu čreva od terminálneho ilea až po vstup do konečníka, kde asi 3 cm od vstupu bola semicirkulárne edematózna sliznica so stratou kresby, s bizarnými vriedikmi. Stav bol uzavretý ako ulcerózna proctitída. Mal nasadenú liečbu ako pri ulceróznej kolitíde, ktorá bola aj histologicky potvrdená. Kontrolné rektoskopické vyšetrenie z marca 2021 dokumentuje lokálnu drobnú povrchovú eróziu v ampule rekta (pričom ulcerácia je s otáznikom). Gastroenterologické ťažkosti ustúpili, po liečbe Masalazinom sa zlepšuje stolica, laboratórne výsledky sú v medziach normy, hmotnosť je bez zmeny k horšiemu. Ochorenie ulceróznej proktitídy je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%, čo je horná hranica referenčného rozmedzia pre pokojové štádium ulceróznej kolitídy, potvrdenej kontrolným endoskopickým vyšetrením, bez odchýliek v laboratórnych parametroch, bez poruchy výživy, so žiadnym alebo nepatrným znížením výkonnosti organizmu, s prípadnými občasnými hnačkami. Vnútorné hemoroidy sú súčasťou endoskopického nálezu vstupnej časti konečníka a pri kontrolnom vyšetrení boli bez nálezu krvácania. Z posudkového hľadiska sú vnútorné aj vonkajšie hemoroidy liečiteľné, nemajú vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo len minimálnu. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove preštudoval odvolanie účastníka konania, v ktorom sú výtky na administratívny charakter rozhodnutia, pričom jeho ťažkosti zdravotného charakteru nie sú dokumentované. Zároveň vytýka posudkovému lekárovi, že dokumentoval v kolónke choroby aj zneužívanie psychoaktívnych látok v minulosti, ktoré dokumentovali odborníci v prepúšťacích správach z Nemocnice pre obvinených v Trenčíne, z toho dôvodu ich už posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia nedokumentuje. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 25%, posudok posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosti v Sociálnej poisťovni, pobočke Považská Bystrica je naďalej správny. Pre posúdenie zdravotného stavu účastníka konania boli zohľadnené nasledovné lekárske správy z odborných vyšetrení: lekárska správa z Privátnej chirurgickej ambulancie zo dňa 5. júna 2020, A.. D., lekárska správa z chirurgického vyšetrenia vo Fakultnej nemocnici Trenčín zo dňa 8. júna 2020, A.. G., lekárska správa z histológie bioptického vyšetrenia zo dňa 12. júna 2020, lekárske správy z hospitalizácií v Nemocnici pre obvinených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne, na internom oddelení

z 8. júna 2020 do 16. júna 2020, A.. D., od 8. decembra 2020 do 15. decembra 2020 a od 2. marca 2021 do 9. marca 2021, A.. S.. Po zohľadnení lekárskych správ a odborných nálezov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove potvrdil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím účastníka konania je ulcerózna proktitída, ktorú zaradil do kapitoly X - choroby tráviacej sústavy, oddielu C - choroby tenkého čreva a hrubého červa, položky 2 - ulcerózna kolitída, idiopatická proktoklitída, Crohnova choroba, písmena a) - pokojové štádium (žiadne alebo nepatrné zníženie výkonnosti organizmu, výživy, občasné hnačky, žiadne odchýlky v laboratórnych nálezoch) podľa prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%, z percentuálneho rozpätia od 10% do 20%. Za iné ochorenia (vnútorné hemoroidy, stukovatenie pečene, artériovú hypertenziu v liečbe) posudkový lekár sociálneho poistenia ponechal zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5% podľa v znení Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je 25%. Zdravotný stav účastníka konania bol posudzovaný v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s v spojení s v znení počas krízovej situácie sa ustanovenie časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje. V súvislosti s námietkami účastníka konania, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti, nie je rovnopisom s podpisom a pečiatkou, ale je to len kópia a že v ňom absentujú jeho údaje, odvolací orgán uvádza, že napadnuté rozhodnutie je vyhotovené výpočtovou technikou, je riadne opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom zodpovedného pracovníka Sociálnej poisťovne, pričom sa jedná o faksimile podpisu, s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby, s uvedením organizačnej zložky, ktorá rozhodnutie vydala, s uvedením čísla a dátumu rozhodnutia, s uvedením mena a priezviska účastníka konania a jeho adresy, rozhodnutie obsahuje výrok a odôvodnenie rozhodnutia a poučenie o odvolaní a je vydané v súlade s , pričom citovaný zákon takúto formu vyhotovenia rozhodnutia výpočtovou technikou nezakazuje. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1.7.2021 rozhodol správny orgán v prvom stupni tak, že žalobcovi v zmysle a zamietol žiadosť o invalidný dôchodok z 21.mája 2021. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Považská Bystrica z 21.mája 2021 nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou osobou. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 21. mája 2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti.

3. Krajský súd v Žiline, ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa v konaní podľa a nasledujúce ustanovenia vec prejednal na nariadenom pojednávaní za aplikácie a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetného rozhodnutia predchádzal, ako prvostupňového rozhodnutia, za aplikácie dospel k záveru, žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa .

4. Krajský súd v Žiline, ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle a nasledujúcich , pričom nebol viazaný výlučne len žalobnými bodmi podľa a zistil, že žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná, preto ju podľa zamietol z nasledovných dôvodov.

5. Predmetom tohto súdneho konania bolo posudzovanie zákonnosti postupu a rozhodnutí Sociálnej poisťovne v konaní o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku. Tejto žiadosti nebolo vyhovené, a teda invalidný dôchodok mu priznaný nebol, pretože podľa posudku pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

6. Podľa , každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , správne súdu rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

7. V danej veci spornou bola otázka právneho posúdenia ohľadom namietaného postupu Sociálnej poisťovne v konaní jednak z dôvodu, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo posudkovým lekárom v prvostupňovom a odvolacom konaní vykonané za neprítomnosti žalobcu, vzhľadom na opatrenia prijaté v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 , ktorým bolo dotknuté a jednak z dôvodu tvrdeného nesprávneho postupu Sociálnej poisťovne pri dokazovaní, a to spornosť týkajúca sa záverov posudkových lekárov. Za rozhodujúce považoval správny súd to, že stanoviská, tak žalobcu ako aj žalovaného k sporným otázkam boli správnemu súdu dostatočne známe, skutkový stav bol zrejmý z pripojených listín a z predloženého administratívneho spisu, preto nezistil potrebu dopĺňať dokazovanie.

8. Jedným z podkladov pre rozhodnutie žalovaného bol i Odborný lekársky posudok z 11. novembra 2021, z ktorého okrem iného vyplýva aj, že bol vypracovaný za účelom posúdenia invalidity na základe konania o odvolaní zo dňa 24.8.2021 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 1.7.2021 z dôvodu neuznania invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok zo dňa 21.5.2021, s uvedením lekárskych vyšetrení A.. D., Privátna chirurgická ambulancia z 5.6.2020, A.. G., FN Trenčín - Chirurgické vyšetrenie z 8.6.2020, Histológia-výsledky bioptického vyšetrenia z 12.6.2020: A.. D., Nemocnica pre obvinených a ÚVTOS Trenčín - NOO interné oddelenie od 8.6.2020 do 16.6.2020: A.. S., Nemocnica pre obvinených a ÚVTOS Trenčín - NOO interné oddelenie od 8.12.2020 do 15.12.2020: Choroba: Kód MKCH - 10: Ulcerózna proktitída histologický verifikovaná v 06/2020 K51.8, Vnútorné hemoroidy, Stukovatenie pečene, Artériová hypertenzia v liečbe, komp. Rozhodujúce zdravotné postihnutie (názov, kapitola, položka): 20 % Kap. X: Choroby tráviacej sústavy odd. C: Choroby tenkého a hrubého čreva, Položka 2 : ulcerózna kolitída, idiopatická proktokolitída, Písmeno a): pokojové štádium %( 10 - 20 ) Iné zdravotné postihnutie (názov, kapitola, položka):Zvýšenie percentuálnej miery o 5 % Vnútorné hemoroidy, Stukovatenie pečene, Artériová hypertenzia v liečbe, komp. Posudok: „Účastník konania má 35 rokov, získal základné vzdelanie, lesnícke SOU nedokončil. T.č. je vo výkone trestu v Dubnici nad Váhom, kde je pracovne zaradený. V júni 2020 bol rektoskopicky vyšetrený v Nemocnici pre obvinených a ÚVTOS v Trenčíne pre (pacientom) zistenú krv v stolici. Boli zistené vnútorné hemoroidy so zakrvácaným povrchom, zároveň sa podrobil kolonoskopickému vyšetreniu s normálnym nálezom v celom priebehu čreva od terminálneho ilea až po vstup do konečníka, kde asi 3 cm od vstupu bola semicirkulárne edematózna sliznica so stratou kresby, s bizarnými vriedikmi Stav bol uzavretý ako ulcerózna proctitída. Mal nasadenú liečbu ako pri ulceróznej kolitíde, ktorá bola aj histologický potvrdená. Kontrolné rektoskopické vyšetrenie z marca 2021 dokumentuje len lokálnu drobnú povrchovú eróziu v ampule rekta (pričom ulcerácia je s otáznikom). Z Odborného lekárskeho posudku z 11. novembra 2021 tiež vyplýva, že „Gastroenterologické ťažkosti ustúpili, po liečbe Masalazínom sa zlepšila stolica, laboratórne výsledky sú v medziach normy, hmotnosť je bez zmeny k horšiemu. Ochorenie ulceróznej proktitídy je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej MPSVZČ )= 20%, čo je horná hranica referenčného rozmedzia pre pokojové štádium ulceróznej kolitídy, potvrdenej kontrolným endoskopickým vyšetrením, bez odchýliek v laboratórnych parametroch, bez poruchy výživy, so žiadnym, alebo nepatrným znížením výkonnosti organizmu, s prípadnými občasnými hnačkami... Vnútorné hemoroidy sú súčasťou endoskopického nálezu vstupnej časti konečníka a pri kontrolnom vyšetrení boli bez nálezu krvácania. Z posudkového hľadiska sú vnútorné aj vonkajšie hemoroidy liečiteľné, nemajú vplyv na výšku MPSVZČ, alebo len minimálnu. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove preštudovala odvolanie účastníka konania, v ktorom sú výtky na administratívny charakter rozhodnutia, pričom jeho ťažkosti zdravotného charakteru nie sú dokumentované. Zároveň vytýka posudkovému lekárovi, že dokumentoval v kolónke choroby aj zneužívanie psychoaktívnych látok v minulosti, ktoré dokumentovali odborníci v prepúšťacích správach z Nemocnice pre obvinených v Trenčíne. (Z toho dôvodu ich už nedokumentujem) Pred dvanástimi rokmi bol operovaný na chrbticu pre diskopatiu, po preštudovaní odvolania a predloženej dokumentácie predpokladáme vyhojenie stavu, nakoľko nie je zmienka o ochorení chrbtice. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove ponecháva

zvýšenie MPSVZČ o 5% podľa , aj keď sa s navýšením celkom nestotožňuje pre nezávažnosť diagnostických záverov z posudkového hľadiska. Celková MPSVZČ je naďalej 25%, posudok posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica je naďalej správny. Pracovná rekomandácia: navrhované pracovné zaradenie: na pôvodnom pracovisku: na trhu práce: áno Výrok posudku (s citáciou právnych predpisov): Nie je invalidný podľa o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“ Žalobca v žalobe tvrdil, že „V oboch odborných lekárskych posudkoch však bol posudzovaný len zdravotný stav týkajúci sa časti žalobcovho zdravotného stavu - chronický zápal čreva, avšak v rámci posudzovaného zdravotného stavu sa absolútne opomenulo komplexné a riadne posudzovanie zdravotného stavu týkajúceho sa chrbtice žalobcu“. Z posudkov podľa zistení správneho súdu vyplýva, že „Pred dvanástimi rokmi bol operovaný na chrbticu pre diskopatiu, po preštudovaní odvolania a predloženej dokumentácie predpokladáme vyhojenie stavu, nakoľko nie je zmienka o ochorení chrbtice“, z čoho vyplýva záver, že posudkový lekár posudzoval komplexný zdravotný stav žalobcu a to z lekárskych správ, ktoré tvorili súčasť zdravotnej dokumentácie žalobcu, pričom v odbornom lekárskom posudku zo dňa 11. novembra 2021 sa okrem iného uvádza, že „A.. S., Nemocnica pre obvinených a ÚVTOS Trenčín - NOO interné oddelenie od 8.12.2020 do 15.12.2020: TO: pacient prijatý ku kontrol, rektoskopii po liečbe. Diagnostický záver: Ulcerózna proktilitída 6/2020 kontrol, rektoskopia. Nodi haemorhoid int. s eróziami II. st. dľa kolono 6/2020. Difúzna hepatopatia v.s. prítomnosť tuku - dľa 6/2020. Stav po gastroenteritíde 6/2020. Arteriálna essenciálna hypertenzia - ACE i v liečbe. Stav po operácii LS chrbtice r. 2009 pre diskopatiu - Žilina. Stav po reznej rane predkolenia v minulosti. Nadváha BMI 26,59. Exnikotinizmus. Zneužívanie pervitínu šnupania v minulosti.“ Žalobca v žalobe neuviedol, ktoré vyšetrenia vo vzťahu k chrbtici posudkový lekár a následne žalovaný nevyhodnotili, pričom je zrejmé, že posudkový lekár vyhodnocoval i zdravotný stav týkajúci sa chrbtice, keď ustálil, že „Pred dvanástimi rokmi bol operovaný na chrbticu pre diskopatiu, po preštudovaní odvolania a predloženej dokumentácie predpokladáme vyhojenie stavu, nakoľko nie je zmienka o ochorení chrbtice“. Vzhľadom na obsah administratívneho spisu, závery žalovaného, posudkového lekára a berúc do úvahy námietku žalobcu (jej obsah a rozsah) vo vzťahu k chrbtici žalobcu, nebolo možné sa stotožniť so žalobcom, že by jeho zdravotný stav bol vyhodnocovaný nedostatočne, resp. tak ako bolo uvedené v žalobe „odfláknuté“ (k správnemu pochopeniu tohto použitého termínu v žalobe právnym zástupcom žalobcu bol vykonaný sudkyňou dotaz na právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 23.3.2023). Pokiaľ boli v žalobe vznesené pochybnosti o nezaujatosti vo vzťahu k lekárovi, ktorý má byť bývalý väzenský lekár (uvedenie žalobcu v žalobe prostredníctvom právneho zástupcu, že pracoval v ÚVTOS Dubnica nad Váhom), čo má vzbudzovať pochybnosť o jeho nezaujatosti, tak bol vykonaný dotaz sudkyňou na právneho zástupcu žalobcu, aby bolo uvedené z čoho konkrétne tieto pochybnosti boli vyvodené, čo však ozrejmené nebolo. Pripomína správny súd, že posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o žiadosti na priznanie invalidného dôchodku sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 28.10.2015). V danej konkrétnej veci správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia prvostupňového a odvolacieho orgánu, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Krajský súd opätovne v tomto smere zvýrazňuje ust. , keď pre správny súd bol rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak nešlo o žiadnu zo situácií v zmysle ust. , t.j. keď nešlo o iné konanie vyjadrené v ust. až f) a až k) .

9. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že „Zarážajúca je aj skutočnosť, že napriek žalobcovej písomnej žiadosti (príloha podací lístok zo dňa 02.02.2022) mu nebola doručená fotokópia spisu v predmetnej veci, ktorý sa nachádza na Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica, čím dospel k dôvodnému podozreniu, že predmetný spis neobsahuje žalobcovu kompletnú zdravotnú dokumentáciu, ktorá mala byť priložená k jeho žiadosti o invalidný dôchodok.“, tak správny súd uvádza, že uvedená žiadosť je dátumovo zaradená na čas po rozhodnutí žalovaného, takže nie je zrejmé, ako tento namietaný postup mohol ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia zo dňa 9.12.2021.

10. Podľa poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Podľa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa , ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

Podľa lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa , ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

Podľa posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

Podľa v znení účinného od 04.04.2020 počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

11. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu postupu potom uvádza správny súd, že posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej poisťovne a v prípadoch konania o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne vo veci nároku na dôchodkovú dávku aj posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne, ústredie spravidla za osobnej účasti poistenca. Tak ako už vyššie uviedol správny súd umožnila, novela účinná od 01.09.2019 zákona o sociálnom poistení v niektorých prípadoch posudkovému lekárovi určiť, že prítomnosť poistenca alebo poškodeného nie je potrebná. Zdravotný stav posudkový lekár potom posudzuje v neprítomnosti poistenca len na základe doložených lekárskych odborných nálezov. Aj keď je zrejmé, že v prípade žalobcu sa nejedná o takýto prípad, v predmetnej veci umožnil žalovanému takto postupovať v znení účinného od 04.04.2020, v zmysle ktorého na čas krízovej situácie sa vylúčila možnosť aplikácie časť vety za bodkočiarkou zákona o sociálnom poistení. Preto, ak v konečnom dôsledku posudkový lekár posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti, postupoval v súlade s platnou právnou úpravou.

12. K tvrdenému nesprávnemu postupu žalovaného v konaní pri aplikácii zákona o sociálnom poistení správny súd tiež uvádza v zmysle , že správny súd prihliada len na podstatné porušenie povinnosti o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca v žalobe neuviedol aký mal vplyv ním tvrdený nesprávny postup v konaní pri posudzovaní jeho zdravotného stavu v jeho neprítomnosti na záver posudkového lekára. Neuviedol v čom posudkový lekár konkrétne pochybil vo svojich záveroch a ako by on vedel tomu zabrániť osobnou účasťou. Neuviedol, aký „pozitívny dopad“ pre existujúcu dôkaznú situáciu žalobcu by malo priniesť posúdenie jeho zdravotného stavu v prípade jeho uskutočnenia za jeho účasti. Významným je len to, či v prípade porušenia procesných ustanovení (čo správny súd nezistil) by mohlo mať takéto pochybenie za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

13. Správny súd k vyššie uvedenému s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. r. 103/2011 konštatuje, že formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, je neúčelné, nehospodárne a za takýchto okolností platí, že nie každé prípadné porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 17.12.2002 uviedol, že „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecné, iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“. V žalobe žalobca uviedol, že „kde sa jednalo o pochybenia a nedostatky odborného lekárskeho posudku, ktorý bol „odfláknutý“, navyše vykonaný lekárom, ktorý je bývalý väzenský lekár (pracoval v ÚVTOS Dubnica nad Váhom), čo vzbudzuje dôvodnú pochybnosť o jeho nezaujatosti voči žalobcovi. Prvostupňové rozhodnutie žalobcovi nebolo doručené ako originál, a odborný lekársky posudok, o ktorý sa rozhodnutie opiera, nebol podpísaný posudkovým lekárom. Jedná sa (len o kópiu prvostupňového rozhodnutia, čo tak jednoznačne nenaplnilo skutočnosti riadneho doručenia a toto rozhodnutie, už len na základe tohto možno považovať za nulitné. Prvostupňové rozhodnutie nespĺňa formálne náležitosti a takéto pochybenie nemožno zhojiť právnou argumentáciou obsiahnutou v druhostupňovom rozhodnutí, ktorá je v rozpore so zákonom a (ako majú štátne orgány postupovať a „čo nie je zákonom dovolené, je zakázané"). Žalovaný má jednoznačne za to, že odborný znalecký posudok (vyhotovený pre účely prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia) pre jeho relevantnosť a záväznosť musí byť podpísaný a označený lekárom, ktorý ho vyhotovil, čo sa v danom prípade nestalo

a argumentácia uvedená v Druhostupňovom rozhodnutí k tomuto pochybeniu neobstojí.“ Vo vzťahu k týmto tvrdeniam správny súd poukazuje na nasledovnú právnu úpravu: V zmysle , rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V zmysle , rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. V zmysle , výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V zmysle , v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. V zmysle , poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie podať. V zmysle , v rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. V zmysle , chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. V zmysle , , organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v a v a .Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania. V zmysle , rozhodnutie vyhotovené s použitím výpočtovej techniky možno vydať v medzinárodnej abecede s predtlačeným odtlačkom pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

14. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že odborné posudky, najmä Odborný posudok zo dňa 11.novembra 2021 je „odfláknutý“, tak uvedené nedostatky, ktoré sú vytknuté žalobcom v žalobe tak vo vzťahu k posudku nevytvárali priestor pre konštatovanie správneho súdu o nezákonnosti rozhodnutí, ktoré ich pojali do svojho obsahu, teda stali sa podkladom pre rozhodnutie. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku ( je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle a nasl. , pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ( ). Odborný lekársky posudok je prílohou rozhodnutia žalovaného a je jeho nedeliteľnou súčasťou, preto nie je potrebné, aby bol podpísaný a žalobou napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti Z. z, je len jedným z podkladov pre rozhodnutie žalovaného. Vo vzťahu k odstráneniu pochybností pri prvostupňovom rozhodnutí zdôrazňuje správny súd, že toto rozhodnutie je vypracované výpočtovou technikou a je riadne opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom zodpovedného pracovníka v súlade s Z. z a (Tieto sú citované vyššie)

15. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok, sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v

rozpore s nálezom odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 28.10.2015).

16. V intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Po oboznámení sa s odbornými posudkami o invalidite vydanými posudkovými lekármi dospel správny súd k záveru, že tieto zohľadnili všetky relevantné okolnosti namietané žalobcom a že závery posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobcu. Posudkové závery sú vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Záver posudkov vyplýva z lekárskych nálezov a vyšetrení žalobcu podľa vymenovaných odborných nálezov ( ). Medzi závermi posudkov neboli zistené rozpory a o ich odbornej medicínskej úrovni správny súd nemá žiadny dôvod pochybovať. Posudky nepostrádajú žiadne zákonom predpísané náležitosti. Pokiaľ sa žalobca domáhal nariadenia znaleckého dokazovania, prípadne nariadenia odborných vyšetrení, tak správny súd uvádza, že úlohou správneho súdu, a teda podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní a nie nariaďovať odborné vyšetrenia podľa úvahy účastníka konania, keďže úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí), teda v tom či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správny zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

17. V zmysle vyššie vyjadreného záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladmi prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Po oboznámení sa s odbornými lekárskymi posudkami nachádzajúcimi sa v administratívnom spise správny súd tak ako už uviedol vyššie, súhlasí so žalobcom, že tieto neobsahovali odtlačok pečiatky, podpis posudkového lekára sociálneho poistenia, avšak lekárska správa - zápisnica v sebe zahŕňa aj celkový posudok, je opatrená pečiatkou a podpisom posudkového lekára. I keď z explicitne nevyplýva, že predmetný posudok má obsahovať pečiatku a podpis, je zrejmé, že pokiaľ sa vypracúva odborný posudok musí byť jasné, kto ho vypracoval. To, že prílohou rozhodnutí boli odborné lekárske posudky, v ktorých sa nenachádza pečiatka a podpis lekára, ktorý ho vypracoval, je možné považovať za nedostatok, ktorý však nemá za následok nesprávnosť tohto rozhodnutia, keďže ide len o jeden z podkladov, na základe ktorých bolo rozhodnuté. V súvislosti s posudkovými závermi posudkových lekárov nachádzajúcich sa v odborných posudkoch bolo potrebné konštatovať, že tieto vychádzali v tom čase z aktuálneho zdravotného stavu žalobcu. Posudkové závery sú vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektívnymi zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Záver posudkov vyplýval z lekárskych nálezov a vyšetrení žalobcu podľa vymenovaných odborných nálezov, lekárskych vyšetrení a lekárskych správ ( ).

18. Opätovne na tomto mieste správny súd uvádza, že v zmysle právnej úpravy vyplývajúcej zo jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu, a ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok.

19. Správny súd konštatuje, že uvedené závery žalovaného nie je možné vyhodnotiť ako nedostatočné. Má za to správny súd, že vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobcu, sú vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektívnymi zdravotnými ťažkosťami žalobcu, záver posudkov vyplýva z lekárskych nálezov a vyšetrení žalobcu podľa vymenovaných odborných nálezov. Tak ako už správny súd konštatoval vyššie, opätovne uvádza, že medzi závermi posudkov neboli zistené rozpory o ich odbornej medicínskej úrovni, správny súd nemá žiadny dôvod pochybovať. Podstatný je zovšeobecňujúci záver, v ktorom nie je potrebné uvádzať to, čo nemalo význam pre zistený, ustálený a

konštruovaný záver posudkového lekára. Navyše sa jedná len o tvrdenie v žalobe, ktoré nespôsobuje obsahovú nesprávnosť posudku posudkového lekára ako podkladu žalobou napadnutého rozhodnutia. To, že sa žalobca nestotožňuje so záverom odborného posúdenia posudkového lekára neznamená, že závery a odporúčania z jednotlivých vyšetrení neboli zhodnotené, že by sa nimi posudkový lekár nezaoberal.

20. Správny súd poznamenáva, že ak v zmysle pre súd je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného, preto by ani nemohol prihliadať na nové lekárske správy a nálezy vyhotovené po tomto dátume.

21. V súvislosti s uvedeným považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že určenie dátumu vzniku invalidity je rozhodujúcou skutočnosťou pre následné posúdenie splnenia podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení, pričom nie je rozhodujúce kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je odkedy dlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Opakovane však správny súd zdôrazňuje, že patrí do kompetencie posudkových lekárov posúdiť rozsah zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj určovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Predmetné posudzovanie si vyžaduje odborné medicínske znalosti. Nespokojnosť žalobcu je len subjektívnym presvedčením o nesprávnosti posúdenia jeho zdravotného stavu, jeho námietky objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení.

22. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne. Zastáva názor, že žalovaný sa relevantnými odvolacími námietkami dostatočne zaoberal, pričom poukazuje na to, že nie na každú námietku musí dať rozhodujúci orgán odpoveď, len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie významné.

23. Žalobca v konaní pred správnym súdom nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by záver žalovaného spochybňovali alebo by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného postihnutia, ako bol ustálený v čase rozhodovania.

24. Správny súd poznamenáva, že v zmysle je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

25. V žalobe žalobca vytýkal rozhodnutiu žalovaného, že spočíva „v nesprávnych a nulitných odborných lekárskych posudkoch žalobcu, a preto takto nesprávne zistený skutkový stav neobstojí, pretože ľudia s rovnakým zdravotným problémom týkajúcim sa chrbtice ako má on, ktorí však posudkoví lekári hodnotili len okrajovo bez riadneho preskúmania vrátane vyšetrení, majú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“ V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu považuje správny súd za podstatné poukázať na závery vyslovené správnym súdom vo vzťahu k ochoreniam chrbtice žalobcu, ktoré uviedol vyššie v tomto rozhodnutí a uviesť, že nielen z administratívneho spisu, z lekárskych nálezov, ktoré boli predmetom posudzovania posudkových lekárov žalovaného, ale v konečnom dôsledku ani z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, že by neboli posúdené všetky lekárske nálezy, a tie ktoré boli predmetom posúdenia, by neboli posúdené komplexne. Ak žalobca vyčítal žalovanému, že v súčasnom stave berie lieky, ktoré neboli zohľadňované žalovaným pri rozhodnutí, tak táto žalobná námietka zostávala len vo všeobecnej rovine, z ktorého dôvodu nebolo možné vyhodnotiť jej relevanciu k žalobou napadnutému rozhodnutiu.

26. Krajský súd má za to, že medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal za správne, súladné s príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

27. O náhrade trov súdneho konania krajský súd rozhodol za aplikácie , bez použitia . Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii a contrario, pretože neboli splnené podmienky (výnimočnosť) na náhradu trov konania, žalovaný si ich ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.