Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_16C-248-2012.pdf
PDF · 129.56 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/248/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci navrhovateľa: A.. Y. J., J.., R. D. XXH, XXX XX L., X.. XX.XX.XXXX zastúpený: De minimis, spol. s r.o., so sídlom Mateja Bela 6, 811 06 Bratislava, IČO: 36 868 949 proti odporcovi: Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., so sídlom Prievozská 14, 821 09 Bratislava IČO: 00 678 155 zastúpený: JUDr. Jánom Havlátom, Advokátska kancelária HAVLÁT & Partners, Rudnayovo námestie č.1, 811 01 Bratislava o ochranu osobnosti a poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1070,89 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.11.2012 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti zverejniť na titulnej strane internetovej domény www.cas.sk na dobu aspoň 5 hodín ospravedlnenie s použitím písma Times New Roman o veľkosti 12, ktoré naďalej zostane verejne prístupné na internetovej doméne www.cas.sk a to v nasledovnom znení:
"Ospravedlnenie.
Dňa 28.novembra 2011 sme zverejnili článok s názvom ,,Policajti podozrievali z vraždy Y. (†. XX) aj bývalého siskára!, v ktorom sme uverejnili nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie a fotografie, čím sme neoprávnene zasiahli do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti pána A.. Y. J., J.. za čo sa mu úprimne ospravedlňujeme."
Okrem uverejnenia ospravedlnenia sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku odstrániť následky neoprávneného zásahu voči navrhovateľovi a to odstránením všetkých fotografií navrhovateľa, ako aj slov J. C. Y. a to vo všetkých pádoch a skrátených tvaroch, v článku s názvom ,,Policajti podozrievali z vraždy Y. (†. XX) aj bývalého siskára!" vrátane fotogalérie, zverejnenom na internetovej doméne www.cas.sk dňa XX.X. XXXX.
Ďalej navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 7.000,- eur z titulu poskytnutia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podaný návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 28.11.2011 o 16:15 hod. bol na doméne zverejnený článok s názvom ,, Policajti podozrievali z vraždy Y. (†. XX) aj bývalého siskára!", súčasťou ktorého je fotogaléria, kde sa nachádzajú len dve personalizované osoby a to pán E.. U. Y. a navrhovateľ, pričom
jedna z fotografií s podtitulom ,,Z vraždy advokáta U. Y. podozrievajú aj bývalého SIS-kára.", dokonca zobrazuje na jednom snímku súčasne podobizeň pána E.. U. Y. a navrhovateľa. Článok je na doméne zverejnený dodnes a fotografia bola zverejnená najmenej po dobu piatich hodín. Dňa 24.11.2011 sa e- mailom obrátila na vtedajšieho hovorcu MV SR pána D. D. redaktorka odporcu pani E. H. so žiadosťou o sprostredkovanie odpovedí navrhovateľa na priložené otázky. Po komunikácii s navrhovateľom poslal pán D. pani H. odpoveď, v ktorej uviedol, že ,,Y. J.Č. osobu menom J. O. nepozná, nikdy sa s danou osobou nestretol, nikdy s ňou nemal žiadne kontakty a nemá informácie o tom, že by táto osoba bola záujmovou osobou polície. (..) H. J. neudržiava žiadne nadštandardné kontakty s J. O. a nedisponuje informáciami o tom, či je nejaká osoba (Y. J. O.) záujmovou osobou polície. Podľa navrhovateľa mal zverejnený článok silný negatívny dopad na jeho osobu ako aj na jeho rodinu. Navrhovateľ musel v tejto súvislosti čeliť mnohým nepríjemným rozhovorom a telefonátom zo strany svojich príbuzných a známych. Ako ďalej uvádza článok vychádza z konštatovania, že pri vyšetrovaní vraždy E.. U. Y. polícia podozrievala aj ,, bývalého príslušníka SIS s iniciálami P.F. a aj osoby, ktorých mená sa objavili na mafiánskych zoznamoch a patria do rôznych skupín podsvetia." Následne cez súčasné obchodné aktivity osoby s iniciálami P.F., označovanej ako ,,exsiskár" alebo ,,bývalý príslušník SIS", je v článku naznačené prepojenie tejto osoby, resp. ňou vlastnenej spoločnosti na osobu navrhovateľa, resp. jeho brata. Článok tiež uvádza, že brat žalobcu ,,je v kontakte so záujmovými osobami polície" a samotný navrhovateľ ,,Má výborné vzťahy s funkcionármi SIS." - pričom konštatovanie o výborných vzťahoch navrhovateľa s funkcionármi SIS je v článku vyznačené zvýrazneným typom písma. Na fotografii, ktorá je neoddeliteľným podtitulom, že z vraždy pána E.. U. Y. ,,podozrievajú aj bývalého SIS-kára", je okrem pána E.. U. Y. vyobrazený len navrhovateľ, čo vyvoláva zrejmý dojem, že oným ,,bývalým SIS- károm" ja práve navrhovateľ s tým, že článok naznačuje prepojenie osoby s iniciálami P.F., označenej ako ,,bývalý príslušník SIS" na navrhovateľa a jeho brata, a tiež tým, že článok uvádza, že navrhovateľ má ,,výborné vzťahy s funkcionármi SIS". Navrhovateľ zastáva názor, že predmetný článok navodzuje klamlivý dojem prepojenia medzi osobou navrhovateľa a vraždou E.. U. Y., čo fotografia článku a záverečná pasáž článku s podtitulom ,,Kto je Y. J.?" len umocňuje a navodzuje negatívny obraz o osobe navrhovateľa i bez toho, aby sa navrhovateľ akokoľvek profesijne, ľudsky či eticky previnil. Odporca tému, tak závažného skutku akou je vražda E.. U. Y. spojil s osobou a aktivitami navrhovateľa, ktoré následne nevhodne prezentoval a to aj napriek tomu, že odporca pred publikovaním článku mal jednoznačne potvrdené, že polícia už vylúčila P.F. z okruhu podozrivých, navrhovateľ sa s P.F. nikdy nestretol a navrhovateľ s P.F. nikdy nepodnikal. V prípade navrhovateľa došlo spojením jeho osoby s pôsobením v SIS a najmä s vraždou E.. U. Y. k zásahu takej intenzity, že v spojení s trvaním a rozšírením protiprávneho stavu a so spoločenskými následkami sa navrhovateľovi nezdá dostačujúce odstránenie nezákonných zásahov a morálne zadosťučinenie a preto požaduje podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka od odporcu aj náhradu nemajetkovej ujmy. Pri posudzovaní dôvodnosti a výšky požadovanej nemajetkovej ujmy vychádzal z okolností predmetného prípadu s prihliadnutím na povahu, spôsob a intenzitu neoprávnených zásahov do jeho osobnostných práv.
Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním zo dňa 09.01.2013. V prvom rade odmietol tvrdenia navrhovateľa, ktorý v návrhu uviedol, že sa pokúšal vec vyriešiť mimosúdne, avšak neúspešne. Medzi právnym zástupcom navrhovateľa a právnym zástupcom odporcu sa uskutočnilo osobné stretnutie, kde odporca vyjadril ochotu uverejniť určitý text v prospech navrhovateľa, pričom právny zástupca navrhovateľa trval na poskytnutí náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odporca ďalej uviedol, že v čase uverejnenia predmetného článku mal navrhovateľ postavenie osoby verejného záujmu, nakoľko bol vysokým funkcionárom Ministerstva vnútra SR. Podľa názoru odporcu sa navrhovateľom namietaný článok týkal otázok legitímneho verejného záujmu a aj s poukazom na túto skutočnosť k žiadnemu neoprávnenému zásahu do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti nedošlo. Navrhovateľ ako osoba verejného záujmu sa dobrovoľne vystavuje záujmu verejnosti a preto musí znášať väčšiu mieru zásahov do svojho práva na ochranu osobnosti. Jediným cieľom odporcu ako vydavateľa bolo informovať verejnosť, pričom o navrhovateľovi boli uverejnené informácie čerpané z verejných zdrojov, ktorých pravdivosť navrhovateľ nakoniec nepoprel. Vo vzťahu k navrhovateľovi sú v článku uverejnené informácie o tom, že P.F. bol v minulosti spoločníkom obchodnej spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom aj navrhovateľ. Táto informácia bola zrejmá z obchodného registra, ktorý je verejným zoznamom. Taktiež je podľa odporcu dôležité uviesť, že v článku bolo uverejnené aj vyjadrenie navrhovateľa o tom, že P.F. nepozná a nikdy sa s ním ani nestretol. Navrhovateľ teda poprel akýkoľvek vzťah s P.F.. Odporca tvrdenia uvádzané v článku, že navrhovateľ má výborné vzťahy s funkcionármi SIS, považuje vo vzťahu k ochrane osobnosti navrhovateľa bez právneho významu. Tvrdenia navrhovateľa, že z uvedených skutočností má údajne vyplývať, že podozrivým ,,siskárom" mal byť navrhovateľ, resp.,
že článok samoúčelne navodzuje klamlivý dojem prepojenia medzi navrhovateľom a vraždou U.. Y. považuje odporca za absurdné z nasledovných dôvodov:
1.) v článku sa nikde neuvádza, priamo ani nepriamo, že by bol navrhovateľ nejakým spôsobom zainteresovaný v kauze vraždy G.. U. Y. 2.) osoba, ktorú orgány činné v trestnom konaní v minulosti podozrievali z vraždy Dr. Valka, bola označená iniciálami mena a priezviska P.F., pričom iniciály mena a priezviska navrhovateľa sú V.P. 3.) z obsahu článku jasne vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní už P.F. z účasti na vražde G.. Y. nepodozrievajú
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca žiadal, aby súd návrh na ochranu osobnosti zamietol.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov: H.. E. H., E.. C. F., A.. E. P., H.. H. J.Č., oboznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zadovážených súdom. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ustálil súd nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie súdu vo veci:
Navrhovateľ je fyzická osoba.
Odporca je právnická osoba, a je držiteľom a prevádzkovateľom internetovej domény www.cas.sk. Taktiež je aj vydavateľom internetovej verzie denníka Nový čas, ktorý sa publikuje na vyššie uvedenej doméne.
Odporca ako prevádzkovateľ internetovej domény www.cas.sk uverejnil dňa 28.11.2011 o 16:15 hod článok s názvom ,,Policajti podozrievali z vraždy Y. (†. XX) aj bývalého siskára!". Súčasťou článku bola fotogaléria, kde sa nachádzali len dve osoby a to JUDr. Ernest Valko a navrhovateľ. Jedna z fotografií s podtitulom ,,Z vraždy advokáta U. Y. podozrievajú aj bývalého SIS-kára." zobrazuje na jednom snímku súčasne podobizeň E.. U. Y. a navrhovateľa. Článok je na doméne zverejnený dodnes a fotografia bola zverejnená po dobu piatich hodín.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že v čase, keď bol uverejnený článok ho kontaktovali známi ako aj jeho rodina, ktorí sa ho pýtali, čo má spoločné s vraždou U. Y.. V dôsledku článku došlo aj k narušeniu komunikácie medzi známymi a malo to dopad aj na jeho pôsobenie na Ministerstve vnútra SR, keďže z dôvodu vykonávania funkcie riaditeľa organizačného odboru kancelárie MV bolo predpokladom pre zastávanie takejto funkcie aj oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa prísne tajné, vrátane bezpečnostných previerok EÚ a NATO. Na základe tohto článku musel napísať vyjadrenie o svojej bezpečnostnej spoľahlivosti a zároveň sa vyjadriť ku všetkým tvrdeniam , ktoré sa v predmetnom článku uvádzajú. Uverejnením predmetného článku došlo bezprostredne po jeho zverejnení k podstatnému narušeniu občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, súkromia ako aj mena navrhovateľa.
Právny zástupca odporcu vo svojom prednese pred súdom uviedol, že z článku nevyplýva, že by sa navrhovateľ nejakým spôsobom podieľal na vražde U. Y. alebo že by s týmto trestným činom mal niečo spoločné. Podľa jeho názoru je predmetný článok s poukazom na nález ÚS SR sp.zn. IVUS 448/2012 potrebné skúmať komplexne a jednotlivé vety tam uvedené v ich kontexte vychádzajúc zo základných pravidiel logiky. Odporca naďalej zotrval na svojich tvrdeniach, že v danej veci realizoval slobodu prejavu a právo na informácie, pretože informoval o otázkach verejného záujmu, t.j. o priebehu vyšetrovania trestného činu s cieľom uverejniť pravdivé informácie v dobrej viere a v súlade s novinárskou etikou. Taktiež poukázal na to, že odporca poskytol navrhovateľovi resp. MV SR priestor, aby sa mohol k predmetným skutočnostiam vyjadriť, čo navrhovateľ aj využil.
Svedkyňa E. H. vo výpovedi pred súdom uviedla, že je autorkou článku, ktorý bol publikovaný na internetovom portáli denníka www.cas.sk a bol v ňom spomínaný navrhovateľ. Článok napísala a odovzdala editorke portálu. V tom čase ešte nevedela pracovať so systémom, kde sa nachádzajú webové stránky, tak ich nahodila editorka. Každá fotografia mala samostatnú popisku. Za nejaký čas, ako bol článok publikovaný, ju kontaktoval bývalý hovorca MV SR D. D. a povedal jej, že na internetovom portáli vidí fotku navrhovateľa spojenú s fotografiou domu U. Y., z ktorej vyplýva, že navrhovateľ mal
byť podozrivý z vraždy U. Y.. Ona si to na internetovom portáli pozrela a videla, že skutočne došlo k spojeniu dvoch fotografií a popisiek. Hovorcovi MV SR povedala, že urobia okamžitú nápravu a že sa ospravedlňujú. Následne išla za editorkou, povedala jej čo je v článku zlé a ona to odstránila. Od tej doby sa predmetný článok neukazuje v chybnej podobe čitateľom portálu. Ďalej uviedla, že článok bol odstránený do 20 minút po telefonáte s pánom D. a v pôvodnej podobe bol uverejnený na internete asi 4 hodiny. Vtedajšieho hovorcu MV SR žiadala o sprostredkovanie stretnutia s vtedajším ministrom vnútra ako aj s navrhovateľom, nakoľko mali záujem vyriešiť vec dohodou, navrhovateľovi sa ospravedlniť, nakoľko ich táto situácia mrzela. Na MV SR sa stretla s ministrom a následne sa stretla s navrhovateľom a vysvetlila mu, že došlo k omylu. Navrhla mu, že majú záujem sa mu ospravedlniť a opýtala sa ho, či trvá na nemajetkovej ujme, ktorú uviedol v predžalobnej výzve. Navrhovateľ jej povedal, že ospravedlnenie mu nestačí a trvá na nemajetkovej ujme. Svedkyňa taktiež uviedla, že informácie uverejnené v článku získala z verejných zdrojov a tiež zo zdrojov, ktoré s poukazom na § 4 Tlačového zákona neuvedie. K spojeniu fotografie navrhovateľa a E.. U. Y. do jednej fotografie a k spojeniu dvoch popisiek do jednej došlo omylom.
Svedkyňa E.. C. F. ako bývala kolegyňa navrhovateľa vo výpovedi pred súdom uviedla, že v inkriminovanom čase pôsobila na MV SR ako generálna riaditeľka sekcie personálnych a sociálnych činností MV SR. V čase keď bol uverejnený predmetný článok prišli za ňou jej podriadení s vytlačeným článkom. Ona zostala šokovaná, nakoľko na obrázku bol navrhovateľ s pánom Y.. Keďže ona bola osoba, ktorá vykonávala funkciu s požadovanou previerkou NBU na stupeň prísne tajné a nevedela či navrhovateľ nie je osoba spojená s bezpečnostným rizikom, kontaktovala A.. P., ktorý bol priamym nadriadeným navrhovateľa, aby on posúdil závažnosť tejto informácie. S odstupom nejakého času dostali od A.. P. informáciu, že voči navrhovateľovi nenavrhuje vyvodzovať žiadne personálne opatrenia a s navrhovateľom nie je spojené žiadne bezpečnostné riziko. Svedkyňa ďalej uviedla, že predmetný článok ovplyvnil jej služobný postoj k navrhovateľovi, nakoľko musela s ním prerušiť akékoľvek mimo služobné kontakty vyplývajúce z jej funkcie. Taktiež uviedla, že s navrhovateľom sa nenavštevovali rodinne a mali iba kolegiálne vzťahy.
Svedok A.. E. P. uviedol, že s navrhovateľom sú bývalí kolegovia a priatelia. Poznajú sa od roku 2002, kedy prišiel na MV SR pracovať navrhovateľ. Navštevovali sa aj rodinne a stretávali sa aj po ukončení jeho pôsobenia na MV SR. Od roku 2010 prišiel navrhovateľ na MV SR ako príslušník Policajného zboru ustanovený do funkcie riaditeľa vnútorného a organizačného odboru pričom neskôr sa stal zástupcom generálneho riaditeľa kancelárie ministra vnútra. V čase keď vyšiel predmetný článok, prišiel za ním kolega, ktorý sa ho opýtal, či videl s čím je navrhovateľ spájaný. Následne si pozrel článok na internete, kde videl fotografiu navrhovateľa spájanú s jemu neznámou osobou s tým, že nadpis aj obsah článku bol spájaný s vraždou U. Y.. Medzitým mu zavolala E.. F., ktorá sa ho opýtala, či čítal predmetný článok a či to bude mať nejaký personálny dopad. On ďalej uviedol, že to dá preveriť, pričom preverenie tejto informácie bolo nutné z dôvodu, že navrhovateľ bol osoba, ktorá mala bezpečnostnú previerku so stupňom prísne tajné a zo zákona vyplýva, že ak je akékoľvek podozrenie že takáto osoba čo i len komunikuje s podozrivou osobou, môže jej byť táto bezpečnostná previerka odňatá, čo má za následok stratu zamestnania ako aj iné následky. Svedok kontaktoval aj vtedajšieho ministra vnútra Z., ktorý už o predmetnom článku mal vedomosť, pričom uviedol, že to čo sa uvádza v článku nie je pravda. Následne sa svedok stretol aj s navrhovateľom, ktorého vyzval aby sa písomne vyjadril. Vo vyjadrení navrhovateľ uviedol, že on žiadnu osobu, s ktorou je v článku spájaný nepozná. Svedok písomné vyjadrenie navrhovateľa založil na kancelárii ministra vnútra a informoval o tom E.. F. so záverom, že nie je vo veci potrebné konať. Celkovú situáciu vyhodnotil tak, že článok sa nezakladá na pravde a navrhovateľ nie je osoba spájaná s bezpečnostným rizikom. Zároveň si však svedok uvedomil, že pokiaľ nie je prípad vraždy E.. U. Y. vyriešený , je povinný obmedziť styky s navrhovateľom. Taktiež dodal, že podľa neho článok poškodil navrhovateľa aj v očiach kolektívu.
Svedkyňa H.. H. J., matka navrhovateľa , vo svojej výpovedi uviedla, že na predmetný článok bola upozornená známymi, po tom ako bol článok uverejnený jej volal jej brat a švagor. Oni ako príbuzní vedeli, že ide o ,,kačicu", avšak ľudia si to mohli vysvetľovať rôzne. Za najškodlivejšiu považuje fotografiu navrhovateľa, ktorá je dávaná do súvisu s vraždou U. Y.. Navrhovateľovi volala bezprostredne po tom, ako si predmetný článok prečítala a ten jej povedal, že mieni danú vec riešiť súdnou cestou.
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 12 ods.3 Občianskeho zákonníka podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primeranú zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
Podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. Podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.
Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Podľa článku 26 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory, slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Základné hodnoty ľudskej osobnosti sú ľudská dôstojnosť a osobná česť. Práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti sú zaručené ústavou a ich ochrana občianskym zákonníkom.
Ľudská dôstojnosť je kategória, ktorá charakterizuje človeka ako ľudskú bytosť, patrí každému bez výnimky a rozdielu. Právo na ochranu ľudskej dôstojnosti zabezpečuje každému človeku život pri rešpektovaní určitej všeobecne uznávanej hranice slušnosti, pri rešpektovaní svoj bytosti každej ľudskej bytosti. Každý má rovnaké právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na rovnakú ochranu pred jej ponižovaním.
Na druhej strane česť je výrazom určitej úcty, uznania, ocenenia, vážnosti fyzickej osoby, ktorú požíva pre svoje správania, konanie a postoje u ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti.
Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia protiprávneho zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v priamej príčinnej súvislosti, s ktorou došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť integritu fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. Ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu, jeho úmysel, či konanie v dobrej viere, a preto nie je rozhodujúce, či konal pôvodca zásahu úmyselne a či len nedbalo určité tvrdenia preberal a ďalej rozširoval - spoliehajúc sa na ich pravdivosť, ako aj bez ohľadu na to, či si bol vedomý neoprávnenosti zásahu. Následky neoprávneného zásahu preto nemôžu byť vylúčené dôkazom tzv. ospravedlniteľného omylu.
Neoprávnený zásah do osobnosti možno vyvolať uverejnením nepravdivých údajov dotýkajúcich sa dobrého mena, cti, vážnosti, dôstojnosti osoby, uverejnením síce pravdivých skutkových tvrdení, ktoré však majú osočujúcu povahu, a teda pôsobia difamačne, vyvolávajú znevažujúci dojem, alebo v neposlednom rade aj uverejnením hodnotiacich úsudkov (kritiky) pokiaľ sú neoprávnené, teda vybočujúce z hraníc vecnosti, konkrétnosti a primeranosti čo do obsahu a formy, čím sa míňajú svojho účelu. K neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby môže dôjsť ústne, písomne alebo aj iným aktívnym konaním, pričom nie je vylúčené zásah privodiť aj pasívnym správaním pôvodcu zásahu.
Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s aplikáciou článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje slobodu prejavu, vrátane slobody zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky, konštatovala, že tlač zohráva významnú úlohu v demokratickej spoločnosti a hoci tlač nesmie prekročiť určité stanovené hranice, vrátane práv na ochranu dobrého mena a povesti iných, jej úlohou je, v súlade s jej povinnosťami a zodpovednosťou, prinášať primerané a spoľahlivé informácie a myšlienky k všetkým otázkam verejného záujmu; s funkciou tlače, ktorá spočíva v rozširovaní informácií, je spojené právo verejnosti tieto informácie prijímať. Predmetom ochrany podľa článku 10 Dohovoru sú však nielen informácie a myšlienky, ktoré sú prijímané kladne, priaznivo či ľahostajne alebo sú považované za neútočné alebo neutrálne, ale tiež tie, ktoré zraňujú, urážajú, útočia, šokujú, sú nepríjemné alebo rušia či znepokojujú. Navyše novinárska sloboda zahŕňa aj možnosť použiť určitú mieru preháňania a provokácie, miera závisí od predmetu kritiky, pričom vo vzťahu k veciam verejného záujmu môže byť oveľa slobodnejšia. Článok 10 Dohovoru chráni nielen podstatu vyjadrených ideí a informácií, ale aj ich formu, v ktorej sú sprostredkované. Článok 10 Dohovoru tiež zaručuje novinárom v súvislosti so spravodajstvom o záležitostiach verejného záujmu ochranu v prípade, že konajú v dobrej viere, aby predložili verejnosti presné a spoľahlivé informácie v súlade s novinárskou etikou. Obmedzeniam slobody prejavu v oblasti všeobecného záujmu necháva článok 10 Dohovoru len malý priestor. Tlač, pokiaľ prispieva k verejnej diskusii o záležitostiach legitímneho záujmu, môže sa v rozumnej miere spoliehať na obsah oficiálnych správ, bez toho, aby bola povinná vykonávať nezávislý prieskum či vlastné šetrenie o skutkových okolnostiach v nej uvedených. Tlač musí v demokratickej spoločnosti zohrávať dozornú úlohu a upozorňovať na možné problémy, nežiaduce javy. Je pochopiteľné, že tlač sa snaží upútať pozornosť čitateľov a tento zámer je legitímny, ak slúži popri podpore predaja novín aj na určité objasnenie udalostí, teda zámerom je upútať verejnosť na riešenie určitej spoločenskej otázky.
Sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti a tvorí jednu zo základných podmienok jej rozvoja a uplatnenia každého jednotlivca. Právo na slobodu prejavu však nie je absolútne, je totiž obmedzené, tak ako to predpokladá článok 10 ods. 2 Dohovoru a článok 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, právami na ochranu osobnosti v rozsahu vymedzenom ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obmedzenie práva na slobodu prejavu priznaním práva na ochranu osobnosti, nie je porušením čl. 10 Dohovoru. V prípade kolízie práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti treba vychádzať z požiadavky ich vyváženosti a proporcionality pri ich uplatňovaní, teda aby jednému právu nebola daná bezdôvodne prednosť pred právom druhým.
So zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu možno prisvedčiť odporcovi v tom, že mu prináležalo legitímne právo informovať verejnosť prostredníctvom tlače o závažných otázkach týkajúcich vyšetrovania vraždy advokáta E.. U. Y.. Odporca sa rozhodol spracovať tému v tom čase aktuálnu, ktorá bola predmetom dlhodobej nielen politickej, ale aj širšej verejnej diskusie a vychádzal pri tom z informácií verejne dostupných. Skutočnosť, že pri uverejnení článku spojeného s fotografiou E.. U. Y. došlo k mylnému uverejneniu fotografie navrhovateľa v konaní sporná nebola, sám odporca tento omyl uznal. Navrhovateľ taktiež nespochybnil tvrdenia uvádzané odporcom, že mu bol umožnený priestor na to, aby sa k vyjadril i keď prostredníctvom hovorcu MV SR k tomu, že osobu P.F. nepozná a nikdy sa s ním nestretol. Táto skutočnosť taktiež vyplynula z výpovede svedkyne E. H., ktorá zároveň uviedla, že navrhovateľovi bola ponúknutá možnosť uverejnenia ospravedlnenia. Ako ďalej uviedla, navrhovateľ takúto formu odškodnenia odmietol a trval na peňažnej náhrade.
Navrhovateľ v podanej žalobe uviedol, že neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv spočíval v tom, že odporca uverejnil jeho fotografiu spolu s fotografiou E.. U. Y.. Ako už bolo uvedené vyššie, odporca túto skutočnosť nepopiera. V danej veci je potrebné uviesť, že odporca uverejnil dve fotografie navrhovateľa a to fotografiu, kde je zobrazený spolu s E.. U. Y. a s popisom ,,Z vraždy C. U. Y. podozrievajú aj bývalého SIS - kára" a fotografiu, na ktorej je zobrazený navrhovateľ s popisom ,,Vladimír PČOLINSKÝ zastáva vysoký post na ministerstve vnútra". Z obsahu článku však nesporne vyplýva, že osoba ktorá bola príslušníkom SIS a ktorá bola podozrievaná z vraždy E.. U. Y., bola osoba s iniciálami P.F. a nešlo o osobu navrhovateľa.
Tvrdenia navrhovateľa o tom, že k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv došlo aj tým, že v článku boli uverejnené informácie o tom, že osoba s iniciálami P.F. bola v minulosti spoločníkom obchodnej spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom aj navrhovateľ považoval súd za nedôvodné, nakoľko skutočnosť, či je niekto spoločníkom v obchodnej spoločnosti je informácia verejne dostupná a nakoniec sám navrhovateľ túto informáciu nepoprel.
Podľa názoru súdu navrhovateľ v priebehu konania neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali pravdivosť konkrétnych informácií uverejnených v článku pod názvom ,,Policajti podozrievali z vraždy Y. (†. XX) aj bývalého siskára!" Skutočnosť, že by bol navrhovateľ považovaný za osobu podozrivú z vraždy U. Y. nevyplynula ani z výpovede svedkyne E.. C. F. a ani z výpovede A.. E. P.. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že bol v dôsledku zverejneného článku považovaný za bývalého siskára nemôže podľa názoru súdu mať pre navrhovateľa žiadny negatívny dopad.
Zo svedeckej výpovede matky navrhovateľa H.. H. J. taktiež nevyplynulo, že by namietaný článok vyvolal medzi príbuznými navrhovateľa nejaké konkrétne negatívne dôsledky. Sama sa vo výpovedi vyjadrila, že príbuzní vnímali tvrdenia uvedené v článku ako ,,kačicu".
Navrhovateľ sa podanou žalobou okrem uverejnenia ospravedlnenia domáhal aj odstránenia článku uverejneného na internetovej doméne www.cas.sk . Je potrebné však uviesť, že znenie článku v takej podobe ako je uverejnený v súčasnosti navrhovateľ nenamietal. Čo sa týka existencie neoprávneného zásahu do osobnostných práv navrhovateľa súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetným článkom nedošlo k zníženiu vážnosti osoby navrhovateľa v spoločnosti , pričom navrhovateľ v konaní nepreukázal žiadne konkrétne dôsledky, ktoré by nastali v príčinnej súvislosti s chybným označením uverejnených fotografií s popisom v pôvodnej verzii článku.
V posudzovanej veci teda podľa názoru súdu nedošlo ku konaniu odporcu, ktoré by bolo spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa ohrozením jeho dobrého mena, cti a ľudskej dôstojnosti.
Navrhovateľ nebol v predmetnom článku obviňovaný zo žiadneho protiprávneho konania, ktoré by bolo spôsobilé vyvolať u verejnosti dojem nedôveryhodného a nespoľahlivého človeka. Súd preto zastáva názor, že uvedené tvrdenia odporcu o tom, že osoba s iniciálami P.F. bola v minulosti spoločníkom obchodnej spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom aj navrhovateľ, nie je difamačné a nedotklo sa preto osobnostných práv navrhovateľa.
S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd konštatuje, že z hľadiska posúdenia zásahu do ochrany osobnosti navrhovateľa nedošlo k takej značnej ujme na ochrane jeho práv ako uvádzal navrhovateľ. V prejednávanej veci nebol zistený taký zásah do práva na česť a dôstojnosť , ktorým by bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť navrhovateľa v spoločnosti. Ani v samotnom konaní nebola spochybnená skutočnosť, že sa odporca dopustil omylu pri uverejnení fotografií navrhovateľa a E.. U. Y. spolu s chybnými popiskami, ktorý trval iba krátku dobu t.j. 5 hodín, za čo ponúkol odporca navrhovateľovi ospravedlnenie. Odporca taktiež cestou hovorcu zamestnávateľa navrhovateľa poskytol navrhovateľovi priestor, aby sa k tvrdeniam uvedeným v uverejnenom článku vyjadril, čo navrhovateľ aj urobil a odporca toto vyjadrenie aj uverejnil.
Čo sa týka navrhovateľom uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, musí byť náhrada rozumne primeraná utrpenej ujme na povesti, konkrétnym okolnostiam a povahe skutku, ktorým bola dobrá povesť poškodená. Treba zohľadniť aj to, či poškodený preukázal, že mu vznikla skutočná finančná strata alebo škoda. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy je treba vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, nebolo v konaní zistené, že by bola v značnej miere znížená dôstojnosť navrhovateľa alebo jeho vážnosť v spoločnosti tak, ako to ukladá zákon. Naviac navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal požadovanú výšku. S poukazom na citované ustanovenie zákona táto pripadá do úvahy vtedy, ak nepostačuje morálna satisfakcia, na ktorú podľa názoru navrhovateľovi nárok neprislúcha. Ak by aj bola morálna satisfakcia priznaná, práve v časti nemajetkovej ujmy spočíva dôkazné bremeno na navrhovateľovi. V tomto smere navrhovateľ nenavrhol a neoznačil žiadne dôkazy , pričom súd ani nepovažoval za potrebné a hospodárne v tomto smere z úradnej povinnosti vykonávať dôkazy, keď v samotnom základe žalobe vyhovené nebolo a podmienkou pre priznanie majetkovej ujmy je skutočnosť, že morálna satisfakcia nie je postačujúca.
Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon 91,29 €. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p., tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za deväť úkonov právnej služby v zmysle § 10 ods.1ods.8 vyhl. č.655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov nasledovne:
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 11.12.2012, á 91,29 €
- písomné podanie na súd (vyjadrenie k žalobe zo dňa 09.01.2013), á 91,29 €
- účasť na pojednávaní dňa 27.05.2013, á 91,29 €
- písomné vyjadrenie zo dňa 06.09.2013, á 91,29 €
- účasť na pojednávaní dňa 13.09.2013, á 91,29 €
- účasť na pojednávaní dňa 15.11.2013, á 91,29 €
- účasť na pojednávaní dňa 12.02.2014, á 91,29 €
- písomné vyjadrenie označené ako záverečné zhrnutie zo dňa 25.02.2014, á 91,29 €
- účasť na pojednávaní dňa 26.03.2014, á 91,29 €
- Režijný paušál ku každému úkonu 1 x 7,63 € za rok 2012, 5 x 7,81 € za rok 2013 a 3 x 8,04 € za rok 2014 (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky) spolu 70,80 €.
Spolu teda náhrada trov právneho zastúpenia priznaná právnemu zástupcovi odporcu predstavuje sumu 821,61 € + 70,80 € spolu 892,41 €. Nakoľko právny zástupca odporcu preukázal súdu , že je platiteľom DPH súd mu priznal aj uplatňovanú DPH vo výške 20 %. Spolu teda trovy právneho zastúpenia priznané právnemu zástupcovi odporcu predstavujú sumu1070,89 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.