Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22C-159-2011.pdf
PDF · 93.31 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/159/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobcu U. W., A.. XX.XX.XXXX, W. M., U. X. X, zast. advokátom JUDr. Jánom Sopiakom, Humenné, Štefánikova 17 proti žalovaným : 1. U. W., bytom na neznámom mieste, 2. P. F., r. W.Á., bytom na neznámom mieste, 3. E. W., bytom na neznámom mieste, všetci zast. Slovenským pozenkovým fondom, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 4. U. H., bytom N. XXXX/XX, W., 5. Ing. Q. H., bytom ul. Č. X/X, P., 6. P. T., r. H., bytom D. XX, 7. C.B. M., bytom D. XXX, 8. P. M., bytom D. XXX, 9. H. Č., r. W., bytom D. XX, 10. Ľ. C., bytom S. XXXX/XX, M., 11. L. P.O., r. Č., bytom D. XX, M., 12. Ing. B. P., r. Š., bytom S. XX/XX, T. F. M. - P. Q., 13. P. Š., r. Č., bytom U. XXX, 14. U. Č., bytom U. XXX, 15. P. W., bytom D. XX, 16. U. W., bytom D. XXX, 17. Y. H., rod. H., bytom W. X, O., 18. G. T., rod. Č., bytom D. XXX, 19. rade Y. P., rod. Č., bytom M., A. X. XX/XX o určenie nehnuteľnosti patriacich do dedičstva, takto
rozhodol:
Súd určuje, že parc. C-KN 299 zast. plochy a nádvoria o výmere 300 m2, ktorá je zapísaná na LV XXXX k.ú. D. a parc. C-KN 298 záhrady o výmere 281 m2, ktorá je zapísaná na LV XXXX kat. územia D. patria do dedičstva po neb. P. W. zomrelom 02.07.1968.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4. 11. 2011 domáhal určenia nehnuteľností evidovaných v kat. úz. D. do dedičstva po neboh. P. W., zomr. 2. 7. 1968, v časti spoluvlastníckych podielov z parc. C-KN 299 zastavaná plochy a nádvoria vo výmere 300 m2 zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. D. pod B16 v podiele 19/192, pod B 17 v pomere 19/192, pod B 19 v podiele 19/192, pod B 24 v podiele 19/192. Zároveň sa domáhal určenia do dedičstva po neboh. P. W. spoluvlastníckych podielov z parcely C-KN 298 záhrady o výmere 281 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. D. pod B 9 v podiele 19/96, pod B 10 v podiele 19/96, pod B 12 v podiele 19/96, pod B 16 v podiele 19/96. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v minulosti ešte začiatkom minulého storočia bola vykonaná reálne deľba medzi pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi, na základe ktorej pripadli parcely v súčasnosti vedené ako C-KN 628 a 629, ktoré sú časťou pôvodných parciel mpč. 80/1 a 80/4 zapísané v zápisnici č. 228 a 77 kat. úz. D. Š. H., ktorý bol právny predchodca žalovaných v 4., 5., 6. a 12. rade. Reálna deľba bola uskutočnená medzi Š. H. a otcom žalobcu neboh. P. W.. Š. H. na základe dohody s otcom žalobcu v r. 1953 získal vlastníctvo k svojim nehnuteľnostiam v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XXX/XX. V tomto konaní ale Š. H. označil právneho predchodcu žalobcu ako osobu nezvestnú, čo nebolo pravdou, nakoľko mal vedomosť o tom, že v čase, keď podával žalobu, jeho otec zomrel a on mal vedomosť o tom, že sú po ňom dedičia. Nakoľko žalobca má záujem vysporiadať vlastníctvo k parc. C-KN 298 a 299, keďže v čase smrti bol ich výlučným vlastníkom jeho nebohý otec, podal predmetný žalobný návrh na tunajší súd.
Žalovaní sa v priebehu konania vyjadrili písomným vyjadrením. P. T. vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17. 7. 2012 uviedla, že tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, že spoluvlastníctvo k pôvodným parcelám č. 80/1 a 80/4 bolo zrušené na základe reálnej deľby uskutočnenej medzi pôvodnými spoluvlastníkmi ešte niekedy začiatkom minulého storočia neobstojí a v tomto smere poukázala na výpis z LV č. XXXX kat. úz. D. a uviedla, že spôsobom na riešenie sporu je finančné vyrovnanie majetkových podielov podľa cenových relácií, ktoré platia v súčasnom období v obci D.. Žalovaný P. W. sa stotožnil so žalobným návrhom žalobcu v plnom rozsahu, navrhol, aby mu súd vyhovel. C. M. vo svojom písomnom vyjadrení sa taktiež stotožnil s tvrdeniami žalobcu a navrhol žalobe vyhovieť. P. M. sa obdobne vyjadril k žalobe žalobcu, uviedol, že s ňou súhlasí a navrhol jej vyhovieť. U. W. písomným vyjadrením zo dňa 17. 7. 2012 taktiež potvrdil tvrdenia žalobcu uvedené v písomnej žalobe a navrhol, aby súd tejto žalobe vyhovel. Obdobne sa vyjadrila aj žalovaná L. P., ktorá zároveň súhlasila s konaním vo veci bez jej účasti. Žalovaný U. Č.Á. a P. Š., rod. Č. svojím písomným prehlásením zo dňa 24. 7. 2012 uviedli, že v celom rozsahu súhlasia so žalobou žalobcu a navrhli, aby súd tejto žalobe vyhovel. Potvrdili, že rodina W. a H. mali medzi sebou rozdelené pozemky na koncoch a skutočne parcely C-KN 299 a 298 v kat. úz. D. užíval nebohý P. W., potvrdili, že pamätajú si aj túto skutočnosť. Zástupca neznámych vlastníkov žalovaných v 1. - 3. rade (fond) v konaní vystupoval v súlade s ust. § 13 Zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. V zmysle tohto fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c/ a d/ tohto zákona, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorého miesto trvalého pobytu, alebo sídlo nie je známe, ktorých vlastník nie je známy. Zástupca neznámych vlastníkov Slovenský pozemkový fond vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3. 8. 2012 k písomnej žalobe uviedol, že podľa jeho názoru žalovaní v 1. - 3. rade nie sú v konaní pasívne legitimovaní. V tomto smere poukázal na písomný žalobný návrh, v zmysle ktorého sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k podielom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX a XXXX kat. úz. D., ktorých vlastníkmi nie sú nezistení vlastníci, teda žalovaní v 1. - 3. rade. Zároveň uviedol s poukazom na písomný žalobný návrh, že ak žalobca má za to, že jeho právny predchodca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a XXXX kat. úz. D., žalobcom určený žalobný petit je nejasný a nezrozumiteľný.
V priebehu konania zomrel žalovaný v 4. rade, súd preto uznesením sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 24. 5. 2013 zastavil konanie voči tomuto žalovanému a pribral do konania právnu nástupkyňu pôvodne žalovaného v 4. rade jeho dcéru Y. H., rod. H. ako žalovanú v 17. rade.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 3. 5. 2013 požiadal žalobca o pripustenie zmeny žalobného návrhu, v zmysle ktorého potom súd uznesením zo dňa 24. 5. 2013 pripustil zmenu žaloby v znení: Súd určil, že parc. C-KN 299 zast. plochy a nádvoria o výmere 300 m2, ktorá je zapísaná na LV XXXX k.ú. D. a parc. C-KN 298 záhrady o výmere 281 m2, ktorá je zapísaná na LV XXXX kat. územia D. patria do dedičstva po neb. P. W. zomrelom 02.07.1968.
Ostatní žalovaní sa v priebehu konania nevyjadrili, resp. uviedli, že nemajú žiadnu vedomosť o uplatnenom nároku žalobcu.
V prejednávanej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov konania, resp. oboznámil sa s obsahom ich písomných podaní, so stavom konania vo veci XC/XXX/XXXX Okresného súdu v M. a zistil tento skutkový stav:
Žalobca vo svojej výpovedi zdôvodnil prečo sa podanou žalobou domáha určenia nehnuteľnosti parc. č. C-KN 299 a 298 v kat. úz. D. určenia do dedičstva po nebohom otcovi P. W.. Uviedol, že v minulosti ešte začiatkom minulého storočia bola vykonaná reálne deľba medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi a to Š. H., ktorý bol právny predchodca žalovaných v 4., 5., 6. a 12. rade a jeho nebohým otcom P. W.. Na základe dohody uskutočnenej medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovanýc v 4., 5., 6. a 12. rade potom Š. H. získal v r. 1953 vlastníctvo k svojim nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom konania na tunajšom súde v konaní XC/XXX/XXXX. Práve v tomto konaní Š. H. uviedol, že právny predchodca žalobcu jeho otec P. W. je na neznámom mieste. Táto skutočnosť ako tvrdenie Š. H. bola v tomto konaní nepravdou, pretože v čase, kedy nebohý Š. H. podával žalobu v r. 1989 mu bolo známe, že v tomto období už bol otec žalobcu nebohý. Š. H. ako žalobcovi v konaní sp. zn. XC/XXX/XX bola táto skutočnosť známa a bola mu známa aj skutočnosť, že po neboh. P. W. prichádzajú v úvahu dedičia. Parcely C-KN v súčasnosti vedené ako č. 628 a 629 sú časťou pôvodných parciel mpč. 80/1 a 80/4 a sú zapísané v pozemnoknižnej zápisnici 228 a 77 kat. úz. D..
Žalovaní: P. W., C. M., P. M., U. W., L. P., U. Č. a P. Š. v plnom rozsahu potvrdili tvrdenia žalobcu v žalobe a navrhli žalobe tak ako bola podaná, vyhovieť. Týmto žalovaným aj od ich právnych predchodcov bola známa skutočnosť o reálnej deľbe medzi Š. H. a P. W.. Žiadne výhrady voči žalobe žalobcu nevzniesli. Ostatní žalovaní sa k predmetu konania nevyjadrili, resp. uviedli, že žiadnu vedomosť o uplatňovanom nároku žalobcu nemajú. Zástupca neznámych vlastníkov namietal pasívnu legitimáciu v konaní ak pôvodne v podanej žalobe uviedol, že petit pôvodne podanej žaloby je nejasný a nezrozumiteľný, ak žalobca má za to, že jeho právny predchodca bol výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. Žalovaná v 6. rade poukázala k tvrdeniam žalobcu o uskutočnenej reálnej deľbe medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi nastal vlastníctva na LV č. XXXX kat. úz. D. a poukázal na to, že spôsobom na vyriešenie sporu je finančné vyrovnanie majetkových podielov podľa cenových relácií, ktoré platia v súčasnosti v kat. úz. D.. K uskutočneniu reálnej deľby medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi, nevedela uviesť žiadne skutočnosti. K námietkam žalovanej v 6. rade, ktorá žiadala finančné vyrovnanie za svoj spoluvlastnícky podiel, žalobca cestou svojho právneho zástupcu reagoval písomným podaním zo dňa 11. 3. 2013. Poukázal na konanie vo veci XC/XXX/XXXX tunajšieho súdu a v tejto súvislosti uviedol, že ak by nedošlo k deľbe pôvodných parciel tak ako to tvrdí žalobca medzi jeho právnym predchodcom a právnym predchodcom žalovanej v 6. rade, potom by nebol v konaní XC/ XXX/XXXX Š. H. úspešný.
Z LV č. XXXX kat. úz. D. bolo preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parc. C-KN 299 zastavaná plochy a nádvoria vo výmere 300 m2 v časti pod B6 a B7 a je aj právnym nástupcom po neboh. P. W., svojom otcovi, ktorý zomrel 2. 7. 1968 a jeho podiel je evidovaný v časti B13. Žalobca je zároveň podielovým spoluvlastníkom k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX kat. úz. D. k parc. č. C- KN 298 záhrada o výmere 281 m2 v časti B3.
Žalovaní v 1. až 3. rade ako podieloví spoluvlastníci sú na neznámom mieste, sú vedení k parc. C-KN 299 v časti B12, 14 a 15 a k parc. C-KN 298 v časti B2, 5 a 6. Žalovaný v 4. rade je evidovaný k parc. C-KN 299 v časti B16 a k parc. C-KN 298 v časti B9. Žalovaný v 5. rade je evidovaný k parc. C-KN 299 v časti B17 a k parc. C-KN 298 v časti B10, žalovaná v 6. rade je evidovaná k parc. C-KN 299 v časti B19 a k parc. C-KN 298 v časti B12, žalovaní v 7. a v 8. rade sú k k parc. C-KN 299 evidovaní v časti B9, 10, 20,21 a k parc. C-KN 298 v časti B13, 14. Žalovaný v 9. rade je k parc. C-KN 299 evidovaný v časti B5, 8. Žalovaný v 10. rade je evidovaný k parc. C-KN 299 v časti B11. Žalovaný v 11. rade je evidovaný k parc. C-KN 299 v časti B23. Žalovaný v 12. rade je vedený k parc. C-KN 299 v časti B24 a k parc. C-KN 298 v časti B16. Žalovaní v 13. a 14. rade sú vedení ako podieloví spoluvlastníci k parc. C-KN 299 v časti B4. Žalovaní v 15. a 16. rade boli žalovaní ako právni nástupcovia nebohého P. W. otca žalobcu. Žalovaný v 17. rade je právnym nástupcom pôvodne žalovaného v 4. rade. Žalovaní v 18. a 19. rade sú právni nástupcovia pôvodne žalovanej v 9. rade.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX bolo preukázané, že neboh. Š. H. (právny predchodca žalovanej v 6. rade) si v predmetnom konaní vysporiadal vlastníctvo k nehnuteľnostiam parc. č. EN 78, 80/1 a 80/3 evidované v kat. úz. D. zapísané na LV č. XXXX. V tomto konaní bolo konštatované, a to aj svedkami P. S. a U. P., že pozemky, ktoré zodpovedajú predmetným nehnuteľnostiam boli predmetom deľby pôvodných parciel a následne boli prerozdelené na konce medzi právnych predchodcov žalobcu a žalovanej v 6. rade. V r. 1953 bola uskutočnená predmetná deľba nehnuteľností a následne v r. 1989 si v tomto konaní výlučné vlastníctvo vysporiadal vo svoj prospech nebohý Š. H.. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca označil U. W., P. W., Y. M., rod. W., P. F., rod. W. a E. W. ako občanov na neznámom mieste.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
(4) Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa ust. § 80 O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V prejednávanej veci aj žalovaní (okrem žalovanej v 6. rade) potvrdili uskutočnenie reálnej deľby medzi právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom žalovanej v 6. rade. Naviac bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu P. W. bol v čase vedenia konania Š. H. v r. 1989 nebohý, pričom jeho dedičia boli nebohému Š. H. známi. Súdna prax zaujala stanovisko, že ak bola spoločná nehnuteľnosť reálne rozdelená do vlastníctva bývalých spoluvlastníkov dohodou, je potrebné vyvodiť, že medzi spoluvlastníkmi došlo k zrušenie spoluvlastníctva. Skutočnosť, že nešlo o subjektívne tvrdenia žalobcov, potvrdili aj žalovaní, ktorí sa vyjadrili písomnými vyjadreniami a teda v plnom rozsahu rešpektovali tvrdenia žalobcu uvedené v písomnej žalobe. Žalobca si svoj nárok o určenie nehnuteľnosti do dedičstva po jeho právnom predchodcovi uplatnil na základe dohody jeho právneho predchodcu a právneho predchodcu žalovaných v 4., 5., 6. a 12. rade, pričom jeho tvrdenia neboli v konaní žalovanými namietané. Námietka žalovanej v 6. rade bola založená na finančnom vyrovnaní sa za podiel prislúchajúci právnemu predchodcovi, pričom rozhodne skutočnosti k svojim námietkam nepreukázala. Už z konania vo veci XC/XXX/XXXX bolo nesporne preukázané, že nehnuteľnosti boli užívané takým spôsobom, že dnešným parcelám 298 a 299 zodpovedal vpredu spoločný dvor, kde mali dom rodina žalobcu a rodina H.. V r. 1953 právny predchodca žalovaných Š. H. si chcel postaviť rodinný dom a keďže boli dvaja vlastníci spolu s otcom žalobcu, dohodli sa na delení pozemkov po šírke, pričom na základe tejto dohody, o ktorej bol spísaný aj zápis na bývalom MNV v D. dňa 19. 10. 1953 právnemu predchodcovi žalovaných v 4., 5., 6. a 12. rade pripadla tá časť pôvodných parciel mpč. 80/1 a 80/4, ktorá v súčasnosti zodpovedá parcelám C-KN 295 a 296 a nebohému otcovi žalobcu tá časť nehnuteľnosti, ktorá v súčasnosti zodpovedá parcelám C-KN 297, 298, 299 a 300 v kat. úz. D.. Naviac je potrebné uviesť, že z právnych nástupcov po nebohom Š. H. iba žalovaná v 6. rade vzniesla námietky, ktoré súviseli s finančným vysporiadaním. K samotnej reálnej deľbe nevzniesla žiadne dôkazy ani výhrady, poukázala iba na stav vlastníctva evidovaný v katastri nehnuteľností. Žalobca v tomto konaní osvedčil naliehavý právny záujem na žiadnom určení a preto súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu. Žalobca preukázal skutočnosti, na základe ktorých súd určil, že parc. C-KN 299 a 298 v kat. úz. D. patria do dedičstva po jeho nebohom otcovi P. W., zomr. 2. 7. 1968.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Humenné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia. V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).