Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/127/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky Y.. C. F., rod. T., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom L. W. U., V. I. Č.. XX, zastúpenej R.. A. V., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v L. W. U., A. Č.. XX, proti odporcovi E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom L. W. U., V. I.A. Č.. XX M..Č.. U. Č.. XXX, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.1.2014 č.k.7C 17/2014-16 jednohlasne takto

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia na zákaz vstupu odporcu do bytu, nachádzajúceho sa v L. W. U. W. G.. V. I. Č.. XX W. K..T. Č..F. X zamieta.

M e n í uznesenie tak, že odporcovi sa zakazuje akýmkoľvek spôsobom nakladať s hnuteľnými vecami nachádzajúcimi sa v nehnuteľnosti: byt č. X, W. X. poschodí, vchod č. XX obytného domu so súp.č. XXXX nachádzajúceho sa na parcele č. XXXXX/X, v katastrálnom území L. W. U., vedený na LV č. XXXX, ktoré tvoria zariadenie a vybavenie tohto bytu, predovšetkým sa mu zakazuje ich umiestnenie mimo uvedenej nehnuteľnosti, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o úpravu práv a povinností vyplývajúcich z BSM účastníkov.

Navrhovateľke u k l a d á v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podať žalobu o úpravu práv a povinnosti vyplývajúcich z bezpodielového vlastníctva manželov účastníkov.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi zakázal vstupovať do nehnuteľnosti bytu č. X na K.. poschodí vchodu č. XX obytného domu so súpisným číslom XXXX, nachádzajúceho sa na parcele č. XXXXX/X kat.územia L. W. U., vedeného na LV č. XXXX až do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Zároveň odporcovi zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať s hnuteľnými vecami, nachádzajúcimi v nehnuteľnosti: v byte č. X na K..poschodí vchodu č. XX F.ytového domu so súpisným číslom XXXX, nachádzajúceho sa na parcele č. XXXXX/X katastrálneho územia L. W. U., vedeného na LV č. XXXX, ktoré tvoria zariadenie a vybavenie tohto bytu, predovšetkým mu zakázal ich umiestnenie mimo uvedenej nehnuteľnosti až do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Navrhovateľke uložil povinnosť v lehote do 30 dní od nariadenia predbežného opatrenia podať na súd návrh vo veci samej na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Vo výroku uznesenia taktiež uviedol, že o trovách konania rozhodne v záverečnom rozsudku vo veci samej.

Súd prvého stupňa odôvodnil uznesenie tým, že z navrhovateľkou predložených dôkazov zistil, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa 30.9.2013 rozsudkom a na čas po

rozvode boli maloleté dcéry účastníkov L., nar. X.X.XXXX a F., nar. XX.X.XXXX zverené do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu 200,-eur resp. 100,-eur mesačne. Z výpisu z LV č. XXXX kat.úz. L. W. U. mal za preukázané, že účastníci ako bývalí manželia sú spoluvlastníkmi označeného bytu. Zo súpisu hnuteľných vecí mal za osvedčené, že tieto boli nadobudnuté za trvania manželstva a boli privlastnené a zobraté odporcom bez dohody účastníkov, pričom ich hodnota podľa vyčíslenia navrhovateľky je vo výške 6.000,-eur. Z kópií zápisníc o podaní trestných oznámení zo dňa 8.12.2013 a 23.1.2014 mal za preukázané, ktoré hnuteľné veci boli odnesené odporcom dňa 23.1.2014 zo spoločného bytu a ako aj agresívne správanie zo strany odporcu dňa 8.12.2013 za prítomnosti dcéry účastníkov. Zo zápisnice z pojednávania o rozvode manželstva zo dňa 11.9.2013 uzavrel, že odporca má vedený trvalý pobyt vo U. Č.. XXX a na spoločnej adrese účastníkov V. I. Č.. XX U. L. W. U. má vedené iba prechodné bydlisko. Z výpovede účastníkov v rozvodovom konaní mal za preukázané, že odporca z bytu odišiel už pred rozvodom manželstva, teda v ňom nebýva.

Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ust. , a uzavrel, že zo skutočnosti popísaných navrhovateľkou, ako aj z obsahu ňou predložených dôkazných listín mal za preukázané, že v danom prípade je daný dôvod na vydanie predbežného opatrenia o zákaze vstupu odporcu do spoločného obydlia podľa a preto návrhu vyhovel. Toto rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že odporca v predmetnom byte nebýva a teda má prechodne vyriešenú otázku bývania. Z podaní trestných oznámení navrhovateľkou a z jej výpovede uzavrel, že správanie odporcu predovšetkým po rozvode manželstva je takého charakteru, že vyvoláva dôvodnú obavu, o zdravie a život navrhovateľky, ako aj ich maloletých detí. Prihliadol teda na potrebu ochrany záujmov maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, ktoré sú už psychicky poznačené správaním otca. Prchká a agresívna povaha odporcu by mohla v budúcnosti vyvolať ešte agresívnejšie udalosti k akým došlo doposiaľ a preto berúc do úvahy ust. §, 139a a 144 Obč. zákonníka s poukazom na to, že odporca tohto času byt neužíva a nezákonným spôsobom nakladá s vecami patriacimi do BSM uložil tomuto zákaz nakladania s týmito vecami.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie odporca. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. V odvolaní poukázal na to, že mu bol uložený jednak zákaz vstupu do spoločného bytu účastníkov a zároveň aj zákaz nakladania s hnuteľnými vecami, ktoré sa nachádzajú v tomto byte. Má teda za to, že za takejto situácie je výrok o zákaze nakladania s vecami nadbytočný, pokiaľ má zákaz vstupovať do bytu. Poukázal na to, že pri ukladaní zákazu vstupu do bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, súd založil svoje rozhodnutie na , ktoré je možné uložiť v prípade, ak je dôvodné podozrenie z násilia voči osobe v byte, v ktorom uvedená osoba býva. Považuje za absurdné a absolútne nezmyselné, aby sa on ako otec snažil ublížiť jednak svojím deťom, dokonca ešte strelnou zbraňou a rovnako aby sa pokúsil takto ublížiť matke svojich detí. Pripustil, že po rozvode manželstva si chcel zobrať z bytu svoje veci a pri tejto príležitosti došlo medzi účastníkmi k hádke, považuje však za dehonestovanie jeho osoby aby niekto dospel k záveru, že chce fyzicky ublížiť svojím vlastným deťom, resp. ich matke. Odhliadnuc od uvedeného v záujme veci odpredal zbrane, ktorých bol držiteľom ako poľovník, o čom predložil aj kópiu kúpnopredajnej zmluvy. Má teda za to, že odpadol akýkoľvek dôvod na nariadenie predbežného opatrenia.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Táto žiadala napadnuté uznesenie potvrdiť a odporcove tvrdenia o nadbytočnosti jedného z uplatnených nárokov považuje za jeho subjektívny dojem. Má za to, že prvý výrok sa vzťahuje na nehnuteľnosť patriacu do BSM a druhý výrok sa vzťahuje na hnuteľné veci. Tieto výroky sú navzájom podporné a doplňujúce sa. Jeho tvrdenia o absurdnosti jej tvrdení sú v rozpore s tým, že spoločnosť je denno denne vystavovaná obdobným prípadom použitia násilia alebo jeho hrozby, ku ktorému dochádza medzi rodinnými príslušníkmi z rôznych dôvodov. Uviedla, že pokiaľ si odporca mal záujem zobrať „svoje veci“ mal tak možnosť urobiť pokojným spôsobom, keďže mu v tom nik nebránil. Tento však devastačným spôsobom sťahoval a odnášal jednak nábytok a jednak zariadenie domácnosti patriacich do BSM, určený na užívanie v danej nehnuteľnosti, ktoré okrem iného užívajú aj deti.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa ust. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné.

Súd prvého stupňa sa pri vydávaní nariadenia predbežného opatrenia dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď na ustálený skutkov stav aplikoval nesprávne procesnoprávne ustanovenie a v dôsledku toho aj nesprávne rozhodol, pokiaľ odporcovi zakázal vstup do spoločného bytu účastníkov. V prípade uloženia povinnosti zdržať sa nakladania s vecami, patriacimi do BSM účastníkov viazal na skončenie konania o vyporiadanie BSM napriek tomu, že povinnosť uložená v predbežnom opatrení nemá priamy súvis s predmetom takéhoto konania vo veci samej.

Z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako aj z dôvodov prvostupňového uznesenia vyplýva, že navrhovateľka svoj návrh zakladala na ust. a na uvedenom ustanovení súd prvého stupňa založil aj svoj vyhovujúci výrok ohľadne zákazu vstupu odporcu do spoločného bytu účastníkov.

Podľa tohto ustanovenia predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä aby nevstupoval dočasne do domu, alebo bytu v ktorom býva osoba blízka alebo osoba ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že toto poskytuje okamžitú ochranu formou predbežného opatrenia pred hrozbou tzv. domáceho násilia. Toto má oporu v ust. § 146 a § 705a Obč. zákonníka.

Podľa § 146 Obč. zákonníka ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo k bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne z jeho užívania úplne vylúčiť.

Podľa ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe ktorá s ním býva spoločne v byte stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Citované ustanovenia boli do a jeho účelom bolo obmedzenie násilného správania manželov, resp. bývalých manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva resp. pred hrozbou fyzického a psychického násilia v spoločnom byte, resp. v spoločnom dome. Takéto obmedzenie, resp. vylúčenie užívateľov práva je mimoriadne závažným zásahom do práva nájmu, resp. vlastníckeho práva a preto je ich aplikácia možná iba v prípade prísneho splnenia zákonných podmienok. K týmto patrí existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu resp. bytu, existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo v byte, existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia hrozby takéhoto násilia, realizácia násilia resp. jej hrozby vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom byte, nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve a neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. Táto neznesiteľnosť musí mať značnú intenzitu a musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej domácnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné.

Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom aplikácie týchto ustanovení je podmienka, aby osoby vo vzťahu medzi ktorými dochádza k hrozbe domáceho násilia žili v spoločnom byte, resp. dome, teda aby medzi nimi existovala takáto forma spolužitia. Takto závažný zásad je v uvedených prípadoch vyvolaný práve skutočnosťou, že v prípade spolužitia je iná menej zásadná forma ochrany pred domácim násilím prakticky nereálna.

Z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj z listinných dôkazov, ktoré navrhovateľka k návrhu pripojila je však zrejmé, že v prejednávanej veci nie je splnená základná podmienka pre poskytnutie ochrany pred tzv. domácim násilím a to z dôvodu, že medzi účastníkmi konania neexistuje spolužitie v spoločnom byte. Nebola totiž sporná skutočnosť, na ktorú súd prvého stupňa v dôvodoch svojho uznesenia aj poukázal a to, že odporca sa z označeného bytu patriaceho do BSM účastníkov odsťahoval ešte pred rozvodom manželstva a dokonca v ňom nemá ani nahlásené trvalé bydlisko. Už samotná táto skutočnosť vylučuje možnosť nariadenia predbežného opatrenia podľa , keďže v uvedenom prípade hrozba domáceho násilia nie je aktuálna.

S poukazom na tento dôvod odvolací súd výrok uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým odporcovi uložil zákaz vstupu do spoločného bytu účastníkov zmenil podľa a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Druhý výrok napadnutého uznesenia sa týka predbežného zákazu odporcovi nakladať s hnuteľnými vecami, patriacimi do BSM. Aj tento nárok má oporu v ust. § 146 Obč. zákonníka podľa ktorého ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Uvedenou právnou úpravou sa upravujú vzťahy medzi bezpodielovými spoluvlastníkmi nielen počas obdobia trvania ich BSM ale aj v období po jeho zániku, do doby pokiaľ nedôjde k jeho vyporiadaniu. Pokiaľ teda dôjde k takýmto nezhodám medzi bezpodielovými spoluvlastníkmi, má možnosť jeden z nich obrátiť sa na súd so žalobou o úpravu práv a povinností vyplývajúcich z BSM a súd svojím výrokom upraví režim užívania spoločných vecí, ktorý bude pre účastníkov záväzný až do doby právoplatného vyporiadania BSM. V priamej súvislosti s takýmto prebiehajúcim konaním vo veci samej, je možné domáhať sa formou nariadenia predbežného opatrenia aj okamžitej úpravy spôsobu užívania spoločných vecí, pokiaľ takáto úprava neznesie odklad do konečného rozhodnutia vo veci. Z tohto hľadiska teda je podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia takýto vzájomný vzťah medzi navrhovanou formou predbežného opatrenia a konaním vo veci samej.

Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že vzhľadom na nezhody účastníkov pri užívaní spoločných vecí, ktoré vyúsťujú aj k vzájomnej hrozbe fyzického násilia, je dôvodná úprava týchto vzťahov formou predbežného opatrenia, jeho trvanie však môže byť aktuálne iba do skončenia konania v ktorom sa takto dočasne upravené vzťahy účastníkov formou predbežného opatrenia usporiadajú s konečnou platnosťou meritórnym rozhodnutím súdu. S poukazom na to, teda nepovažuje odvolací súd za správny postup súdu prvého stupňa, pokiaľ trvanie takto nariadeného predbežného opatrenia obmedzil do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM. Aj keď týmto rozhodnutím zaniknú vzťahy pri užívaní spoločných vecí, definitívne ostávajú neupravené nezhody účastníkov pri užívaní spoločných vecí do doby vyporiadania, čo môže predstavovať aj niekoľko rokov. Nezhody pri užívaní vecí počas tejto doby upravuje iný hmotnoprávny inštitút a to ust. § 146 Obč. zákonníka a preto možno aj takto nariadené predbežné opatrenie viazať iba na konanie vo veci samej o takomto nároku. Preto odvolací súd zmenil výrok uznesenia súdu prvého stupňa a navrhovateľke uložil povinnosť v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej o úpravu práv a povinností vyplývajúcich z ich BSM.

V prípade, ak navrhovateľka v uvedenej lehote žalobu vo veci samej nepodá, zanikne aj takto nariadené predbežné opatrenie.

Z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva, že predbežné opatrenie bolo nariadené pred začatím konania vo veci samej, pričom nie je zrejmé, či vôbec dôjde k začatiu meritorného konania a preto

bolo povinnosťou súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení rozhodnúť aj o trovách konania o nariadení predbežného opatrenia. Keďže súd prvého stupňa takéto rozhodnutie nevydal, nemal možnosť rozhodovať o trovách odvolacieho konania ani odvolací súd a bude povinnosťou súdu prvého stupňa v súlade s ust. rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.