Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18P-3-2014.pdf
PDF · 87.29 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci maloletých detí E., U., nar. XX. XX. XXXX, X., nar. XX. XX. XXXX, T., nar. XX. XX. XXXX, všetky bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Zvolen, pracovisko T., deti rodičov matky Y. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., Š. XX a otca U. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T., P.. H.. Š.A. XXX/XX, adresa na doručovanie T., Š. XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Maloleté deti U. E., nar. XX. XX. XXXX, X. E., nar. XX. XX. XXXX a T. E., nar. XX. XX. XXXX sa z v e r u j ú do výchovy a opatery matke Y. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., Š.Ú. XX, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej U. E., X. E.M. a T. E. mesačnou sumou u každého vo výške 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom 01. 02. 2014, vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci k rukám matky s tým, že ku dňu vynesenia rozhodnutia súdu dlžné výživné je vyrovnané.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka podala na tunajšom súde dňa 20. 01. 2014 návrh, v ktorom žiadala, aby maloleté deti U., X. a T. E. boli zverené do jej výchovy a otec maloletých detí bol zaviazaný platiť na ich výživu mesačne po 27,13 € na každé dieťa od 01. 02. 2014. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, tento si našiel novú priateľku, s ktorou žije u svojej matky. Na pojednávaní matka prehlásila, že po odchode zo spoločnej domácnosti jej otec prispieva na výživu maloletých detí, takže dlh na výživnom nie je. Otec súhlasil s predneseným návrhom a rovnako potvrdil, že na výživu detí matke prispieva.
Matka na pojednávaní uviedla, že s otcom spoločných troch maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. Ona býva v 2-izbovom nájomnom byte spolu s deťmi, iné vyživovacie povinnosti nemá. Za byt platí 220,00 € mesačne, na čo jej prispieva aj otec detí. Dcére X. platí škôlku okolo 25,00 € mesačne, dcéra U. chodí do 1. triedy ZŠ. Syn T. mal nedávno 3 roky, naďalej je s ním doma, zatiaľ nenastúpil do materskej škôlky. Od apríla 2014 jej majú byť priznané sociálne dávky podľa rozhodnutia o výživnom na deti. Je pravdou, že otec sa o deti zaujíma, je to dobrý otec. Prispieva na ich výživu aj do domácnosti. Žiadala, aby súd rozhodol, že maloleté deti budú zverené do jej starostlivosti a otec bude zaviazaný prispievať na ich výživu vo výške 30 % životného minima od 01. 02. 2014 s tým, že dlh na výživnom ku dňu rozhodnutia súdu nevznikol.
Otec U. E. na pojednávaní uviedol, že býva v 1-izbovom byte u svojej matky, avšak žiadal, aby mu súdne zásielky boli naďalej zasielané na adresu matky detí. Je zamestnaný v Technických službách v T., kde dosahuje priemerný mesačný zárobok XXX,00 až XXX,00 € mesačne. Mimo toho iný príjem nemá. Platí za bývanie svojej matke 70,00 € mesačne, okrem toho dal svojej družke aj sumu na nedoplatok na nájomnom vo výške 100,00 €. Rovnako družke dáva peniaze na výživné, pokiaľ má lepšiu výplatu, dá im aj viac alebo deti zoberie, aby si niečo kúpili. Deťom nosí darčeky na sviatky, je s nimi v pravidelnom kontakte. Ďalej spláca dva úvery, ktoré mali spoločne s družkou a rovnako je mu vykonávaná zrážka zo mzdy na základe exekúcie za spoločnú pôžičku. Sám je nemajetný, iné vyživovacie povinnosti nemá. S návrhom matky v celom rozsahu súhlasil.
Z písomnej správy kolízneho opatrovníka o prešetrení rodinných pomerov zo dňa 12. 03. 2014 vyplýva, že bolo vykonané šetrenie v domácnosti matky, ktorá žije v 2-izbovom nájomnom mestskom byte. Domácnosť bola na požadovanej úrovni, sú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti. Matka sa osobne dostavila na pohovor, z ktorého vyplynulo, že je nezamestnaná, t. času sú jej vyplácané prídavky na 3 maloleté deti v sume XX,XX € a majú jej byť priznané sociálne dávky v hmotnej núdzi. Finančne jej vypomáhajú aj rodičia. Maloletá U. je žiačkou 1. triedy ZŠ v T., v jedálni sa nestravuje, nenavštevuje záujmové krúžky. Maloletá X. navštevuje Materskú školu v T., kde matka uhrádza poplatky do 30,00 € mesačne. Maloletý T. by mal nastúpiť do predškolského zariadenia v mesiaci september 2014. Podľa vyjadrenia matky, táto s otcom detí nežije v spoločnej domácnosti jeden a pol roka, otec však deti navštevuje pravidelne, má s nimi veľmi dobrý vzťah. Na výživu maloletých detí prispieva nepravidelne, je pravdou, že deťom v decembri 2013 zakúpil topánky. Rodinné pomery v domácnosti otca sa na adrese trvalého bydliska nepodarilo vyšetriť, nakoľko na uvedenej adrese nebol zistený jeho pobyt.
Podľa oznámenia Mestského úradu v T., matka je evidovaná na ÚPSVaR N., ukončila poberania rodičovského príspevku a má jej byť vyplácaná dávka v hmotnej núdzi. Býva v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi v 2-izbovom mestskom nájomnom byte. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Otec U. E. je zamestnaný na Technických službách v meste T. ako závozník. Býva u svojej matky, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
Podľa oznámenia zamestnávateľa otca, je tento zamestnaný od 02. 11. 1998, jeho pracovná morálka je dobrá. V období od 31. 07. 2012 do 31. 03. 2013 bol PN. Za obdobie posledných 10-tich mesiacov mal priemerný mesačný zárobok 405,54 €. Spolu so mzdou je mu vyplácaný aj daňový bonus na deti U., X. a T.. Mesačne sú mu zrážané zo mzdy sumy na základe exekučného príkazu a vykonávané zrážky za poskytnuté stravné lístky.
Podľa oznámenia ÚPSVaR N., pracovisko T. je matka evidovaná od 21. 01. 2014 ako uchádzačka o zamestnanie, dovtedy poberala rodičovský príspevok. V čase podania správy jej nebola vyplácaná žiadna dávka v hmotnej núdzi.
Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu vo výške výživného.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods.3, každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe takto vykonaného dokazovania, po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že návrh matky bol dôvodný. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rodičia maloletých detí nežijú spolu, nie sú manželia. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že t. času sa osobne o deti stará matka, u ktorej sú vytvorené všetky predpoklady o riadnu starostlivosť o maloleté deti. Súd preto maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je zároveň oprávnená tieto zastupovať a spravovať ich majetok. Otec s týmto návrhom prejavil súhlas. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z toho, že hoci je otec zamestnaný, má vyživovaciu povinnosť voči trom maloletým deťom, dosahuje len nízky zárobok a preto určil vyživovaciu povinnosť v minimálnej výške a to vo výške 30 % životného minima od 01. 02. 2014, ktorú je otec povinný do budúcna uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach, vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Z vyjadrenia oboch rodičov vyplynulo, že ku dňu rozhodnutia súdu si otec v plnom rozsahu svoju vyživovaciu povinnosť splnil. Rovnako z vyjadrenia rodičov vyplynulo, že otec sa o deti pravidelne zaujíma, tieto navštevuje a snaží sa im prispievať nad rámec takto určeného výživného podľa svojich finančných schopností.
Pokiaľ sa v budúcnosti zvýšia potreby mal. detí, ktoré sú zatiaľ v nízkom veku, bude si môcť matka uplatniť aj vyššie výživné.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).