Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/99/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: J. Y. G., s.r.o. C. 5, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, zast. U. Y., s.r.o., C. 5, XXX XX H., proti žalovanému: C. G., nar. XX.X.XXXX, F. 3, Y., zast. N.. K. W., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice-okolie, vedľajší účastník na strane žalovaného: F. na ochranu občana spotrebiteľa R., D. XX, C., IČO: XX XXX XXX zast. N.. Z. I., advokát, T.. G. 7, G., v konaní o zaplatenie 1.801,51 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. -53 zo dňa 29.1.2013, jednomyseľne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, na účet jeho právneho zástupcu, trovy odvolacieho konania v sume 37,85 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil; žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 101,40 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava; vo vzťahu žalobcu k žalovanému náhradu trov konania žalovanému nepriznal a vo vzťahu žalobcu k vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania vo výške 247,27 eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia 1.801,51 eur s úrokom z omeškania 13% ročne zo sumy 1.234,82 eur od 9.12.2006 do zaplatenia, titulom nevrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa R., podaním zo 7.3.2012 oznámilo súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Následne sa vedľajší účastník na strane žalovaného podaním z 22.11.2012 vyjadril k žalobe a uviedol, že predchodca žalobcu poskytol žalovanému na základe zmluvy k úverovému účtu zo 6.8.2004 finančné prostriedky, ktoré žalovaný nesplácal v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, a preto predchodca žalobcu vypovedal zmluvu a vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy, čím sa 15.8.2005 stal splatným celý dlh. Z tohto dôvodu vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu uplatňovanej žalobou, pretože súdu bola doručená dňa 29.9.2011, teda po uplynutí premlčacej doby. Zároveň poukázal na práva a povinnosti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Súd prvého stupňa uznesením z 5.12.2012 s poukazom na ustanovil žalovanému opatrovníka.

Podaním z 27.12.2012 t.j. ešte pred prvým pojednávaním, žalobca vzal žalobu späť celkom a navrhol, aby súd podľa v predmetnej veci konanie zastavil. Zároveň žiadal, aby súd vedľajšiemu

účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal s poukazom na rozhodnutia súdov v Slovenskej republike.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvého stupňa citujúc ust. konanie zastavil.

O vrátení súdneho poplatku žalobcovi rozhodol podľa prvá veta, , , v znení neskorších zmien a doplnkov

O trovách konania vo vzťahu žalobcu k žalovanému súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. prvá veta , a keďže v predmetnom konaní žalovanému trovy konania nevznikli, súd ich náhradu žalovanému nepriznal.

Keďže mal súd prvého stupňa za to, že vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania nebol iba formálny, čoho dôkazom je písomné vyjadrenie jeho právneho zástupcu a vznesenie námietky premlčania, rozhodol o trovách konania vo vzťahu žalobcu k vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného s poukazom na prvá veta a priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania v sume 247, eur, t.j. za 2 úkony právnej služby po 81,33 eur (prevzatie, príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania) + úkon právnej služby 20,33 eur (účasť na pojednávaní dňa 29.1.2013), 2x režijný paušál po 7,63 eur + 1x po 7,81 eur + 20% DPH (41,21 eur).

Proti tomuto uzneseniu - výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu k vedľajšiemu účastníkovi, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý považuje právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne, a preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle ust. zmenil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 22,32 eur.

Svoje odvolanie odôvodnil tým, že má za to, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. a sp.zn. , ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia, ako aj na dôvodovú správu k , ktorou podľa názoru žalobcu úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné.

Ďalej žalobca uviedol, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď združeniu zastúpenému advokátom priznal náhradu trov konania, nakoľko existovali dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy, tomu však bol v zmysle súdom ustanovený opatrovník. Vzhľadom na to, že ustanovený opatrovník disponuje rovnakými oprávneniami ako účastník konania a patria mu všetky procesné prostriedky na zabezpečenie nevyhnutnej a účinnej ochrany práv a povinností neprítomného účastníka (žalovaného), preto nebolo potrebné, podľa názoru žalobcu, aby vedľajší účastník tiež ochraňoval jeho záujmy. V zmysle uvedeného, preto nemožno zo strany vedľajšieho účastníka hovoriť o trovách účelne vynaložených.

Žalobca poukázal na to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do

konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XCo/XXX/XXXX ako aj na to, že uvedenú činnosť by malo byť schopné účelne zabezpečiť aj samotné združenie. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrice sp.zn. XXCo/XX/XXXX.

Ďalej žalobca konštatoval, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca žalovaného, pričom tejto o vstupe do konania pravdepodobne ani nemal žiadnu vedomosť, pričom žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. XXCo/XX/XXXX. Súd prvého stupňa nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa , 3 SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania (Nález Ústavného súdu SR II. ÚS XX/XX, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. XXCo/XXX/ XXXX). Odmenu za úkony právnej služby poskytnuté právnym zástupcom vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v predmetnej veci nemožno považovať za účelne vynaložené trovy, pretože činnosť vedľajšieho účastníka rozhodne nemožno považovať za tak odborne náročnú, že by si vyžadovala úplné právnické vzdelanie.

Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Žiline.

Žalobca má vedomosť, že vedľajší účastník v súvislosti s dôvodnosťou priznania trov poukazuje na a na ustanovenia Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, k čomu žalobca uviedol, že združenie žalovaného v konaní nezastupuje, a preto z uvedeného dôvodu nemožno argumentovať predmetným ustanovením, nakoľko to priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci. Obdobný právny názor vyjadril Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp.zn. XXCo/XX/ XXXX. Žalobca je toho názoru, že ustanovenia Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby.

Vedľajší účastník, cestou svojho právneho zástupcu, vo vyjadrení zo dňa 22.4.2013 k odvolaniu žalobcu uviedol, že s jeho argumentáciou nesúhlasí. Použitie ustanovenia na danú vec je nenáležité, uviedol, že v množstve sporov už len vstup vedľajšieho účastníka do konania viedlo žalobcu k späťvzatiu množstva žalôb. K tvrdeniu žalobcu o členstve právnikov v združení uviedol, že iba jedna členka má právnické vzdelanie, ale právnu prax nevykonáva. Pokiaľ ide o využitie podpory MH SR, tak za posledné dva roky bola združeniu schválená suma 4 000,00 eur, z čoho bola poukázaná iba suma 1 000,00 eur, čo nepokrýva ani len poštové výdavky a nerozumie prečo by neúspešné spory žalobcu mali byť dotované z prostriedkov štátu, prípadne Združenia. Uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania postupoval v súlade s ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou, legislatívou Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora a citoval dotknuté ustanovenia a rozhodnutia súdov a navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku potvrdiť a uplatnil nárok na trovy odvolacieho konania v sume 58,18 eur, ktoré špecifikoval.

Výroky uznesenia o zastavení konania a vrátení súdneho poplatku neboli odvolaním napadnuté a tieto výroky nadobudli právoplatnosť.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v napadnutom výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o vec podľa , na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, keďže odvolanie smeruje proti uzneseniu.

Pokiaľ obaja účastníci konania poukazujú na rôzne rozhodnutia krajských súdov, odvolací súd uvádza, že tieto nie sú pre toto konanie záväzné a je z nich zrejmé, že súdy v nich nárok na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka posudzujú rozdielne.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 13.3.2012 /č.l. 29/ bolo súdu prvého stupňa doručené podanie N.. Z. I., advokáta, ako splnomocneného zástupcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa R., D. č.XX, XXX XX C., v ktorom oznámil, že v danej veci uvedené združenie vstupuje do konania podľa ako vedľajší účastník na strane žalovaného a podaním zo dňa 22.11.2012, vedľajší účastník, cestou svojho právneho zástupcu, zaujal vecné stanovisko k žalobe, v ktorom uplatnil námietku premlčania práva žalobcu a navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 213,50 eur, ktoré aj špecifikoval. Predvolaním zo dňa 9.11.2012 súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na 29.1.2013 a právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 27.12.2012 oznámil súdu, že žalobca berie späť žalobu v celom rozsahu a navrhol konanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konania, vrátení súdneho poplatku a trovách konania, ako je uvedené vyššie.

Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník namietal premlčanie práva žalobcu a následne žalobca vzal späť žalobu bez uvedenia dôvodov.

Podľa „ Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.“

Nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva a nie práva hmotného, a preto o otázke, či konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať a posudzovať ju podľa procesného výsledku. Z procesného hľadiska žalobcovým zavinením na zastavení konania je späťvzatie žaloby. V danej veci žalobca vzal späť žalobu bez uvedenia dôvodu, pričom zo spisu nevyplýva a ani žalobca netvrdil, že by vzal späť žalobu pre správanie žalovanej, teda napr. že žalovaná po podaní žaloby žalovanú sumu uhradila, a teda uvedeným procesným úkonom zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a preto podľa prvá veta je povinný nahradiť ostatným účastníkom, a teda aj vedľajšiemu účastníkovi účelné trovy konania.

Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú účelnými trovami konania. Vedľajší účastník má podľa v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, a teda podľa si ako zástupcu môže zvoliť advokáta. A ak mu zákonná úprava dáva právo zvoliť si ako zástupcu advokáta, potom podľa prvá veta má právo na náhradu účelných trov konania a žalobca, ktorý zavinil zastavenie konania je povinný mu takéto trovy konania nahradiť.

K návrhu žalobcu na rozhodnutie o trovách konania aplikovať v danej veci ustanovenie , odvolací súd uvádza, že nie sú splnené podmienky na aplikáciu uvedeného ustanovenia. Úkon právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ktorým uplatnil námietku premlčania práva žalobcu, voči ktorej žalobca neuplatnil výhrady, ale po jej uplatnení vzal späť žalobu a ktorý urobil ihneď po oboznámení sa s vecou, je účelným úkonom a uplatnenie takejto námietky nemožno považovať za dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý by výnimočne vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznal.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s priznanou výškou trov konania vedľajšiemu účastníkovi súdom prvého stupňa a má za to, že sa jedná o účelné trovy konania.

K odvolaniu sa na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II ÚS/XX/XX odvolací súd uvádza, že tento nie je na danú vec aplikovateľný. Posudzuje sa v ňom náhrada účelných trov konania štátneho orgánu / ministerstva financií/, ktorý má viacero pracovníkov, ktorí majú právnické vzdelanie, pričom vedľajší účastník v tomto konaní je združenie občanov a žalobca netvrdil, že toto zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním. Uvedené netvrdil ani právny zástupca vedľajšieho účastníka, ktorý uviedol, že združenie má síce jednu členku s právnickým vzdelaním, ktorá však právnu prax ani nevykonáva. Odvolací súd má za to, že posúdenie spotrebiteľského vzťahu a premlčania práva si právnu prax vyžaduje.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania podľa prvá veta správne a v súlade so zákonnou úpravou, a preto podľa uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania potvrdil ako vecne správne.

V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, preto mu podľa , a vznikla povinnosť nahradiť úspešnému vedľajšiemu účastníkovi, na účet jeho právneho zástupcu, trovy odvolacieho konania. Tieto podľa vyhl.č. tvorí polovica odmeny za 1 úkon právnej pomoci vo výške 20,34 eur (t.j. z 40,67 eur), rež. paušál 7,81 eur a 20% DPH 9,70 eur, celkom vo výške 37,85 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.