Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3C-303-2013.pdf
PDF · 118.51 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/303/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: CEE COLLECT FUND 1 LTD, IČO: HE 308237, Agiou Nikolaou 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, 2408 Egkomi, Nikózia, Cyprus zast. Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin proti žalovanému: B.. M. M., nar. X.X.XXXX, bytom C. N. XX, o zaplatenie 3.213,38 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 413,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 413,08 eur od 21.1.2011 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu, čo do zvyšku zamieta.
Žalovanému sa trovy konania nepriznávajú.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.9.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3213,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3213,38 eur od 21.1.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný so A. Ú. S. X..O.., ako pôvodným veriteľom uzavrel zmluvu (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebný úver vo výške 3.717,72 eur. Úver bol a žalovanému pôvodným veriteľom poskytnutý dňa 29.01.2008, a to bezhotovostným prevodom. Žalovaný podpisom Zmluvy vyslovil súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa na poskytovanie spotrebných úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy (ďalej len „VOP“). Žalovaný sa Zmluvou zaviazal úver poskytnutý pôvodnému veriteľovi vrátiť späť za podmienok a v lehote v Zmluve uvedenej. Zároveň sa podpisom Zmluvy zaviazal pôvodnému veriteľovi uhradiť riadne úroky vo výške a za podmienok v nej dohodnutých a uhradiť i poplatok za správu úveru vo výške a v lehote v Zmluve uvedenej. Pôvodný veriteľ svoj záväzok mu vyplývajúci zo Zmluvy splnil riadne a včas, t.j. žalovanému poskytol úver v dohodnutej výške a v dohodnutom termíne. Nakoľko žalovaný svoj záväzok zo Zmluvy na vrátenie Úveru v dohodnutých splátkach pôvodnému veriteľovi nesplnil riadne a včas, žalobca písomne vyzval žalovaného na splnenie neuhradenej splatnej splátky. Ku dňu 20.08.2012 pôvodný veriteľ evidoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 3213,38 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom ako novým veriteľom zo dňa 20.08.2012 (ďalej len „Zmluva o postúpení“) došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanému (vrátane jej príslušenstva) na žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške istiny v celkovej výške 3213,38 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené si žalobca týmto podaním uplatňuje zákonné úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy istiny vo výške 3213,38 eur od 21.01.2011 až do zaplatenia.
Žalovaný uviedol, že 23 splátok úveru je premlčaných, preto vznáša námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru - nedatovanú, Prehľadom histórie transakcií na úverovom účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX, Výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.8.2012, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.8.2012, Všeobecnými obchodnými podmienkami A., X..O.. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom účinnými od 1.1.2008, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2012 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobcom a prílohami k tejto zmluve. Ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomným podaním žalobcu doručeným súdu dňa 27.2.2014, písomným podaním žalovaného doručeným súdu dňa 6.3.2014, výpoveďou žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Vo svojom písomnom podaní žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 112.000,- Sk / 3.717,72 eur a to bezhotovostným prevodom. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať poskytnutý úver v dohodnutých mesačných splátkach riadne a včas vo výške 3.970,69 Sk / 131,80 eur, celkový počet splátok bol 36, dátum prvej splátky bol 20.02.2008 a dátum poslednej splátky bol 20.01.2011. Do dňa podania žalobného návrhu žalovaný uhradil na istine spolu sumu 504,34 eur, čo vyplýva aj z prehľadu histórie transakcií na úverovom účte, ktorý tvorí prílohu žalobného návrhu. V prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je uvedená výška pohľadávky, ktorá bola postúpená na žalobcu a to v sume 6.057,48 eur. Predmetom konania je nárok žalobcu len na zaplatenie zostatku nesplatenej istiny vo výške 3.213,38 eur t.j. výška úveru 3.717,72 eur mínus na istine uhradených 504,34 eur = 3.213,38 eur. Na základe vyššie uvedeného žalovaná suma neobsahuje žiadne úroky z omeškania, poplatky či zmluvné pokuty.
Žalovaný vo výpovedi uviedol, že 23 splátok je premlčaných, preto vznáša námietku premlčania. Poskytovateľ úveru mal možnosť zosplatniť celý úver podstatne skôr, zrejme to urobil zo špekulatívnych dôvodov, keď nepostupoval takým spôsobom. Takto chcel zrejme navýšiť dlh o celkové úroky z omeškania. Takisto poukazuje na to, že v danom prípade, ide o banku, ktorá postúpila pohľadávku firme, ktorá má svoje sídlo na ostrove Cyprus. Ide o schránkovú firmu, ktorej cieľom je vyhnúť sa plateniu daní na území SR.
Vo svojom písomnom vyjadrení žalovaný uviedol, že neuznáva nárok uplatnený žalobcom. Každá jednotlivá splátka istiny (36 splátok) má svoj vlastný „život“, preto považuje nezaplatené splátky od 17.10.2008 (dátum poslednej uhradenej splátky) až do 23.9.2010 (podanie žaloby) za premlčané. Poskytovateľ úveru po nezaplatení čo i len jednej splátky mal možnosť vyhlásiť celý dlh splatným, čo však neurobil a pohľadávku postúpil až po vypršaní celkovej lehoty splatnosti úveru tretej osobe bez vyzvania v lehote splatnosti na splatnosť celej nezaplatenej časti úveru. Pokladá preto postup poskytovateľa za neštandardný a účelový s cieľom navýšiť celkový dlh o úroky z omeškania. Taktiež považuje za neštandardné, ak banka postupuje pohľadávku tretej osobe so sídlom v daňovom raji (sídlo navrhovateľa je Cyprus), čím sa tretia osoba zámerne vyhýba odvedeniu dane z príjmu právnických osôb voči Slovenskej republike. Tento postup považuje za výslovne špekulatívny s cieľom poškodiť príjmovú časť rozpočtu Slovenskej republiky, pričom sa jedná o spor s občanom Slovenskej republiky.
Postupca ako veriteľ a žalovaný ako žiadateľ a dlžník uzavrel zmluvu číslo 1689LCL01290108 v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka o poskytnutí spotrebného úveru (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa postupca zaviazal, že poskytne žiadateľovi za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných podmienkach peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, zaplatí poplatok za poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy. Zmluva nie je datovaná, bola však zrejme uzavretá dňa 30.1.2008, ktorý deň je v zmluve označený za deň čerpania úveru a aj z prehľadu histórie transakcií na úverovom účte žalovaného je zrejmý tento deň čerpania. Takto bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3717,71 eur (112.000- Sk), s lehotou splatnosti 36 mesiacov, s mesačnou anuitnou splátkou 131,80 eur (3970,69 Sk), pričom dátum prvej splátky bol 20.2.2008 a poslednej splátky dňa 20.1.2011. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 16,90% ročne. Poplatok za I. upomienku bol dohodnutý vo výške 6,64 eur (200,-Sk), poplatok za každú ďalšiu upomienku vo výške 33,19 eur (1000,-Sk), poplatok za vedenie úverového účtu 1,83 eur (55 ,- Sk) mesačne, poplatok za zmenu zmluvných podmienok vo výške 33,19 eur (1.000,-Sk).
V zmysle II. bod 2. Zmluvy, dlžník potvrdil, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami A., X..O.. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou .
Podľa Článku II bod. 1 Všeobecných obchodných podmienok A., X..O.. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom (ďalej len „VOP“), banka poskytne klientovi spotrebný úver, spravidla na osobný účet klienta vo A., X..O.., resp. na účet oprávnenej osoby, v termíne stanovenom v úverovej zmluve po splnení podmienok vyplývajúcich z typu zabezpečenia vyznačeného v úverovej zmluve.
V zmysle Článku III. bod 1. VOP, spotrebné úvery sú úročené spravidla na základe pevnej úrokovej sadzby. Pevná úroková sadzba je určená percentuálnou sadzbou za rok platnou ku dňu schválenie úveru. Výška pevnej úrokovej sadzby sa nemení po celý čas splácania úveru. Výška úrokovej sadzby je spravidla uvedená v úverovej zmluve alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky.
Podľa Článku III. bod 2. a 4 VOP. V prípade omeškania so splátkami spotrebného úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť úrok z omeškania vo výške +5% p.a. (za rok) nad rámec úrokovej sadzby uvedený v úverovej zmluve, alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky a poplatok za odoslanie upomienky vo výške podľa platného cenníka. Dlžník sa zaväzuje platiť počas doby trvania úverového vzťahu poplatok za vedenie účtu v zmysle platného cenníka. Z Článku IV. bod 1., 2. a 3. VOP vyplýva, že dlžník sa zaväzuje platiť splátky úveru na úverový účet vedený v príslušnej pobočke A., X..O... Lehota splatnosti spotrebného úveru je uvedená v úverovej zmluve spravidla v mesiacoch. Dlžník je povinný splácať úver vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dňom prvej splátky uvedenej v úverovej zmluve každého nasledujúceho mesiaca v rámci dohodnutej lehoty splatnosti úveru.
Podľa Článku IV. bod 8. VOP, veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky a to aj vtedy, ak dlžník pri plnení určí inak.
V zmysle Článku VI. bod 1. písm. a) VOP, veriteľ môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom, pred dátumom splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve, ak dlžník je v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšie než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od úverovej zmluvy.
Podľa Článku IX. bod 4 VOP, zmluvné vzťahy medzi dlžníkom a bankou, ktoré nie sú výslovne upravené v texte úverovej zmluvy, v prípadne v týchto obchodných podmienkach sa riadia Obchodným zákonníkom a zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
Žalobca listom zo dňa 23.8.2012 vyzval žalovaného na uhradenie pohľadávky spolu v sume 6.196,27 eur najneskôr do 12.9.2012.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá dňa 30.1.2008 za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 2 až 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Ako vyplýva z § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Ako vyplýva z § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
V zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Ako vyplýva z § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu A. Ú.A. S., X..O.. a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebného úveru, na základe ktorej sa postupca zaviazal, že poskytne za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných podmienkach peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy
Následne bola pohľadávka z tejto zmluvy postúpená zmluvou o postúpení na žalobcu, čo preukazuje aj Príloha č. 2 - Zoznam postupovaných pohľadávok, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
V predmetnej veci bol žalovanému poskytnutý úver v sume 3717,71 eur, ktorý mal uhradiť v 36. mesačných splátkach po 131,80 eur. Spolu mal teda žalobcovi s úrokom z úveru vrátiť sumu 4744,80 eur. Ako uvádza žalobca vo vyjadrení a ako vyplynulo aj z predloženého Prehľadu histórie transakcií na úverovom účte žalovaného, tento uhradil k predmetnému úveru celkovo sumu 504,34 eur. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.
Podľa vyššie cit. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa., pričom spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, preto bolo úlohou súdu sa so vznesenou námietkou premlčania vysporiadať.
Ako je zrejmé zo zmluvy o splátkovom úvere, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.1.2011. Keďže v konaní nebolo preukázané aby došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, je potrebné začiatok plynutia premlčacej doby stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Nepremlčuje sa teda celú dlh naraz, ale každá jednotlivá splátka úveru má samostatnú trojročnú premlčaciu dobu. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru a žaloba bola podaná na súde dňa 23.9.2013, jedná sa o splátky splatné najneskôr 23.9.2010. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby. Keďže v danom prípade bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú splatné odo dňa 20.10.2010 do 20.1.201. Jedná sa tak o 4 nepremlčané splátky.
Keďže žalobca požaduje od žalovaného iba istinu úveru bez úrokov a poplatkov, istina pripadajúca na jednu splátku predstavuje sumu 103,27 eur (výpočet: suma poskytnutého úveru 3717,72/36
splátok=103,27 eur. Nepremlčaná istina štyroch splátok úveru tak spolu predstavuje sumu 413,08 eur, na zaplatenie ktorej sumy súd žalovaného zaviazal. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol.
Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.
Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.
Súd je toho názoru, že ust. čl. IX bod 4. VOP v rozpore s § 54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.
V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že banka postúpila pohľadávku firme, ktorá má svoje sídlo na ostrove Cyprus a ide o schránkovú firmu, ktorej cieľom je vyhnúť sa plateniu daní na území SR, uvedená skutočnosť sama o sebe nijako nezhoršuje postavenie žalovaného. Žalovaný nemusí komunikovať so zahraničím, nakoľko žalobca oslovoval žalovaného prostredníctvom mandatára so sídlom v Slovenskej republike. Miesto plnenia taktiež nie je určené mimo územia Slovenskej republiky.
Súd zaviazal žalovaného na úhradu úroku z omeškania zo sumy vo výške 413,08 eur, a to odo dňa 21.1.2011 (deň nasledujúci po dni splatnosti poslednej splátky úveru podľa zmluvy) do zaplatenia. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, výšku úroku súd priznal s poukazom na ust. § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z.. Ku dňu 21.1.2011 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 1,0 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 9 % ročne.
Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Z uplatnenej sumy 3.213,38 eur žalobcovi bolo priznaných 413,08 eur. Žalobcov úspech tak predstavoval 12,84% a neúspech 87,16 %. Po odrátaní neúspechu žalovaného v konaní od jeho úspechu (87,16 %
- 12,84 %), tento účastník má právo na náhradu 74,32 % trov konania.
Úspešnejší žalovaný sa však práva na náhradu trov konania zriekol, preto mu súd ani náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.