Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoP-20-2014.pdf
PDF · 76.88 KB
Case nature
Subarea
24CoP/20/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. K. Z., nar. XX.XX.XXXX a 2. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matka: Ing. K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. XX/XX, Z., zastúpená advokátom: Mgr. Juraj Šimuny, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 30/33, Topoľčany a otec: Ing. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. XX/XX, Z., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Timko, so sídlom Štefánikova trieda 6, Nitra, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 07.01.2014, č.k. 10P/95/2013-34, v časti o nariadení predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í takto:
Súd n a r i a ď u j e nasledovné predbežné opatrenie:
Otec j e p o v i n n ý s účinnosťou od 10.01.2014 prispievať na výživu maloletej K. sumou vo výške 27,13 Eur mesačne a na výživu maloletého A. sumou vo výške 27,13 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd napadnutým výrokom nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu mal. K. sumou 100,- Eur mesačne a mal. A. sumou 100,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom doručenia tohto uznesenia, a to na čas do právoplatného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu vedeného na OS Piešťany pod sp. zn. 13P/129/2013.
Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím § 102 ods. 1, 2, § 74 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 až 8, § 76 ods. 1, 2, 3, § 81 O.s.p. ako i § 25 ods. 1 až 5, § 28, § 34 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil v podstate tým, že sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia stotožňuje. Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom nie sú prvoradé záujmy rodičov a ich predstavy, s kým má dieťa bývať, ale práve záujem detí, ktorí sa do nepriaznivej situácie svojich rodičov dostali bez akéhokoľvek zavinenia. Rozhodnutie vo veci samej si bude vyžadovať širšie dokazovanie, hlavne ohľadom dôvodov, pre ktoré ukončil svoju podnikateľskú činnosť. Nakoľko matka žiadala v návrhu na vydanie predbežného opatrenia len určiť výživné, súd nerozhodoval predbežným opatrením aj o zverení detí jednému z rodičov. Súd mal preukázaný príjem matky, jej mesačné výdavky na bývanie a správou kolízneho opatrovníka, že starostlivosť oboch detí zabezpečuje ona. Súd mal ďalej preukázané, že otec bol do 31.10.2013 podnikateľom a mal vymeriavací základ 12.634,95 Eur mesačne. Nakoľko súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia a nemá preukázané dôvody, pre ktoré otec ukončil podnikateľské aktivity, súd na neho prihliada tak, ako keby sa dobrovoľne vzdal svojho príjmu (ak prípadne v odvolacom konaní nepreukáže opak) a
vyhovel návrhu na určenie výživného na každé dieťa po 100,- Eur mesačne. S poukazom na § 76 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku preto ďalšie dôvody v odôvodnení tohto uznesenia neuviedol.
Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie otec maloletých v časti určenia výživného, keď namietol neprimerane vysokú vyživovaciu povinnosť. Pri súčasných majetkových a najmä príjmových pomeroch otca nie je objektívne možné, aby platil takto určené výživné. Domnienka úmyselného vzdania sa príjmu nezodpovedá skutočným súvislostiam a dôvodom ukončenia podnikateľskej činnosti zo strany otca. Otec preto navrhuje znížiť uloženú vyživovaciu povinnosť na minimálny rozsah stanovený v § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
Matka maloletých prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že otec neuviedol skutočné súvislosti a dôvody ukončenia podnikania, nevidí žiaden dôvod na zníženie uloženej vyživovacej povinnosti vo výške 100,- Eur mesačne na každé dieťa na minimálny rozsah, čo určite nie je v záujme maloletých.
Kolízny opatrovník sa písomne nevyjadril k odvolaniu otca.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2. písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 a § 102 ods. 2 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto potrebné zmeniť.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.
V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
Ust. § 76 ods. 1 O.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, ktoré súd môže nariadiť. Podľa písm. a), aby platil výživné v nevyhnutnej miere.
V zmysle § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote návrh na začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Z ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené osvedčené relevantné skutočnosti a okolnosti daného prípadu i odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko otec maloletých detí si dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť k nim, čo otec v odvolaní nenamietal. Odvolací súd preto považoval za dôvodné, aby bol otec v zmysle cit. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. zaviazaný platiť výživné v nevyhnutnej miere na obe maloleté deti. Keďže v konaní dosiaľ neboli komplexne preukazované možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, nebolo možné pri nariadení predbežného opatrenia v časti o určení výšky výživného prihliadať na skutočné pomery rodičov, ktoré dosiaľ neboli preukázané ani osvedčené. Nemožno preto bez ďalšieho vychádzať len zo skutočnosti, že otec sa dobrovoľne vzdal svojho príjmu z podnikateľskej činnosti, ktorú ukončil k 31.10.2013. Za tejto situácie bolo potom dôvodným za výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a) O.s.p.), považovať výživné vo výške 27,13 Eur mesačne na každé dieťa, ktoré predstavuje minimálnu výšku výživného na nezaopatrené neplnoleté dieťa v zmysle zák. č. 601/2003 Z.z. v spojení s príslušným opatrením, ktoré aktuálne predstavuje sumu 27,13 Eur mesačne. Takto dočasne určené výživné spolu s prídavkami na dieťa a primeraným výživným zo strany matky, ktorá má pravidelný mesačný príjem, iste umožní uspokojiť všetky základné potreby detí.
Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení predbežného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. V konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, v rámci ktorého budú zistené osobné, majetkové, zárobkové pomery na strane rodičov maloletých detí, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť, sledujúc pritom primárne záujem maloletých.
Keďže predbežné opatrenie sa vydáva vo forme uznesenia, ktoré je v zmysle § 171 ods. 2 O.s.p. vykonateľné v danom prípade doručením, bez ohľadu na to, že nenadobudlo právoplatnosť, nie je dôvod určovať účinnosť uloženia vyživovacej povinnosti odo dňa právoplatnosti uznesenia, ale odo dňa doručenia prvostupňového rozhodnutia.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že uložil otcovi povinnosť s účinnosťou od 10.01.2014, kedy mu bolo doručené napadnuté prvostupňové uznesenie, prispievať na výživu maloletej K. sumou vo výške 30,- Eur mesačne a na výživu maloletého A. sumou vo výške 30,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
O trovách tohto odvolacieho konania bude v zmysle § 145 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., rozhodnuté pri rozhodovaní o náhrade trov základného konania.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.