Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/16/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 13.11.2013 č.k. -101

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prerušil konanie vo do skončenia konania o ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky.

Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca navrhol konanie vo veci prerušiť, pretože podal sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, v ktorej sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť a ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, preto konanie podľa prerušil.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na prerušenie konania zamieta. V odvolaní uviedla, že s postupom súdu prvého stupňa sa nestotožňuje, nakoľko na prerušenie konania podľa jej názoru nie je daný žiaden relevantný dôvod, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne vyhodnotil existenciu okolností odôvodňujúcich prerušenie konania. Ďalej poukázala na to, že výrok napadnutého uznesenia je nevykonateľný, nakoľko konanie na Ústavnom súde, do skončenia ktorého má byť konanie prerušené, nie je jednoznačné a nezameniteľné identifikované (napr. spisovou značkou) a nie je preto vôbec zrejmé, do skončenia ktorého konania má byť konanie prerušené. Podľa jej názoru začatie konania pred Ústavným súdom v tomto prípade nie je otázkou, od ktorej závisí rozhodnutie vo veci, ako to má na mysli ust. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia Ústavného súdu o odmietnutí sťažnosti žalobcu založených na právne a skutkovom obdobnom základe, ako ústavná sťažnosť žalobcu, konanie ktoré má byť dôvodom na prerušenie konania. Ďalej namietala skutočnosť, že samotné oznámenie o podaní ústavnej sťažnosti bez preukázania jej prijatia na Ústavnom súde nepreukazuje, že by sa toto konanie na Ústavnom súde skutočne začalo a viedlo.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa , , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa zaťažil rozhodnutie tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v odvolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od taxatívne vymenovaných v až g/ nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom - súdnom konaní. Za takúto vadu sa v súdnej praxi považuje aj vada spočívajúca v nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetli, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Citované ust. je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu ( SR) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou práva na súdnu ochranu je totiž aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť , a to spôsobom zakotveným v . Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť v rozhodovaní súdov a vylúčiť ľubovôľu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť riadneho odôvodnenia súd prvého stupňa v prejednávanej veci nedodržal.

Podľa súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Z citovaného zákonného ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ vyplýva, že súd má povinnosť konanie prerušiť, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť. Súd prvého stupňa síce konanie prerušil poukazujúc na uvedené ustanovenie, avšak z dôvodov napadnutého rozhodnutia nevyplýva, od akej otázky závisí rozhodnutie vo veci, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Napokon ako správne uvádza aj žalovaná v odvolaní, z výroku napadnutého uznesenia nie je ani zrejmé, do skončenia akého konania o ústavnej sťažnosti súd konanie prerušil.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že súd prvého stupňa nesprávnym procesným postupom zaťažil rozhodnutie o konanie mu predchádzajúce vadou spočívajúcej v nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia, preto odvolací súd postupom podľa , napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcu na prerušenie konania a rozhodnutie náležite podľa zásad uvedených v ust. odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a zároveň sa vyporiada aj s prípadnými námietkami žalovanej v odvolaní.

Uvedené uznesenie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.