Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37C-40-2019.pdf
PDF · 72.62 KB
Case nature
Subarea
37C/40/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu: Z. Z., H.. XX.X.XXXX, A. X, E., zast. JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou so sídlom Moyzesova 46, Košice, proti žalovanej: Z. Z., Q.. N., H.. XX.X.XXXX, A. X, E., zast. JUDr. Máriou Tomčovou, advokátkou so sídlom Tolstého 2, Košice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.12.2019 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode.
2. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.2.2023 vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a žiadnej zo strán nepriznať náhradu trov konania.
3. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 8.3.2023 oznámila, že so späťvzatím žaloby súhlasí a súd žiadala, aby stranám náhradu trov konania nepriznal.
4. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa ust. § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp). 9. Vzhľadom na nepochybný dispozičný úkon žalobcu vo veci samej, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť a zároveň so zreteľom na súhlasné stanovisko žalovanej s týmto procesným úkonom žalobkyne, súd konanie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zastavil.
10. Podľa ust. § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo ku skončeniu konania bez meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad daného sporu, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrená v citovanom ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem procesného zavinenia je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. 14. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( § 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa citovaného zákonného ustanovenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok - dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, ktoré zákon bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán sporu (nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všíma si i okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti zákona, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. 15. Je nepochybné, že strany sporu sa dohodli na vyporiadaní BSM a uzavreli v písomnej forme dohodu. Práva na súdnu ochranu a v jeho rámci náhrady trov súdneho konania sa možno domáhať len spôsobom a v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky na jej priznanie (čl. 51 ods. 1 Ústavy SR). Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia celkom výnimočne nepriznal náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvodom na použitie uvedeného ustanovenia môžu byť teda len okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré zákon (CSP) neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Pri skúmaní, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán sporu, procesný postoj strán sporu a to na obidvoch stranách, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, pričom hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnej strane sporu pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania.
16. Súd o trovách konania strán sporu rozhodol v súlade s ust. § 257 CSP a dospel k záveru, že v okolnostiach danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Predmetom konania bolo vyporiadanie BSM a vzhľadom na charakter tohto sporu, ktorý je vlastne vyústením rozvodového konania, je svojím charakterom osobitným sporom. Nemožno jednoznačne ustáliť kto zavinil tento spor a kto v akej miere bol úspešný. Je nepochybné, že žalobca tým, že vzal žalobu späť v celom rozsahu, z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Nárok na náhradu trov konania má tak žalovaná. K späťvzatiu žaloby však došlo potom, čo strany sporu sa na vyporiadaní BSM dohodli, čo vyústilo k uzavretiu písomnej dohody o vyporiadaní BSM. Súd zastáva názor, že táto situácia, ktorá nastala v priebehu konania, spĺňa podmienky pre uplatnenie moderačného práva súdom, majúc zato, že podiel oboch strán na vzniku a priebehu konania je rovnaký. Z týchto dôvodov, ktoré súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne v danom prípade stranám sporu trovy nepriznal.
17. Záverom súd uvádza, že súdny poplatok žalobcovi vrátený nebude, nakoľko v zmysle ust. § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok splatný podaním žaloby sa žalobcovi vráti za predpokladu, že žaloba bude vzatá späť pred prvým pojednávaním, čo nie je prípad tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.