Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7Co-131-2014.pdf
PDF · 76.21 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/131/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom N., G. X, P.O.Box XXX, proti odprocovi: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. C., N. XXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Mesto Liptovský Hrádok, o zaplatenie 226,14 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/24/2012-88 zo dňa 23. septembra 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie istiny 226,14 eur s príslušenstvom a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporca a právny predchodca navrhovateľa, obchodná spoločnosť - Tatra banka, a.s. uzatvorili dňa 12.08.2004 zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej Tatra banka, a.s. odporcovi zriadila a viedla bežný účet s balíkom služieb TatraDynamic. Vzhľadom na charakter zmluvy sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď dôvodnosť uplatneného nároku nielenže nepreukázal, ale navyše nesplnil si vo vzťahu k uplatnenému nároku ani povinnosť tvrdenia. Navrhovateľ si v konaní nesplnil, a to napriek výzve súdu zo dňa 25.07.2013, základnú povinnosť tvrdenia vo vzťahu k žalovanej sume, nakoľko žalovanú sumu nešpecifikoval uvedením jej položiek. Špecifikácia žalovanej sumy vzhľadom na uplatnený nárok tak, že sa jedná o rozdiel medzi kreditnými a debetnými obratmi na bežnom účte nie je postačujúca. Dostatočným spôsobom netvrdil z čoho pozostáva žalovaná suma tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť podaného návrhu. Odkaz na listinný dôkaz - výpis z účtu odporcu nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia, ktoré majú byť obsiahnuté v návrhu. Navrhovateľ síce v návrhu tvrdí, že odporcovi bol poskytnutý úverový rámec vo výške 5.000,- Sk ako povolené prečerpanie na bežnom účte. Sumu vo výške 226,14 eur však označil ako nepovolené prečerpanie na účte odporcu, ktoré malo vzniknúť zúčtovaním pohľadávok banky voči odporcovi z dôvodu nezabezpečenia dostatku peňažných prostriedkov na úhradu splátok, úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov. Zo skutkových tvrdení uvedených v návrhu nebolo zrejmé z čoho pozostáva žalovaná suma, či sa jedná o istinu vo výške povoleného prečerpania na bežnom účte, úroky, poplatky, respektíve iné záväzky a v akej výške. Z uvedených dôvodov nebolo možné priznať ani uplatnené príslušenstvo, t. j. úroky z omeškania z uplatnenej istiny. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, v celom rozsahu žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu 226,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% p.a. z dlžnej sumy 226,14 eur od 01.06.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Namietal, že súd prvého stupňa v predmetnom konaní postupoval v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania. Podľa jeho názoru z predložených listinných dôkazov je jednoznačne daný nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky, ktorá predstavuje nesplatenú pohľadávku navrhovateľa vzniknutú z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte odporcu. Existenciu pohľadávky preukazujú jednak zmluva o postúpení pohľadávok s identifikáciou postúpenej pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky a ukončenie zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy o bežnom účte, spolu s podacím hárkom a v neposlednom rade výpis z bankovej knihy právneho predchodcu navrhovateľa k účtu odporcu podpísaný dvoma poverenými pracovníkmi banky. Uvedený mínusový zostatok 226,14 eur predstavuje výšku nepovoleného prečerpania na bežnom účte odporcu. Z podrobného položkovitého výpisu z účtu s detailným popisom jednotlivých položiek vrátane označenia, je preukázané, že na bežnom účte odporcu bolo do konca roku 2008 evidovaný 315 debetných obratov v celkovej sume 188.868,09 Sk a 87 kreditných obratov v celkovej sume 182.055,39 Sk. Rozdiel medzi kreditnými a debetnými obratmi do konca roku 2008 predstavuje sumu mínus 226,14 eur. Počas roku 2009 nebol evidovaný ani jeden debetný/kreditný obrat. Dva kreditné obraty (odplata odpredaj v sume 46,63 eur a odpis odpredaj v sume 179,51 eur) nie sú platbami vykonanými žalovaným na úhradu pohľadávky. Mínusový zostatok na účte predstavuje výšku nepovoleného prečerpania na bežnom účte odporcu. Čo sa týka dátumu vzniku omeškania z predloženého podrobného položkovitého výpisu z bežného účtu a výpisu z bankovej knihy vyplýva, že odporca dňa 31.05.2007 prečerpal povolené peňažné prostriedky nad rámec povolenej sumy 5.000,- Sk, čím na účte odporcu vzniklo nepovolené prečerpania. Deň nasledujúci po vyššie uvedenom dátume, t. j. 01.06.2007 je tak dátumom vzniku omeškania odporcu s vrátením peňažných prostriedkov navrhovateľovi.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd Žilina, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Zo žalobného návrhu v danej veci vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny 226,14 eur spolu s úrokom z omeškania titulom nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na bežnom účte odporcu. Bližšie v danom návrhu uvedenú žalovanú sumu skutkovo neodôvodnil. V doplnenom žalobnom návrhu doručenom súdu pred pojednávaním vo veci samej uvádzal rovnaké skutočnosti ako v podanom odvolaní proti predmetnému rozsudku. Zároveň k tomuto doplneniu priložil i kópiu výpisu z bežného účtu odporcu z ktorého vyplýva, že sa prevádzali rôzne transakcie na tomto účte. Oboznámením sa s týmito listinnými dôkazmi vyplýva, že navrhovateľ žiadal zaplatiť žalovanú istinu ako rozdiel medzi kreditnými a debetnými položkami na účte, avšak nešpecifikoval uvedenú sumu, čo je skutočné prečerpanie finančných prostriedkov na bežnom účte, čo je úrok za poskytnutie prečerpania na bežnom účte, čo sú poplatky za výpis z účtu. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie okresného súdu vecne správne s odôvodnením, že navrhovateľ svoj žalobný návrh riadne neodôvodnil, skutkovo nevymedzil z čoho pozostáva žalovaná suma (istina z nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na bežnom účte, istina úrokov a poplatkov alebo iné záväzky). Žalovaná suma nebola špecifikovaná výškou jednotlivých položiek. K predloženej platobnej histórii účtu odporcu však treba poukázať na to, že sa nejedná o dôkaz, ktorý by jednoznačne a bez pochybnosti preukazoval skutočnú výšku čerpania finančných prostriedkov odporcom. Predložená platobná história nie je podpísaná a ani iným spôsobom potvrdená ani samotným navrhovateľom, ani jeho právnym predchodcom. Jedná sa len o počítačom spracovanú a následne vytlačenú listinu, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu bez ďalšieho nespĺňa náležitosti dôkazného prostriedku, ktorý by mal preukázať čerpanie finančných prostriedkov odporcom. Vychádzajúc z uvedeného súd nemohol posúdiť či nárok navrhovateľa je oprávnený.
Na základe vyššie konštatovaného odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto by bol povinný nahradiť odporcovi jeho trovy. Keďže si odporca náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, odvolací súd mu tieto trovy nepriznal.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .