Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-9C/130/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická č. 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka č. 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279, proti odporcovi: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX V., t.č. I. X/X, XXX XX V., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Námestie legionárov č. 5, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom kancelárie J. Kráľa č. 5/A, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie sumy 310,44 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa priznáva náhrada trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 481,84 eur, ktoré mu je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta, a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.09.2013 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 310,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 21,48 % ročne zo sumy 254,16 eur od 17.09.2013 až do zaplatenia a súčasne, aby mu zaplatil trovy konania. Po skutkovej a právnej stránke navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že dňa 13.10.2004 uzatvoril navrhovateľ v právnom postavení veriteľa s odporcom v právnom postavení dlžníka úverovú zmluvu č. 3410062080, ktorou sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytnúť dohodnutý úverový rámec vo výške 358,46 eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy boli úverové zmluvné podmienky navrhovateľa. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti bol určený v samotnej zmluve. V jednotlivých splátkach bola zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadne úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplývalo niečo iné. Odporca však nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil, čím porušil dohodnuté úverové podmienky. Dňa 25.09.2012 navrhovateľ vyzval odporcu k úhrade dlžnej istiny vo výške 519,16 eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade jej neuhradenia do požadovaného termínu. Ku dňu podania návrhu na začatie konania predstavoval dlh odporcu voči navrhovateľovi sumu 310,44 eur, ktorý však odporca neuhradil.

Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.

Elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.10.2013 vedľajší účastník na strane odporcu t.j. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta podľa (ďalej len „“) oznámil vstup do konania na pomoc a podporu odporcu, ktorý v konaní vystupoval ako spotrebiteľ. Elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 14.02.2014 sa vedľajší účastník na strane odporcu vyjadril k návrhu na začatie konania, pričom vo vyjadrení poukázal na význam spotrebiteľského práva a postavenie noriem spotrebiteľského práva v právnom poriadku Slovenskej republiky, v ktorom osobitný právny režim spotrebiteľských zmlúv modifikuje klasickú zásadu zmluvnej autonómie a vo vzťahu k ostatným súkromnoprávnym predpisom slovenského právneho poriadku sú tieto normami špeciálnymi a v prevažnej miere kogentnými, čo je dané tým, že implementujú záväzné európske spotrebiteľské predpisy priamo v právnom poriadku SR. V uvedenom rámci je potom potrebné pri správnej interpretácii a aplikácii ustanovení spotrebiteľských zmlúv smerujúcich k ochrane spotrebiteľa vychádzať z „teórie výhodnosti“, ktorá v každom konkrétnom prípade vždy odôvodňuje preferenčné použitie tých zákonných ustanovení, ktoré sú na prospech spotrebiteľa. Odôvodnenosť použitia „teórie výhodnosti“ je daná úmyslom zákonodarcu vyvážiť objektívne existujúcu nerovnováhu v zmluvnom vzťahu spotrebiteľa (nedostatočne informovaného so slabou vyjednávacou pozíciou) a dodávateľa (odborne pripraveného so silnou vyjednávacou pozíciou). V predmetnom vyjadrení ďalej poukázal na to, že v súdenej veci v rámci uvedenej úverovej zmluvy malo dôjsť medzi zmluvnými stranami tiež k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, a to s úverovým rámcom vo výške 30.000,-Sk a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške najmenej 1.200,-Sk. Oproti predloženým úverovým podmienkam sú predmetný úverový rámec a výška mesačných splátok zmätočné. Na základe takto uzatvorenej zmluvy vzniklo odporcovi právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11 úverových podmienok navrhovateľa. Podľa názoru vedľajšieho účastníka, navrhovateľ takouto praktikou vnútil spotrebiteľovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v čase podpisu zmluvy vo sfére jeho záujmu. Ako totiž vyplýva z predtlače predmetnej úverovej zmluvy, podpisom úverovej zmluvy sa žalovaný odporca ako spotrebiteľ súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená v dolnej časti zmluvy drobným, voľným okom ťažko čitateľným písmom, a ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Spôsob, ktorým sa navrhovateľ ako poskytovateľ finančných služieb pokúšal uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere považuje preto vedľajší účastník za zavádzanie spotrebiteľa. Aj napriek tomu, že odporca úverovú zmluvu podpísal, je možné prijať záver o tom, že odporca nemal v úmysle okrem predmetnej úverovej zmluvy uzatvoriť aj zmluvu o revolvingovom úvere, a preto ju treba považovať za absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok vôle odporcu. Na základe uvedeného potom, ak odporca v postavení spotrebiteľa chcel získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu s navrhovateľom, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. V danom prípade sa preto dá usudzovať, že sa jedná o nedostatok vôle konajúcej osoby odporcu vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom, ako bol primárne vo sfére jeho záujmu. Vedľajší účastník ďalej poukázal na to, že zmluvu o revolvingovom úvere je tak isto potrebné tak, ako úverovú zmluvu podriadiť režimu o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Pre absenciu individualizácie zmluvy o revolvingovom úvere v smere náležitostí požadovaných v zmysle ustanovenia a citovaného zákona a s tým súvisiacim nedostatkom jeho písomnej formy prepísanej zákonom, k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo. Takúto zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru je potrebné považovať za neplatnú aj pre nedodržanie zákonom predpísanej formy v zmysle ustanovenia . Zároveň sa pre platnosť tejto zmluvy vyžaduje naplnenie i základných náležitostí právneho úkonu podľa , týkajúce sa vôle (musí byť uzatvorená slobodne a vážne) a prejavu vôle (musí byť určitá a zrozumiteľná), inak je absolútne neplatná s tým, že pred uzavretím tejto zmluvy musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Vzhľadom na spôsob vyhotovenia predmetnej úverovej zmluvy, ako aj jej štylizáciu je dôvodné predpokladať, že odporca v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohol vedieť, že spolu s úverovou zmluvou uzatvára i ďalšie záväzkové vzťahy s navrhovateľom, a to konkrétne zmluvu o revolvingovom úvere. Na základe uvedených skutočností možno vyvodiť jednoznačný záver, že zmluva o revolvingovom úvere

je neplatným právnym úkonom a teda sa zrušuje ex tunc. Vo vyjadrení bolo ďalej poukázané na to, že navrhovateľ poskytol odporcovi celkovo peňažné prostriedky vo výške 1.775,88 eur, pričom odporca doposiaľ uhradil navrhovateľovi sumu 2.770,91 eur. Z uvedeného potom vyplýva, že navrhovateľ nemá voči odporcovi nárok na zaplatenie predmetnej sumy, ale naopak na úkor odporcu sa bezdôvodne obohatil v rozdiele sumy, ktorú zaplatil navrhovateľovi vo výške 2.770,91 eur a sumy, ktorú reálne čerpal vo výške 1.775,88 eur. Na základe uvedeného vedľajší účastník na strane odporcu navrhol, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Elektronickým podaním bez zaručeného elektronického podpisu doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.02.2014 v znení jeho písomného doplnenia doručeného tunajšiemu súdu dňa 24.02.2014 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na doplnenie návrhu na začatie konania poukázal na to, že dňa 13.10.2004 uzatvoril navrhovateľ v postavení veriteľa s odporcom v postavení dlžníka úverovú zmluvu č. 3410062080, ktorou sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytnúť dohodnutý úver vo výške 358,46 eur (10.799,-Sk) za účelom kúpy tovaru uvedeného v bode 45 úverovej zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové podmienky navrhovateľa, pričom odporca svojím podpisom na úverovej zmluve potvrdil, že bol s úverovými podmienkami oboznámený, že sú mu ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť týmito podmienkami viazaný. Súčasne s podpisom úverovej zmluvy účastníci konania uzatvorili aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Uvedené vyplýva z bodu 5. na tzv. lícnej strane úverovej zmluvy, podľa ktorého „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. obojstranným podpísaním tejto zmluvy zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s vydaním platobnej úverovej karty spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. v zmysle a za podmienok ustanovenia hlavy 8, 9, 10 a 11 úverových zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy a to s úverovým rámcom vo výške 30.000,-Sk a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške najmenej 1.200,-Sk.“ Ďalej poukázal na to, že revolvingový úver je možné špecifikovať ako dlhodobý opakovateľný a obnoviteľný úver. Odporca mal teda k dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca, pričom úverovým rámcom sa rozumel maximálny objem úveru, ktorý bol odporca oprávnený čerpať. Maximálna čiastka, ktorú bol odporca oprávnený z úveru čerpať bola daná nevyčerpaným zostatkom úverového rámca. Výška nevyčerpaného zostatku úverového rámca sa odporcovi automaticky zvyšovala v závislosti na splácaní revolvingového úveru. Pri tomto type úveru ide teda o obnoviteľno-finančnú rezervu. S každou uhradenou mesačnou splátkou sa odporcovi obnovovala čiastka, ktorú si v prípade potreby mohol opäť požičať. Následne dňa 01.11.2006 navrhovateľ a odporca uzatvorili Dodatok k zmluve o úvere, kde v bode 2 je uvedené, že „Klient prevzal od spoločnosti v súlade s úverovou zmluvou úverovú kartu (ďalej len „ÚK“), ktorú však doteraz neaktivoval. Klient a spoločnosť sa teda dohodli, že súčasná ÚK už nebude klientom aktivovaná, bude nahradená novou kreditnou kartou (ďalej len „KK“), ktorej prevzatie klient potvrdzuje podpisom tohto dodatku. Na platnosť a používanie KK sa i naďalej vzťahujú všetky ustanovenia ÚP, ktoré sa vzťahovali na platnosť a používanie ÚK, pokiaľ nie je nižšie v tomto dodatku ustanovené inak.“ Odporcovi tak poskytol navrhovateľ revolvingový úver, ktorý odporca čerpal opakovane prostredníctvom kreditnej karty s úverovým rámcom 995,82 eur (30.000,-Sk), s výškou mesačnej splátky 5 % z nesplatenej dlžnej čiastky. Špecifikácia poplatkov a výška úrokovej sadzby bola konkrétne stanovená v sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý bol súčasťou metodickej príručky s tým, že odporca bol povinný hradiť poplatky a odmeny navrhovateľa vo výške stanovenej sadzobníkom poplatkov a odmien uvedenom v metodickej príručke KK. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, t.j. skutočnosť, že navrhovateľ ani odporca nemohli vedieť a ani nevedeli pri uzatváraní zmluvy určiť, kedy a koľko z úveru bude čerpané, nebolo možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, nakoľko pri takomto type úveru sa zásadne definuje len výška úverového rámca. Súčasne pri tomto type revolvingového úveru nebolo možné uviesť ani počet splátok, nakoľko sa jednalo o automaticky obnovovaný úver. Odporca bol povinný riadne a včas splácať poskytnutý revolvingový úver, a to v pravidelných mesačných splátkach vždy k 20-mu dňu v kalendárnom mesiaci s tým, že prvá splátka sa stala splatnou k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu a teda poskytnutiu revolvingového úveru. Výška pravidelnej mesačnej splátky revolvingového úveru bola dohodnutá ako percentuálna, t.j. 5 % z nesplatenej dlžnej čiastky. Pre určenie konkrétnej výšky mesačnej splátky revolvingového úveru bol rozhodný posledný deň kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa táto splátka revolvingového úveru stala splatnou. Výška pravidelnej mesačnej splátky revolvingového úveru sa tak menila v závislosti na výške nesplatenej dlžnej čiastky. Celkový počet splátok, ktorými mal byť poskytnutý úver splatený, sa rovnal počtu mesiacov, potrebných pre splatenie čerpaného úveru s poplatkami a úrokmi a bol závislý na celkovej výške dlžnej čiastky a na výške jednotlivých splátok, ktoré boli ovplyvniteľné odporcom. Ako to vyplýva z výpisu z úverového účtu k prvému čerpaniu

revolvingového úveru zo strany odporcu došlo dňa 27.12.2006. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v doplnení ďalej poukázal na to, že pri predmetnom revolvingovom úvere nebolo možné určiť ani RPMN, nakoľko sa úver čerpal a následne dopĺňal a z toho dôvodu sa tak menili aj relevantné údaje pre výpočet RPMN, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. . Keďže sa odporca tak, ako to vyplýva z predloženého splátkového kalendára dostal do omeškania so splácaním dohodnutých splátok poskytnutého úveru, stal sa splatný celý zostatok čerpaného úveru ku dňu 25.09.2012. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 254,16 eur a úroku vo výške 54,19 eur (t.j. kapitalizovaný úrok z poskytnutej istiny do dňa podania žaloby) a sumy 2,9 eur ako dopočtu k aktuálnemu dňu, t.j. ku dňu podania žaloby.

Podľa súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci bez ich prítomnosti, ako aj v neprítomnosti odporcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v zmysle zákonnej fikcie podľa a taktiež v neprítomnosti vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorý bol o termíne pojednávania riadne a včas upovedomený svojím právnym zástupcom, pričom súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti.

Vo svojom vyjadrení na pojednávaní právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu v celom rozsahu zotrval na vyjadrení zo dňa 14.02.2014 a v celom rozsahu sa odkázal na dôvody, pre ktoré má byť návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietnutý. Na doplnenie poukázal opätovne na konštantnú judikatúru čiastočne citovanú v predmetnom vyjadrení, v zmysle ktorej dojednanie ohľadne revolvingového úveru uvedené v úverovej zmluve uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 13.10.2004 je neplatné, a to konkrétne absolútne neplatné z dôvodu absencie vôle odporcu uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere. Z predmetnej úverovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že úmyslom odporcu pri uzatvorení predmetnej úverovej zmluvy bolo uzatvorenie spotrebiteľského úveru na kúpu spotrebného tovaru, nie však uzatvorenie revolvingovej zmluvy. Odporca v danom prípade mohol prijať predmetnú zmluvu, ktorá má podobu predtlačeného formulára buď ako celok, pričom nemal alternatívu na uzavretie čisto úverovej zmluvy bez dojednania o revolvingovom úvere. Pokiaľ navrhovateľ poukázal aj na Dodatok k zmluve o úvere zo dňa 01.11.2006, tak predmetný dodatok je samostatným zmluvným dojednaním, v ktorom absentujú niektoré obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to okrem iného náležitosť uvedená v o spotrebiteľských úveroch, konkrétne v predmetnom dodatku absentuje výška úrokov, ako aj iných poplatkov. Súčasne poukázal na to, že on si je vedomý, že v súdenej veci sa jedná o plnenie z revolvingového úveru, pri ktorom iba v určitých prípadoch možno pri uzatvorení samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov, avšak na druhej strane o to viac by mali v predmetnej zmluve byť uvedené ostatné obligatórne náležitosti samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to okrem iného výška úrokovej sadzby. Z uvedeného dôvodu, ak by aj súd dospel k záveru, že predmetný Dodatok k zmluve o úvere zo dňa 01.11.2006 je platný, tak poskytnutý úver je rozhodne bezúročný a bez poplatkov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to fotokópiou Úverovej zmluvy zo dňa 13.10.2004, fotokópiou Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., fotokópiou Dodatku k zmluve o úvere zo dňa 01.11.2006, fotokópiou výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 25.09.2012, fotokópiou poštového podacieho hárku zo dňa 28.09.2012, fotokópiou výpisu z účtu zmluvy č. 3410062080 vrátane splátkového kalendára, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: navrhovateľ v právnom postavení veriteľa uzatvoril dňa 13.10.2004 s odporcom v právnom postavení dlžníka Úverovú zmluvu č. 3410062080, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi za účelom financovania nákupu tovaru zo strany odporcu a to chladničky KE257, spotrebiteľský úver vo výške 358,46 eur (t.j. 10.799,-Sk cena kupovaného tovaru mala výšku 398,29 eur, t.j. 11.999,-Sk, pričom odporca priamou platbou predajcovi zaplatil sumu 39,83 eur, t.j. 1.200,-Sk), ktorý sa odporca zaviazal navrhovateľovi vrátiť v pravidelných 10-tich mesačných splátkach so splatnosťou vždy 20-ho dňa v mesiaci vo výške jednej splátky 39,83 eur, so splatnosťou prvej splátky k 20-mu dňu mesiaca nasledujúceho po prevzatí tovaru, t.j. dňa 20.11.2004. V predmetnej zmluve bola súčasne stanovená RPMN vo výške 13,44 %. Súčasne z bodu 5 predmetnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ s odporcom uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s vydaním platobnej úverovej karty navrhovateľom v zmysle a za podmienok uvedených v ustanovení hlavy 8, 9, 10 a 11 úverových zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, a to s úverovým rámcom vo výške 995,82 eur (t.j. 30.000,-

Sk) a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške najmenej 39,83 eur (t.j. 1.200,-Sk). Následne dňa 01.11.2006 uzatvoril navrhovateľ s odporcom Dodatok k zmluve o úvere, kde v hlave II. predmetného dodatku sa konštatuje, že odporca prevzal od navrhovateľa v súlade s úverovou zmluvou úverovú kartu, ktorú však doteraz neaktivoval, pričom navrhovateľ sa s odporcom dohodli, že súčasná úverová karta už nebude odporcom aktivovaná a bude nahradená novou kreditnou kartou, ktorej prevzatie odporca potvrdil podpisom predmetného dodatku s tým, že na platnosť a používanie kreditnej karty sa i naďalej vzťahovali všetky ustanovenia úverových podmienok, ktoré sa vzťahovali na platnosť a používanie úverovej karty. Z uvedeného dodatku taktiež vyplýva, že metodická príručka, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť úverových podmienok a obsahovala práva a povinnosti zmluvných strán pri používaní úverovej karty sa nahradila „metodickou príručkou KK“, ktorá bola odo dňa podpisu predmetného dodatku neoddeliteľnou súčasťou úverových podmienok. Odporca podpisom predmetného dodatku potvrdil prevzatie metodickej príručky KK a taktiež potvrdil, že obsah metodickej príručky KK považuje za určitý a zrozumiteľný. V hlave III. predmetného dodatku je súčasne uvedené, že v prípade, ak klient - odporca doteraz od spoločnosti, t.j. navrhovateľa neprevzal úverovú kartu, neplatí hlava II. tohto dodatku a klient podpisom tohto dodatku potvrdzuje, že prevzal kreditnú kartu a metodickú príručku KK s tým, že metodická príručka KK sa stáva neoddeliteľnou súčasťou úverových podmienok a obsah metodickej príručky KK považuje klient, t.j. odporca za určitý a zrozumiteľný. V hlave IV. predmetného dodatku sa navrhovateľ s odporcom dohodli na zjednaní novej výšky úverového rámca vo výške 995,82 eur (t.j. 30.000,-Sk) s tým, že výška pravidelnej mesačnej splátky revolvingového úveru bude 5 % nesplatenej dlžnej čiastky k poslednému dňu účtovného obdobia, pričom za účtovné obdobie sa považoval jeden kalendárny mesiac a pre určenie konkrétnej výšky mesačnej splátky revolvingového úveru bol rozhodný posledný deň kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola táto splátka revolvingového úveru splatná. Zo splátkového kalendára k zmluve č. 3511006201 vyplýva, že odporca titulom revolvingového úveru čerpal dňa 27.12.2006 sumu 331,9392 eur, dňa 02.01.2007 sumu 331,9392, dňa 08.01.2007 165,9696 eur, dňa 11.01.2007 sumu 149,3726 eur, dňa 26.01.2008 sumu 66,3878 eur, dňa 30.01.2008 sumu 33,1939 eur, dňa 31.01.2008 sumu 66,3878 eur, dňa 03.02.2008 sumu 66,3878, dňa 10.02.2008 sumu 33,1939, dňa 14.02.2008 sumu 33,1939 eur, dňa 17.04.2008 sumu 165,9696 eur a dňa 25.04.2008 sumu 331,9392 eur, t.j. spolu istinu vo výške 1.775,8748 eur. Z predmetného splátkového kalendára súčasne vyplýva, že odporca titulom predmetného revolvingového úveru zaplatil navrhovateľovi celkovo sumu 2.770,91 eur.

S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere uzatvorená dňa 13.10.2004 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa , pričom podľa sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojím charakterom typovou zmluvou na predtlačenom formulári obsahujúcou zmluvné podmienky, ktorých obsah odporca ako spotrebiteľ nemohol pri jej uzatvorení ovplyvniť. Na predmetný zmluvný vzťah je preto potrebné aplikovať všetky ustanovenia právnych predpisov obsahujúcich ochranu spotrebiteľa. Uvedený záver možno jednoznačne vyvodiť z účelu a poslania tzv. spotrebiteľského práva, ktoré je založené na základnom postuláte, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k vzniku zmluvných vzťahov medzi týmito subjektmi, ako aj s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva, lepšiu dostupnosť právnych služieb na strane dodávateľa. V neposlednom rade je nerovné postavenie medzi týmito subjektmi dané aj možnosťou dodávateľa stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Keď potom v súdenej veci odporca ako spotrebiteľ prijal od navrhovateľa ako dodávateľa (subjektu profesionálne pôsobiaceho na finančnom trhu) na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere finančnú službu, vznikol medzi nimi právny vzťah podliehajúci ochrane tzv. spotrebiteľského práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, že predmetná zmluva je zmluvou o úvere, ktorá je podľa v platnom a účinnom znení tzv. absolútnym obchodom. S poukazom na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že uzatvorením predmetnej úverovej zmluvy sa odporca ako spotrebiteľ v porovnaní s navrhovateľom ako dodávateľom ocitol v znevýhodnenom postavení, ktoré ho viedlo k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred navrhovateľom bez toho, aby odporca mohol nejakým spôsobom ovplyvniť obsah týchto zmluvných podmienok. Samotná skutočnosť, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy nebola v konaní sporná. Navrhovateľ si v súdenej veci od odporcu nárokoval finančné prostriedky, ktoré mal odporcovi poskytnúť na základe bodu 5 Úverovej zmluvy č. 3410062080 zo dňa 13.10.2004 v spojení s Dodatkom k zmluve o úvere zo dňa 01.11.2006, ktorým sa menil obsah dojednania bodu 5 úverovej zmluvy, t.j. dojednania týkajúceho sa poskytnutia revolvingového úveru

odporcovi zo strany navrhovateľa. Z úverovej zmluvy č. 3410062080 zo dňa 13.10.2004 vyplýva, že predmetom uvedenej zmluvy bolo poskytnutie úveru za účelom financovania tovaru, t.j. chladničky KE257 vo výške 358,46 eur (t.j. 10.799,-Sk), pričom súčasne v bode 5 predmetnej zmluvy je uvedený ďalší údaj, a to dojednanie o uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru s vydaním platobnej úverovej karty navrhovateľom v zmysle a za podmienok ustanovenia hlavy 8, 9, 10 a 11 úverových zmluvných podmienok, a to s úverovým rámcom vo výške 995,82 eur (t.j. 30.000,-Sk) a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške najmenej 39,83 eur (t.j. 1.200,-Sk). Z uvedeného potom možno vyvodiť, že predmetom samotnej úverovej zmluvy bolo tak poskytnutie úveru, ako aj poskytnutie revolvingu, pričom právna úprava nevylučuje, aby prostredníctvom jednej úverovej zmluvy zmluvné strany uzatvorili aj niekoľko úverov, musí však ísť o platné právne úkony. S poukazom na znenie samotnej úverovej zmluvy súd však dospel k záveru, že predmetné dojednanie ohľadne poskytnutia revolvingového úveru je vzhľadom na formu a spôsob vyjadrenia predmetného zmluvného dojednania, ktoré je vo vzťahu k ostatným ustanoveniam predmetnej úverovej zmluvy, ako aj napísanie samotnej zmluvy dojednaním izolovaným obsahovo nijakým spôsobom nenadväzujúcim na hlavný predmet samotnej úverovej zmluvy, predmetom ktorej bolo prefinancovanie kúpy tovaru. Predmetné dojednanie o uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru odkazuje iba na hlavu 8, 9, 10 a 11 úverových zmluvných podmienok, ktoré sú rozsiahle napísané veľmi neprehľadne, drobným ťažko čitateľným písmom a vyznačujú sa množstvom právnej terminológie, ktorá očividne spôsobila nevyváženosť vzájomného vzťahu v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Uvedené súhrnne s tým, že samotné dojednanie bodu 5 úverovej zmluvy je napísané drobným, ťažko čitateľným písmom, malo podľa názoru súdu za následok, že odporca ako priemerný spotrebiteľ - laik nemohol postrehnúť, že obsahom úverovej zmluvy je aj ďalší zmluvný vzťah, ktorého účastníkom sa mal stať už okamihom podpísania samotnej úverovej zmluvy. O uvedenom „nepochopení“ zo strany odporcu, že odporca popri uzatvorení bežného spotrebiteľského úveru na prefinancovanie kúpy spotrebného tovaru uzatvára aj ďalší zmluvný vzťah, a to zmluvu o revolvingovom úvere svedčí aj samotný Dodatok k zmluve o úvere zo dňa 01.11.2006, z ktorého vyplýva, že odporca si na základe Úverovej zmluvy zo dňa 13.10.2004 buď úverovú kartu prevzal, avšak ju doposiaľ neaktivoval, resp. ju ani vôbec neprevzal viď. hlavu II., resp. hlavu III. predmetného dodatku, o čom svedčí aj tá samotná skutočnosť, že odporca čerpal finančné prostriedky až potom, ako uzatvoril samotný Dodatok k zmluve o úvere dňa 01.11.2006. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že účastníci na základe Úverovej zmluvy zo dňa 13.10.2004 platne neuzatvorili záväzkovo- právny vzťah, predmetom ktorého bolo poskytnutie revolvingového úveru s vydaním platobnej úverovej karty, nakoľko v tomto záväzkovo-právnom vzťahu vyplývajúcom z úverovej zmluvy absentuje vôľa odporcu, ktorá ako základný konštitutívny prvok právneho úkonu musí byť v právnom vzťahu daná. Nestačí iba samotná danosť akejkoľvek vôle, právnu relevanciu má iba vôľa vyhovujúca náležitostiam predpísaným právom. Občianskym právom požadovanou náležitosťou takejto vôle, okrem toho, že musí byť vôľa skutočne daná, je aj to, aby bola vážna, bez omylu a slobodná, pričom sloboda a vážnosť vôle podľa občianskoprávnej teórie sú základné atribúty prejavu vôle ako podstatnej náležitosti právneho úkonu, keď sloboda vôle vychádza z podmienok uzatvárania vôle subjektu, pričom vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti ani neexistuje, resp. existuje v inej kvalite o akej svedčí jej prejav. V danom prípade nie je nepochybné, že v čase uzatvorenia Úverovej zmluvy zo dňa 13.10.2004 bola jednoznačne daná vôľa odporcu ako spotrebiteľa uzatvoriť aj revolvingovú zmluvu. Len v prípade vylúčenia akýchkoľvek pochybností, čo nie je daný prípad, je ďalej pre platnosť revolvingovej zmluvy potrebné splnenie zákonných podmienok osobitnej právnej úpravy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z uvedeného potom v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť zmluvné podmienky vypracované predovšetkým jasne, určito, nie skryto a súčasne musia byť zrozumiteľné. V súdenej veci však pri absencii bližšieho vymedzenia predmetu samotnej úverovej zmluvy, keď samotné dojednanie o uzatvorení zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj ďalšie podmienky predmetnej revolvingovej zmluvy sú obsiahnuté iba v ťažko čitateľných drobným písmom písaných zmluvných podmienkach, rozhodne existuje pochybnosť o predmete uvedenej zmluvy, a preto má prednosť výklad, ktorý je pre odporcu priaznivejší. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje už na vyššie vyslovený záver, že odporca na základe samotnej úverovej zmluvy zo dňa 13.10.2004 revolvingový úver ani nečerpal, ale začal ho čerpať až po uzavretí Dodatku k zmluve o úvere zo dňa 01.11.2006. Súčasne je potrebné poukázať na to, že zo samotného postupu navrhovateľa pri uzatváraní predmetnej zmluvy zo dňa 13.10.2004, ako aj zo zmluvných podmienok sa súdu javí byť reálne, že navrhovateľ určitým spôsobom „vnútil“ odporcovi, ktorý mal záujem iba o uzatvorenie zmluvného vzťahu s úplne iným obsahom (mal záujem iba o uzatvorenie úverovej zmluvy na kúpu spotrebného tovaru), reálny vzťah, ktorý bol pre neho výhodný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, a to z dôvodu nedostatku vôle na strane odporcu smerujúcej k uzatvoreniu

takého právneho úkonu, ktorému zodpovedá obsah Úverovej zmluvy zo dňa 13.10.2004 má súd za to, že predmetný právny úkon, t.j. Úverová zmluva zo dňa 13.10.2004 v časti dojednania o revolvingovom úvere je podľa právnym úkonom absolútne neplatným.

Pokiaľ navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvodzoval dôvodnosť uplatneného nároku z Dodatku k zmluve o úvere, ktorý uzatvoril s odporcom dňa 01.11.2006, súd poukazuje na to, že z hlavy II. a III. tohto dodatku vyplýva, že predmetný dodatok k pôvodnej úverovej zmluve predstavuje formu novácie pôvodného záväzku v časti čo do poskytnutia revolvingového úveru. Prejavy vôle tak navrhovateľa, ako aj odporcu vyjadrené v dodatku k zmluve o úvere jednoznačne smerujú k novácii pôvodného záväzku (, resp. ), pričom podmienkou platnosti novácie záväzku tak pri privatívnej, ako aj kumulatívnej novácii je, aby pôvodný záväzok v čase zmeny záväzku platne existoval, nakoľko neexistujúci záväzok, resp. záväzok absolútne neplatný nemožno zmeniť. Toto konštatovanie je konformné aj so závermi právnej vedy, ako aj výsledkami súdnej praxe, keď podľa týchto záverov „dohodu podľa možno uzavrieť za podmienky, že pôvodný záväzok je platný. Novácia sa nemôže týkať záväzku absolútne neplatného alebo záväzku, ktorý už zanikol (napr. preklúziou). Ak bola zrušená kúpna zmluva, nie je už možná dohoda kupujúceho s predávajúcim o poskytnutí iného plnenia (R 22/183, s 13)“ (pozn. I. M. a kol. Občanský zákonník II. - 880. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2008, strana 1513). Na doplnenie súd poukazuje na to, že predmetný dodatok k zmluve o úvere rozhodne nie je dohodou o urovnaní prezumovanou , nakoľko z predmetnej dohody rozhodne nevyplývajú skutočnosti, že účastníci zmluvného vzťahu týmto dodatkom odstraňovali spornosť vzájomných práv a povinností.

Bez ohľadu na vyššie vyslovenú absolútnu neplatnosť samotnej Úverovej zmluvy zo dňa 13.10.2004 v časti dojednania o revolvingovom úvere a na to nadväzujúcu absolútnu neplatnosť Dodatku k zmluve o úvere zo dňa 01.11.2006 súd pri preskúmaní samotného dodatku k zmluve o úvere zistil, že v predmetnom dodatku absentuje jedna zo základných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere prezumovaná § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetného dodatku, a to výška úrokov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že revolvingový úver, ktorý bol poskytnutý na základe dodatku je spotrebiteľským úverom, pri ktorom nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia dodatku k úverovej zmluve ukladá v § 3 ods. 6 písm. b) povinnosť poskytovateľovi úveru, aby najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informoval spotrebiteľa o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená. Predmetné zákonné ustanovenie je vyjadrením jedného zo základných princípov, na ktorom spočíva zákon o spotrebiteľských úveroch, t.j. aby bol spotrebiteľ v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere náležite informovaný o výške odplaty, za ktorú sú mu finančné prostriedky poskytované. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch nepriamo rozlišuje dva typy (okruhy) úverových zmlúv s tým, že pri určitých zmluvách je možné v čase ich uzatvorenia stanoviť ročnú percentuálnu mieru nákladov (t.j. základný identifikátor nákladov spojených s poskytnutím úveru) a pri niektorých to možné nie je. V prípade prvej skupiny zmlúv absencia ročnej percentuálnej miery nákladov má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V podstate už konštantná judikatúra slovenských súdov vyslovila, že ročná percentuálna miera nákladov ako obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade prvej skupiny predmetných zmlúv, musí byť s poukazom na dôležitosť tohto údaja vyjadrená priamo v spotrebiteľskej zmluve. Podľa názoru súdu v prípade zmlúv o spotrebiteľských úveroch, pri ktorých nemožno v čase uzatvorenia dobre určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov (tak, ako je to v súdenej veci) plní funkciu údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov údaj o úrokovej sadzbe. Bez uvedenia tohto údaja by spotrebiteľ rozhodne nemohol byť náležite informovaný o tom, aká odplata bude prislúchať poskytovateľovi úveru (veriteľovi) v súvislosti s poskytnutím predmetného úveru. Na základe uvedeného možno vysloviť, že absencia tohto údaja v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pri ktorej nemožno určiť RPMN, má vo vzťahu k spotrebiteľovi rovnaké účinky, ako absencia ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve, v ktorej túto určiť možno. S poukazom na vyššie uvedené možno vysloviť jednoznačný záver, že absencia údajov o úrokovej sadzbe (t.j. činiteľa, z ktorého sa vychádza pri výpočte RPMN) má za následok, že predmetná zmluva je bez poplatkov a bez úrokov, na čo reflektuje aj § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007. Tento údaj v zmluvách o spotrebiteľských úveroch, pri ktorých nemožno určiť RPMN teda de facto nahrádza údaj o RPMN a potom s absenciou tohto údaja musí byť jednoznačne spojený rovnaký následok ako pri absencii RPMN v zmluvách, v ktorých túto určiť možno. Z vyššie uvedených dôvodov súd potom dospel k záveru, že pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch, u ktorých nemožno určiť v čase ich uzatvorenia RPMN, musí byť údaj o výške

úrokov uvedený priamo v zmluve, resp. v prílohe tejto zmluvy, ktorá nevzbudzuje žiadnu pochybnosť o tom (t.j. s ohľadom na rozsah prílohy, veľkosť písma v prílohe, resp. náležité zvýraznenie predmetných údajov), že spotrebiteľ bol o týchto podstatných údajoch riadne informovaný.

Vzhľadom na vyššie vyslovenú absolútnu neplatnosť Dodatku k zmluve o úvere zo dňa 01.11.2006, ako aj z Úverovej zmluvy zo dňa 13.10.2004 v časti dojednania o revolvingovom úvere (keďže odporca titulom predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere zaplatil navrhovateľovi celkovú sumu 2.770,91 eur, pričom mu bola poskytnutá iba suma 1.775,87 eur, t.j. menej, ako mu odporca zaplatil) súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách odporcu súd rozhodol s poukazom na tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

O trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu súd rozhodol s poukazom na tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 481,84 eur, ktoré boli priznané v súlade s MS SR č. (ďalej len „“) nasledovne: za jeden úkon právnej služby prislúcha právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu odmena vo výške 24,90 eur, potom za 3 úkony právnej služby odmena vo výške 3 x 24,90 eur, t.j. spolu 74,70 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 14.02.2014 a účasť na pojednávaní zo dňa 26.03.2014). Za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní zo dňa 24.02.2014 priznal súd právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu podľa druhá veta v znení účinnom od 01.07.2013, odmenu vo výške 1-tiny základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. vo výške 6,23 eur z dôvodu, že uvedené pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Podľa v spojení s , právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu patrí náhrada hotových výdavkov, tzv. režijných paušálov v súvislosti s jedným úkonom právnej služby vykonaným v roku 2013 vo výške 7,81 eur a 3 úkonmi právnych služieb vykonanými v roku 2014 vo výške 3 x 8,04 eur, t.j. 24,12 eur. V súlade s v spojení s prislúcha právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu náhrada za stratu času za cesty na trase Lučenec

- Ružomberok a späť zo dňa 24.02.2014 a zo dňa 26.03.2014 za každú cestu vo výške 8 x 13,40 eur (t.j. za 8 začatých polhodín), t.j. spolu za 2 cesty vo výške 214,40 eur (t.j. 16 x 13,40 eur). V súlade s v spojení s , prislúcha právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu náhrada cestovného za cesty z Lučenca do Ružomberka a späť zo dňa 24.02.2014 vo výške 75,30 eur (základná náhrada 0,183 eur, počet km 266, údaj podľa technického preukazu o spotrebe motorového vozidla právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu 7 km, cena spotrebovaných pohonných hmôt 1,430 eur/liter) a zo dňa 26.03.2014 vo výške 72,69 eur (základná náhrada 0,183 eur, počet km 266, údaj podľa technického preukazu o spotrebe motorového vozidla substitúta právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu 6,5 litra/100 km, cena spotrebovaných pohonných hmôt 1,39 eur/liter). S poukazom na , podľa ktorého sa zvyšuje odmena a náhrady podľa o DPH vo výške 20 %, súd v súlade s návrhom na začatie konania priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu v súvislosti s tým, že sa dal pri úkone právnej služby „účasť na pojednávaní zo dňa 26.03.2014“ zastúpiť advokátom JUDr. Landlom, ktorý je platcom DPH, DPH k odmene a tzv. režijnému paušálu za uvedený právny úkon vo výške 6,59 eur, t.j. 20 % zo sumy 32,94 eur, ktorá predstavuje súčet tzv. režijného paušálu a odmeny za úkon právnej služby „účasť na pojednávaní zo dňa 26.03.2014“).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.