Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/141/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. Q., nar. XX.XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov K.. U. Q., bytom N. D., W. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Tatarkovou Nadeždou, AK Považská Bystrica a N. Q., bytom N. D., W. XXXX/XX, právne zastúpeného Mgr. Ing. Miroslavom Babeľom, AK Považská Bystrica, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16. októbra 2013, č. k. -25, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca na maloletú z doterajších 130 Eur mesačne na 160 Eur mesačne, a to s účinnosťou od 1.9.2013. Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2013 do 30.09.2013 vo výške 30 Eur uložil otcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrhu na zvýšenie výživného návrh matky zamietol, zmenil rozhodnutie z 04.09.2012, ktorým bola určená doterajšia vyživovacia povinnosť na maloletú a napokon rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorá sa domáhala zvýšenia výživného na maloletú na sumu 180 Eur mesačne pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vychádzal okresný súd zo skutkových zistení, že o výživnom bolo naposledy rozhodované pri rozvode dňa 04.09.2012, kedy bolo určené výživné 130 Eur mesačne pri mesačnom príjme otca 669,76 Eur a mesačnom príjme matky 544,46 Eur. V súčasnosti mal okresný súd za preukázanú zmenu na strane maloletej, ktorá je od 01.09.2013 študentkou 1. ročníka gymnázia s čím je spojená potreba školských pomôcok a venuje sa tiež rôznym mimoškolským aktivitám. Na strane matky mal okresný súd preukázaný pokles príjmu na 295 Eur mesačne, teda o 250 Eur mesačne, a to v dôsledku objektívnej skutočnosti, ktorou bola výpoveď daná matke z dôvodu nadbytočnosti. U otca zistil okresný súd príjem 703 Eur mesačne a jeho zásadný výdavok 246 Eur mesačne na splátky hypotekárneho úveru v celkovej výške 46.000 Eur neuznal ako dôvod nezvyšovania výživného, pretože vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča a otec si mal brať úver s vedomím, že bude musieť mať dostatok prostriedkov ako na výživné takmer dospelej dcéry, tak aj na splácanie úveru. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd ustanoveniami § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasil, žiadal ho zmeniť a návrh matky zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Považoval za nesprávny záver okresného súdu o objektívnom poklese príjmu

matky. Pôvodný a terajší zamestnávateľ matky totiž sídli na tej istej adrese a je personálne prepojený, čím je spochybnená jej nadbytočnosť u pôvodného zamestnávateľa ako aj vyjadrenie matky, že si novú prácu našla sama. Matka má vysokoškolské vzdelanie, no napriek tomu vykonáva prácu administratívnej pracovníčky a nepreukázala, že by si hľadala zodpovedajúce zamestnanie. Podľa otca nie je daná zmena pomerov ani na strane maloletej, pretože od poslednej úpravy uplynul krátky čas a s nástupom na strednú školu nedošlo k zásadným zmenám na jej strane. Mimoškolské aktivity vykonávala všetky aj v čase posledného rozhodnutia. Matkou uvádzané výdavky súvisiace s nástupom na gymnázium považoval otec za jednorazové. K hodnoteniu svojich pomerov okresným súdom otec uviedol, že ani tu nebolo postupované správne, keď hypotéku vyhodnotil izolovane od ostatných nákladov otca, a to naviac tak, akoby zabezpečenie bývania, na ktoré hypotéka slúži malo byť neprimeraným majetkovým rizikom. Napokon otec znova poukázal na nedôvodnosť zvýšenia výživného pre krátkosť času (jeden rok), ktorý uplynul od poslednej úpravy, vytkol okresnému súdu neoboznámenie jeho vyjadrenia vo veci a krátkosť času na jeho podanie.

Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Viaceré tvrdenia otca v odvolaní považovala za nepravdivé a poukázala na nárast príjmu otca o cca, 30 Eur, ktorý tiež odôvodňuje zvýšenie výživného v súdom stanovenom rozsahu. Uviedla, že lepšie platenú prácu si hľadá a vyjadrenia otca o jej nezáujme získať lepšie zamestnanie sú iracionálne a založené na nedostatku informácií o tom, čo obnáša starostlivosť o ich spoločnú dcéru. Starostlivosť o maloletú musí matka zohľadňovať pri výbere nového zamestnania najmä v otázke pracovnej doby.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a viazaný dôvodmi odvolania zistil, že je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Zmena výšky vyživovacej povinnosti, ktorá bola predmetom konania aj v tomto prípade, je možná iba vtedy, ak došlo na strane výživou povinných osôb alebo výživou oprávnenej osoby k zmene pomerov (ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine). Pritom postačuje, ak k podstatnej zmene pomerov dôjde čo i len na strane jedného zo subjektov právneho vzťahu výživného na maloleté dieťa. Zmenu pomerov na strane maloletej zakladá okresný súd aj na zmene štúdia zo základnej školy na gymnázium. Táto okolnosť je rozhodovacou praxou všeobecne prijímaná za zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej povinnosti, no aj v prípade, že by na ňu nebolo v tomto prípade prihliadané, došlo k zásadnej zmene pomerov na strane matky, a to zásadnej natoľko, že sama o sebe by odôvodňovala zvýšenie výživného zo strany otca. Táto okolnosť spočíva v poklese príjmu matky. Je teda nedôvodná opakovane vznášaná námietka otca o nedostatočnom časovom odstupe od posledného rozhodovania o výživnom, pretože taká zmena, akou je pokles, či strata príjmu nenastáva spravidla postupne, ale naopak jednorázovo, a preto na ňu môže reagovať nová úprava výživného aj po krátkom časovom odstupe. Pokles príjmu matky otec spochybňuje. Z vykonaného dokazovania je však potrebné konštatovať jeho objektívny dôvod spočívajúci v ukončení pôvodného, lepšie plateného pracovného pomeru matky zo strany zamestnávateľa pre nadbytočnosť a následnom zamestnaní sa matky za menej výhodných podmienok. Z vykonaného dokazovania, a ani z tvrdení otca nemožno nájsť jediný racionálny dôvod, prečo by matka konala účelovo tak, aby dosiahla svoju súčasnú horšiu príjmovú situáciu. Napriek plateniu výživného zo strany otca, a to aj vo zvýšenom rozsahu podľa napadnutého rozhodnutia, nepokryje výživné zo strany otca všetky náklady maloletej a na jej výžive sa musí naďalej finančne podieľať aj matka. To samozrejme popri osobnej starostlivosti. Sotva si možno predstaviť, že suma 150 Eur mesačne pokryje potreby dospievajúcej študentky gymnázia. Nemalá časť jej výdavkov je spojená s jej vzdelaním, na ktorom by mal mať aj otec prioritný záujem a nezanedbateľné náklady súvisiace so štúdiom sú natoľko zrejmou položkou, že na ne treba prihliadať aj pokiaľ nie sú dôsledne vyčíslené po jednotlivých položkách. Pokiaľ teda okresný súd vyhodnotil pokles príjmu matky a nástup maloletej na strednú školu ako objektívnu zmenu pomerov takého významu, že odôvodňuje zvýšenie výživného, rozhodol správne aj keď k zvýšeniu výživného pristúpil po relatívne krátkom čase od poslednej úpravy. Rozsah zvýšenia výživného nie je taký, aby aj pri relatívne vysokej úverovej záťaži otca

ohrozil uspokojovanie jeho doterajších životných potrieb. Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a podľa ust. v spojení s ust. rozhodol o náhrade trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .