Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_9P-4-2013.pdf
PDF · 98.46 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou V.. E. Q. v právnej veci navrhovateľky N. K., bytom v W., O. XX, zastúpenej V.. M. V., advokátkou so sídlom v W., Š. XX, proti odporcovi R.. L. K., bytom v W., O. XX, zastúpeného V.. W. Z., advokátkou so sídlom O. G. G. , Š. XXX/X, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa , takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku z doterajšej sumy 275 eur mesačne na sumu 500 eur mesačne počnúc dňom 08.01.2013, ktorú je odporca povinný posielať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 08.1.2013 do 26.3.2014 v sume 3.150 eur je odporca povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, k rukám navrhovateľky.
Súd návrh vo zvyšku zamieta.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. XC XX/XXXX-XX zo dňa 06.11.2009.
Navrhovateľke sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 76 % všetkých trov.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 08.1.2013 sa navrhovateľka ešte ako maloletá , zastúpená zákonnou zástupkyňou domáhala proti odporcovi zvýšenia výživného pre dospelé dieťa, zo sumy 275 eur na sumu 650 eur , počnúc januárom 2013. Dôvodila, že od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov, nakoľko žije spolu so svojou matkou vo Fínsku, kde jej matka pracuje na veľvyslanectve Slovenskej republiky. I. M.Ú. W. Š. R. G. - R. Z. K. a zároveň gymnázium v W.. Uvedená zmena spôsobila, že sa zvýšili výdavky na štúdijné pomôcky, školné a celkové životné náklady na maloletú, nakoľko náklady na život sú vyššie vo J., než v Slovenskej republike. Matka navrhovateľky má príjem 2400 eur, z ktorej sumy v prevažnej miere pokrýva mesačné náklady navrhovateľky v cudzine. Odporca je zástupcom veľvyslanca Slovenskej republiky v Z., jeho príjem je cca 4000,- eur. Odporca sa s navrhovateľkou prakticky nestretáva, majú kontakt len telefonický. Výživné určené súdom platí pravidelne, avšak inak na potreby navrhovateľky neprispieva žiadnou sumou.
Náklady navrhovateľky boli v podanom návrhu vyčíslené na sumu 1131,- eur ( náklady na bývanie 75,71 eur, náklady na lekára , zubára 145 eur mesačne, hygiena 50 eur, telefón 149 eur, internet 44,90 eur, notebook 45,75 eur, potreby do školy v priemere 34,- eur, ošatenie 100,- eur, obuv 50,- eur, škola ročne 500 eur/ v priemere 41,- eur mesačne. ) K týmto nákladom navrhovateľka ešte pripočítala náklady na letenku 2x ročne.
Odporca sa písomne k návrhu na začatie konania nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania na nariadenom pojednávaní, svedkyne a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a to : rodný list navrhovateľky, potvrdenie o návšteve školy, výpisy z účtu odporcu, potvrdenie o príjme matky navrhovateľky, vyčíslenie mesačných nákladov, doklady preukazujúce vynaloženie vyčíslených nákladov. Po takto vykonanom dokazovaní ustálil tento skutkový stav veci :
Navrhovateľka je dcérou rodičov : matky S. K.j, nar. XX.XX.XXXX a otca R.. L. K., I.. XX.XX.XXXX. Manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. XC XX/ XXXX-zo dňa 06.11.2009, kedy bola zároveň schválená rodičovská dohoda v rámci ktorej sa odporca zaviazal prispievať na výživu vtedy maloletej navrhovateľky sumou 275 eur mesačne. V čase úpravy vyživovacej povinnosti bola navrhovateľka žiačkou základnej školy v Bratislave, na K. U.. Z pripojeného súdneho spisu XC XX/XXXX súd zistil, že v tom čase obaja rodičia navrhovateľky pracovali na Ministerstve zahraničných vecí SR a žili v W..
V súčasnosti je navrhovateľka študentkou maturitného ročníka medzinárodnej strednej školy v K. a gymnázia v W., kde robí diferenčné skúšky. Vo Fínsku žije spolu so svojou matkou, ktorá je pracovníčkou zastupiteľského úradu Slovenskej republiky na pozícii ekonomickej. Jej príjem predstavuje sumu priemerne 2600,- eur mesačne.
Otec navrhovateľky je zamestnancom Ministerstva zahraničných veci Slovenskej republiky, momentálne s pracoviskom Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Z.. Jeho mesačný príjem bol v roku 2012 priemerne 5018,- eur/mesačne. V roku 2013- 4159,89 eur mesačne.
Navrhovateľka predložila súdu množstvo dokladov majúcich za cieľ preukázať jej náklady , avšak všetky tieto doklady boli súdu predložené vo J. V., nie je z nich bez pochybností možné ustáliť o aké náklady sa jedná, čo je ich účelom a o koho náklady sa jedná.
Na nariadenom pojednávaní vypovedala právna zástupkyňa navrhovateľky a uviedla, že výživné bolo naposledy upravené v roku 2009. Ubehli štyri roky, navrhovateľka začala navštevovať strednú školu vo J.. Škola je na vysokej technickej úrovni, študenti musia používať techniku. Navrhovateľka nosí okuliare, zubný aparát, strava je tiež drahšia . Školné je 500 eur ročne. Má zubný aparát, potrebuje oblečenie. Okuliare a zubný aparát poisťovňa neprepláca. Nakoľko cestuje na Slovensko kvôli škole, musí si zakupovať letenky 2x do roka.
Odporca na pojednávaní vypovedal, že namieta náklady, ktoré navrhovateľka uvádza, predovšetkým na liečenie. Každý zamestnanec vyslaný do zahraničia a jeho rodinný príslušník musí povinne absolvovať lekársku prehliadku, ktorá je plne hradená poisťovňou, zamestnávateľ prepláca letenku. Všetky náklady na zdravie znášané v zahraničí sú preplácané poisťovňou. Minimálne raz do roka je letenka zadarmo. Súčasťou mzdy matky navrhovateľky je 20% zložka , ktorú dostáva na dcéru.
Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že navrhujú primerané zvýšenie výživného. Mzda, ktorú dostáva odporca je mu poskytovaní iba počas jeho vyslania v zahraničí. Jeho misia na budúci rok končí a jeho mzda klesne. Náklady navrhovateľky, pokiaľ ide o školné a liečebné je preplácané do veľkej miery zo štátnych prostriedkov.
Súd urobil dopyt na Ministerstvo zahraničných veci Slovenskej republiky , na ktorý bolo odpovedané, že štátnemu zamestnancovi vyslanému do zahraničia patrí náhrada preukázaných účelne vynaložených výdavkov na školné, zápisné, skúšobné a školské učebnice, prípadne iných porovnateľných výdavkov vynaložených na zabezpečenie vzdelania zodpovedajúceho základnému vzdelaniu alebo strednému vzdelaniu jeho dieťaťa v krajine dočasného vyslania; účelnosť vynaložených výdavkov posúdi zamestnávateľ. Môžu byť poskytované cestovné náhrady na cestu do SR a späť, za účelom vykonania povinných lekárskych prehliadok pre zamestnanca a členov jeho rodiny; zamestnávateľ počas celej doby dočasného vyslania zamestnanca platí poistné za komerčné zdravotné poistenie v prospech zamestnanca, manžela a dieťaťa, ktorí ho nasledujú do zahraničia.
Patrí mu tiež náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu do miesta dočasného vyslania a späť do SR a náhrada cestovných výdavkov za cestu na účely dovolenky z miesta dočasného vyslania do SR a späť, ktoré vznikli jemu ako aj jeho manželovi a deťom.
Dňa 23.12.2013 sa podaním doručeným súdu vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že v období od 19.04.2010 do 08.6.2010 sa v SR zúčastňovala na konverzačnom jazykovom kurze a pripravovala sa na skúšky vo J.. Poplatok za kurz hradila jej matka. Štúdium na strednej škole vo Fínsku je bezplatné, študenti si hradia iba učebnice, školské pomôcky a poplatky za maturitné skúšky.
O. J. je za zdravotné ošetrenie preplácaná suma v rozmedzí od 14-30% nákladov , záleží od druhu úkonu, zvyšok si hradí pacient sám. Zamestnanec MZV SR , alebo jeho rodinný príslušník si môže uplatniť vrátenie poplatkov za zdravotné ošetrenie v SR, ak uhradil sumu za akútne ošetrenie, operáciu atd. , pre deti do veku 18 rokov. Lekársku prehliadku absolvovala po 2 rokoch v zahraničí, ďalšia bude po návrate z Fínska. Počas 4 rokov vo Fínsku má nárok na preplatenie iba 1 letenky do SR a späť, ostatné letenky boli hradené matkou navrhovateľky. Navrhovateľka prehlásila, že nenosí a nenosila zubný aparát. Zhoršil sa jej zrak, musela absolvovať vyšetrenie , následne zakúpiť okuliare, čo si vyžiadalo investíciu do letenky a nových okuliarov.
Priemerné mesačné náklady na jednu osobu vo Fínsku sa pohybujú v rozmedzí 350-400 eur, pokiaľ sa človek stravuje v domácnosti, stravovanie mimo domu je drahšie. Od matky dostáva každý mesiac vreckové v sume 200 eur, ktoré jej slúži na úhradu cestovného do školy, pitný režim, kino a iné aktivity.
Na pojednávaní dňa 31.01.2014 uviedla právna zástupkyňa navrhovateľky, že náklady na navrhovateľku stúpli na sumu 1228,- eur, nakoľko matke navrhovateľky pribudol náklad na splátku hypotéky a to vo výške 825,97 eur, nakoľko došlo k vyporiadaniu BSM v rámci ktorého prevzala hypotekárny úver na seba. Takisto sú tu poplatky za byt na Slovensku, kde síce nežije, ale je potrebná jeho údržba. Matka navrhovateľky už nie je schopná sama uhrádzať takto zvýšené náklady. Navrhovateľka okrem výživného nedostala ani od odporcu ani euro naviac.
Právna zástupkyňa odporcu namietla náklad na hypotéku, ktorú na seba prevzala matka navrhovateľky, nakoľko do jej vlastníctva pripadol byt, ktorý spláca.
Súd opätovne dotazoval MZV SR s otázkou , aká konkrétna náhrada vynaložených výdavkov navrhovateľky na školné , školské učebnice, cestovné náklady, náklady na poistné a iné, bola poskytnutá navrhovateľke počas doby jej pobytu vo Fínsku.
Z podania doručeného súdu dňa 06.03.2014 bolo zistené , že za obdobie od roku 2010 do roku 2013 MZV SR poskytlo navrhovateľke náhrady za školné v celkove sume 1119,- eur, na cestovné v súvislosti s lekárskymi prehliadkami a dovolenkami v sume 305,61 eur, na komerčné zdravotné poistenie v sume 315,5 eur a úhradu letenky v súvislosti s nástupom na vyslanie v sume 165,11 eur. Na základe zákona č. 283/2002 Z.z. - zákona o cestovných náhradách bola matke navrhovateľky vyplácaná náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa v mieste vyslania zamestnankyne v období od 01.7.2010 do súčasnosti. Posledná náhrada bola vyplatená v mzde za mesiac január 2014. V roku 2010 bolo poskytnuté spolu 1623,30 eur, v roku 2011 suma 3170,49 eur, v roku 2012 suma 3033,28 eur, v roku 2013 v sume 3178,02 eur a za mesiac január 2014 suma 261,08 eur.
V záverečných prednesoch zotrvali účastníci konania na svojich doterajších vyjadreniach a vznesených námietkach.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného( veta prvá ).
Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že návrh bol podaný z časti dôvodne.
Navrhovateľka je plnoletá študentka , strednej školy v zahraničí t. č. v maturitnom ročníku, dennou formou. Žije s matkou vo Fínsku, kde je matka navrhovateľky vyslaná ako pracovníčka Ministerstva zahraničných veci SR, na zastupiteľstvo SR vo Fínsku, kde pracuje s príjmom 2600 eur mesačne. Stredné školstvo je vo Fínsku bezplatné, študenti si uhrádzajú iba učebnice a školské pomôcky, ktoré sú však hradené v prípade požiadania zo štátnych prostriedkov Slovenskej republiky, čo v prípade navrhovateľky predstavovalo za obdobie od júla 2010 do konca roku 2013 celkom náhradu v sume 1119,- eur . Navrhovateľka ako dcéra zamestnanca vyslaného MZV SR má nárok na bezplatnú lekársku prehliadku, úhradu liečebných nákladov v zahraničí, pokiaľ o ich úhradu požiada a to až po dosiahnutie veku 18 rokov.
Súd akceptuje, že na strane navrhovateľky došlo k zmene pomerov v tom, že v čase poslednej úpravy bola navrhovateľka maloletá, navštevovala základnú školu a žila na Slovensku. Dnes je plnoletá , študuje a žije v zahraničí v jednej z najvyspelejších krajín Európy, ktorá je známa svojou vysokou životnou úrovňou. Je zrejmé, že sa zvýšili náklady na stravné, oblečenie i hygienu, rovnako cestovné v rámci ciest do školy, náklady na voľnočasové aktivity, používanie internetu, mobilu. Mnohé z vyčíslených nákladov však navrhovateľka nepreukázala. Náklady na gitaru, tanečnú, fotky, obuv v hodnote 50 eur /mesiac, šatstvo v hodnote 100 eur/mesiac sú z dokladov navrhovateľky nepreskúmateľné. Náklady na letenky sú nezdokladované, nakoľko navrhovateľka predložila iba elektronickú letenku vystavenú na meno S. K., pričom je všeobecne známe, že elektronická letenka sa vystavuje vždy na meno konkrétneho pasažiera a to i v prípade, že ide o maloleté dieťa. Navrhovateľka nepredložila súdu žiadne doklady preukazujúce, koľkokrát za dobu pobytu vo J. bola na území Slovenska, či už za účelom dovolenky, lekárskej prehliadky, alebo diferenčných skúšok na gymnáziu v W.. V rozpore s tvrdením svojej právnej zástupkyne, ktorá avizovala náklady na zubný aparát , vyhlásila navrhovateľka, že nikdy žiaden zubný aparát nemala. Náklady na ošetrenie zubov ( predložené vo fínskom jazyku ) sume 860 eur , z obdobia roku 2012, boli hradené v čase, kedy jej ešte ako neplnoletej prislúchala náhrada liečebných nákladov v zahraničí zo strany štátu vyslania ( SR ).
Zmena pomerov nastala i na strane rodičov navrhovateľky, ktorí obaja boli ako zamestnanci MZV SR vyslaní na zastupiteľské úrady v zahraničí. U oboch došlo k zvýšeniu mzdy na viac ako nadštandardnú úroveň v porovnaní s úrovňou miezd v Slovenskej republike. Odporcov priemerný príjem dosiahol v roku 2012 sumu 5018,79 eur v čistom a za rok 2013 v priemere 2973,31 eur. Odporca platí výživné určené súdom v sume 275 eur pravidelne, avšak okrem toho na jej náklady inak neprispieva. Uvedené súd zohľadnil pri určení zvýšeného výživného, rovnako prihliadol na skutočnosť, že dieťa sa má podielať na životnej úrovni svojich rodičov, ktorá je v oboch prípadoch vysoká.
Súd neprihliadol na námietky odporcu, že po jeho návrate z misie , bude je mzda znížená, nakoľko súd vychádza vždy a aktuálneho stavu veci a nie z hypotetických úvah o možnej situácii , ktorá má nastať niekedy v budúcnosti. Rovnako potom nebolo možné prihliadať na plány navrhovateľky študovať na vysokej škole v zahraničí, pričom nie je jasné, či a na akú školu bude prijatá na štúdium a aké náklady si táto skutočnosť vyžiada.
Súd neprihliadol na náklad matky navrhovateľky - splátku hypotéky, ktorú na seba prevzala po vyporiadaní BSM, za byt, ktorá nadobudla do vlastníctva. Tento byt v súčasnosti matka navrhovateľky, ani navrhovateľka sama neužíva, nakoľko obe žijú v zahraničí. Je preto vhodné pouvažovať o účelnosti takto vynaloženého nákladu, nakoľko tu existuje reálna možnosť byt prenajať na dobu ich pobytu v cudzine a týmto spôsobom znížiť náklady vynakladané na jeho údržbu a splátku hypotéky.
Uvedenými úvahami sa riadil súd, keď napokon dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že primeranou sumou výživného v danom prípade bude čiastka 500 eur mesačne, ktorá reálne odráža zmenu pomerov tak na strane navrhovateľky, ako aj na strane odporcu. Je nutné dodať, že oproti minulosti , odpadla odporcovi vyživovacia povinnosť voči manželke a inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Výživné pre plnoleté dieťa súd môže priznať iba na návrh a len odo dňa začatia súdneho konania. V zmysle návrhu súd odporcovi určil vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke počnúc dňom podania návrhu na začatie konania, teda dňom 08.1.2013. Zročné výživné za obdobie od 08.1.2013 do 26.3.2014 súd určil na sumu 3150,- eur , čo predstavuje rodzdiel sumy podľa zvýšeného výživného a sumy výživného skutočne za uvedené obdobie poskytnutého. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľka
ako nedôvodný zamietol. Zmenil tým rozsudok Okresného súdu Pezinok XC XX/XXXX-XX zo dňa 06.11.2009.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, kedy podľa mieru úspech v konaní náhradu trov konania pomerne rozdelil .
Podľa § 151 ods. 7 OSP, súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
Na základe uvedeného ustanovenia, súd vo výroku rozhodnutia o trovách konania priznal navrhovateľke náhradu trov konania v rozsahu 76 % všetkých trov, pričom o jej výške rozhodne samostatným uznesením až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Poučenie : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súdu, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 O. s. p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.