Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/202/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., Žabotova 2/B, Bratislava, IČO: 36 866 884 proti žalovanému A. A., bytom M. č. XX, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený X. W., pracovníčkou Okresného súdu X.., o zaplatenie 164,41 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -49 zo dňa 2. 7. 2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, ktorou sa domáhal zaplatenia 164,61 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 115,22 Eur od 21. 7. 2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Súd poukázal na obsah pripojených listinných dôkazov a uviedol, že medzi účastníkmi konania bola dňa 28. 7. 2008 uzavretá zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného zriadiť rastový osobný účet, ktorá zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Obsahom zmluvy pod čl. I. bodu 4 nebolo povolené prečerpanie na osobnom účte. Súd mal preukázané, že ďalej bol dňa 28. 7. 2008 uzavretý medzi účastníkmi konania dodatok k zmluve o účte - bonus/zľava, ktorým sa žalobca zaviazal poskytnúť majiteľovi účtu v balíku služieb Balík Výhoda 50+ vo výške 1 200 Sk dňom podpisu dodatku za splnenia podmienok tam uvedených. Listom zo dňa 12. 7. 2010 žalobca odstúpil od zmluvy v zmysle príslušných ustanovení všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko, a. s., Bratislava z dôvodu, že od 6. 6. 2009 bol na účte žalovaného vykazovaný debetný zostatok vo výške 74,33 Eur. Podľa výpisu z účtu zo dňa 20. 7. 2010 bol zostatok na účte - 115,22 Eur, ktorá suma pozostáva zo zmluvnej pokuty, úrokov, poplatkov za Balík Výhoda 50+.

Následne súd citoval ust. , , ako aj ust. a a s poukazom na dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by medzi účastníkmi konania bolo zmluvne dojednané poskytnutie takého účtu, ktoré sa malo prejaviť ako debetný stav na bežnom účte. Naopak podľa zmluvy uzavretej dňa 28. 7. 2008 v čl. I. A bodu 4 nebolo povolené prečerpanie na osobnom účte povolené, či neskôr došlo k zmene predmetnej zmluvy o spolupráci, žalobca listinnými dôkazmi nepreukázal. Žalovaná suma podľa žaloby pozostáva z istiny 115,22 Eur a sankčného úroku vo výške 49,39 Eur. Súd poukázal na čl. I. bodu 4 zmluvy o spolupráci, ohľadne prijatia konkludentného

prijatia návrhu zmluvy o poskytnutie povoleného čerpania bankou s tým, že v danej veci žalobca nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom oznámenie majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky, že by došlo zo strany žalovaného k prijatiu návrhu zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania. Na druhej strane pri uzatváraní zmluvy žalovaný zreteľne prejavil vôľu k návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania na osobnom účte tak, že táto služba zriadená nebola. Na druhej strane si žalobca ako dodávateľ v podstate skrytou formou takúto službu vynútil. Pre absenciu vôle nemohlo dôjsť k uzatvoreniu takejto zmluvy. Danosť vôle je najzákladnejšou požiadavkou, ktorý právny poriadok kladie, pretože bez vôle nie je právny úkon. V prípade, že sa jednalo o nepovolené, medzi zmluvnými stranami nedojednanie prečerpania finančných prostriedkov, žalobca nešpecifikoval a nepreukázal, z čoho pozostáva žalovaná suma. Len z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že uplatnená istiny pozostáva z neuhradených úrokov, pričom žalobca nepreukázal, žeby boli medzi zmluvnými stranami dojednané, nešpecifikoval, v akej výške, z akej sumy, od kedy, do kedy si ich uplatňuje a takisto, že žalovaná suma pozostáva zo zmluvnej pokuty, pričom podmienkou platného dojednania zmluvnej pokuty podľa ust. je písomná forma a nestačí len odkaz na všeobecné obchodné podmienky. Navyše žalobca odstúpil od zmluvy, pričom podľa ust. sa zmluva s účinkami od začiatku zrušuje a zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia. Tieto nároky však možno priznať, len ak boli dojednané medzi zmluvnými stranami.

Z rovnakých dôvodov súd žalobu zamietol aj v časti čo do zaplatenia sankčného úroku, ktorý rovnako medzi účastníkmi konania nebol zmluvne dojednaný. Právne posúdenie veci je výlučne vecou súdu, ktorý je však viazaný skutkovými dôvodmi popísanými v žalobe, a preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, lebo zmluvnými stranami nebolo dojednané prečerpanie finančných prostriedkov na osobnom účte a žalobca nešpecifikoval ani nepreukázal, z čoho pozostáva žalovaná istina.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalobcu. Namietala nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Poukázala na to, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, t.zn., že sa spravuje vždy ustanoveniami , bez ohľadu na povahu subjektov vzťahu. Taktiež sa právna úprava vyplývajúca z vzťahuje aj na odstúpenie od zmluvy. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Obdo V 2/2007 zo dňa 30. 9. 2009. Bola toho názoru, že v danom prípade nie je možné na nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv výlučne aplikovať ustanovenia a vylúčiť ustanovenia . Ďalej poukázala na ust. , týkajúce sa úpravy inštitútu všeobecných obchodných podmienok, z ktorého vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu pripojené. Zdôraznila, že žalobcom uplatnený nárok pozostáva z nedoplatkov na poplatkoch, úrokoch a zmluvnej pokuty, t. j. vo výške 115,22 Eur a sankčného úroku, t. j. zo zmluvnej pokuty vo výške 49,39 Eur. Sankčný úrok bol výške 20 % ročne za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Podľa tvrdenia právnej zástupkyne žalobcu k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku vo výpise došlo len účtovnou operáciou a suma 115,22 Eur predstavuje nedoplatky na poplatkoch a úrokoch. Ďalej namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súd prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikovala.

Opatrovníčka žalovaného sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , bez nariadenia pojednávania,

s nariadeným termínom verejného vyhlásenia rozhodnutia ( v spojení s ust. ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietané nesprávne skutkové závery, v dôsledku ktorých by súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, nebolo opodstatnené. V sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu im z ust. , t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena. Na nesplnenie dôkaznej povinnosti súd prvého stupňa správne poukázal, lebo z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi č. 8866873001 zo dňa 28. 7. 2008 vyplýva, že žalovaný nesúhlasil s povoleným prečerpaním na osobnom účte (č. l. 14 spisu). Táto skutočnosť je nesporná. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že následne podľa všeobecných obchodných podmienok zrejme došlo ku konkludentnému zriadeniu tejto služby podľa bodu 1, 4, avšak bolo povinnosťou žalobcu majiteľovi účtu oznámiť formou výpisu z technického systému banky túto skutočnosť. Žalobca oznámenie konkludentného prijatia ďalšej služby poskytovania žalovanému žalobcom nepreukázal. Navyše z obsahu žaloby, ako aj zo samotných jeho písomných listinných dôkazov vyplýva, že žalovaná istina okrem sankčného úroku vo výške 49,39 Eur predstavuje aj uplatnený nárok z titulu poplatkov a úrokov, ktoré nie sú špecifikované samotným žalobcom. Ani tvrdenie o tom, že došlo len k účtovnej operácii, a to k vyrovnaniu debetného zostatku žalobcom, odvolací súd nepovažoval za vierohodné. Navyše dodatkom k zmluve o účte - bonus (v spise na č. l. 16), ktorý bol uzavretý dňa 28. 7. 2008 mala byť žalovanému poskytnutá služba Balíku Výhoda 50 vo výške 39,83 Eur, ktorá slúžila na odpočítavanie poplatkov banky účtovaných za mesačné poplatky za balík a za poplatky nad rámec balíka.

Aj právne posúdenie vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahu spotrebiteľského súdom prvého stupňa bolo správne. Je nesporné, že zmluva o zriadení rastového osobného účtu bola medzi účastníkmi uzavretá ako absolútny obchod v zmysle ust. a nasl. , avšak v danom prípade vzhľadom na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, s poukazom na ust. je potrebné vykladať obsah zmluvy v prospech spotrebiteľa, na čo súd prvého stupňa správne prihliadal. Je nesporné, že ide o štandardný obsah zmluvy, ktorej spotrebiteľ obsah nemohol ovplyvniť, vrátane jej dodatku. Vzhľadom na následné odstúpenie od zmluvy sa zrušila zmluva od začiatku, a preto sú účastníci povinní si vrátiť to, čo bolo poskytnuté. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, súd prvého stupňa správne žalobu zamietol.

Namietaná nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia nebola odôvodnená. Súd prvého stupňa náležite zdôvodnil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. . Takýto postup súdu neznamená porušenie práva na súdnu ochranu ani práva na spravodlivý súdny proces.

Z týchto dôvodov preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. .

K rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal žalobca odvolací súd poznamenáva, že sa netýkajú tejto veci ani veci obdobnej. Pri posudzovaní právneho vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahu spotrebiteľského, majú ustanovenia postavenia lex specialialis vo vzťahu k ustanoveniam , t.zn., že sa použijú ustanovenia , ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní, ktorému náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol ( v spojení s ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.