Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_27P-308-2013.pdf
PDF · 105.27 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/308/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. C. E., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí, pochádzajúcu z rodičov D. E., T.. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. W., F. X P. M. E., N.. XX.XX.XXXX, A. W.. G. XX o zníženie výživného a úpravu styku, takto
rozhodol:
návrh otca na zvýšenie výživného z a m i e t a,
u p r a v u j e styk otca s mal. C. E., N.. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. C. každý párny víkend v sobotu od 11.00 hod. do 19.00 hod. bez prítomnosti matky,
otec je p o v i n n ý maloletú prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky ju v určený deň a čas matke odovzdať,
matka je p o v i n n á maloletú na styk s otcom riadne pripraviť,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 20.08.2013 žiadal znížiť výživné zo svojej strany pre mal. C. zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 80 Eur mesačne, počnúc dňom 01.08.2013 do budúcna. Zároveň žiadal upraviť styk s mal. C. tak, že sa s ňou bude stretávať každú prvú a tretiu sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod. bez prítomnosti matky.
Svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na jeho strane, nakoľko dňa 26.11.2011 uzatvoril manželstvo a dňa 20.04.2012 sa mu narodila dcéra N.. Jeho manželka je t. č. na materskej dovolenke, pričom jeho príjem nepostačuje pokryť všetky zvýšené výdavky. Z tohto dôvodu žiadal, aby výživné z jeho strany bolo znížené na sumu 80 Eur mesačne.
Matka nesúhlasila so znížením výživného, súhlasila s úpravou styku, pokiaľ otec bude schopný stretnúť sa s maloletou v presne vymedzenom čase na základe súdneho rozhodnutia.
Kolízny opatrovník navrhol zamietnuť návrh na zníženie výživného, nakoľko od poslednej úpravy výživného sa potreby maloletej zvýšili, zmeny nastali na strane oboch rodičov, otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, avšak čiastočne sa mu príjem navýšil. Na strane matky došlo rovnako k zmene pomerov, nakoľko na nákladoch domácnosti sa pri poslednej úprave výživného podieľala spolu so svojím druhom, pričom v súčasnej dobe tieto náklady znáša sama.
Ohľadom úpravy styku súhlasil, aby došlo k stretávaniu sa maloletej s otcom, pričom bol vykonaný pohovor s maloletou, ktorá potvrdila, že sa stávalo pri návštevách otca, že sa jeho manželka nevhodne vyjadrovala na adresu jej matky. Preto aj prejavila neochotu stretávať sa s otcom. Otca má však rada, chce sa s ním aj stretávať.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom mal. N. E., prehľadom mesačných výdavkov otca, sobášnym listom otca, rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 27 P 250/2010 - 78 zo dňa 23.11.2010, potvrdením o čistom mesačnom príjme a opismi mzdových listov otca a matky, správou o výchovných pomeroch, potvrdením o návšteve folklórneho súboru mal. C., prehľadom transakcií matky na účte od 01.03.2014 do 24.03.2014 a od 01.02. 2014 do 24.03.2014, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa manželkou otca, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku manželkou otca, obsahom spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 27 P 250/2010, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Maloletá C. pochádza z manželstva rodičov D. E. P. M. E., ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 17 C 149/2008 zo dňa 24.11.2008. Na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda ohľadom úpravy práv a povinností k mal. C., na základe ktorej sa rodičia dohodli, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 2.000,- Sk mesačne. Naposledy bolo zvýšené výživné zo strany otca rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 27 P 250/2010 - 78 zo dňa 23.11.2010 na sumu 100 Eur mesačne.
V tom čase bol otec zamestnaný ako štátny zamestnanec ÚVV Prešov s priemerným čistým mesačným príjmom 700 Eur. Nemal žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Žil so svojou priateľkou F. T., ktorá bola zamestnaná vo firme NOVAKO Slovakia s.r.o.
Matka pracovala ako záchranár zdravotnej služby vo FNsP Prešov s priemerným čistým mesačným príjmom okolo 850 Eur. Nemala žiaden iný príjem, ani inú vyživovaciu povinnosť. Žila so svojím priateľom B. Č., ktorý bol zamestnaný ako hasič.
Mal. C. navštevovala materskú školu, kde jej matka hradila stravné 20 Eur mesačne, školné 22 Eur mesačne. Navštevovala tanečný krúžok, kde sa platilo po 10 Eur mesačne. Bola alergička, každé dva týždne jej matka zakupovala lieky na imunitu v sume okolo 20 Eur.
V súčasnej dobe býva otec so svojou manželkou F. E. a mal. dcérou N., N.. XX.XX.XXXX v 3-izbovom byte, ktorý je v ich spoločnom vlastníctve. Za predmetný byt platia poplatky spojené s bývaním a inkaso v sume 135 Eur mesačne od 01.01.2014. Do tejto doby platili poplatky spojené s bývaním a inkaso v sume 125 Eur mesačne. Okrem toho otec s manželkou splácajú úver za byt v sume 120 Eur mesačne, ročne platí poistku na byt v sume 36 Eur, spláca stavebné sporenie pre dcéru N. v sume 60 Eur mesačne, svoje stavebné sporenie v sume 60 Eur mesačne, dva mobilné telefóny po 40 Eur mesačne, internet 15 Eur mesačne, mesačne na stravu dávajú do rodiny 230 Eur. Zároveň má ročné výdavky, a to havarijnú poistku na auto v sume 252 Eur, zákonnú poistku 78 Eur a revíziu kotla 70 Eur.
Na dcéru N. zakupuje hygienické potreby v sume 15 Eur mesačne, na lieky a vitamíny dáva 15 Eur mesačne, na plienky 35 Eur mesačne a na mlieko 45 Eur mesačne. Na ošatenie pre dcéru, seba a svoju manželku dáva okolo 70 Eur mesačne. Okrem toho prispieva na výživu maloletej dcéry C. sumou 100 Eur mesačne.
Otec je zamestnaný v ÚVV Prešov, jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie roku 2013 je 760,82 Eur. Okrem bytu, v ktorom býva so svojou manželkou nevlastní žiadne ďalšie nehnuteľnosti, vlastní osobné motorové vozidlo zn. NISSAN.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že naposledy sa stretol s mal. C. dňa 09.05.2013, deň pred jej narodeninami, pričom predtým sa stretávali priemerne raz mesačne. Keďže robí na zmeny, je obtiažne sa pravidelnejšie s dcérou stretávať. Osem mesiacov sa následne nevideli, matku kontaktoval telefonicky, aj formou SMS správ, na ktoré však neodpovedala, resp. urážala jeho terajšiu manželku a ich spoločnú dcéru a na stretnutí s maloletou sa nevedeli dohodnúť. V priebehu konania sa s dcérou stretol raz z podnetu mal. C., pričom to bolo v sobotu od 11.00 hod. do 17.00 hod. Uviedol, že pracuje na zmeny tak, že má dennú službu, nočnú službu, následne má voľno, opäť dennú službu, nočnú službu a tri dni voľna. V prípade, ak by bol upravený styk s maloletou každú prvú a tretiu sobotu v mesiaci, vedel by si zmeny vymeniť tak, aby sa s maloletou C. v týchto dňoch stretol.
Manželka otca je toho času na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 199,60 Eur mesačne a rodinné prídavky na jedno dieťa v sume 23,10 Eur mesačne. Od septembra 2014 by dcéra, pochádzajúca z tohto manželstva, mala nastúpiť do materskej školy a keďže manželka otca doposiaľ nemá nájdené zamestnanie, bude zrejme bez príjmu.
Matka býva s maloletou C. P. V.. P., ktorý pochádza z družského vzťahu matky v byte, kde platí matka nájom a inkaso v sume 260 Eur mesačne. Otec mal. P., druh matky, spáchal samovraždu, preto v súčasnej dobe je matka samoživiteľkou oboch maloletých detí. V súvislosti s kúpou bytu platí hypotekárny úver po 263,49 Eur mesačne, a tiež úver na rekonštrukciu bytu v sume 200 Eur mesačne. Tiež spláca svoju životnú poistku v sume 32 Eur mesačne, internet a Magio televíziu v sume 41,46 Eur mesačne, pôžičku na kúpu sedačky po 26 Eur mesačne, ktorú by mala doplatiť v máji tohto roku. Na stravu pre celú rodinu platí 150 Eur mesačne, na ošatenie pre všetkých dáva 150 Eur mesačne. Do práce ju cestovné stojí okolo 100 Eur mesačne, keďže cestuje osobným motorovým vozidlom, nakoľko C. následne po práci vozí na krúžky. Tiež platí životné poistenie mal. C. v sume 16 Eur mesačne, mal. P. 14 Eur mesačne.
Matka vlastní osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus, za ktoré platí zákonnú poistku v sume 100 Eur ročne, havarijnú poistku si neplatí. Tiež platí daň za byt v sume 16,90 Eur ročne, odvoz smetí 70 Eur ročne a poistku za byt k úveru 56 Eur ročne.
Matka je zamestnaná ako záchranár vo FNsP Prešov, jej priemerný čistý mesačný príjem za rok 2013 a január až február 2014 je 757 Eur mesačne.
V súvislosti so zamestnaním matka uviedla, že k 26.04.2014 končí ako záchranár zdravotnej služby vo fakultnej nemocnici, nakoľko zdravotná služba nevyhrala konkurz s tým, že buď prejde ako záchranár do nejakej súkromnej záchrannej služby alebo jej bude poskytnuté miesto v nemocnici. Príjem by mala mať zhruba rovnaký, aký je v súčasnej dobe.
Mal. P., ktorý pochádza z družského vzťahu matky a jej zomrelého priateľa navštevuje materskú školu, kde matka platí 15 Eur mesačne školné, 26 Eur mesačne stravné. Tiež mu platí životnú poistku v sume 14 Eur mesačne. Mal. P. je alergik, matka má zvýšené výdavky na lieky v sume 50 Eur mesačne. Na maloletého P. poberá matka sirotský dôchodok v sume 91,36 Eur mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky na dve deti v sume 46,20 Eur mesačne. Po smrti P. otca tento zanechal dlhy, ktorých sa matka ako zákonný zástupca mal. P. vzdala v rámci dedičského konania.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že od mája 2013 prestala maloletá C. navštevovať svojho otca, nakoľko z poslednej návštevy sa vrátila s tým, že manželka otca nechce, aby tam mal. C. chodila. Pokiaľ otec nebol ženatý, s maloletou sa stretával tak, že chodili buď k starým rodičom zo strany otca alebo sa prechádzali po meste, alebo chodili do nákupného centra. Potvrdila, že po návšteve sociálnej pracovníčky, ktorej C. povedala, že nechce chodiť k otcovi kvôli jeho terajšej manželke, sama C. iniciovala stretnutie so svojím otcom, v čom jej ona nebránila. Opäť boli s otcom u starých rodičov, boli v nákupnom centre, kde jej otec kúpil nejaké darčeky. Uviedla, že po tom, čo sa otec oženil, jeho správanie sa k mal. C. podstatným spôsobom zmenilo, nakoľko predtým jej kupoval darčeky na narodeniny, na Vianoce, prispieval aj nad rámec bežného výživného.
Mal. C. navštevuje 2. ročník základnej školy, stravuje sa v škole, kde jej matka za obedy platí 21 Eur mesačne. Tiež jej platí školský klub v sume 12 Eur mesačne. Navštevuje tanečný krúžok Š., kde sa platí členské 15 Eur mesačne. Okrem toho sú výdavky polročne na tanečnú folklórnu obuv, pričom sa topánky šijú priamo na mieru a jeden pár stojí 20 Eur. Okrem toho má matka výdavky na tréningové ošatenie ako sú tričká, sukne, štucne a pravidelne jej zakupuje tričká s logom folklórneho súboru. Maloletá navštevuje aj krúžky v rámci školy, za ktoré sa však neplatí, sú hradené školskými poukazmi. Mal. C. je zdravým dieťaťom, nemá žiadne zvýšené výdavky na lieky, občasne jej matka zakupuje vitamíny.
Pri pohovore so sociálnou pracovníčkou maloletá uviedla, že pri poslednej návšteve u otca, aj predtým sa stávalo, že otec a jeho manželka sa nevhodne vyjadrovali na adresu jej matky, čo bolo príčinou jej neochoty stretnúť sa s otcom. Ináč má otca rada a chce sa s ním stretávať, ale on jej nikdy nezavolá. S úpravou styku súhlasila.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. ( ďalej len „ Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako troch rokov, čím došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oboch rodičov maloletej, ale aj mal. C.. Táto pri poslednej úprave výživného navštevovala materskú školu, pričom v súčasnej dobe je už druháčka na základnej škole, čím sa matke podstatným spôsobom navýšili výdavky na zakupovanie učebných pomôcok, školských potrieb, stravného, cestovného na krúžky, ktoré maloletá navštevuje, ale tiež v súvislosti s ďalšími výchovnovzdelávacími a kultúrnymi podujatiami v rámci školy, ktoré majú nepravidelný charakter.
Tiež sa matke zvýšili výdavky na ošatenie a obuv pre maloletú, na stravu, pričom všetky tieto navýšené výdavky odôvodňujú zvýšenie výživného pre maloletú zo strany otca, nakoľko sa na nich v podstatnej miere v súčasnom období podieľala najmä matka, keďže otec nad rámec bežného výživného maloletej pravidelne neprispieval.
K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov. Otec uzatvoril manželstvo s priateľkou, s ktorou žil pri poslednej úprave výživného v spoločnej domácnosti a obom pribudla vyživovacia povinnosť k mal. N., pochádzajúcej z tohto manželstva. Rovnako došlo k navýšeniu príjmu na strane otca o sumu okolo 60 Eur mesačne, pričom aj naďalej je zamestnaný ako štátny zamestnanec v ÚVV Prešov. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá sa stala samoživiteľkou v rodine po tom, čo jej druh spáchal samovraždu a rovnako došlo k poklesu jej priemerného čistého mesačného príjmu zo sumy okolo 850 Eur mesačne na sumu 757 Eur mesačne. Okrem toho v blízkej dobe by matka mala zmeniť zamestnanie, keďže už nebude pracovať ako záchranár zdravotnej služby vo FNsP.
Na základe takto zistených skutočností dospel súd k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. C., ktorá podrástla, má zvýšené výdavky spojené s návštevou folklórneho súboru najmä na ošatenie a obuv, ale tiež ďalšie výdavky na bežné ošatenie, stravu, učebné pomôcky a školské potreby, čo odôvodňuje navýšenie výživného.. Vzhľadom na to, že u otca došlo od poslednej úpravy výživného k navýšeniu jeho priemerného čistého mesačného príjmu, toto navýšenie by odôvodňovalo zvýšenie výživného z jeho strany pre mal. C.. Otec však podal návrh na zníženie výživného z dôvodu, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, ktorú súd musel vziať do úvahy ako zmenu pomerov na strane otca, odôvodňujúcu zvýšené výdavky v jeho rodine. Vzhľadom na zvýšený príjem otca, ako aj ďalšie výdavky v súvislosti s jeho ďalším dieťaťom nepovažoval súd za dôvodné znížiť výživné, ale ho ani navýšiť. Súčasná výška výživného v sume 100 Eur mesačne je primeraná vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej, možnosti a schopnosti otca, ktorému sa príjem zvýšil od poslednej úpravy výživného a ktorý sám vo svojej výpovedi uviedol, že výdavky pre jeho maloletú dcéru pochádzajúcu z manželstva, ktorá je podstatne mladšia ako je mal. C., predstavujú sumu bez kúpy oblečenia okolo 110 Eur mesačne ( hygienické potreby, lieky a vitamíny, plienky, mlieko). Keďže je maloletá C. staršia, navštevuje už základnú školu, má iné mimoškolské aktivity a záujmy, má aj vyššie výdavky ako jej mladšia nevlastná sestra.
Pri úprave styku vychádzal súd z výpovede mal. C., ktorá sa pred sociálnou pracovníčkou vyjadrila, že svojho otca má rada, chce sa s ním stretávať, so stretávaniami súhlasila aj matka maloletej, ktorá uviedla, že stretávaniu sa otca s maloletou nebráni žiadnym spôsobom, skôr vidí zmenu správania u otca k mal. C. po tom, čo sa oženil a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť.
Súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s mal. C. stretávať každý párny víkend v sobotu od 11.00 hod. do 19.00 hod. bez prítomnosti matky, s čím v priebehu konania súhlasili obaja rodičia, pričom otec navrhol, aby stretávania boli počas víkendu, keďže počas pracovného týždňa má maloletá C. tanečný krúžok. Aj keď otec pracuje na zmeny, uviedol, že by si vedel zmeny vymeniť tak, aby určený víkend strávil so svojou dcérou.
Zároveň súd určil, že otec je povinný maloletú prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky ju v určený deň a čas matke odovzdať, matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť najmä po psychickej stránke tak, aby prežila plnohodnotne styk so svojím otcom, aby ju to obohatilo a zabezpečilo jej harmonický fyzický a psychicky vývin.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, keďže ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.