Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_5Co-47-2013.pdf
PDF · 84.14 KB
Case nature
Subarea
5Co/47/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa L. G., bytom W. G., S. XXX/ X, právne zastúpený JUDr. Mariannou Smatanovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Jozefská 3 proti odporcovi Poľnohospodárske družstvo "Vršatec", so sídlom Pruské 118, IČO: 00 200 166, právne zastúpený JUDr. Andrejom Opetom, advokátom, so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Československej armády 80/18, o vydanie pozemku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 21.marca 2013, č.k. 15C/3/2012-82, v spojení s opravným uznesením zo dňa 16.05.2013, č.k. 15C/3/2012-86, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania 427,71 eur, k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Andreja Opeta, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal po pripustení zmeny návrhu, aby súd odporcovi uložil povinnosť vydať mu pozemok, parc. registra C č. 1320/2 - orná pôda o výmere 17521 m2, zapísaných na LV č. 4119 pre k.ú. A.. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku, k rukám JUDr. Andreja Opeta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 33 ods. 2, § 35 ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka, tiež § 1 ods. 1 zák.č. 504/2003 Z.z. ako ust. § 676 ods. 1 a § 680 ods. 2, 3 ako aj § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd po posúdení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 OZ a to konkrétne vydanie svojho pozemku parcela registra C č. 1320/2 - orná pôda pre k.ú. A., zapísaná na LV č. 4119 od odporcu, ktorý ho podľa neho užíva bez právneho dôvodu, čím zasiahol do jeho vlastníckeho práva. Navrhovateľ je vlastníkom predmetného pozemku a odporca pozemok užíva na poľnohospodárske účely. Podľa názoru súdu bolo preukázané, že odporca užíva pozemok navrhovateľa na základe právneho dôvodu a to platnej a účinnej nájomnej zmluvy a preto sa z jeho strany nejedná o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva navrhovateľa. Bolo preukázané, že pozemok odporca užíva na základe nájomnej zmluvy zo dňa 29.06.2010, ktorú uzatvoril s predchádzajúcim vlastníkom pozemku S. Y. ako prenajímateľom. Výpoveďami štatutárov odporcu, ktorí sa podieľali na tvorbe predmetnej nájomnej zmluvy ako aj svedkov S. Chudého a O. Y. bolo preukázané, že táto zmluva bola na návrh odporcu uzatvorená v roku 2010 a ani skutočnosť, že ju za S. Y. ako prenajímateľa podpísala jeho manželka, nečiní túto zmluvu neplatnou. Manželka O. Y. pri podpise nájomnej zmluvy konala za svojho
manžela bez plnej moci, avšak o uzatvorení zmluvy ho informovala a ten so zmluvou súhlasil, nič proti tomu nenamietal, a preto platí, že v zmysle § 33 ods. 2 OZ S. Y. dodatočne tento právny úkon schválil a preto je z neho sám viazaný. Navrhovateľ ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že nájomný pomer odporcu k predmetnému pozemku zanikol prevodom vlastníckeho práva k nemu z S. Y. na navrhovateľa a to v zmysle čl. VII. bod 2 nájomnej zmluvy. Ani s touto argumentáciou sa súd nestotožnil. Je potrebné uviesť, že podľa § 1 ods. 1 zák.č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov sa na nájomnú zmluvu vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluvy, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Uvedené ust. čl. VII. bod 2 nájomnej zmluvy však nie je ako sa mylne domnieva navrhovateľ dojednaním iného spôsobu zániku dojednaného na určitý čas v zmysle § 676 ods. 1 OZ. Z významu, ktorý tomuto dojednaniu prisudzuje navrhovateľ by sa dalo usudzovať, že sa skôr jedná o dojednanie o zániku nájomného pomeru pri zmene vlastníctva prenajatej veci, ktoré dojednanie by bolo odchylné od právnej úpravy ustanovenej v § 680 OZ. Toto dojednanie je však potrebné si vyložiť v zmysle § 35 ods. 2 OZ, nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. V konaní bolo preukázané, že návrh nájomnej zmluvy bol pripravený odporcom a z jeho výpovede vyplynulo, že toto ustanovenie poňal do návrhu nájomnej zmluvy z toho dôvodu, vlastníctvo k pozemkom, ktoré si pre poľnohospodársku výrobu prenajímal, nebolo usporiadané a jeho postupným usporadúvaním, alebo v dôsledku úprav ROEP- u dochádzalo k zmene výmer, či dokonca k zmene vlastníctva k jednotlivým prenajatým pozemkom. Toto ustanovenie tak malo pomôcť k zosúladeniu právneho a skutočného stavu cestou zmien alebo rušenia nájomných zmlúv. Odporca uviedol, že týmto dojednaním nemal vôľu docieliť stav, keď zmenou vlastníckeho práva dôjde automaticky k zrušeniu existujúcej nájomnej zmluvy, čo by bolo v rozpore s požiadavkou istoty, ktorú potrebuje pri prevádzkovaní poľnohospodárskeho podniku. Takto zistená vôľa odporcu nie je v rozpore s jazykovým prejavom čl. VII. bod 2 zmluvy a potvrdzuje aj zistená skutočnosť, že takéto dojednanie sa nachádza aj v iných nájomných zmluvách, ktoré odporca ako nájomca uzatvoril v roku 2010. Nakoniec ani konanie odporcu, ktorý po smrti V. Y. titulom dedenia a prechodu vlastníckeho práva k pozemku na S. Y. uzatvoril s posledným menovaným novú nájomnú zmluvu, nie je podľa názoru súdu v rozpore s čl. VII. bod 2 ako ho zaujal súd, čo vyplýva aj z čl. 1 uvedenej zmluvy, kde je uvedené, že zmluva sa uzatvára za účelom zosúladenia existujúceho nájomného vzťahu s ust. zák.č. 504/2003 Z.z.. Odporca v tomto právnom úkone teda sám uvádza, že nájomný vzťah k predmetným pozemkom aj po zmene vlastníckeho práva jeho prechodom na S. Y. stále existuje. Podľa súdu tak uvedené ust. čl. VII. bod 2 nájomnej zmluvy nie je dojednaním o zániku nájomného pomeru pri zmene vlastníctva prenajatej veci. Okrem toho súd poukázal i na tú skutočnosť, že ani opačný výklad, teda že zmenou vlastníctva dochádza k zrušeniu nájomnej zmluvy by neviedol k zániku nájomného pomeru. Dojednanie s takýmto významom by totiž podľa súdu bolo v rozpore s ust. § 680 OZ a tým podľa § 39 OZ neplatné. Ust. § 680 OZ výslovne stanovuje, že ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa. Toto ustanovenie má kogentný charakter, nemožno sa od neho odchýliť, ani dohodou strán právneho úkonu. Kogentný charakter tohto ustanovenia vyvodzuje súd zo samotnej funkcie tohto ustanovenia, ktoré má za cieľ zabezpečiť kontinuitu nájmu pri zmene vlastníctva prenajatej veci, čo je osobitne dôležité pri nájme bytu, na ktorý sa rovnako toto ustanovenie vzťahu, ale nakoniec aj pri nájme poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku, ktorý je chránený osobitným zákonom č. 504/2003 Z.z.. Súd tak dospel v konečnom dôsledku k záveru, že nadobudnutím vlastníckeho práva k pozemku parcela č. 1320/2 k.ú. A. vstúpil navrhovateľ podľa § 680 OZ do postavenia prenajímateľa v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 29.06.2010 a nájomný pomer odporcu k tomuto pozemku ďalej trvá. Odporca tak užívaním pozemku nezasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa neoprávnene a navrhovateľ musí užívanie pozemku odporcom strpieť. Preto súd návrh v konečnom dôsledku ako nedôvodný zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi bola priznaná náhrada trov konania pri tarifnej odmene 419,90 eur za jeden úkon právnej pomoci + režijný paušál 7,81 eur, celkovo štyroch úkonoch právnej pomoci + náhrady za cestovné výdavky, stratu času, celkovo takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1.750,57 eur, ktoré súd uložil navrhovateľovi zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p..
Opravným uznesením zo dňa 16.05.2013, č.k. 15C/3/2012-86 súd prvého stupňa opravil výrok o náhrade trov konania tak, že tento správne znie, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 1.750,57 eur, k rukám právneho zástupcu JUDr. Andreja Opeta, advokáta a to v súlade s ust. § 164 O.s.p., kedy súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovie a uloží odporcovi povinnosť vypratať pozemok parcelu č. 1320/2 - orná pôda o výmere 17521 m2, ktorý je vedený na LV č. 4119 pre k.ú. A.. Uviedol, že konanie O. Chudej, ktorá podpísala nájomnú zmluvy nemožno považovať za konanie v zmysle ust. § 33 ods. X OZ, pretože O. Y. nepodpísala nájomnú zmluvu vo vlastnom mene, ale usilovala sa vyvolať dojem, že predmetnú nájomnú zmluvu podpísal samotný S. Y. a to napodobnením jeho podpisu. Nájomná zmluva nie je opatrená podpisom O. Y. ako zástupcu S. Y., ale ňou napodobneným podpisom. Preto podľa názoru navrhovateľa v prejednávanej veci nemožno aplikovať ust. § 33 ods. 2 OZ. V konaní nebola preukázaná existencia písomného plnomocenstva, ktoré by oprávňovalo O. Y. na podpis nájomnej zmluvy a rovnako nebolo preukázané iné písomné plnomocenstvo. G. O. Y. nemožno kvalifikovať ako nesplnomocnené konateľstvo a ani ako prekročenie plnomocenstva. Preto mal navrhovateľ za to, že nájomná zmluva je neplatným právnym úkonom a záver prvostupňového súdu, že nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku vstúpil navrhovateľ do právneho postavenia prenajímateľa je preto nesprávny. Mal tiež za to, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s výkladom vôle oboch zmluvných strán pri uzatváraní nájomných zmlúv, ktoré odporca postupne súdu predložil v konaní. Poukázal na samotné konanie odporcu, ktorý predložil po smrti právnej predchodkyne S. Chudého jeho matky návrh novej nájomnej zmluvy a potom ako sa stal vlastníkom pozemku navrhovateľ rokoval s ním o vydaní pozemku do jeho užívania. A. ďalej na tú skutočnosť, že žiadna z nájomných zmlúv v rozpore so zákonom nie je evidovaná v katastri nehnuteľností. Mal preto za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec nesprávne právne posúdil.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že tým, že S. Y. dodatočne právny úkon schválil a to pri podpise zmluvy, táto nájomná zmluva je uzavretá platne. Pokiaľ by aj súd teoreticky považoval v poradí druhú nájomnú zmluvu za neplatnú, platnou by bola predchádzajúcu nájomná zmluva č. 8/2007 uzatvorená medzi matkou pána S. Y., pani V. Y. a odporcom, nakoľko úmrtím jej syn by vstúpil do právneho postavenia prenajímateľ z tejto nájomnej zmluvy. Rovnako vyslovil nesúhlas s názorom navrhovateľa v tom smere, že zmenou vlastníctva k nehnuteľnosti dôjde k zániku nájomnej zmluvy. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.
Súd prvého stupňa sa v predmetnej veci v prvom rade správne zaoberal otázkou platnosti nájomnej zmluvy zo dňa 29.06.2010 ako aj otázku výkladu ust. čl. VII. bod 2 predmetnej zmluvy s tým, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s výkladom súdu prvého stupňa ohľadom právneho úkonu, ktorý urobila za S. Chudého jeho manželka ako aj s výkladom pojmu čl. S.. bod 2 nájomnej zmluvy a to aj v náväznosti na kogentné ust. § 680 OZ, ktoré výslovne stanovuje, že ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a preto od takéhoto kogentného ustanovenia sa nemožno odchýliť ani dohodou strán právneho úkonu.
Okrem toho odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že nájom pozemkov na poľnohospodárske úpravy vo všeobecnosti upravuje zák.č. 504/2003 Z.z., kde v zásade tento zákon odkazuje pri uzatváraní nájomnej zmluvy o nájme pozemkov na ustanovenia osobitného predpisu a to konkrétne na ust. Občianskeho zákonníka § 663 a nasl. týkajúceho sa nájmu.
Zároveň je nutné dodať, že uzavretiu nájomnej zmluvy zo dňa 29.06.2010 predchádzalo uzavretie nájomnej zmluvy s právnou predchodkyňou pôvodného prenajímateľa V. Y. zo dňa 06.12.2007 a preto v náväznosti na ust. § 680 OZ by došlo pri zmene vlastníctva k vstupu nového nadobúdateľa do právneho postavenia prenajímateľa s prihliadnutím na kogentný charakter tohto ustanovenia.
Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, ktorý sa zoberal otázkou ako platnosti samotnej zmluvy o nájme, ako aj zmluvným dojednaním v čl. VII. bod 2 danej nájomnej zmluvy v náväznosti na ust. § 680 OZ ako aj ust. § 39 OZ. Zároveň sa súd prvého stupňa aj riadne vysporiadal s otázkou podpisu danej nájomnej zmluvy a preto aj v tomto smere odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi v odvolacom konaní boli priznané trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci 419,90 eur + 1 x paušál 7,81eur v súlade s ust. vyhlášky č. 655/2004 Z.z., spolu vo výške 427,71 eur voči navrhovateľovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .