Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Saz-2-2014.pdf
PDF · 98.7 KB
Case nature
Area
Subarea
5Saz/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: T. T., Z.. XX.XX.XXXX V. F.-M.-Q., X. B., T. D. J. (Ď. E. „.), T. Š. X., K. Z., F. V.- Q. V., Q., Č.Q. C. X. C. XXXXXXX Q. X. L. XX.XX.XXXX, X. K. X. V. I. F. Č. U. O., F.-M.-Q., X. B., T., toho času miesto pobytu R.. C. Č.. XX, B.- L., Q. J., zastúpeného na základe plnomocenstva Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, č. zápisu v SAK: 5117, so sídlom Geromettova 131, 966 21 Lovča, pracovisko Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, ul. Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-324-24/PO-Ž-2013 zo dňa 23.09.2013, takto
rozhodol:
Z r u š u j e v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. rozhodnutie odporcu ČAS: MU-324-24/ PO-Ž-2013 zo dňa 23.09.2013 a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-324-24/PO-Ž-2013 zo dňa 23.09.2013 v zmysle ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle") z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 13a citovaného zákona nepredĺžil navrhovateľovi doplnkovú ochranu.
Navrhovateľovi bola poskytnutá doplnková ochrana na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) rozhodnutím Migračného úradu MU-551-55/PO-Ž-2010 zo dňa 24.08.2011, a to na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozhodnutia, t. j. odo dňa 20.09.2012. Vzhľadom k tomu, že v prípade navrhovateľa pretrvávali podmienky, uvedené v § 13a zákona o azyle a navrhovateľ si v zákonom stanovenej lehote podal žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany, táto mu bola rozhodnutím Migračného úradu MU-385-16/PO-Ž-2012 zo dňa 13.09.2012 predĺžená do 26.09.2013 z dôvodu, že v prípade návratu do Afganistanu by mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia.
Navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote podal žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany na území SR, preto správny orgán pristúpil k jej analýze a vyhodnoteniu z hľadiska toho, či by navrhovateľ v prípade svojho návratu do krajiny pôvodu čelil reálnej hrozbe vážneho bezprávia.
Za účelom zdôvodnenia navrhovateľovej súčasnej žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany bol s navrhovateľom vykonaný pohovor, počas ktorého uviedol, že v Afganistane je zlá bezpečnostná situácia, pociťuje strach a v prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva o svoj život z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie.
Ako ďalej správny orgán uviedol, za účelom posúdenia žiadosti navrhovateľa o predĺženie doplnkovej ochrany na území SR boli využité informácie Migračného úradu: MU-ODZS-2013/00035-055, MU-ODZS-2013/00035-28, MU-ODZ-2012/000122-058, MU- ODZ-2012/000122-054, MU-ODZ-2012/000122-048, MU-ODZ-2012/000122-038 a informácie z internetových stránok www.wikimedia.org <http://www.wikimedia.org>, www.reliefweb.int <http:// www.reliefweb.int>, www.hlavnespravy.sk <http://www.hlavnespravy.sk>, www.wikimapia.org a z www.immap.org.
Odporcovi po vyhodnotení žiadosti navrhovateľa vyplynulo, že v súčasnosti neboli v prípade osoby navrhovateľa splnené podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 13a zákona o azyle, respektíve že by bol navrhovateľ v prípade návratu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle.
Ako ďalej odporca uviedol, v prípade navrhovateľa bola doplnková ochrana navrhovateľovi poskytnutá v rokoch 2011- 2012 z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie v Afganistane a konkrétne v regióne jeho bydliska, teda v meste F.-M.-Q.. Podľa názoru odporcu však v poslednom období došlo k radikálnej zmene bezpečnostnej situácie v niektorých provinciách Afganistanu, a to predovšetkým v provincii B.. Vzhľadom k tomu, že sa v rokoch 2012- 2013 bezpečnostná situácii v F.-M.-Q. podstatne zlepšila a táto tendencia pokračuje aj v súčasnom období, odporca prehodnotil riziko vážneho bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do mesta F.-M.-Q..
Vychádzajúc zo zabezpečených informácií o krajine pôvodu navrhovateľa odporca ďalej konštatoval, že hoci v Afganistane toho času prebieha vnútroštátny konflikt medzi Afganskými národnými bezpečnostnými silami (ďalej len „ANSF“), podporovanými medzinárodnými vojenskými silami a afganskými opozičnými silami na čele s Talibanom, bezpečnostná situácia sa v jednotlivých častiach krajiny líši. Oblasť mesta F.-M.-Q. odporca označil za bezpečnejšiu oblasť v Afganistane len s minimálnou úrovňou útokov.
Dodal, že hoci v prvom hodnotenom kvartáli 2013 sa podľa štatistík v provincii B. zvýšil počet útokov o 88 %, pričom toto percento útokov predstavovalo štatistické porovnanie prvého kvartálu v roku 2012 (16 útokov) a 2013 (30 útokov). Zároveň poznamenal, že to môže viesť k zdaniu, že bezpečnostná situácia sa v provincii B. rapídne zhoršila, čo podľa názoru odporcu nie je pravdou, nakoľko tento 88 % nárast predstavuje zvýšenie počtu útokov o 14 incidentov.
Ako ďalej správny orgán uviedol, že o stabilizácii situácie v B. svedčí aj skutočnosť, že zodpovednosť za bezpečnosť v tejto provincii prešla priamo na Afganské národné bezpečnostné sily, pričom medzinárodné vojenské sily im naďalej poskytujú pomoc. Zároveň podotkol, že pri posudzovaní bezpečnostnej situácie v Afganistane z hľadiska vnútroštátneho konfliktu a z toho plynúcich rizík vážneho bezprávia je nevyhnutné brať do úvahy ciele, počty, intenzitu a rozšírenie týchto útokov, ako i individuálny charakter ohrozenia osoby navrhovateľa z dôvodu vnútroštátneho konfliktu.
Podľa názoru odporcu primárnymi cieľmi opozičných ozbrojených skupín v provincii F.-M.-Q. sú najmä príslušníci bezpečnostných a ozbrojených zložiek, politickí predstavitelia, či iné osoby reprezentujúce štátnu moc, cudzí štátni príslušníci (ktorí môžu byť unášaní za účelom výkupného), či budovy oficiálnych štátnych inštitúcií alebo zahraničných, či medzinárodných predstaviteľov, zastupiteľstiev a pod., ako aj humanitárnych organizácií a ich predstaviteľov. Zároveň odporca argumentoval, že navrhovateľ nespadá ani do jednej z týchto skupín.
Za hlavný spôsob boja opozičných síl odporca označil najmä nástražné výbušné systémy a samovražedné útoky s tým, že pri týchto útokoch síce dochádza i k obetiam na civilistoch, avšak je nevyhnutné brať do úvahy ciele, počty, intenzitu a rozšírenie týchto útokov. Záverom napadnutého rozhodnutia správny orgán skonštatoval, že navrhovateľ nemal problémy so štátnymi orgánmi, nikdy nebolo voči nemu vedené trestné stíhanie, ani sa nedopustil žiadneho trestného činu, za ktorý by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo uloženie trestu smrti alebo jeho výkon. Ďalej dodal, že navrhovateľ nebol predmetom žiadneho mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, preto v prípade návratu mu nehrozí takáto forma vážneho bezprávia.
S ohľadom na vyššie zmienené skutočnosti správny orgán dospel k záveru, že u navrhovateľa na základe individuálneho posúdenia dôvodov nebolo preukázané, že by bol v prípade návratu do mesta F.-M.-Q. vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle. Taktiež nebolo preukázané, že by bol v provincii F.-M.-Q. (správne v provincii B., v meste F.-M.-Q.- poznámka krajského súdu) vystavený neľudskej forme zaobchádzania v spojitosti s bezpečnostnou situáciou.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ prestal spĺňať podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany uvedené v § 13a zákona o azyle, odporca doplnkovú ochranu navrhovateľovi v zmysle § 20 ods. 3 citovaného zákona nepredĺžil, čím navrhovateľovi doplnková ochrana v zmysle § 15a ods. 1 písm. e) zákona o azyle zanikla.
Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 21.10.2013, osobne podaným na miestne nepríslušný Krajský súd v Bratislave dňa 23.10.2013, sa splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa domáhala zrušenia rozhodnutia odporcu ČAS: MU-324-24/PO-Ž-2013 zo dňa 23.09.2013 a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa v podanom opravnom prostriedku argumentovala nedostatočným zistením skutkového stavu s ohľadom na všeobecnú bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa, ako i s ohľadom na individuálne dôvody navrhovateľa. Mala za to, že dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany u navrhovateľa stále trvajú a že by navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu bol vystavený hrozbe vážneho bezprávia. Na podporu svojich tvrdení splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa argumentovala viacerými časovo aktuálnymi správami, mapujúcimi súčasnú bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa.
Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhol napadnuté rozhodnutie ČAS: MU-324-24/PO- Ž-2013 zo dňa 23.09.2013 o nepredĺžení doplnkovej ochrany potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Správny orgán konštatoval dostatočné zistenie skutkového stavu veci a náležité vykonanie dokazovania, ktoré vyústilo v správny záver o tom, že v prípade navrhovateľa neboli splnené podmienky na predĺženie doplnkovej ochrany. S ohľadom na uvedené považoval odporca napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom a azyle.
Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s § 156 ods. 1 a 3 O. s. p. a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením § 156 ods. 1 a 3 O.s.p. a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.03.2014 o 10:30 hod..
Podľa ustanovenia § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
V zmysle § 15a ods. 1 zákona o azyle v znení zákona č. 451/2008 Z. z. doplnková ochrana zaniká:
a) udelením azylu na území Slovenskej republiky,
b) udelením trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ak sa doplnková ochrana poskytla podľa § 13b,
c) písomným vyhlásením o vzdaní sa doplnkovej ochrany,
d) smrťou,
e) nepredĺžením doplnkovej ochrany,
f) zrušením doplnkovej ochrany,
g) nadobudnutím štátneho občianstva Slovenskej republiky cudzincom, ktorému sa poskytla doplnková ochrana,
h) zastavením konania z dôvodu späťvzatia žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany, alebo
i) uplynutím času, na ktorý bola doplnková ochrana poskytnutá, ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, nepodal v lehote podľa § 20 ods. 3 žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany.
Doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o dva roky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní pred uplynutím lehoty, na ktorú bola poskytnutá, a najneskôr v posledný deň tejto lehoty; doplnková ochrana trvá až do rozhodnutia o žiadosti. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu. (ustanovenie § 20 ods. 3 zákona o azyle)
Vo vzťahu k preskúmavanej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, krajský súd udáva, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u ktorých by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone) neúnosné, neprimerané, či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.
Krajský súd sa stotožnil s odôvodnením odporcu v prípade nepredĺženia doplnkovej ochrany v nadväznosti na ustanovenie § 2 písm. f) bod 1 a 2 zákona o azyle, nakoľko navrhovateľ v priebehu konania pred odporcom neuviedol, že by sa bola v krajine pôvodu dopustil skutku, za ktorý by mu mohol byť uložený trest smrti a preto možno vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu vylúčiť. Samotný navrhovateľ uviedol, že v Afganistane nebol väznený, zatknutý alebo zadržaný oficiálnymi štátnymi orgánmi a nebolo preukázané, že by mal v krajine pôvodu nejaké problémy s afganskými štátnymi orgánmi a teda vážne bezprávie v podobe mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu v prípade navrhovateľa bolo možné taktiež vylúčiť. Krajský súd sa do tejto miery stotožnil so závermi odporcu a uvádza, že odporca pri rozhodovaní o tejto otázke považoval do značnej miery tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých vychádzal, za určujúce.
Vo vzťahu k ustanoveniu § 2 písm. f) bod 3 zákona o azyle však krajský súd považoval závery odporcu za nedostatočné, nakoľko v odôvodnení absentovali jasné, výstižné, obsahovo jednotné a najmä časovo aktuálne závery o bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu navrhovateľa v mieste jeho posledného bydliska- v meste F.-M.-Q., provincia B., datované čo najbližšie k času vydania rozhodnutia odporcu. Rovnako obsahový charakter doložených správ považoval krajský súd za nedostatočný, no najmä nejednotný (v mnohom navyše vzájomne rozporuplný) pre možnosť správneho právneho posúdenia otázky predĺženia, respektíve nepredĺženia doplnkovej ochrany tak, ako to namietal navrhovateľ prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne.
Krajskému súdu taktiež z odôvodnenia rozhodnutia odporcu nebolo zrejmé, akým spôsobom správny orgán vyhodnotil individuálne faktory v rámci svojej rozhodovacej činnosti a na základe čoho dospel k záveru, že navrhovateľovi po návrate do krajiny pôvodu nebezpečenstvo vážneho bezprávia (v dôsledku vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu) nehrozí.
So zreteľom na uvedené bude preto v ďalšom konaní povinnosťou odporcu:
- doplniť dokazovanie doplnením časovo aktuálnych správ z dostupných zdrojov o súčasnej bezpečnostnej situácii v Afganistane, konkrétne v meste F.-M.-Q., provincia B., so zameraním sa na život civilistov- K. národnosti,
- skúmať situáciu osôb vracajúcich sa do krajiny pôvodu po tom, ako boli neúspešní vo svojich žiadostiach o udelenie medzinárodnej ochrany, ako i venovať náležitú pozornosť existencii/neexistencii reálnej a efektívnej pomoci takýmto osobám po ich návrate
a v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie nanovo vyhodnotiť všetky tvrdenia navrhovateľa a skutočnosti, ktorými odôvodňuje svoje obavy o svoju bezpečnosť v prípade návratu do krajiny pôvodu.
Po doplnení dokazovania odporca opätovne posúdi, či v prípade navrhovateľa sú/nie sú dôvody na predĺženie doplnkovej ochrany v zmysle ustanovenia § 13a zákona o azyle a či tieto predstavujú/ nepredstavujú reálnu hrozbu vážneho bezprávia z dôvodov uvedených v § 2 písm. f) bod 3 zákona o azyle.
S ohľadom na vyššie zmienenú argumentáciu krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 23.09.2013 ČAS: MU-324-24/PO-Ž-2013 zrušil podľa § 250q ods. 2, § 250l ods. 2 z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd mal za to, že v prípade napadnutého rozhodnutia odporca nedostatočne zistil skutkový stav na posúdenie veci a rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Podľa § 250r O.s.p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.
O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ, ktorý mal v konaní úspech, ani jeho splnomocnená zástupkyňa, si právo na náhradu trov konania neuplatnili, odporcovi právo na náhradu trov konania zo zákona nepatrí a preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.