Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-2C/20/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom v právnej veci navrhovateľky: Y. X., nar.X.X.XXXX, bytom Y. XXX, právne zastúpenej: JUDr. Miroslavom Koníčkom, advokátom so sídlom A. Bernoláka 6, Ružomberok, proti odporcovi: G., n.o., so sídlom T. M.R.D. XXXX, M., v konaní o vrátenie daru s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.1.2014 sa navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 500,- eur spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne z uvedenej dlžnej sumy od 23.1.2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania titulom vrátenia daru.

Navrhovateľka návrh po skutkovej stránke odôvodnila tým, že dňa 7.5.2013 uzatvorila s odporcom v zmysle zmluvu o poskytovaní sociálnej služby pre potreby jej otca N. I., nar.XX.X.XXXX, o ktorého sa dovtedy ako dcéra starala a poskytovala mu starostlivosť vo svojom rodinnom dome v Y. č. XXX. Nakoľko odporca pri rokovaní podmieňoval uzavretie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby poskytnutím peňažného daru 500,- eur, navrhovateľka zároveň dňa 7.5.2013 uzavrela s odporcom v zmysle a nasl. aj darovaciu zmluvu, na základe ktorej darovala odporcovi hotovosť 500,- eur. Prijatie sumy je potvrdené príjmovým pokladničným dokladom odporcu zo dňa 7.5.2013. Vzhľadom ku zlému zdravotnému stavu otca navrhovateľky bol tento dňa 26.5.2013 prevezený sanitkou rýchlej zdravotnej pomoci zo zariadenia odporcu v W. 10 do Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku na interné oddelenie. Pri prijímaní N. I. do Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku bolo konštatované a písomne potvrdené prijímacím personálom nemocnice, že z hľadiska hygienického stavu pri prijatí bol N. I. zanedbaný, pošpinený a koža bola v takom stave, že uvedené zanedbanie bolo viacdňové (defekácia z dôvodu inkontinencie, pacient imobilný, nedostatočnosť v oblasti výživy, vyprázdňovania, hygieny, obliekania, chronickej liečby a starostlivosti o DU/ranu/stómiu). Z uvedeného je zrejmé, že odporca zanedbal svoje zmluvne dohodnutú povinnosť vykonávať starostlivosť o N. I. počas platnosti vyššie uvedenej zmluvy. N. I. dňa XX.X.XXXX v nemocnici zomrel. V zmysle o sociálnych službách v znení neskorších predpisov poskytovateľ sociálnej služby nesmie podmieniť uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby peňažným plnením alebo nepeňažným plnením. Navrhovateľka sa teda domáhala vrátenia daru, pričom si uplatnila aj úroky z omeškania od 23.1.2014 do zaplatenia, teda odo dňa spísania návrhu. Navrhovateľka sa pokúsila ukončiť spor mimosúdne, avšak odporca neprejavil záujem urovnať spor.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že je pravdou, že odporca uzatvoril s otcom navrhovateľky zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb a zároveň v ten istý deň aj darovaciu zmluvu na sumu vo výške 500,- eur, pričom prevzatie peňažného daru je potvrdené príjmovým pokladničným dokladom. Navrhovateľka v návrhu tvrdí, že uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby bolo podmienené uzatvorením darovacej zmluvy, čo je veľmi klamlivá a zavádzajúca informácia, ktorá nie je v návrhu zo strany navrhovateľky ničím preukázaná a dokázaná. V žiadnom prípade a za žiadnych okolností nebolo podmienené uzatvorenie zmluvy o poskytnutí sociálnej služby poskytnutím daru, otca navrhovateľky by zobrali do zariadenia tak či tak, nakoľko videli jeho zlý zdravotný stav, keď k nim prišiel bez akéhokoľvek doprovodu, či v sprievode s niekým z rodiny. Z darovacej zmluvy, najmä z článku 1 vyplýva, že darca sa rozhodol darovať obdarovanému peňažný dar, išlo teda o slobodný prejav vôle, išlo o dobrovoľné plnenie a nie tak, ako to tvrdí navrhovateľka. Odporca predložil listinné dôkazy, na základe ktorých jasne a zreteľne dokázal opak. K zdravotnému stavu N. I. uviedol, že pán N. I. bol privezený sanitkou, pričom po prijatí do ich zariadenia bol vyšetrený v prvom rade personálom ich zariadenia, neskôr zazmluvnenou doktorkou I.. S. M., išlo o vysoký viditeľný stav nevládnosti z dôvodu možného požitia alkoholu, drogy alebo inej psychotropnej látky. Zdravotný stav otca navrhovateľky sa počas doby, kedy bol umiestnený v ich zariadení postupne a pomaly zlepšoval, pán N. I. bol pošpinený a inkontinentný z dôvodu, že zamestnancom Seniresu bolo zdravotným personálom rýchlej zdravotníckej služby zakázané vykonávať akékoľvek úkony z dôvodu, že išlo o záchranu ľudského života, ktorý má prednosť pred vonkajším znečistením. M., ktorá je spomenutá v návrhu, bola spôsobená samotným N. I., nakoľko v jeho prípade sa jednalo o ťažký prípad po mentálnej stránke a celkovo po zdravotnej stránke, trpel viacerými chorobami ako aj poruchou psychiky a správania zapríčinenej užitím (užívaním) alkoholu, syndróm závislosti. Odporca absolútne odmieta akékoľvek tvrdenia, že by sústavne porušoval povinnosti, čím sa mal dopustiť hrubého porušenia dobrých mravov. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhol návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť.

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.3.2014 navrhla, aby súd posúdil podaný návrh aj v zmysle ustanovenia tak, že navrhovateľka sa eventuálne domáha aj vydania bezdôvodného obohatenia v prípade, že by súd dospel k záveru, že darovacia zmluva zo dňa 7.5.2013 je neplatná.

Okresný súd Ružomberok uznesením zo dňa 5.3.2014 pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 500,- eur spolu s 5,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 500,- eur od 8.5.2013 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Nakoľko právny zástupca navrhovateľky rozšíril skutkový základ, na základe ktorého si navrhovateľka uplatnila svoj nárok aj o vydanie bezdôvodného obohatenia, súd pripustil zmenu návrhu tak, že navrhovateľka sa okrem vrátenia daru domáha aj zaplatenia sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 5.3.2014 uviedol, že tým, že zmluva o poskytovaní sociálnej služby ako aj darovacia zmluva boli uzatvorené toho istého dňa, navrhovateľka na základe darovacej zmluvy poskytla odporcovi dar vo výške 500,- eur, čím došlo k obohateniu odporcu o túto hodnotu. O tomto svedčí aj príjmový pokladničný doklad, ktorý sa nachádza v spise. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v zmysle o sociálnych službách poskytovateľ sociálnej služby nesmie podmieňovať uzatvorenie zmluvy o poskytnutí sociálnej služby poskytnutím peňažného alebo nepeňažného plnenia. Z týchto dôvodov je preto plnenie, ktoré vykonala navrhovateľka v rozpore so zákonom. Poukázal na zdravotný záznam otca navrhovateľky zo dňa 26.5.2013, z ktorého je zrejmé, že otec navrhovateľky bol privezený do Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, pričom poznámky, ktoré sú vpísané do tohto záznamu, sú poznámky personálu. Z tohto záznamu vyplýva skutočnosť, že po vyzlečení pacienta bolo zistené, že tento mal špinavú kožu, bol zanedbaný, pričom bol veľmi ťažko chorý. Pokiaľ sa týka samotnej inkontinencie menovaného, toto samo o sebe nie je dôvodom, aby bol v takomto stave, teda aby mal pošpinenú kožu. Z týchto dôvodov si preto odporca riadne neplnil svoje práva a povinnosti, ktoré mu vyplývali z uzatvorenej zmluvy o poskytnutí sociálnych služieb. Nestaral sa poriadne o otca navrhovateľky, teda porušil svoju povinnosť a to je dôvod pre vrátenie daru z dôvodu porušenia dobrých mravov vo vzťahu k navrhovateľke, nakoľko pán N. I. bol jej otcom, ktorý krátko na to zomrel. Pokiaľ odporca odmieta vrátiť dar, domáhali sa vrátenia daru aj eventuálne v prípade neplatnosti darovacej zmluvy vydania bezdôvodného obohatenia. Poukázal na skutočnosť, že odporca sa prezentuje na webovej stránke ako zariadenie, ktoré poskytuje profesionálnu starostlivosť pre pobyt

seniorov v ich zariadení vrátane psychiatrickej a zdravotnej starostlivosti. Na záver uviedol, že pokiaľ vykonaným dokazovaním súd dôjde k záveru, že uzavretie zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb bolo podmienené poskytnutím daru, bude darovacia zmluva neplatná, a teda sa budú domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ sa toto nepreukáže, budú sa domáhať vrátenia daru.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 5.3.2014 uviedla, že po dohode so súrodencami sa dohodli, že uprednostnia odporcu, ktorého našli na internetovej stránke, resp. jeho webovú stránku, kde ponúkal starostlivosť o seniorov. Keď prišli do zariadenia, pýtali sa zodpovedných pracovníkov, za akých okolností môže byť ich otec prijatý, pričom títo im uviedli, že môže byť prijatý, ale za podmienky, že darujú ich zariadeniu sumu 500,- eur. S týmto ona súhlasila, že daruje túto sumu. Keď potom prišli, dali jej podpísať zmluvy, teda aj darovaciu zmluvu aj zmluvu o poskytovaní sociálnej služby. Na otázky samosudcu uviedla, že toto jej nevadilo, dala to z vďačnosti, darovaciu zmluvu si riadne prečítala, porozumela, s týmto neboli žiadne problémy. Uviedla, že jej otec sa pomočoval, alebo že rozotieral stolicu. Uviedla však, že pokiaľ bol doma, bol nepokojný, nebol však agresívny, nikoho nenapádal, tak ako je uvedené v zdravotných záznamoch odporcu. Mohlo to byť spôsobené tým, že bol v cudzom prostredí. Pri podpisovaní zmlúv bola jej dcéra S. X. a sestra J. I., pričom pri samotnom odovzdávaní sumy 500,- eur už nebol nikto prítomný.

Poverený zamestnanec odporcu vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 5.3.2014 uviedol, že zmluva o poskytovaní sociálnych služieb ako aj darovacia zmluva a samotné odovzdanie daru boli vykonané v ten istý deň, teda dňa 7.5.2013, čo nespochybňuje. Uviedol však, že sa jedná o dva zmluvné tituly, boli uzatvorené dve osobitné zmluvy, pričom jednou zmluvou bola darovacia zmluva a druhou zmluvou bola zmluva o poskytovaní sociálnych služieb. Zmluva o poskytovaní sociálnych služieb nemá ani jedno ustanovenie v tom zmysle, že by sa podmieňovalo uzatvorenie zmluvy prijatím peňažného alebo nepeňažného plnenia od navrhovateľky, alebo jej rodiny. Každá zmluva bola uzatvorená za iným účelom. V žiadnom prípade neviazali, resp. nepodmieňovali prijatie pacienta na uzatvorenie darovacej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že aj samotná navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že s vďakou dala dar bez akýchkoľvek problémov odporcovi.

Svedok I. Y. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že pracoval u odporcu ako ošetrovateľ a ošetroval otca navrhovateľky. Uviedol, že otec navrhovateľky si vyžadoval veľkú pozornosť, dá sa povedať, že každých 10 minút, stále cikal, kakal, poškriabal si ruku, stále niečo robil. Museli ho kúpať tri až štyri krát denne, nekomunikoval, iba ležal, hádzal sa o stenu, dali mu aj zábranu, avšak aj cez túto prepadol. Bol stále nervózny, niečo si mrmlal, hovoril, museli dať preč od neho aj lampu. Zo všetkých pacientov, ktorých mali, si vyžadoval najvyššiu pozornosť.

Svedkyňa F. H. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že pracuje u odporcu ako ošetrovateľka, pričom k starostlivosti o otca navrhovateľky uviedla, že v ten deň, kedy bola k nemu privolaná rýchla zdravotnícka pomoc, mala službu, nakoľko pán I. bol apatický, nereagoval, dali mu vypiť vodu, nepregĺgal, a preto sa rozhodla, že zavolá rýchlu zdravotnícku pomoc. Keď volali s operátorkou, tá im dávala pokyny, ako postupovať. Mali ho dať do stabilizovanej polohy a mali mu poskytnúť prvú pomoc. Uviedla, že o otca navrhovateľky bolo postarané dobre, dávali mu jesť a piť, dávali ho aj na vozík, avšak starostlivosť o neho bola problémová, nakoľko vždy s ním niekto musel byť, či už pri ňom alebo vedľa neho. Stále sa pomočoval, mal inkontinenciu, čiže je predpoklad, že mohol byť aj počúraný alebo mal aj inkontinenciu stolice. Keď prišla rýchla zdravotnícka pomoc, chceli ho prezliecť, avšak im to nedovolili, nakoľko ho zobrali v takom stave, v akom sa nachádzal, keď prišli po neho.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 26.3.2014 uviedol, že pokiaľ sa má vyjadriť, z akého dôvodu nevyhľadala navrhovateľka iné zariadenie, keďže podľa jej tvrdenia odporca podmieňoval uzatvorenie zmluvy o sociálnych službách darovacou zmluvou, tak navrhovateľka mu povedala, že tomu, ako predchádzali rokovania s odporcom a vôbec vyhľadávanie odporcu predchádzalo prepustenie otca z nemocnice v ťažkom psychickom a fyzickom stave a bolo veľmi náročné starať sa o neho, pričom celá rodina bola z toho zúfalá. Z tohto dôvodu hľadali akékoľvek zariadenie, ktoré bude schopné postarať sa o jej otca, vlastne ktoré ho doopatruje až do jeho smrti. Navrhovateľka nemala v tomto smere žiadne skúsenosti, a preto vyhľadali odporcu, nakoľko toto bolo jediné zariadenie, ktoré bolo ochotné a schopné postarať sa o jej otca. Je pravdou, že podmieňovali uzatvorenie zmluvy o sociálnych službách poskytnutím daru 500,- eur, avšak ona to brala ako nutné zlo, radšej oželela peniaze, len aby bolo o jej otca postarané, nakoľko ostatné zariadenia neprichádzali do

úvahy, nakoľko ho potrebovali umiestniť ihneď. Dodal, že situácia určite nebola taká, že by navrhovateľka navštívila G. a povedala ako prvá, že dá dar a potom uzatvoria zmluvu.

Poverený zamestnanec odporcu vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že obidva návrhy zmluvy vypracoval odporca a predostrel ich navrhovateľke, avšak nie je pravdou, že by odporca nútil navrhovateľku, aby uzatvorila darovaciu zmluvu, nakoľko zástupcovia odporcu jej uviedli, že je tu možnosť ako pomôcť jej otcovi a možnosť poskytnúť mu dar, pričom uviedol aj mená ďalších klientov, ktorí takisto boli vzatí do ich starostlivosti bez poskytnutia akéhokoľvek daru. Povedali jej, že je tu možnosť poskytnúť dar, čo sa aj stalo.

Svedkyňa W. I. - neter navrhovateľky vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 26.3.2014 uviedla, že sa stretla spolu so svojou tetou - navrhovateľkou a s pánom M. v zariadení G. ešte predtým ako vôbec zobrali jej starého otca do ich zariadenia, pričom starý otec bol v tom čase v nemocnici. Spolu s tetou doniesli do tohto zariadenia zdravotnú kartu a sumu 350,- eur, ktorá predstavovala mesačný poplatok na budúci mesiac. Jednali s pánom M., pričom tam bola aj jeho sekretárka. C. M. pýtal od nich sumu 500,- eur, z čoho boli zaskočené, pričom im povedal, že ak dajú sumu 500,- eur, zoberú ho skôr, ak túto sumu nedajú, budú musieť čakať. Uviedla, že ak by nedali sumu 500,- eur, pán M. nepovedal, že by ho nezobrali, povedal však, že budú musieť v prípade nezaplatenia sumy čakať. Nakoľko nemali inú šancu, iné východisko, peniaze doniesli, nakoľko ich nemali pri sebe a vrátili sa späť do G., pričom tieto peniaze prevzal od tety z jej rúk pán M. a o tomto vystavil aj papier. Uviedla, že videla, ako jej teta podpísala darovaciu zmluvu. Na otázky uviedla, že hľadali aj iné zariadenia, avšak všetko bolo plné, pričom nakoľko nemali starého otca kde umiestniť, pričom podmienky pre jeho starostlivosti mali aj doma, avšak bol ťažký a nevládali ho zdvíhať a obsluhovať, nemohli sa o neho starať. Dodala, že mali zhruba asi čas dva týždne na to, aby našli nejaké zariadenie počas jeho pobytu v nemocnici, avšak žiadne zariadenia nenašli.

Svedkyňa J. I. - sestra navrhovateľky vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 26.3.2014 uviedla, že pokiaľ sa týka odporcu, ich zariadenie našla jej dcéra W. na počítači. Ich otec mal byť v nemocnici len tri týždne a tak cez facebook našla zariadenie G., nakoľko nemali kde otca umiestniť. Zariadenie hľadali z toho dôvodu, nakoľko im v nemocnici povedali, že otca tam už nemôžu držať, pričom hľadali také zariadenie, kde bolo možné otca umiestniť, nakoľko ich otec potom, ako ho prepustili z nemocnice, nechodil, nesedel, povedali im, že už nebude ani chodiť, ani sedieť, bude len ležať, pričom ona so sestrou neboli schopné o otca sa postarať, a preto ho dali do tohto zariadenia. Uviedla, že peniaze, ktoré dala jej sestra ako dar, teda suma 500,- eur bola jej vlastníctvom, nakoľko jej tieto peniaze dala ona a tieto peniaze bude žiadať vrátiť od zariadenia G.. Na otázky uviedla, že sestra jej povedala, že keď prišli do G., pýtali od nej sumu 500,- eur, ona bola dojatá, nakoľko už nemali otca kde umiestniť, nemali iné východisko, a preto museli im dať peniaze. Zopakovala, že peniaze sú výlučne jej vlastníctvom a dala ich sestre, aby ich dala odporcovi. Ďalej uviedla, že pokiaľ bol otec doma, predtým ako bol hospitalizovaný, bol normálny. Doma zrazu odpadol a potom ho zobrali do nemocnice, kde bol tie tri týždne. Potom, ako odpadol, už sa nemohli o neho starať, nakoľko v nemocnici im povedali, že sa chová ako malé dieťa, že už bude len ležiaci, a preto hľadali aj takéto riešenie. Uviedla, že otca mohli umiestniť aj do Liečebne pre dlhodobo chorých v D., avšak vzhľadom k tomu, že o tomto zariadení počuli, aká je tam starostlivosť, rozhodli sa, že ho dajú radšej do zariadenia G., n.o. Na záver svojej výpovede uviedla, že vie o tom, že keď bol ich otec dovezený do vojenskej nemocnice, bol v kritickom stave, bol zašpinený, dlhodobo neumývaný, zanedbaný, jeho koža bola neumytá.

Svedok D. M. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v čase, keď mala rodina pána I. záujem o prijatie otca do ich zariadenia, bol povereným riaditeľom, pričom v súčasnej dobe už u odporcu nepracuje. Pokiaľ sa týka konkrétneho prípadu, otec navrhovateľky bol v ťažkom zdravotnom stave, jeho dcéra prišla do ich zariadenia a žiadala ich, aby ho prijala, pričom súčasťou informácie pre žiadateľov o prijatie bola i tá informácia, že je tu možnosť poskytnúť ich zariadeniu dar, nakoľko takto bol inštruovaný konateľom odporcu. Túto informáciu teda dával žiadateľom spolu so žiadosťou o prijatie a zmluvou o poskytovaní sociálnych služieb. Informovali žiadateľov na aký účel to bude použité a bolo to na báze dobrovoľnosti. Svedok na otázky uviedol, že tam boli aj ďalší záujemcovia, ktorí dávali dar, niektorí dávali dar aj na splátky, avšak všetko to bolo na báze dobrovoľnosti. Nikoho nenútil, aby dal dar, alebo podmieňoval uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby poskytnutím daru. Aj v prípade, že by nebol daný dar, pána I. by zobrali do ich zariadenia, nakoľko mali voľné kapacity. Svedok ďalej uviedol, že on osobne by dar vrátil, nakoľko pán N. I. zomrel krátko po tom, ako bol daný dar, avšak keďže odporca

dar nevrátil, peniaze budú použité na zlepšenie starostlivosti aj pre iných klientov. Prax bola taká, že dar im dávali niekedy na účet, niekedy aj jemu osobne do ruky, nakoľko nemal asistentku. Na konkrétny prípad si však nevedel spomenúť, teda či prevzal peňažný dar od navrhovateľky alebo nie. Svedok ďalej uviedol, že si je vedomý o tom, že nemožno podmieňovať uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby poskytnutím daru, avšak nikto to takto nerobil, všetko bolo na báze dobrovoľnosti.

Svedok Q. H. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že inštruoval svojho riaditeľa, teda pána Remeňa, aby pri prijímaní nových záujemcov uviedol žiadateľom informáciu, že je tu možnosť poskytnutia peňažného daru, bolo to dobrovoľné, pričom potvrdil, že sa stretol pred podaním návrhu na súd aj s právnym zástupcom navrhovateľky a povedal mu, že dar nevráti, nakoľko to bol dobrovoľný dar, a teda nie je dôvod dar vracať. Uviedol, že niekedy podpisoval zmluvu o poskytovaní sociálnej služby on alebo jeho riaditeľ, pričom si bol vedomý aj ustanovenia § 74 ods. 6 zákona o sociálnych službách, avšak ich zariadenie nepodmieňovalo uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby žiadnym darom, bolo to dobrovoľné. Uviedol, že pokiaľ sa týka N. I., on nie je obsluhujúci personál, na toto mal svoj personál a riaditeľa, a teda sa nevedel vyjadriť k starostlivosti o N. I.. Dodal, že pokiaľ mali navrhovateľka a jeho rodina záujem, v okrese Ružomberok sú aj iné zariadenia, napríklad Domov sociálnych služieb Likava, Trojlístok a iné zariadenia. Na záver svojej výpovede uviedol, že aj v prípade, že by neboli klienti poskytli dar, boli by prijatí do ich zariadenia.

V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľka a odporca uzatvorili dňa 7.5.2013 zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, odporca ako poskytovateľ, navrhovateľka ako spoluzodpovedná osoba, pričom prijímateľom služby bol otec navrhovateľky N. I.. Predmetom zmluvy bolo poskytovať sociálnu službu na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu vydaného príslušným samosprávnym orgánom. Zmluva sa mala poskytovať pobytovou celoročnou formou podľa ustanovenia § 13 ods. 5 zákona o sociálnych službách. Sociálna služba sa mala poskytovať od 7.5.2013 na dobu neurčitú. Za poskytované služby sa prijímateľ zaviazal platiť poskytovateľovi úhrady za poskytované služby vo výške mesačných platieb uvedených v cenníku za poskytované sociálne služby. Navrhovateľka a odporca uzatvorili toho istého dňa aj darovaciu zmluvu, na základe ktorej navrhovateľka darovala odporcovi ako obdarovanému peňažnú sumu vo výške 500,- eur, pričom obdarovaný sa zaviazal použiť poskytnuté prostriedky na podporu a rozvoj sociálnej služby najmä v prospech darcu a v druhom rade v prospech obdarovaného. Odporca potvrdil prevzatie daru vystavením príjmového pokladničného dokladu zo dňa 7.5.2013, na základe ktorého potvrdil prevzatie peňažnej sumy od navrhovateľky. Otec navrhovateľky bol dňa 26.5.2013 z dôvodu zlého zdravotného stavu prevezený rýchlou zdravotníckou pomocou zo zariadenia odporcu do Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v M. na interné oddelenie, pričom pri prijímaní odporcu na ich oddelenie bolo konštatované a zistené, že N. I. bol k nim privezený z hľadiska hygienického stavu zanedbaný, bol pošpinený, koža bola v stave, ktorý vykazoval viacdňové neumývanie, konštatovala sa nedostatočnosť v oblasti výživy, vyprázdňovania, hygieny, obliekania, chronickej liečby a starostlivosti o DU/ranu/stómiu. Nakoľko odporca zanedbal svoje zmluvne dohodnuté povinnosti, pričom podmieňoval uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb poskytnutím daru, navrhovateľka sa domáhala z dôvodu porušenia dobrých mravov zo strany odporcu vrátenia daru, resp. v prípade, že by súd zistil, že zmluva je neplatná, vydania bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu.

Podľa darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Na základe vykonaného dokazovania, po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, po výsluchu účastníkov konania a svedkov mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu nedôvodný. Podaným návrhom sa navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala vrátenia daru vo výške 500,- eur, ktorý poskytla odporcovi na základe darovacej zmluvy zo dňa 7.5.2013, pričom neskôr rozšírila skutkový základ uplatneného nároku aj v tom zmysle, že ak súd dôjde k záveru, že darovacia zmluva je neplatná, domáhala sa vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko peňažná suma bola prijatá na základe neplatného právneho úkonu.

V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo ani sporné, že navrhovateľka a odporca uzatvorili dňa 7.5.2013 darovaciu zmluvu a zároveň aj zmluvu o poskytnutí sociálnej služby v zmysle o sociálnych službách a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Na základe darovacej zmluvy navrhovateľka darovala odporcovi peňažnú sumu 500,- eur. Odporca ako obdarovaný dar prijal a zaviazal sa ho použiť na podporu a rozvoj sociálnych služieb najmä v prospech darcu a v druhom rade v prospech obdarovaného. Navrhovateľka v podanom návrhu tvrdila, že odporca podmieňoval uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uzatvorením darovacej zmluvy. Samotná navrhovateľka však vo svojej výpovedi túto skutočnosť poprela, nakoľko uviedla, že peňažnú sumu dala z vďačnosti, darovaciu zmluvu si riadne prečítala, porozumela jej a s týmto neboli žiadne problémy. Potvrdila, že to bol prejav jej slobodnej a vážnej vôle a že uvedenú sumu dala z vďačnosti. Tvrdenie navrhovateľky, že odporca podmieňoval uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby poskytnutím peňažného daru v konaní preukázané nebolo. Žiadny z vypočutých svedkov - zamestnancov odporcu vo svojej výpovedi nepotvrdil, že by nebol otec navrhovateľky prijatý do ich zariadenia bez poskytnutia peňažného daru. Ako vypočutý svedok D. M., tak i štatutárny zástupca odporcu vo svojich výpovediach potvrdili, že záujemcov o prijatie do ich zariadenia iba inštruovali, že je tu možnosť poskytnúť peňažný dar, pričom všetko bolo na báze dobrovoľnosti. Uviedli, že v prípade, že by klient peniaze nedal, takisto by bol prijatý do ich zariadenia. Svedok D. M., bývalý riaditeľ odporcu uviedol, že tu boli i ďalší klienti, ktorí poskytli ich zariadeniu peňažné dary. V konaní tiež nebolo preukázané, že by navrhovateľka uzatvorila darovaciu zmluvu v tiesni, alebo že by nemala na výber iné zariadenie. Tieto skutočnosti vyvrátila svojou výpoveďou sestra navrhovateľky, svedkyňa J. I., ktorá uviedla, že ich otec bol predtým, ako bol prijatý do zariadenia odporcu v nemocnici asi 3 týždne, pričom v nemocnici im povedali, že otec po hospitalizácii už nebude chodiť ani sedieť, bude len ležať a bude potrebné sa o neho postarať. Nakoľko sa nevedeli o otca postarať spolu so sestrou, hľadali zariadenie, ktoré by ho mohlo prijať. Jej dcéra W. I. našla cez facebook zariadenie odporcu, pričom uviedla, že mohli ho umiestniť aj do Liečebne pre dlhodobo chorých v D., avšak vzhľadom k tomu, že o tomto zariadení počuli, že tam nie je dobrá starostlivosť, uprednostnili radšej odporcu. Svedkyňa teda sama uviedla, že tu bolo i iné zariadenie, ktoré bolo schopné prijať ich otca, avšak uprednostnili odporcu. Samotná navrhovateľka teda mala na výber, či daruje odporcovi peňažnú sumu formou darovacej zmluvy alebo nie, pričom vykonaným dokazovaním vyšlo najavo, že

navrhovateľka ani nebola vlastníčkou peňažnej sumy, ktorá bola darovaná odporcovi. Svedkyňa J. I. potvrdila, že toto boli jej peniaze a tieto peniaze bude žiadať, aby jej spoločnosť G. vrátila.

Navrhovateľka ďalej odôvodnila svoj nárok na vrátenie peňažnej sumy vo výške 500,- eur titulom darovacej zmluvy aj tou skutočnosťou, že jej otec bol dňa 26.5.2013 prevezený do Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku rýchlou zdravotníckou pomocou, pričom pri prijímaní otca bolo zistené, že jej otec bol zanedbaný, bol pošpinený, jeho koža vykazovala znaky niekoľkodňového neumývania, konštatovala sa nedostatočnosť v oblasti výživy, vyprázdňovania, hygieny a obliekania. Nakoľko teda odporca zanedbal svoje zmluvne dohodnuté povinnosti, na ktoré sa zaviazal, domáhala sa vrátenia daru.

Darovacia zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 7.5.2013, bola uzatvorená na jednej strane medzi navrhovateľkou ako darcom a odporcom ako obdarovaným. Odporca je nezisková organizácia, teda právnická osoba. Pri skúmaní, či obdarovaný sa správal k darcovi alebo k členovi rodiny tak, že tým hrubým spôsobom porušil dobré mravy, je potrebné skúmať, či sa takéhoto konania dopustil štatutárny zástupca odporcu. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by štatutárny zástupca odporcu vedome a hrubo porušil svoje povinnosti tak, aby jeho konanie mohlo zakladať dôvod darcu domáhať sa vrátenia daru. V danom prípade by teda musel hrubo porušiť dobré mravy práve štatutárny zástupca odporcu, pričom toto v konaní preukázané nebolo. Samotný štatutárny zástupca odporcu vo svojej výpovedi uviedol, že na toto má riaditeľa a svojich zamestnancov, ktorí si mali plniť svoje povinnosti každý podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy, teda v danom prípade mala byť starostlivosť poskytovaná otcovi navrhovateľke zamestnancami odporcu. Nie je teda možné domáhať sa vrátenia daru v prípade, ak niektorý zo zamestnancov odporcu porušoval svoje povinnosti, nie každé konanie zamestnanca odporcu teda môže zakladať povinnosť odporcu vrátiť dar. V konaní by muselo byť preukázané, že o takomto úmyselnom konaní niektorého zo svojich zamestnancov by musel vedieť samotný štatutárny zástupca odporcu a nezakročil by, pričom by udržiaval tento stav. Tieto skutočnosti však v konaní neboli preukázané. Je potrebné si uvedomiť, že zamestnanci odporcu ani nemohli vedieť, že bola uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom darovacia zmluva a tiež nie je možné vyvodiť záver, že akékoľvek porušenie povinností personálu zakladá dôvod na vrátenie daru. Ak bol teda obdarovaný právnickou osobou, ktorý koná cestou svojho štatutárneho zástupcu, musí sa práve štatutárny zástupca odporcu dopustiť takéhoto konania, ktoré by hrubo porušilo dobré mravy a na základe ktorého by teda bolo možné platne domáhať vrátenia svojho daru. Nakoľko táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola, pričom bolo zistené, že uzatvorená darovacia zmluva zo dňa 7.5.2013 obsahuje všetky podstatné náležitosti darovacej zmluvy, bola uzatvorená slobodne a vážne na základe prejavu vôle dvoch zmluvných strán, nebola uzatvorená ani v tiesni ani za nápadne výhodných podmienok, súd teda zistil, že uzatvorená darovacia zmluva je platná. Nakoľko nebolo preukázané, že by sa štatutárny zástupca odporcu dopustil konania, ktorým by hrubo porušil dobré mravy, alebo že by sa správal k darkyni alebo k jej rodine takýmto spôsobom, súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Samotná skutočnosť, že otec navrhovateľky bol dňa 26.5.2013 prevezený do Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok, kde bolo konštatované, že bol zanedbaný, nemôže byť automaticky a sama o sebe dôvodom na vrátenie daru. Ohľadom tejto skutočnosti boli vypočúvaní aj svedkovia - zamestnanci odporcu, ktorí potvrdili, že otec navrhovateľky bol k nim privezený v ťažkom zdravotnom stave, jednalo sa o pacienta, ktorý si vyžadoval neustálu pozornosť, ktorý sa pomočoval, ktorý rozotieral stolicu po stenách a s ktorým mali najviac práce. Svedkovia logicky a presvedčivo opísali súdu, z akého dôvodu nemohli otca navrhovateľky pripraviť na prevoz do Vojenskej nemocnice v Ružomberku, nakoľko im to pracovníci rýchlej zdravotníckej služby zakázali z dôvodu záchrany života. S poukazom na túto skutočnosť bol preto otec navrhovateľky prijatý do Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok v takom stave, ako bolo popísané v prijímacej správe. Nakoľko teda nebolo preukázané, že by bolo podmienené uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby poskytnutím daru, pričom neboli zistené ani žiadne iné nedostatky, súd vzhľadom ku skutočnosti, že nezistil dôvod na to, aby odporca obdarovanej vrátil dar, keďže nebolo preukázané, že by sa štatutárny zástupca odporcu správal k darcovi alebo k členovi rodiny tak, že by to hrubo porušovalo dobré mravy, súd návrh zamietol.

Navrhovateľka sa ďalej domáhala, že v prípade, že by súd zistil, že darovacia zmluva je neplatná, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke peňažnú sumu titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Nakoľko teda nebolo preukázané, že by bol právny úkon - darovacia zmluva zo dňa 7.5.2013 uzatvorený neplatne, navrhovateľke nevzniklo právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia.

Okrem toho bolo v konaní aj preukázané, že vlastníčkou peňažnej sumy vo výške 500,- eur, ktorú navrhovateľka dala odporcovi, bola sestra navrhovateľky J. I. a nie navrhovateľka. Z tohto dôvodu by preto nebola navrhovateľka ani aktívne vecne legitimovaná na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko bolo v konaní preukázané, že nebola vlastníčkou uvedených peňazí, a teda domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia by sa mohla platne iba vlastníčka peňazí, teda sestra navrhovateľky J. I., ktorá aj potvrdila, že sa bude domáhať vydania peňažnej sumy od odporcu. Súd teda nezistil dôvody na to, aby vyhovel návrhu buď titulom vrátenia daru alebo titulom vydania bezdôvodného obohatenia, a preto návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nakoľko návrh navrhovateľky bol v celom rozsahu zamietnutý, nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko odporca si žiadne trovy konania neuplatnil ani mu žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () - ktorému súdu je určené; kto ho robí; ktorej veci sa týka a čo sleduje; musí byť podpísané a datované; je potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné - ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy - uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistené rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( a/,f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.