Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-164-2011.pdf
PDF · 126.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-1T/164/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Pavloviča a členov senátu, prísediacich O. Q. a F. W., v trestnej veci obžalovaného Z. N., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom I. W.M.G. I. O., U.. X. W. XXX/X, trestne stíhaného na slobode pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. účinného v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.marca 2014 v Novom Meste nad Váhom t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný: Z. N. L. R. Ž. F. I., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom I. W. I. O., U.. X. W. XXX/X, na slobode,
j e v i n n ý, ž e
dňa 19.02.2011 v čase asi o 00,15 h v Novom Meste nad Váhom v prízemí reštaurácie CINEMA MOVIES Club na Ul. Čsl. Armády č. 68 fyzicky napadol poškodeného B. G.T.Z. tak, že ho najmenej 1-krát udrel rukou zovretou v päsť do pravej časti tváre v oblasti sánky, v dôsledku čoho poškodený B. G. utrpel zranenia, a to trieštivú zlomeninu tela sánky v centrálnej oblasti vpravo s posunom úlomkov, posun zubov 41 a 42, tržnozhmoždenú ranu dolnej pery vpravo zvnútra, ktoré si vyžiadali liečenie a v prípade zaradenia poškodeného do pracovného pomeru, tiež pracovnú neschopnosť v trvaní 6 - 8 týždňov, po ktorú bol poškodený tiež dôvodne obmedzený v obvyklom spôsobe života,
t e d a
- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1Trestného zákona a § 39 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 2 /dva/ roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný uhradiť poškodenému B. G., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom I. W. I. O., B.Š.Ť. U.. Č.. XXXX/XX, náhradu škody vo výške 1 913,70 Eur.
odôvodnenie:
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie proti obžalovanému trestné konanie na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 348/11 - 13 zo dňa 16.11.2011, doručenej tunajšiemu súdu dňa 18.11.2011, pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe tam uvedenom. Po otvorení hlavného pojednávania súd zistil, že obžalovaný a prokurátor nechcú uzatvoriť dohodu o vine a treste. Obžalovaný Z. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že porozumel prečítanej obžalobe a po zákonnom poučení o právach obžalovaného podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ako aj podľa § 257 Trestného poriadku, vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku, popiera právnu kvalifikáciu. Nepoprel, že by poškodeného udrel, ale udrel ho neúmyselne. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v celom rozsahu k vine, k výroku o treste a náhrade škody. Obžalovaný Z. N. neodmietol vypovedať a svoje zákonné právo vypovedať využil. Z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že poškodeného udrel päsťou pravej ruky do tváre, ale išlo o údere obranný, inštinktívny, nemierený, pretože reagoval protiúderom na predchádzajúci úder poškodeného, ktorý ho udrel boxerom do ruky, keď si kryl tvár. Z výpovede poškodeného B. G. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k obžalovanému, zákonné právo odmietnuť vypovedať nevyužil a k veci vypovedal. Z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dňa 18.02.2011 bol s W. v CINEMA MOVIES Club a okolo polnoci, pol jednej ráno 19.02.2011 ho napadol fyzicky obžalovaný napadol poškodeného tak, že ho najmenej 1-krát udrel rukou zovretou v päsť do dolnej pravej časti tváre v oblasti sánky. Zacítil silnú bolesť, zistil, že mal dva zuby vybité a tiekla mu krv z úst, ľavou rukou si chytil zuby a potom sa zahnal pravou rukou protiúderom. Obžalovaný ho chytil do páky za krk. Na druhý deň mal fialové pod okom a fialové na lícach a z toho dedukoval, že tam mohli byť ďalšie údery do tváre. Na toalete si umyl tvár. Jeden zamestnanec baru ho poslal na pohotovosť, odtiaľ ho sanitka odviezla do Trenčína a v ten deň do Bratislavy na operáciu. Obžalovaný bol potom 6 alebo 7 týždňov doma, nemohol poriadne jesť, piť a rozprávať, mal predpísanú kašovitú stravu a po dvoch troch týždňoch začal rozprávať, lebo mal vyduté hrdlo znútra. Po 6-7 týždňoch išiel do školy. Každý týždeň chodil do Bratislavy na kontroly, kde mu vyberali skrutky. Počas liečenia mal voľné zuby, nemohol jesť, napr. jablká, a mal bolesti sánky. Nevie, či v čase útoku bol obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu. Poprel, že by mal a udrel obžalovaného boxerom. Uviedol, že sa boxom ani iným takým športom nezaoberá. Z výpovede svedka F. G. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k obžalovanému, zákonné právo odmietnuť vypovedať nevyužila a k veci vypovedala. Z jej výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je matkou poškodeného B. G., ktorý v piatok išiel do CINEMY na diskotéku. O jedenástej mu volala, kedy sa vráti. Povedal, že po polnoci. Nad ránom našla sms, že je v nemocnici, len ráno okolo siedmej jej volal doktor v nemocnice v Trenčíne, aby prišla, doniesla osobné veci a pyžamo, lebo ho idú prevážať na operáciu do Bratislavy. Išla do Trenčína, doniesla veci. Potom ju na chvíľu pustili k synovi, ktorý bol od krvi opuchnutý, fialový, nemohol rozprávať, nemal dva predné zuby. Po príchode domov obvolala synových kamarátov, či by jej nevedeli povedať, čo sa stalo, ktorí jej povedali, že boli v CINEME a jeden chalan ho napadol. B.N. s ním išiel na pohotovosť do Nového Mesta a sanitkou ho potom previezli do trenčianskej nemocnie. Nevedeli povedať meno toho chalana ani jeho kde býva. Poprosila, či by to vedeli zistiť. Povedali jej večer, ako sa volá a že býva niekde v blízkosti knižnice. Na polícii sa pýtala, čo má robiť, kde jej povedali, že keď bol na v nemocnici, polícia o tom vie. Následne sa spojila s matkou obžalovaného, aby zistila, či vie niečo o incidente a chcela vedieť jej názor. Bližšie informácie jej nevedela povedať. V pondelok išla do CINEMY za prevádzkarkou, či majú kamerový systém, že by sa rada naň pozrela. Asi hodinu a pol pozerali záznam, kde videli čo sa stalo, že sa syn s niekým pobil. Keď sa vrátil z nemocnice, nastalo vyšetrovanie. Počas liečenia syn nemohol prijímať asi tri týždne tuhú stravu, všetko musela mixovať, bral lieky od bolesti, lekár predpísal špeciálnu stravu v podobe nutridrinkov, aby mal minerály a nemal jednostrannú stravu. S W. B. sa rozprávala len
telefonicky, keď zisťovala, čo sa vlastne stalo. Povedal jej, že išli po schodoch, obžalovaný išiel dolu schodmi, buchol do kamaráta, ktoré sa poškodený zastal a potom sa začali slovne napádať a začali sa biť. K bitke jej uviedol, že napadali jeden druhého a dotyčný, obžalovaný buchol zovretou rukou v päsť do sánky, odrazu bol krvavý a potom chytil za krk. Ani po tom ako mu vybrali v Bratislave drôty, nemohol hrýzť, len trocha na zadných. Na kamerovom zázname videla dvoch ľudí ako sa bijú. Nevie kto to bol, lebo obžalovaného nepoznala, syna poznala, len podľa oblečenia. Sácali sa tam. Videla ako obžalovaný chytil syna pod krk, držal ho zozadu. Potom sa metali z jednej strany na druhú. Potom stačilo, že spravili krok a nevidela, či ho bil alebo nie. Pre rozpor medzi výpoveďou svedkyne na hlavnom pojednávaní ohľadne toho, čo videla na kamerovom zázname a jej skoršou výpoveďou svedkyne z prípravného konania, bol na hlavnom pojednávaní prečítaná časť výpovede svedkyne zo dňa 04.10.2011, z ktorej vyplynulo, že daný incident videla iba v chodbičke, na schodoch ho nevidela, lebo tam kamera nesiahala. Na chodbičke, pri konci schodov je zábradlie, kde vznikol incident, syn tam stál s útočníkom, bolo vidieť akoby útočník zboku ako aj zozadu chytil syna pod krkom, a okolo krku, ale bolo vidieť ako ho drží a boli vidieť pohyby rúk, asi tri rany, ale presne to nebolo vidieť. N. syna pevne držal a udieral. Údery smerovali len na hlavu. Potom sa syn akoby vytrhol a išiel akoby dozadu do chodbičky, kde už nebola kamera. K rozporu svedkyňa uviedla, že si presne na všetko nespomenula a bolo to tak ako to bolo prečítané. U syna nevidela boxer. Vie, že je to útočná zbraň, dáva sa to na hánky. Vie to z práce, lebo je vojakom z povolania a v rámci výcviku sa o boxery dozvedela. Z výpovede svedka W. B. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k obžalovanému, zákonné právo odmietnuť vypovedať nevyužil a k veci vypovedal. Z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že skutok sa odohral v CINEME. S poškodeným stál pri vchodových dverách, obžalovaný pri vchádzaní do CINEMY narazil do jedného chalana, poškodený išiel za ním, aby mu povedal, aby nevyrýval, lebo predtým už mal nejaký incident. Potom sa bavili, poškodený povedal, že kašle na neho a zrazu priletela jedna rana päsťou na sánku. Nepamätá si, na ktorú stranu. Poškodený mu chcel úder vrátiť, ale netrafil bol dezorientovaný z prvej rany. Prvý udrel obžalovaný presne na sánku poškodeného. Potom tam padlo viac úderov, lebo poškodený mal monokel. Na zemi sa dali do páky, držali sa pod krkom a potom spadli na zem. Nepamätá sa ako sa presne bili na zemi, lebo je to rok aj čosi. Poškodený fyzicky na obžalovaného nezaútočil prvý. Potom obžalovaný občiahol poškodeného okolo krku a potom sa držali v páke a bili na zemi. Svedok do konfliktu nezasiahol, lebo tam boli kamaráti obžalovaného, ktorí povedali, že aby to nechal tak, lebo to je len medzi nimi. Na záver ich rozbraňoval. Na sto percent videl svedok jeden úder poškodeného na obžalovaného, ktorým netrafil. Keď sa držali v páke padali nejaké údery, ale nevie z ktorej strany popadali. Nevšimol si v ruke poškodeného v čase incidentu žiadny predmet. Vzhľadom na rozpor v opísaní priebehu incidentu skutku na hlavnom pojednávaní vaní s popisom priebehu skutku v prípravnom konaní zo dňa 04.10.2011 bola prečítaná časť výpovede svedka zo dňa 04.10.2011, z ktorej vyplynulo, že najprv poškodený došiel za obžalovaným, že prečo na každého vyrypuje, lebo obžalovaný do každého rýpal a drgal. Obžalovaný povedal, že nech sa nestará, a potom poškodený povedal, že má to v piči, a vtedy mu obžalovaný dal tú ranu päsťou na líce, ale nevedel uviesť, na ktorú stranu. Potom poškodený mu to chcel vrátiť, ale netrafil obžalovaného, len tak sa okolo neho zavesil. Bol po tej rane obžalovaného dezorientovaný. Potom mu obžalovaný dal ďalšiu ranu päsťou do hlavy. Potom sa už obaja chytili, spolu sa navzájom držali a potom sa obžalovaný vykliesnil, prevalil poškodeného na zem a pákou ho držal. Obžalovaný išiel poškodeného udrieť, ale vtedy už do toho zasiahli a tiež aj obžalovaného kamaráti. V bitke sa už nepokračovalo. K rozporu uviedol, že si to poriadne nepamätá, pamätá si prvé dva prvé údery, pamätá si to hmlisto. Z výpovede svedka B. W. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k obžalovanému, zákonné právo odmietnuť vypovedať nevyužil a k veci vypovedal. Z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že išli do baru CINEMA z iného baru, došli hore, kde došlo k menšej potýčke, na základe toto sa rozhodli, že idú preč. Keď išli dole schodmi s N. M., videli začínajúci konflikt medzi obžalovaným a poškodeným. Niečo po sebe kričali. Videl ako poškodený zaútočil úderom do tvárovej časti obžalovaného, ktorý si zakryl hlavu rukami a potom udrel obžalovaný poškodeného do tváre. Potom sa nejako premleli. Poškodený akoby ho išiel udrieť, obžalovaný sa uhol a počas toho poškodeného nejako chytil pod krk a vtedy metal rukami. Vtedy asi trafil obžalovaného do hlavy. Zasiahla tam N. M., aby sa prestali biť, vtedy poškodený asi aj ju ľahko zasiahol a potom to skončilo. Svedok uviedol, že poškodený mal pri útoku v ruke boxer. Z výpovede svedkyne N. M. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k obžalovanému, je jeho priateľkou, zákonné právo odmietnuť vypovedať nevyužila a k veci vypovedala. Z jej výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že 18.02.2011 išli von s Z., B. a L. do CINEMY. V inkriminovaný deň boli v bare CINEMA, kde išla dole schodmi, keď videla ako sa háda obžalovaný a poškodený. Obžalovaný bol k nej chrbtom. Potom videla ako poškodený dal ranu obžalovaného päsťou,
mal boxer a obžalovaný sa chránil, kryl sa, ale presne nevidela kam ho udrel, lebo stála za obžalovaným. Poškodenému to obžalovaný vrátil. Potom sa chytili, naťahovali, obžalovaný chytil poškodeného pod krk pákou a potom tam padli nejaké päste od poškodeného. Poškodený mal boxer na ruke, keď bil obžalovaného. Mal ho asi na pravej strane. V tom medzi ich vošla, odtlačila ich, dostala päsťou do hlavy od poškodeného. Všetko to trvalo pár sekúnd. Z výpovede svedka L. M. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k obžalovanému, zákonné právo odmietnuť vypovedať nevyužil a k veci vypovedal. Z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v CINEME vznikla šarvátka a tak usúdili, že opustia podnik. Keď bol z obžalovaným pri vchodových dverách, B. a N. boli na schodoch. Poškodený udrel obžalovaného, obžalovaný úder vykryl a následne ho udrel päsťou do spodnej sánky. Chytil poškodeného okolo pásu, potom bol chvíľu v „kravate“ okolo krku. Asi 15 sekúnd ho držal a potom skončila bitka. Zo strany obžalovaného videl jeden úder. Z výpovede svedka X. M. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k obžalovanému, zákonné právo odmietnuť vypovedať nevyužil a k veci vypovedal. Z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že o skutku vie len z rozprávania, nič nevidel. V inkriminovaný deň išiel s W. N., W. G.H.N., W. W. a W. N. do CINEMY. Zabávali sa a potom sa s obžalovaným pochytil, vybavili si to a bolo. Potom sa stala tá vec medzi poškodeným a obžalovaným, ktorú nevidel. Odtiaľ išiel domov s kamarátmi. Potom sa ešte stretol s obžalovaným, s ktorým sa pochytil pri policajtoch. S obžalovaným sa pochytili preto, lebo obžalovaný ho napadol zozadu, lebo sa zrazili. Myslí si, že sa zrazili nechtiac. Napadol ho odzadu rukou, udrel ho asi tri krát do hlavy. Potom sa to zopakovalo ešte raz. Nevie prečo ho napadol druhý krát, asi si chceli vybaviť tú vec medzi nimi v CINEME. Nič tomuto napadnutiu nepredchádzalo. Pri odchode zo CINEMY, jeden tam zostal. Bol to W. N.. N. mu o incidente nič nehovoril. Hovoril mu o tom W. B., ktorý mu povedal len, že sa pochytili. Z výpovede svedkyne R. M. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nie je v príbuzenskom pomere k obžalovanému, zákonné právo odmietnuť vypovedať nevyužila a k veci vypovedala. V deň incidentu nebola v práci. Pamätá si len, že o dva alebo tri dni bola matka poškodeného bola a pýtala sa na tento okolnosti tejto udalosti a požiadala ju, či by si nemohla pozrieť záznam. Pozreli si to. Bolo vidieť ako sa dvaja mladí chlapci naťahovali a potom vyšli von. To bolo celé, čo sa tam udialo. Jeden zbehol dole schodmi. Bolo vidno ako jeden toho druhého napadol, nastala ťahanica a potom vybehli von. Popísať ich nevedela, chlapcov nepoznala, takže nevie ktorý bol ktorý. Na tých kamerách to bolo ťažko rozoznať. Polícia od nej kamerový záznam nežiadala. Nemá vedomosť, či polícia ho žiadala od jeho kolegov. Z výpovede znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia a traumatológia, W.. V. M. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa pridržiava podaného znaleckého posudku. Poškodený pri predmetnom incidente, útoku pri bitke, na základe rtg snímok, pooperačného protokolu, utrpel trieštivú zlomeninu tela sánky v centrálnej oblasti vpravo s posunom úlomkov, posun zubov 41 a 42, ktoré neboli vyrazené, ale boli posunuté spolu s kosťou smerom k jazyku, a tržnozhmoždenú ranu dolnej pery vpravo zvnútra. Stav si vyžadoval operačné riešenie, kde boli použité kovové dlahy, zuby boli zreponované do pôvodného postavenia. Zranenia si vyžadujú dobu liečenia 6-8 týždňov. Doba liečenia bola od 19.02.2011 do 05.04.2011. V prípade zaradenia poškodeného do pracovného pomeru si zranenia vyžadovali tiež pracovnú neschopnosť v trvaní 6 - 8 týždňov. V bežnom spôsobe života bol obmedzený bolesťou, pooperačnou bolesťou, obmedzením príjmu potravy, ktoré je pomerne dlhé. Aj po odstránení fixácie, nie je možné prijímať tuhú stravu a zrehabilituje sa po 6 až 8 týždňoch. Hryzenie je dosť bolestivé. Toto zranenie si vyžiadalo hospitalizáciu vo FN Trenčín a následne v UN Bratislava na Klinike ústnej čeľustnej a tvárovej chirurgie. Poškodený bol dňa 20.02.2011 operovaný v celkovej anestézii. Zuby dolného zuboradia boli reponované a dlahované dentálnou kovovou dlahou. Kosti boli reponované a fixované kovovými dlahami a kostnými skrutkami. Pohyb sánky bol obmedzený medzičeľustnou imobilizáciou. Pooperačný priebeh bol bez komplikácií. Poškodený bol prepustený 24.02.2011 do domáceho liečenia. V prvých dňoch od úrazu sú bolesti, pooperačné bolesti, nemožnosť prijímania normálnej stravy. Z výsluchu znalca tiež vyplynulo, že na spôsobenie zranenia stačí jeden úder, i náhodný. U poškodeného je dôležitá vývojová vada zhryzu. Má otvorený zhryz, čo znamená, že pri otvorenom zhryze pri zavretých ústach nekorešpondujú zuby od trojky po trojku, akoby boli oddialené od horných zubov o pri záhryze, sánka je akoby oslabená. Ak by dostal takú istú ranu, pri normálnom zhryze by nemuselo dôjsť k zlomenine, lebo sila úderu sa rozloží cez hornú čeľusť. Pri otvorenom zhryze sa sila nemá kam absorbovať hore, ale sánka povolí. O takejto poruche laik nemohol vedieť. Otvorený zhryz oslabuje pevnosť sánky voči sile pôsobiacej na ňu. V normálnom postavení, je to pevný komplex, ktorý absorbuje silu úderu a tá sa rozkladá na celý tvárový skelet. Pri otvorenom zhryze sánka nemá oporu, sánka je menej odolná. Znalec určil bolestné vo výške 1 768,70 Eur, ktoré pozostáva z bodového
hodnotenia zranenia na základe zákona č. 437/2004 Z. z. vo výške 115 bodov pri hodnote jedného bodu 15,38 Eur.
Z výpovede znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia a traumatológia, W.. V. L. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že spracoval svoj znalecký posudok ku dňu 06.02.2012 na žiadosť E. N., podkladom bola zdravotná dokumentácia poškodeného a znalecký posudok W.. V. M., pričom znaleckého posudku sa pridržiava. K dobe liečby uviedol, že celková doba je 6-8 týždňov, čo je bez diskusie. Poškodený bol liečený od 19.02 do 05.04.2011, čo je 45 dní. Týmto dňom liečba skončila. Podľa znalca bol obmedzený bežnom spôsobe života 4 týždne, je to doba primeraná. Za závažné obmedzenie považuje dobu fixácie a príjem tekutej stravy. Po troch štyroch týždňoch sa prechádza na kašovitú stravu. Príjem kašovitej stravy nie je závažné obmedzenie. Závažné obmedzenie ohraničil dobou štyroch týždňov. Zdá sa mu nelogické, že doba liečenia je 45 dní a doba závažného obmedzenia na bežnom spôsobe života bola nad 42 dni. Závažné obmedzenie predpokladá, že bude ešte liečený. Závažné obmedzenie života pri zlomenine sánky je príjem tekutej stravy. Prechod na kašovitú stravu, už nie je závažným obmedzením. Podľa znalca by v prípade tohto zranenia, bol by mohol poškodený ísť týždeň po ukončení liečby do práce. Práceneschopnosť je limitovaná dobou liečenia. Z materiálu, z ktorého vychádzal, nenašiel poznámku, že by pri ukončení liečby nemohol prijímať tuhú stravu. Po šiestich týždňoch by mohol prijímať tuhú stravu. Závažné obmedzenie je, keď môže prijímať tekutú stravu. Keď niekomu robia zuby, môže prijímať kašovitú stravu, čo nepovažuje za závažné obmedzenie. W.. V. M. k otázke závažného obmedzenia v živote uviedol, že pri trieštivej zlomenine sánky, kde je viacero lomných línií a viacej fragmentov, kde fragment so zubami bol zatlačený do vnútra smerom k jazyku s posunom úlomkov, je potrebné riešiť dve veci. Najprv bolo potrebné poskladať úlomky zlomenej sánky, čo sa robí kovovými dlahami. Za druhé bolo potrebné zreponovať zuby s kostným úlomkom do správnej polohy, čo sa robí manuálne a fixuje sa kovovou dlahou fixovanou o každý jeden zub. Potom sa robila intermaxirálna fixácia, znehybnenie sánky voči hornej čeľusti. Tá sa robí rigidne, teda pevne skrutkami, ktorá sa spája drôtom alebo gumičkou. Spojenie bol v danom prípade vykonané gumičkou, lebo tam bol otvorený zhryz a to sa robí maximálne na 10 dní. Mohol otvárať ústa na 20 mm. Sánka je neustále priťahovaná. V noci, keď spí, mimovoľné pohyby sánky sú vylúčené. Prvá kontrola bola 01.03.2011 bola kontrola, kedy mohli dať gumičky dole. Keď je odkázaný na tekutú stravu, je to pomerne závažné obmedzenie v živote. To trvá tak mesiac. Po mesiaci dochádza ku konsolidácii zlomeniny kosti, to je to prvé zhojenie, dovtedy akýkoľvek pohyb násilnejší a to je zahryznutie do tvrdej stravy je bolestivé. Až po tom sa prechádza na kašovitú stravu. Až postupne sa nabieha na tuhú stravu. Je to však individuálne. Prvé dva týždne po operácii, po ustúpení opuchov, mohol začať pacient artikulovať. Pri každej zlomenine, aj pri tejto lekári v rámci hojenia zlomenia, doporučujú fyzický kľud, aby sa mohol organizmus sústrediť hojenie a od toho sa odvíja práceneschopnosť a od toho čo robí. Ak je manuálne zamestnaný, dva-dva a pol mesiaca, nemôže pracovať. Ak pracuje duševne, môže po mesiaci čítať, sledovať televíziu. Z prečítanej Zápisnice o konfrontácie vykonanej v prípravnom konaní medzi v tom čase obvineným a poškodeným zo dňa 21.10.2011 vyplynulo, že obaja zotrvali na svojich výpovediach. Podľa odpisu z registra trestov nebol obžalovaný doposiaľ súdne trestaný. Podľa registra priestupkov obžalovaný nebol postihnutý za priestupky. Ďalej na hlavnom pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy ako to vyplýva z jednotlivých zápisníc z hlavného pojednávania.
* * * * *
Súd z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a po dôkladnom vyhodnotení všetkých dôkazov má preukázaný skutkový stav veci ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný poprel spáchanie žalovaného skutku a svoju obranu založil na tvrdení, že konal v sebaobrane, bránil sa útoku poškodeného. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný jediným úderom smerovaným na sánku poškodeného tomuto spôsobil zranenia a to trieštivú zlomeninu tela sánky v centrálnej oblasti vpravo s posunom úlomkov, posunom zubov 41 a 42, tržnozhmoždenú ranu dolnej pery vpravo zvnútra. Z výpovede obžalovaného, vyplynulo, že poškodený na neho zaútočil ako prvý rukou zovretou v päsť, útok vykryl rukami a následne udrel poškodeného do tváre, následne zovrel poškodenému krk v páke, kde ho držal asi po dobu 15 sekúnd. Svedkovia N. M., B. W. a L. M. potvrdili, že prvý zaútočil poškodený na obžalovaného úderom pravej ruky zovretej v päsť, ktorý obžalovaný vykryl. Potvrdili, že poškodený mal krk zovretý v páke. Z pozície, keď je krk poškodeného stlačený v páke, v tzv. kravate, zrejmé, že poškodený bol čiastočne znehybnený, teda nemohol priamo útočiť na obžalovaného a je zrejmé, že poškodený po tom, čo bol otrasený po predchádzajúcom údere do sánky, sa musel
aktívne brániť, aby prekonal zovretie a iným ako aktívnym spôsobom vedená obrana poškodeným nemohla pretrvávajúci a pokračujúci útok odvrátiť. Poškodený a svedok W. B. uviedli, že ako prvý zaútočil obžalovaný, teda nepotvrdili, že by zaútočil prvý poškodený. Súd pri hodnotení dôkazov dospel k záveru, že v prípade obžalovaného jeho konanie nenapĺňa znaky nutnej obrany. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok X. M., ktorý sa k incidentu medzi obžalovaným a poškodeným nevedel vyjadriť, pretože ho nevidel a informáciu o ňom sa dozvedel sprostredkovane od W. B.. Jeho výpoveď o incidentoch s obžalovaným, ktoré mali mať medzi sebou pred žalovaným skutkom a po skutku, je pre posúdenie otázky, či sa žalovaný skutok stal, akým spôsobom a kto ho spáchal, irelevantná a teda nepoužiteľná. Zranenie poškodeného je objektivizované lekárskymi správami, rtg snímkami zhmotnenými v znaleckom posudku posudkom znalca W.. V. M., ku ktorému vypovedal na hlavnom pojednávaní, z ktorého vyplynulo, že pri fyzickom incidente dňa 19.02.2011 utrpel trieštivú zlomeninu tela sánky v centrálnej oblasti vpravo s posunom úlomkov, posun zubov 41 a 42, tržnozhmoždenú ranu dolnej pery vpravo zvnútra, ktoré si vyžiadali liečenie a v prípade zaradenia poškodeného do pracovného pomeru tiež pracovnú neschopnosť v trvaní 6 - 8 týždňov. Na vznik zranenia stačí aj jeden úder. Z výpovede znalcov W.. V. L. a W.. V. M. vyplynul zhodný záver, že doba liečenia poškodeného bola 45 dní. Podľa výpovede znalca W.. V. M. a jeho znaleckého posudku po túto dobu bol poškodený tiež dôvodne obmedzený v obvyklom spôsobe života bolesťou, pooperačnou bolesťou a obmedzením príjmu potravy a následnou rehabilitáciou. K dobe trvania závažného obmedzenia v bežnom spôsobe života sa pomerne podrobne vyjadril na hlavnom pojednávaní sám poškodený a jeho matka F. G.. Obhajoba prostredníctvom znaleckého posudku W.. V. L. namietala právnu kvalifikáciu skutku podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na to, že počas liečenia nebol poškodený závažne obmedzovaný v bežnom spôsobe života, keďže toto obmedzenie sa vzťahuje len na dobu fixácie zlomenej sánky a na dobu príjmu tekutej stravy v trvaní štyroch týždňov. K tejto otázke sa vyjadrili na hlavnom pojednávaní obaja znalci pomerne podrobne a v podstate zhodne. V zmysle § 123 ods. 3, 4 Trestného zákona sa ťažkou ujmu na zdraví rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Pritom sa poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas na účely Trestného zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Zranenie poškodeného si v prejednávanom prípade objektívne vyžiadalo liečenie, ktoré trvalo 45 dní, čo je viac ako doba 42 dní stanovená v uvedenom ustanovení. Zranenie ovplyvňovalo závažne obvyklý spôsob života poškodeného po dobu liečenia fixáciou čeľuste a sánky, bolesťou vyvolanou zlomením sánky, pooperačnou bolesťou a po dobu minimálne štyroch týždňov prijímaní tekutej stravy. Za obmedzenie v obvyklom spôsobe života je potrebné považovať a súd považuje aj príjem kašovitej stravy (na rozdiel od znalcov). Poškodený bol odkázaný na kašovitú stravu, ktorá mu nemohla byť poskytovaná v bežnej školskej jedálni alebo zariadeniach verejného stravovania, musela byť a bola pripravovaná v domácom prostredí, čo nepochybne komplikovalo jeho obvyklý spôsob života. Požívanie kašovitej stravy nemá pôvod v slobodnom rozhodnutí poškodeného, že si dá opraviť zuby alebo vrodenú vadu zhryzu, kedy by takýto zákrok podstúpil s vedomím obmedzenia v bežnom spôsobe života. Potreba príjmu kašovitej stravy je prechodom z tekutej stravy na tuhú stravu, je súčasťou liečenia zranenia, ktoré si neprivodil poškodený a je v príčinnej súvislosti so vznikom zranenia poškodeného zavineného inou osobou. Vykonané dôkazy sa tak navzájom dopĺňajú, korešpondujú a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vytvárajú spolu logicky ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd vyslovil logický záver o vine obžalovaného. Preto obžalovaného uznal súd za vinného zo žalovaného skutku v podobe ako je uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku. Po právnej stránke kvalifikoval súd konanie obžalovaného ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Trestného zákona, pretože na mieste verejnosti prístupnom, kde prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa spravidla zdržuje viac ľudí, sa dopustil hrubej neslušnosti tým, že napadol iného, v jednočinnom súbehu so zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, keďže fyzicky zaútočil na telesnú integritu iného a úmyselne mu spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 15 písm. a) Trestného zákona ako trestný činy spáchané úmyselne, keďže obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Závažnosť konania obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia človeka a záujem spoločnosti na ochrane občianskeho spolunažívania. Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Obžalovaný je trestne stíhaný za skutok, ktorý spáchal vo veku blízkeho vo veku mladistvého. Súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaný viedol
pred spáchaním skutku riadny život. Zistil jednu priťažujúcu okolnosť a síce, že spáchal dva trestné činy - trestný čin ublíženia na zdraví a trestný čin výtržníctva. Súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou vo výmere 2 roky a to ako trest úhrnný podľa § 41 ods.1 Trestného zákona podľa trestného činu najprísnejšie trestného, ktorým je zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Trestného zákona mimoriadne zníženého podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože trest odňatia slobody, ktorý v prípade uznania viny obžalovanému hrozil vo výmere minimálne 7 rokov nepodmienečne, považuje súd vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu a vek obžalovaného za neprimerane prísny. Za okolnosť prípadu považuje súd okolnosť, ktorá vyšla najavo v priebehu dokazovania, keď znalec W.. V. M. uviedol, že poškodený má vrodenú vadu zhryzu, o ktorej nemohol vedieť ani laik, a teda ani obžalovaný, ktorá spôsobuje oslabenie pevnosti zhryzu, pričom v prípade normálneho zhryzu nemusel nastať následok konania obžalovaného. Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Skúšobná doba začne plynúť obvinenému prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade, že sa v priebehu skúšobnej doby dopustí obvinený akejkoľvek trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných), zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude obvinený viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest vykoná. Súd považuje za potrebné obvineného poučiť, že v prípade, ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona mu nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť nepodmienečný trest. Účelom trestu teda nie je len ochrana občanov pred páchaním trestných činov, ale aj výchovné pôsobenie na páchateľa, ktoré má smerovať k tomu, aby v ďalšom živote viedol riadny život. Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Keďže poškodený si v čas a riadne uplatnil náhradu škody do skončenia prípravného konania a to v rozsahu určenom bodovým hodnotením bolestného v znaleckom posudku W.. V. M., súd zaviazal obžalovaného k povinnosti uhradiť poškodenému náhradu škody vo výške 1 913,70,-Eur, ktorá pozostáva z bolestného a preukázaných nákladov na liečenie poškodeného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.