Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/5/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., V. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Wolf, Galanta, Mierové námestie 2, proti odporcom: 1. Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., J. XXX, zastúpenej advokátom: Mgr. Pavol Šuľan, Galanta, Hlavná 929/6, 2. Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., J. XXX, t.č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie odporcov 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 5. septembra 2013, č.k. -61, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolanie odporcu 2 odvolací súd o d m i e t a .

Súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že odporcovia 1 a 2 sú povinní vypratať nehnuteľnosť, rodinný dom bez súpisného čísla nachádzajúci sa v T., postavený na parcele č. 2764, vedenej na LV č. XXXX, Správa katastra Galanta, pre kat. úz. T., na ktorý bolo Okresným úradom Galanta - Odbor životného prostredia vydané stavebné povolenie dňa 19.06.2003 pod č. ObÚŽP1/31/93 do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporcovia 1 a 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia 291,22 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil s použitím a poukazujúc na podstatu vlastníckeho práva a jeho ochranu zákonom. Predmetom konania je vypratanie nehnuteľnosti rodinného domu bez súpisného čísla postaveného na parcele č. 2764, vedenej na LV č. XXXX, Správa katastra Galanta pre katastrálne územie T., na ktorý bol odborom životného prostredia Okresného úradu v Galante vydané stavebné povolenie zo dňa 19.06.2003. Predmetnú nehnuteľnosť navrhovateľ nadobudol do svojho výlučného vlastníctva na základe príklepu udeleného súdnym exekútorom Ing. Bc. Karolom Nagyom zo dňa 20.01.2009 pri dražbe. Uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 05.08.2009 v konaní vedenom pod sp. zn. -91, EX 213/1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.08.2009, bol schválený predmetný príklep súdnym exekútorom. Dom, ktorého sa príklep týka, nebol skolaudovaný, nie je zapísaný v katastri nehnuteľností a zatiaľ nemá pridelené súpisné číslo. Do dnešného dňa predmetné nehnuteľnosti sú obývané odporcami, ktorí nereagovali na výzvu navrhovateľa, aby tieto nehnuteľnosti vypratali a rovnako odmietli uzatvorenie nájomnej zmluvy s navrhovateľom, teda predmetné nehnuteľnosti užívajú bez právneho dôvodu. Z vykonaného dokazovania a to najmä z listinných dôkazov predložených navrhovateľom, prípadne obstaraných súdom

a z výsluchu účastníkov mal súd preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, rodinného domu bez súpisného čísla postaveného na parcele č. 2764, vedenej na LV č. XXXX, Správa katastra Galanta pre kat. úz. T., na ktorý bolo Okresným úradom Galanta - Odborom životného prostredia vydané stavebné povolenie dňa 19.06.2003 pod č. ObÚŽP1/31/93 (ďalej „ predmetná nehnuteľnosť“). Odporcovia nemajú žiadne právo na užívanie predmetnej nehnuteľnosti, teda právo na zasahovanie do vlastníctva navrhovateľa, ktoré by prevažovalo nad jeho vlastníckym právom a bolo by spôsobilé privodiť, že žaloba na ochranu vlastníckeho práva by nemala mať úspech. Samotní odporcovia pred súdom prehlásili, že s navrhovateľom nemajú uzatvorenú žiadnu zmluvu ani dohodu, ktorá by ich oprávňovala predmetnú nehnuteľnosť užívať. Z týchto dôvodov súd potom návrhu vyhovel. Pokiaľ ide o námietku odporkyne 1, že nedala súhlas s prevzatím dlhu odporcu 2, z ktorého dôvodu by bolo potrebné považovať exekučný titul, na základe ktorej došlo k dražbe spornej nehnuteľnosti za neplatný, uviedol, že navrhovateľ predmetnú nehnuteľnosť získal do svojho vlastníctva pri dražbe nehnuteľnosti vedenej v exekučnom konaní a s poukazom na ust. § 61 Exekučného poriadku je navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní vylúčené. To znamená, že v prípade, že by odporkyňa podala samotný návrh na určenie neplatnosti spornej notárskej zápisnice, teda neplatnosti dražby, na základe ktorej navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo spornej nehnuteľnosti, nič by to nemenilo na tom, že navrhovateľ by bol naďalej vlastníkom spornej nehnuteľnosti so všetkými oprávneniami vykonávať svoje vlastnícke právo. Okrem toho Krajský súd v Trnave sa dôvodom absolútnej neplatnosti zaoberal a vyslovil, že dôvod absolútnej neplatnosti nemôže spočívať v zákonne stanovenom dôvode len relatívnej neplatnosti právneho úkonu, teda v nedostatku súhlasu druhého manžela s urobením úkonu len jedným s manželov, ale len v inom dôvode, pričom takýto dôvod doposiaľ tvrdený nebol a v konaní vedenom pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. o určení neplatnosti právneho úkonu a to Zmluvy o pôžičke obsiahnutej v notárskej zápisnici spísanej 22.06.1998 na Notárskom úrade JUDr. Otta Szaba, notára v Galante pod č. N 416/98, NZ 378/98, žiaden dôvod absolútnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu zistený nebol. S použitím potom vzhľadom na charakter uloženej povinnosti ako aj vzhľadom na pomery na strane odporcov lehotu na vypratanie nehnuteľnosti určil dlhšiu, tzn. na 30 dní, počítanú odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. , kedy navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady za zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, ktoré podrobne vyčíslil (za prevzatie a prípravu zastúpenia, spísanie návrhu, za účasť na pojednávaniach) v celkovej výške 291,22 Eur.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa 1 a navrhla napadnutý rozsudok, aby odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod použila odvolací dôvod podľa a s poukazom na SR z dôvodu, že sa jej postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa totiž rozhodol rozsudkom na pojednávaní 05.09.2013, ktorého sa nemohla odporkyňa 1 zúčastniť z dôvodu, že sa nachádzala na vopred plánovanej kúpeľnej liečbe a svoju neúčasť súdu včas oznámila, pričom súd písomne prostredníctvom právneho zástupcu požiadala z uvedeného dôvodu o odročenie pojednávania na iný termín. Keďže súd prvého stupňa 05.09.2013 vykonal pojednávanie bez prítomnosti odporkyne, porušil SR jej garantované právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.

Odvolanie vo veci podal aj odporca 2 a tiež namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čiže sa vyjadriť k celému procesu. Poukázal na podstatu práva, na súdnu ochranu, na spravodlivý proces, ktorého obsahom je riadne odôvodnenie súdneho verdiktu, čo napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa. Opätovne popísal okolnosti, za akých sa navrhovateľ stal vlastníkom nehnuteľnosti. Zdôraznil zmysel , , namietajúc, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky rozhodovať daný spor, preto je samotný rozhodcovský rozsudok nespôsobilým exekučným titulom a je treba ho považovať za nulitný právny akt (?). Navrhol preto rozhodnúť podľa a exekúciu ako neprípustnú zastaviť.

Navrhovateľ odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu odporkyne 1 podal písomné vyjadrenie a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že vecnú a právnu správnosť rozhodnutia potvrdzuje obsah podaného odvolania, ktoré nesmeruje, resp. nenapáda merito veci z hľadiska nesprávneho skutkového, prípadne právneho posúdenia, ale z dôvodu, že sa malo

účastníkovi - odporkyni 1 odňať možnosť konať pred súdom. Uvedené tvrdenie považuje za účelové, ktoré sa jednak nepreukázalo v tom, že odporkyňa 1 bola v čase nariadeného pojednávania na kúpeľnej liečbe, resp. sa zúčastnila predchádzajúceho pojednávania dňa 18.06.2013, kde jej termín ďalšieho pojednávania dňa 05.09.2013 bol oznámený, tento zobrala na vedomie a nenamietala, ani nežiadala vo veci nariadiť iný termín z dôvodu kúpeľnej liečby.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaných odvolaní, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi inými a prednostne včasnosťou jeho podania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 2 je potrebné ako oneskorene podané odmietnuť.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( ). Do plynutia lehoty sa podľa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa podľa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Jedná sa o zákonnú procesnú lehotu, teda zásadne nepredĺžiteľnú.

Z obsahu spisu z pripojenej doručenky na č.l. 65 p.v. bolo zistené, že predmetný rozsudok prvostupňového súdu bol odporcovi 2 doručený riadne poštou do vlastných rúk dňa 09.10.2013.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona nasledujúcim dňom, teda dňa 10.10.2013 začala plynúť zákonná 15-dňová odvolacia lehota, ktorá uplynula dňom 24.10.2013 - vo štvrtok. Podľa prijímacej pečiatky na odvolaní odporca podal odvolanie na poštovú prepravu 17.11.2013, teda po uplynutí odvolacej lehoty - oneskorene.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie odporcu 2 s použitím ako oneskorene podané odmietol.

Čo sa týka odvolanie odporkyne 1, Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkmi konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne 1 nie je dôvodné.

Odporkyňa 1 v odvolaní použila odvolací dôvod, že jej postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb ( ). Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Konaním súdu sa rozumie predovšetkým jeho procesný postup.

V zmysle účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

V zmysle ods. 2 § 101 súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa ods. 2 účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel, alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi ako návrh posúdil. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu a neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

Odporkyňa 1 sa na pojednávanie dňa 05.09.2013, na ktorom súd rozhodol napadnutým rozsudkom nedostavila. Termín pojednávania na tento deň, však vzala bez pripomienok na vedomie už na predchádzajúcom pojednávaní dňa 18.06.2013. Dňa 30.08.2013 zaslala súdu písomne ospravedlnenie z dôvodu nástupu na kúpeľnú liečbu ňom 19.08.2013 a pripojila lekárske potvrdenie, že liečba bude trvať od 19.08.2013 do 09.09.2013.

Na pojednávanie dňa 05.09.2013 sa potom dostavil právny zástupca odporkyne 1, ktorý neúčasť odporkyne z vyššie uvedených dôvodov ospravedlnil, pojednávanie pre neúčasť odporkyne 1 žiadal odročiť a zároveň uviedol, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Súd prijal uznesenie, že bude pojednávať bez prítomnosti odporcov 1 a 2, potom v súlade s ust. , ako aj a rozhodol napadnutým rozsudkom.

Aj napriek tomu, že vo všeobecnosti má každý účastník má právo, aby vec, v ktorej vystupuje ako účastník konania bola prejednaná v jeho prítomnosti, v niektorých zákonom stanovených prípadoch zákon umožňuje, aby došlo či už k pojednávaniu, alebo aby bolo vydané rozhodnutie súdu bez prítomnosti tohto účastníka. Táto možnosť je zákonom vymedzená len na určité prípady a účelom takéhoto rozhodnutia súdu bez prítomnosti účastníka či pojednávanie bez jeho prítomnosti je nielen zaručiť plynulý priebeh konania v prípade nečinnosti niektorej zo strán, ale najmä zabrániť rôznym obštrukciám, ktorých sa strany sporu môžu dopúšťať, aby sa v danej veci nekonalo a tak chrániť práva žalobcov. V občianskom súdnom konaní platí, že súd pokračuje v spore, aj keď sú jeho účastníci (čo len jeden z nich) nečinní. Ide o prípady, kedy sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie bez vážneho dôvodu ani nepožiada o odročenie konania. I keď vykonanie pojednávania v neprítomnosti účastníka konania, napriek žiadosti o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov je závažným zásahom do základného práva na súdnu ochranu v súvislosti s právom na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania, súd prihliadol v danom prípade na doterajší priebeh konania a na to, že na pojednávaní bol osobne prítomný právny zástupca odporkyne 1, ktorý vykonanie ďalších dôkazov nenavrhoval.

V prejednávanom prípade súd konal od podania návrhu, tzn. 14.06.2012. Odporkyňa 1 bola vo veci riadne vypočutá (na pojednávaní dňa pojednávanie 17.01.2013, 18.06.2013). Odporkyňa 1 je v konaní zastúpená advokátom, ktorý sa pojednávania riadne zúčastnil a keďže ďalšie návrhy na dokazovanie už

nemal, tým, že súd rozhodol na pojednávaní bez prítomnosti odporkyne 1, túto ako účastníčku nevylúčil zo žiadneho ďalšieho úkonu súdu.

Posúdiac prejednanie a rozhodnutie danej veci v neprítomnosti odporkyne 1 podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, odvolací súd je toho názoru, že odporkyni 1 prvostupňový súd svojím postupom neodňal možnosť konať pred súdom.

S prihliadnutím na uvedené, bolo potom dôvodným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny s použitím potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ. V dôsledku toho v zmysle v spojení s ustanovením mu vznikol nárok na náhradu trov konania, ale nakoľko si navrhovateľ návrhom v zmysle náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, nebola mu ich náhrada odvolacím súdom priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.